Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209212
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716209212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: R. M., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX
R., I. F. C. Š. XXX/X, H., proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, Ružinovská 42, 821 01 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 35 805 731, o obnovu konania o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 17Csp/87/2016-114 zo dňa 30.05.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie prvej inštancie“ alebo

„okresný súd“) zamietol návrh na obnovu konania a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu 17.10.2016 žalobkyňa žiadala,
aby súd prvej inštancie povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C
486/2016. Návrh odôvodnila tým, že rozhodnutie Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 7C 486/2015
zo dňa 15.04.2016 prevzala 17.08.2016. Predmetným uznesením bol schválený zmier. Žalobkyňa
prostredníctvom združenia T. J. Z. zistila nové skutočnosti a tvrdila, že na pojednávaní bola uvedená

do omylu a zastrašovaná právnym zástupcom žalovaného. Za iných okolností by súdny zmier pred
pojednávaním neuzavrela. Uviedla, že v predmetnom konaní nebolo aplikované spotrebiteľské právo.
Poukazovala na nekalú podmienku v zmluve o úvere, ktorá predstavovala právny základ v pôvodnom
konaní 7C 486/2015. Poukázala na to, že predmetné rozhodnutie založilo nerovnováhu v právach
a povinnostiach spotrebiteľa a na potrebu aplikovania smernice Rady 93/13/EEC z 05.04.1990 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Žalovaný s návrhom na obnovu konania nesúhlasil. Poukázal na ustanovenie § 400 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej v neprospech
bolo rozhodnutie vydané. V právnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C 486/2015
nebolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne. Jednalo sa o kompromisné uzavretie veci,
kde každá zo strán vykonala čiastočný ústupok z dôvodu, aby sa nemuselo ďalej pokračovať v spore. V
predmetnom konaní súd prvej inštancie schválil zmier uzatvoreným medzi stranami sporu uznesením.
Súd prvej inštancie sa má vždy pokúsiť o uzatvorenie zmieru. Je to v súlade s právnymi predpismi.

V danom prípade žiadny rozpor s právnymi predpismi nenastal, keď ukončenie zmluvných vzťahov
zmierom je bežným prostriedkom slúžiacim na úpravu sporných, či pochybných práv a povinností strán
sporu. Žalovaný má za to, že nie sú dôvody pre povolenie obnovy konania, keď nie sú skutočností,
dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohla žalobkyňa použiť v pôvodnom konaní. V danom prípade,keďže súd prvej inštancie prvej inštancie nerozhodoval rozsudkom, nemožno sa odvolávať na dôvod pre
povolenie obnovy konania v zmysle § 397 písm. e) Civilného sporového poriadku. Na základe dohody
strán sporu došlo dňa 15.04.2016 k ukončeniu všetkých sporov s tým, že zmluvné strany z týchto

ukončených záväzkových vzťahov nebudú nič vzájomne uplatňovať. Táto dohoda nič nemení na tom, či
súd prvej inštancie schválil zmier alebo neschválil. Za daného stavu už nie je povinnosťou súdu skúmať,
ale ani zneplatňovať zmluvnú podmienku zo zmluvy o úvere alebo zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
keďže žiadna takáto zmluva už medzi stranami sporu nie je.

4. Aplikujúc ustanovenia §§ 397, 398, 403 ods. 1, 2, 411 ods. 1 a 414 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán a dospel k záveru, že žalobe na obnovu konania nemožno vyhovieť. Súd prvej
inštancie je názoru, že žalobkyňa nie je v zmysle § 400 Civilného sporového poriadku legitimovaný
subjekt na podanie návrhu na obnovu konania, keď v pôvodnom konaní sp. zn. 7C 486/2015 súd prvej
inštancie vo veci schválil uzavretý zmier. Nemožno preto konštatovať, žeby rozhodnutie vo veci sp. zn.

