Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211431
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1612211431.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy (T. Y.), takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 175 € a titulom nemajetkovej
ujmy sumu 829,80 €, a to z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky
bola žalobcovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere
č. 1480021 navrhol písomným podaním spísaným podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení

zo strany dlžníka, a to pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 1480021 dlžníkom T. Y., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 311/2004 a predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom Okresnému súdu Malacky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod
č. : 5106 * 010880. Návrhom žalobca v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku požiadal o zmenu
súdneho exekútora. Žalobca uvádza, že podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006

môžeoprávnenýkedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Citované ustanovenie Exekučného poriadku vyhodnotil ako
zákonnú povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala známky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu

a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.
Žalobca sa dozvedel o porušení povinnosti až po doručení rozhodnutia súdu o zmene exekútora zo dňa
19.01.2012.2 Žalobca si preto z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody v celkovej výške 175 €, predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,

ktoré zbytočne uplynuli medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom.
Žalobca vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 €, na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 €, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhodnotením

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, nepokladal za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu považoval za
dôsledok nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, ktoré exekučný súd vystavil nasledovným
rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko

zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie
povinného. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Všeobecný súd pri realizácii základného
práva na ochranu podľa Ústavy SR a Dohovoru je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (Nález Ústavného súdu SR
sp.zn. III.ÚS 120/2010 z 12.5.2010). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide
o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 663,88 €. V prejednávanej veci uskutočnil výpočet nároku
alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda za dvanásť

mesiacov nečinnosti si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky,
spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pričom

podľa názoru žalobcu bol exekučný súd nečinný viac ako 471 dní, v zmysle petitu návrhu si ako náhradu
nemajetkovej ujmy uplatnil sumu 829,80 €. Súčasne žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152
ods. 2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že žalovaný je zodpovedný za
škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky, pretože tento
nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky

žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1480021 dlžníkom T. Y..

3 Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 21.12.2018, žiadal aby súd žalobu zamietol
z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody v
zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. V procesných námietkach poukázal na zmätočnosť podania, ktorú videl

v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaný zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že
nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, má

charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám uvádza, že mu bolo doručené uznesenie
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora, pričom toto uznesenia muselo byť v súlade s právnymi
predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené spisovými značkami dotknutých
exekučných konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť knesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie
jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa žalovaného nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody, nakoľko žalobca namieta „nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje
náhradu škody, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/

titulov si uplatňuje svoj nárok. K uvádzaným prieťahom poznamenal, že žalobca neuvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných
konaniach predsedovi okresného súdu, resp. využil možnosť ústavnej sťažnosti. K splneniu podmienok
uplatnenia nároku na súde žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalobný návrh bol podaný dňa
27.09.2012preduplynutímšiestichmesiacovododňaprijatiažiadosti,tedamalzato,žeideopredčasne

uplatnený nárok na súde. Zároveň informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, adresovaným žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, žalovanému bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované
skutočnosti a nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil
doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi

súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom
povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej
ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.

514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

4 Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti
štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný
pripustil, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na
zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia takéhoto
návrhu, no žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti

predsedovi súdu proti porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom
na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v
ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i
iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách

pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň
žalovaný poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.

To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania. K žalobcom tvrdenej existencii prieťahov v konaní uviedol,
že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného

súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaný má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je pritom kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý
ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu (napr. I. ÚS 41/02), k záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní
môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel napr. Krajský súd v
Nitre (sp. zn. 9Co 285/2011).5 K vyčíslenej výške materiálnej škody žalovaný uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej

výšku. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je
možné považovať za hypotetické. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe neuvádza, či
predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by
žalobca musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, požadovať
paušálne sumy za všeobecne uvádzané činnosti, je nesprávne a účelové. Na základe ustálených

definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaný má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalobcom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č.
514/2003 Z. z. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo
podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného

tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný
poukázal na dve skutočnosti, a to že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a
podlieha podrobnému skúmaniu súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené zo
žalobného návrhu nevyplýva, žalovaný teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom
malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou je vytvorené. V posledných

rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov,
práve uplatňovanie pohľadávok z titulu týchto úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca
inicioval. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, bol predmetom záujmu Európskej
komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská

činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný vyjadril názor, že žalobca nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj
nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. V otázke príčinnej súvislosti žalovaný uvádza, že

úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem
existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej
ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná
súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov

je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť' pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto
priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej

charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

6 Podľa § 103 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.)
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania).