7C 486/2015 bolo vydané v neprospech žalobkyne. Nebolo preukázané, žeby v danom prípade boli
splnené podmienky pre postavenie obnovy konania podľa § 397 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ
žalobkyňa ako dôvod na obnovu konania uvádzala nátlak sudcu a právneho zástupcu žalovaného v
pôvodnom konaní pred uzavretím zmieru, uvedená skutočnosť preukázaná nebola. Z obsahu zápisnice
z pojednávania z 15.04.2016 je zrejmé, že sudca sa pred uzavretím zmieru viackrát pýtal žalobkyne, či

má záujem uzatvoriť zmier s dohodnutým obsahom, pričom žalobkyňa so zmierom súhlasila, uviedla,
že jej „pevným“ rozhodnutím konanie skončiť zmierom. Z uvedeného má súd prvej inštancie za to, či nie
je preukázané splnenie podmienok na potvrdenie obnovy konania v zmysle § 397 Civilného sporového
poriadku, preto súd prvej inštancie návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

5.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§257Civilnéhosporovéhoporiadku,úspešnému
žalovanémunáhradutrovkonanianepriznalzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľanastranežalobkyne.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie považuje nepriaznivú finančnú situáciu
žalobkyne, ktorá má príjem zo zamestnania 500,-- eur mesačne, je osamelá matka s 2 mal. deťmi.
Za podnájom platí 350,-- eur mesačne. Žalobkyňa nie je schopná uhradiť žalovanému trovy konania

bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie základných životných potrieb žalobkyne
a jej rodiny. Navyše vzhľadom na predmet podnikania žalovaného, nepriznaním náhrady trov konania
žalovaného, nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného.

6. Proti tomuto rozsudku ako celku podala žalobkyňa včas odvolanie.

7. V podanom odvolaní uviedla, že skutočnosti ktoré opísala v návrhu na obnovu konania sú pravdivé s
tým, že ak by ju zastupoval advokát tak zmier by nikdy neuzavrela. Podľa svojho vyjadrenia sa vzdala
bezdôvodného obohatenia s obavou, že súd prehrá a ešte bude musieť platiť žalovanému vysoké trovy
konania.

8. Žalobkyňa sa nemala s kým poradiť a správne sa rozhodnúť s tým, že bola podľa svojho vyjadrenia
pod tlakom žalovaného, ktorý to chcel ukončiť. Stačilo, aby súd prerušil konanie, aby sa mohla s niekým
o tom poradiť, ale nestalo sa tak, každý to chcel mať narýchlo ukončené. Presne tak ako pri podpisovaní
úverovej zmluvy a podmienok.

9. Podľa žalobkyne zmier, ktorý schválil súd, predniesol iba žalovaný, bol jednostranný a ak by vedela o
tom, čo vie teraz, nikdy by s takým návrhom nesúhlasila. Podľa vyjadrenia žalobkyne ju sudca nemohol
upozorniť na to, že nemá súhlasiť s návrhom na zmier, ktorý bol jednostranný a účelový s tým, že
žalovaný využil neprítomnosť právneho zastúpenia s cieľom ukončiť spor vo svoj prospech. Žalobkyňa

prišla o bezdôvodné obohatenie, a to procesom, ktorý odporuje dobrým mravom.

10. Poukazujúc na uvedené preto žalobkyňa v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadala, aby odvolací
súd vrátil vec súdu prvej inštancie alebo, aby povolil obnovu konania.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že táto neuvádza žiaden odvolací
dôvod. Podľa žalovaného pre akékoľvek súdne rozhodnutie bez akéhokoľvek právneho významu či
žalobca alebo žalovaný má alebo mal nejaké vedomosti, či žalobca alebo žalovaný má alebo nemá
právneho zástupcu. Bez povšimnutia však nemôže zostať ani tá skutočnosť, že žalobkyňa už svojupôvodnú žalobu vo veci samej vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 7C/486/2015 vytvorila s pomocou
Združenia T. J. Z. - T., rovnako tak návrh na obnovu konania bol robený minimálne v spolupráci s týmto
ochranárskym združením tak ako to vyplýva z druhého odseku návrhu na obnovu konania, čo podľa

žalovaného platí aj pre odvolacie konanie.

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že žalovaný využil neprítomnosť právneho zástupcu žalobkyne
je potrebné uviesť, žalobkyňa si v žiadnom konaní voči žalovanému žiadneho právneho zástupcu nikdy
nezvolila, čiže prítomný byť ani nemohol. Za tohto stavu teda nie je zrejmé čo vlastne žalovaný mal

využiť keď to bola výhradne len žalobkyňa, ktorá sa rozhodla, že v konaní nebude zastúpená, čo je
výsostne jej rozhodnutie.

13. Zároveň sa žalovaný zásadne ohradil voči tomu, aby žalobkyňu akokoľvek zastrašoval, keďže na
žiadnom z pojednávaní sa ani len nezúčastnil, zastupoval ho právny zástupca, ktorý len zopakoval
postoj žalovaného k veci, že žiada žalobu zamietnuť a tiež prizná náhradu trov konania. To však podľa

žalovaného žiadnym nátlakom či zastrašovaním nie je ako sa mylne domnievala žalobkyňa.

14. Zároveň žalovaný nepovažoval za správne a spravodlivé, aby boli niektoré osoby v spoločnosti
úplné vyňaté z akejkoľvek zodpovednosti za svoje konanie, a to len preto, že ich finančná situácia vraj
nie je priaznivá. Sporové strany riadne, slobodne a vážne uzatvorili zmier pričom jediné trovy konania,

ktoré v konaní pred okresným súdom vo veci pôvodnej žaloby vznikli niesol sám žalovaný, čo je v
poriadku, lebo sa tak sporové strany dohodli. Napriek tomu následne žalobkyňa podala návrh na obnovu
konania, ktorý bol zamietnutý. Okresný súd prvej inštancie nepriznal žalovanému návrh na náhradu trov
konania z dôvodu údajnej nepriaznivej finančnej situácie. Žalovaný aj toto akceptoval a voči uvedenému
nepodal odvolanie, a teda aj tieto trovy, ktoré mu vznikli konaním žalobkyne niesol výhradne žalovaný.

Napriek tomu ani toto všetko žalobkyni nestačilo a podala v danej veci odvolanie. Žalovaný samozrejme
rešpektuje, že je to právo žalobkyne a za takéto svojvoľné, účelové a dokonca neprípustné konanie by
podľa žalovaného aspoň v nejakom rozsahu mala aj samotná žalobkyňa niesť zodpovednosť.

15. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného poukázala na to, že tento cituje iba to čo mu

vyhovuje s tým, že ak by mala pri sebe advokáta alebo zástupcu združenia, tak by jej neodvolili pristúpiť
na zmier za takýchto podmienok.

16. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prvej inštancie preskúmal prejednanú vec v zmysle § 370
a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne

vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
proti rozsudku nie je dôvodné.

17. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier

schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

18. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdov nižšieho

stupňa sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy ak to spĺňa všetky procesné podmienky, za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodovať vo veci samej. Platí to pre všetky štádia
konania pred občianskoprávnym súdom (I.ÚS 4/2011).

19. Obnova konania má v systéme opravných prostriedkov občianskeho sporového konania osobitné

postavenie pretože ním možno napadnúť rozhodnutie, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Civilný
sporový poriadok vychádza z tejto mimoriadnej povahy a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky,
za ktorých je obnova konania prípustná. Princíp právnej istoty tu môže ustúpiť iba výnimočne, a to za
účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenie „vád“ najzákladnejšej
dôležitosti pre súdny systém, ale nie z dôvodu právnej istoty.

20. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí ESĽP, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce
res iudicata „majú zostať nedotknuté“ je potrebné na prípady možného prelomenia záväznosti a
nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky z tejto zásady. Právnu úpravu, ktorástanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto podmienka uplatniť nemožno v žiadnom prípade vykladať
rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.