7 Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.8 Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
žalobca odvoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak je účastníkom štát, návrh

musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže
pripojiť bez svojej viny.

9 Podľa § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10 Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11 Náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase začatia

konania trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodovať, právna úprava platná do 30.06.2016 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom
rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť
svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120
O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania a po 01.07.2016 vyplýva

z § 132 CSP. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy
obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti
musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Splnenie
povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže
nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred

tým,akobudepožadovanýnárokvecneprejednaný,súduneprislúcha.Rizikoaprocesnázodpovednosť,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu.

12 Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 25.04.2017 na doplnenie žaloby a predloženie potvrdenia o podaní
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a doručil vyjadrenie žalovaného s výzvou

na vyjadrenie k jeho obsahu. Žalobca súdu doložil do všetkých konaní vedených na tunajšom súde jedno
vyhotovenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody (toto bolo založené do súdneho
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/200/2012). K vyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu,
ktorú spolu s procesným podaním žalovaného prevzal 15.01.2019 nevyjadril.

13 Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

14Podľa§177ods.2CSPpojednávanieniejepotrebnénariaďovať,aka)ideibaootázkujednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo, c)

to ustanovuje tento zákon.

15 V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 CSP vyhlásil dňa 07.03.2019 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.02.2019. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

16ZosúdnehospisuOkresnéhosúduMalacky23Er/14313/2008postupom,vktorommalabyťžalobcovi
spôsobená škoda súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.10.2004 doručeným súdnemu
exekútorovi, si žalobca ako oprávnený uplatnil nárok na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 8.480 Sk

s príslušenstvom proti Jozefína Galbavá, ako povinnému na základe exekučného titulu, ktorým bola
notárska zápisnica napísaná dňa Notárskom úrade v Bratislave, Gajova 13 notárkou JUDr. Jarmilou
Kováčovou č. N 1431/2004, Nz 62994/2004 zo dňa 06.08.2004. Súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podaním doručeným súdu dňa 27.10.2004. Súd o žiadosti rozhodol
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pod č. 5106 010880 * zo dňa 11.11.2004. Návrhom na

zmenu exekútora oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora tak, že žiadal, aby súd poveril
vykonaním vyššie špecifikovanej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Návrh na
zmenu exekútora bol doručený Okresnému súdu Malacky dňa 06.10.2010. Následne súd vyzval dňa
20.10.2010 pôvodného exekútora, aby sa k žiadosti oprávneného vyjadril, špecifikoval trovy exekučnéhokonania a doručil súdu exekučný spis EX 311/2004. Uznesením Okresného súdu Malacky spis. zn.
23Er/14313/2008-19 zo dňa 19.01.2012 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Z uvedeného súd zistil, že súd rozhodol o zmene

exekútora po uplynutí 30 dní odo dňa podania návrhu na zmenu exekútora, pričom ale zo súdneho spisu
nevyplýva, že bol súd nečinný v medziobdobí, ako uvádza žalobca, nakoľko vykonal úkony smerujúce
k príprave rozhodnutia, vyzval pôvodného súdneho exekútora k špecifikácii trov exekúcie a doručeniu
spisu a vyzval oprávneného na úhradu súdnych poplatkov.

17 Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

18Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.

19 Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

21 Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

22 Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

23 Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za

nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu
vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

24 Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za

následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.25 Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

26 Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej

žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4.

27 Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

28 Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení
nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne

prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr
dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29 Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 každý je povinný bez zbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

30 Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

31 Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

32 Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

33 Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady

nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

34 Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

35 Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

36 Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.37 Podľa § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu
exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať

na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

38 Podľa § 44 ods. 9 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu

exekútora súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

39 Žalobca žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. Súd v
prejednávanej veci nevyhovel návrhu žalobcu, nakoľko mal za to, že vo veci nie je potrebné vydanie
zvláštneho rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu čo do základu nároku ako aj
jeho výšky, nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že žalobe, ktorou sa voči žalovanému domáha
zaplatenia sumy 175 € titulom majetkovej škody sumu a sumy 829,80 € titulom nemajetkovej ujmy z

dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky bola žalobcovi spôsobená škoda
tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, nie je
možné vyhovieť.

40 Súd síce po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o

zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, avšak dospel k záveru, že nebola
splnená žiadna z ďalších podmienok pre uplatnenie a priznanie žalobou uplatneného nároku.