21. Z povahy odvolania žalobkyne rezonuje nespokojnosť žalobkyne s konaním žalovaného a postupom
súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/486/2015 najmä so schváleným
zmierom, ktorým z dôvodu jeho nevýhodnosti pre žalobkyňu táto stratila možnosť v budúcnosti sa
domáhať na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia.

22. Z vyššie citovaného ustanovenia § 398 CSP jednoznačne vyplýva, že obnova konania proti
uzneseniu o schválení súdneho zmieru je prípustná a výlučne a len vtedy, ak možno dôvody obnovy
konania uvedené v § 397 CSP vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. Žalobkyňa
nijako v konaní ani v podanom odvolaní nenamietala existenciu skutočnosti alebo dôkazov, ktoré bez
svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad vedenom pod sp.
zn. 7C/486/2015 a už vôbec niežeby tieto mohli pre ňu priviesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci tak ako

to má na mysli citované ustanovenie § 397 ods. a) CSP. Rovnako nedôvodnila hypotézou ustanovenia
§ 397 písm. b) a to, že v konaní o obnovu konania je možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať
v pôvodnom konaní, a že tieto dôkazy môžu privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
respektíveto,žebolorozhodnutévjejneprospechvdôsledkutrestnéhočinusudcu(§397písm.c)CSP).
Taktiež je nesporné, že v danej veci nedošlo k rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva (§ 397

písm. d) CSP) prípadne, že je v rozpore s rozhodnutím tohto súdu, Rady Európskej únie alebo komisie,
ktoré by bolo pre strany záväzné (§ 397 písm. e) CSP), respektíve to, že možnosť jeho preskúmania
vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu
v inom členskom štáte Európskej únie (§ 397 písm. f) CSP) nakoľko v danom prípade nejde o výkon
rozhodnutia.

23. Poukazujúc na vyššie uvedené keď v danom prípade nebola splnená žiadna z obligatórnych
náležitostí podmieňujúca pripustenie obnovy konania, ktorým bol schválený súdny zmier, sú preto
všetky odvolacie argumenty žalobkyne ohľadom vyvíjania nátlaku žalovaným na ňu, jednostrannosti
tohto súdneho zmieru, respektíve to, že žalovaný využil neprítomnosť jej právneho zástupcu pre vec

irelevantné, nakoľko aj keby sa v konaní preukázali, k čomu však nedošlo nemohli by mať za následok
obnovu konania proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol chválený súdny zmier.

24. Poukazujúc na uvedené preto má odvolací súd za to, že obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacieho

dôvodu, keď žalobkyňa žiaden odvolací dôvod neuviedla a namietala výlučne okolnosti, ktoré podmienili
schválenie súdneho zmieru, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti, alebo dôkazy ktoré mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd prvej inštancie v súlade
s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP keď k uvedenej aplikácií dôvodov hodných
osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktorá by inak v zmysle zásad o zodpovednosti za úspech v

konaní mala hradiť žalovanému trovy konania pristúpil už prvoinštančný súd v rámci rozhodovaní o
náhrade trov prvoinštančného konania, a ktorú aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovaný
nenapadol podaným odvolaním, ale až v následnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Je preto nesporná
nepriaznivá sociálna situácia žalobkyne a jej rodiny (dvoch maloletých detí), a preto môže byť žalobkyňa
v prípade neúspechu v konaní citujúc vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu ,,zbavená akejkoľvek

zodpovednosti za svoje podania“, keď naopak v prípade ak by bol neúspešný žalovaný v tomto konaní,
a ak by aj bol zaviazaný k náhrade trov žalobkyne, tieto by z dôvodu, že žalovaný sa dlhodobo nachádza
v likvidácii, boli s najvyššou mierou nevymožiteľné. Už aj z dôvodu rovnosti strán, keď tieto majú podľa
odvolacieho súdu znášať rovnakú mieru rizika odvolávajúc sa na dôvody hodné osobitného zreteľa tak
ako ich uviedol u žalobkyne súd prvej inštancie, preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie

nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zák. č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, §
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).