41 Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým
mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č.

508/2010 Z.z., teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u žalovaného, ako aj na súde,
si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval
ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase uplatnenia
nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať

Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou zákona č. 514/2003 Z. z. účinnou od
01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v
čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde. Vzhľadom
na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku žalobcu v prípade prieťahov konania,
resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych

ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.

42 Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predchádzajúce prerokovanie
nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku, až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov
od doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou.
Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez

predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 O.s.p. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať
až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R
20/1981).

43 V prejednávanej veci síce žalobca preukazoval, že podal na príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
avšak súd nemal za preukázané tvrdenie, že žalobca podal riadnu a úplnú žiadosť o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Malacky. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak obdržanie žiadosti týkajúcej sa

práve prejednávanej veci pred Okresným súdom Malacky žalovaný nepotvrdil. Žalobca v žalobnom
návrhu označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, na výzvu súdu doručil na tunajší súd v jednom vyhotovení do všetkých konaní vedených na
tunajšom súde „Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo
dňa 30.05.2012 (súdom bolo podanie založené do spisu sp. zn. 5C/200/2012), doručený žalovanému v

súdenej veci podľa pečiatky podateľne 30.05.2012, ktorého prílohou však bola len tabuľka so zoznamom
exekučnýchkonaní,tátoobsahujeúdaje:Okresnýsúd,číslozmluvyoúvere,menopovinného,priezvisko
povinného, dátum narodenia povinného a spisová značka súdneho exekútora. Napriek výzve súdu
konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupomOkresnéhosúduMalackyvovecisp.zn.23Er/14313/2008súdunepredložil.Žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody

uplatnenú v konaní č.k. 5C/200/2012 pred Okresným súdom Malacky bola žalovanému doručená a
zaevidovaná, sprievodný list s prehľadovou tabuľkou nepreukazuje podanie žiadosti v súdenej veci.
Možno len vychádzať z predpokladu, že prílohou sprievodného listu boli aj konkrétne žiadosti vo
veciach uvedených v tabuľke, a že v množstve žiadostí, ktoré sú uvedené v sprievodnom liste, sa
nachádzala aj predmetná žiadosť, relevantný doklad o podaní však nebol súdu predložený. Súd dospel

k záveru, že táto podmienka na súdne konanie bola splnená, avšak žalobca nepreukázal, že nárok
mohol byť aj predbežne prerokovaný. Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázaný titul ani rozsah
nároku, ktorý mal byť údajne predbežne prerokovaný, rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti
poškodeného. Pokiaľ súd vychádza z predloženého potvrdenia podateľne žalovaného, že žiadosť o
prerokovanie nároku v prejednávanej veci bola doručená 30.05.2012 a žalobca uplatnil identické právo

na súde 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo
malo uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody, žaloba bola podaná predčasne. Pre súdne
rozhodnutie je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu (§ 217 CSP), teda po uplynutí zákonnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku, a z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný nároku žalobcu v
rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec

prejednal a o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol týmto rozsudkom.

44 Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní malo dôjsť po

účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je osobitným druhom zodpovednosti a je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých
zákonných podmienok vzniku tejto zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok súčasne
sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie právnej
povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom
postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy (§ 3 ods. 1 písm. a ,b, §
5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3,4, § 18 zákona č. 514/2003

Z.z. a všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka) a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, pričom uvedené podmienky musia byť splnené
kumulatívne.

45 Žalobca ďalej v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu

nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. Žalobca nešpecifikoval, či
namietaný postup súdu považuje za porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutiezákonomustanovenejlehotealebozbytočnéprieťahyvkonaníapokiaľmalaškodavzniknúť
z dôvodu prieťahov v konaní, nepreukázal, že išlo o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať
ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

46Rýchlosťaúčinnosťsúdnehokonaniajeobjektívnepodmienenáviacerýmifaktormi,akocharakterom,
právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, správaním účastníkov konania, tiež činnosťou
a súčinnosťou štátnych a iných orgánov zúčastnených na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťousudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Nesprávny
úradný postup má značný vplyv pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi

v súdnom konaní. Z pripojeného súdneho spisu spis. zn. 23Er/14313/2008 je nepochybné, že súd
o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po zákonom stanovenej lehote 30 dní.
Súd sa ale nestotožnil s tvrdením žalobcu, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym
úradným postupom spočívajúcom v nečinnosti, resp. prieťahoch v konaní tým, že o zmene exekútora
rozhodol po 30 dňovej lehote, nakoľko nie každý prieťah v konaní je možné vyhodnotiť ako prieťah

zbytočný (čl.48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR). Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje automaticky
za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pri posudzovaní, či
prieťah v konaní bol alebo nebol zbytočný, sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Na priznanie
oprávnenosti nároku poškodeného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nečinnosťou
súdu, musí ísť o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a
zbytočný prieťah. Rozhodujúcimi faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť prejednávanej veci

a súčinnosť účastníkov, ale v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho oddelenia, ako počet vecí
a preťaženosť sudcu, ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania súdu. Žalobca ako poškodený
mal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo), mal možnosť už v
exekučnom konaní poukázať na nečinnosť súdu formou sťažnosti adresovanej predsedovi súdu, ktorý
po prešetrení sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť je oprávnená a došlo k zbytočnému prieťahu v

danom exekučnom konaní. Keďže sa tak nestalo a k posúdeniu, či v danom prípade existovali faktory,
pre ktoré súd v exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej lehote, nemožno nesplnenie zákonnej lehoty
vyhlásiť za zbytočný prieťah spôsobilý porušenie ústavného práva žalobcu, v dôsledku ktorého mala
žalobcovi vzniknúť škoda.

47 Napokon žalobca v konaní nepreukázal ani splnenie podmienky vyžadovanej zákonom pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to vznik samotnej škody ako
majetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením
povinnosti vznikla, a to najmä s poukazom na znenie exekučného poriadku, v zmysle ktorého
podanie návrhu na zmenu súdneho exekútora neznamená, že pôvodný exekútor do rozhodnutia súdu

o zmene súdneho exekútora nie je povinný vykonávať exekúciu, ktorou bol poverený. V prípade
majetkovej ujmy uplatnené režijné náklady žalobcu nemôžu byť považované za reálnu škodu, nakoľko
sa jedná o náklady vynaložené na celkovú podnikateľskú činnosť žalobcu v súvislosti s realizovaním
predmetu jeho obchodnej činnosti, ktorým je ako sám uvádza v prevažujúcej miere poskytovanie
krátkodobýchúverov.Žalobcaničímnepreukázalvznikškody,nepreukázalvznikavynaloženienákladov

na administráciu súvisiacich s jeho činnosti uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím, nepreukázal, že
išlo o náklady, ktoré by mu v prípade rozhodnutia súdu o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu neboli vznikli, a to v žiadnej z ním špecifikovaných položiek (uplatnená škoda predstavuje
podľa žalobcu 70 € z titulu pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, 40

€ náklady na udržiavanie a správu informačného systému, 50 € administrácia nešpecifikovaných listín
a komunikáciu s pôvodným exekútorom, 15 € administratívne spracovanie nešpecifikovaných textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s údajným vyhodnotením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde), okrem nepreukázania samotného vzniku a vynaloženia nákladov

tiež nepreukázal, že išlo o náklady vzniknuté práve v príčinnej súvislosti s rozhodnutím súdu o zmene
exekútora po 30 dňovej lehote (kauzálny nexus). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa)
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R
55/1971, s. 152). Súd neprijal tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky takejto majetkovej ujmy, samotné

tvrdeniežalobcubezrelevantnéhodôkaznéhopreukázania,niejepostačujúce.Keďženebolpreukázaný
vznikškody,nemohlabyťrovnakopreukázanáanipríčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnosti
a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnymúkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť
v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

48 Procesnou povinnosťou žalobcu v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky

hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna
2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Strana sporu má povinnosť označiť dôkazy, povinnosť dôkaz aj zabezpečiť
prináleží súdu len vtedy, ak to nie je v jeho silách, dôkazné bremeno si v takom prípade strana splní

tým, že tento dôkaz označí, a je potom úlohou súdu, aby tento označený a stranou nezabezpečený
dôkaz zaobstaral a zaistil. V prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru, že nie je v silách
žalobcu zabezpečiť listinné dôkazy, ktorými on sám disponuje, pretože ich sám vypracoval a doručil
protistrane, teda nie je možné dospieť k záveru, že žalobca nedisponuje potvrdením o podaní úplnej
a korektnej žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, pokiaľ bola skutočne ním

podaná (čo žalovaný nepotvrdil), ani listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik a výšku ním tvrdenej
škody. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu predkladať dôkazy za stranu, ktorá
ich existenciu tvrdí. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno v časti žaloby ohľadom uplatnenej majetkovej škody vo výške 175 €, ktorá nevyplýva
z ním predložených listinných dôkazov.

49 Žalobca si ďalej v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 829,80 €, uplatnený nárok
v tejto časti odôvodňuje tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným

zadosťučinením. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom štátu definuje pojem škody v § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v § 18. V
zmysle § 25 ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje

§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník,
neobsahuje zákon č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej
republiky, žiadny zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v
neodôvodnených prieťahoch konania a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť
odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu

stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv žalobcu a
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery

v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.
S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR za každý mesiac omeškania požadoval priznať
sumu 55,32 € za každý mesiac omeškania, pričom v žalobe uplatnil titulom nemajetkovej ujmy sumu
829,80 €. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným
z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu
existencia kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu považovať ujmu, ktorú osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky
považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne

spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná osoba. Nemajetková ujma je adekvátna, keď sa
jedná o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti konania poškodeného subjektu,
vrátane podnikateľských aktivít. Na rozdiel od škody, ktorá sa musí preukázať, ujma sa zdôvodňuje
čo ale neznamená, že rozhodnutie súdu o priznaní nemajetkovej ujmy môže mať výlučne teoretickýzáklad bez splnenia reálnych predpokladov pre jej priznanie. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je
potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah a motívy konania, úmysel konania a dĺžku
protiprávneho konania, pričom všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale

aj z hľadiska žalobcu a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

50 Žalobca nijako nešpecifikoval ani nekonkretizoval, ako skutočnosť, že exekučný súd vydal
rozhodnutie o zmene exekútora po zákonom stanovenej lehote, ohrozila jeho subjektívne práva,
nepreukázal, že by daná situácia konkrétnym negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú

činnosť, ktorú preukázateľne naďalej vykonáva, opísal len subjektívne pocity v teoretickej rovine,
ktorých objektívna existencia však nebola preukázaná a ani nevyplýva z obsahu samotného návrhu :
žalobca neuviedol žiadne konkrétne vnútorné zásahy do spoločnosti, ku ktorým malo údajne prísť
v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o zmene exekútora po lehote 30 dní, nešpecifikoval konkrétne
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania a nakoľko žalobca vystupuje v konaniach
pred tunajším súdom opakovane, súdu ani z rozhodovacej činnosti súdu žiadne takéto zmeny

nie sú známe. Subjektívny pocit straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci nemá oporu v existencii
žiadnej v konaní objektívne preukázanej skutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý
vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, takéto riziko vyplýva podľa názoru z
charakteru činnosti samotného žalobcu a orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu nesolventných

spotrebiteľov. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobca ako nebankový
subjekt poskytoval aj dohodnuté zmluvné podmienky, často majúce vlastnosti neprijateľných zmluvných
podmienok. Finančné profitovanie z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci
bežného podnikateľského rizika, nemôže mať zásadný ekonomický dopad na podnikateľskú existenciu
žalobcu. Súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ako ničím nepodloženú, bez potrebnej konkretizácie a

zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy.

51 Súd vyhodnotil za dostačujúce konštatovanie, že v exekučnom konaní nebolo vydané rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, že došlo postupom súdu k porušeniu práva a vzhľadom na neunesenie
dôkazného bremena žalobcom, s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľov, samotné konštatovanie

súd považuje za dostatočné zadosťučinenie a žalovaný nárok na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol
ako nedôvodný.

52 Pre úplnosť súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku (§ 44 ods. 8,
9), z ktorých vyplýva, že súd zároveň v rozhodnutí o zmene exekútora poverí exekútora, ktorého

navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Až do doručenia exekučného spisu ostáva v platnosti a
účinnosti pôvodné poverenie a exekučné konanie nie je prerušené ani zastavené, teda je zachovaná
jeho kontinuita, účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. V
súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej ani

nemateriálnej škody. Keďže z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
v konaní základ uplatneného nároku, potom sa podrobne nezaoberal dokazovaním výšky uplatneného
nároku predstavujúceho uplatnenú majetkovú škodu ani výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy z dôvodov
uvedených vyššie v odôvodnení a rozhodol o žalobe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

53 Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54 Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55Podľa§262ods.2C.s.p.ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56 Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na
náhradutrovkonaniavočižalobcovivplnejvýške.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdnyúradník

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený
(§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).