Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111200413
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111200413.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: Z.. O. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, právne zast. JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov 5, proti žalovanému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., R. N. XX, právne zast. JUDr.
Apolóniou Pavčekovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Masarykova 11, v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 13C/5/2011-570 z 17.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

I. vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že:

-do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje rodinný dom súp. číslo XXX a parcelu č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
mX zapísané na LV č. XXX kat. úz. E., obec E., okres S.,

- zvyšok nesplateného úveru zo N. U., číslo zmluvy XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX prikazuje
každej zo strán vo výške 1,

- zvyšok nesplateného úveru zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru N., reg. číslo XXX/XXXXXX/
XX-XXX/XXX zo dňa XX.X.XXXX prikazuje každej zo strán vo výške 1,

II. žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému ako vyrovnanie podielov z vyporiadania C. sumu XX.XXX
G. v lehote X roka od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,

IV. štát má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, ods. 2, § 149 ods. 1 - 3, §
150 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že:„Strany uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C/167/2006 zo dňa 22.11.2007. Rozsudok sa stal právoplatným
08.01.2008.

V priebehu konania sa napokon obaja účastníci dohodli, že nežiadajú vyporiadať hnuteľné veci okrem
auta X. L.. Žalovaný vyporiadanie hnuteľných veci nežiadal. Žalobkyňa sa tak vyjadrila na pojednávaní
dňa 27.03.2017 (č.l. XXX).

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva tak po vzájomnej dohode strán zostala
spoločná nehnuteľnosť bývalých manželov a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. E., obec
E. a to rodinný dom súp. č. XXX na parcele C KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
pozemok parcela reg. C KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parcela C
KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXm2. Obe strany sa zhodli aj na tom, že predmetom
vyporiadania sú aj dva úvery, jeden úver zo N. U. č. zmluvy XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX

a hypotekárny úver N. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd mal preukázané aj
zostatky k týmto úverom ku dňu zániku manželstva zo N. je to suma XX.XXX,XX G. (č.l. XX) a z N.
zostatok ku dňu zániku manželstva X.XXX,XX G. (č.l. XXX).

Žalobkyňa po celý čas tvrdila, že žalovaný mal vyššiu sumu peňazí v českej S. banke. Súd si žiadal

správu od S. banky (č.l. XXX). Žalovaný nebol klientom S. banky v U. republike. Zároveň boli v priebehu
konania vyžiadané banky. Z výpisu S. banky (č.l. XXX) vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva bola na
účte v S. banke na meno žalobkyne suma XXX G. a to na vkladnej knižke, kde je žalovaný vedený ako
druhý vkladateľ. Z č.l. XXX vyplýva, že žalovaný nemal účet v U..

Keďžesaúčastnícinedohodlinacenenehnuteľnosti,súdustanovilznalkyňuP..X.,ktorápodalaznalecký
posudok č. X/XXXX o hodnotách nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. E.. Z predloženého
znaleckého posudku vyplýva, že ku dňu zániku manželstva hodnota rodinného domu predstavovala
sumu 115.000 Eur a ku dňu ohliadky (23.01.2016) sumu 83.700 Eur. Znalkyňa sa vo svojom znaleckom
posudku vyjadrila k viacerým otázkam zo strany žalobkyne. Žalobkyňa namietala závery znaleckého

posudku, súd preto vypočul následne znalkyňu na pojednávaní. Žalobkyňa uvádzala chyby v znaleckom
posudku, ktoré neboli zahrnuté s tým, že nedorobky a závady v rodinnom dome boli už ku dňu zániku
manželstva. Žalobkyňa namietala aj nespoluprácu znalkyne s ňou. Znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla,
že žalobkyňa jej kládla obštrukcie s ohliadkou, posúval sa termín. Znalkyňa uviedla, že v uznesení
mala 33 otázok, na ktoré odpovedala. Nehnuteľnosť prešla, zamerala sa na veci, na ktoré ju žalobkyňa

upozorňovala. Uviedla, že na záveroch svojho znaleckého posudku trvá a závady a nedorobky, ktoré
na dome sú, boli zohľadnené vo všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. To, že v znaleckom posudku je
uvedené, že je dom napojený na verejný vodovod a studňu, a že to tak v skutočnosti nie je, nič to nemení
na hodnote nehnuteľnosti, pretože rozvod vody je na mieste a je jedno, či je to zo studne alebo nie. K.
ocenená v znaleckom posudku je. Na námietku žalobkyne, prečo boli zarátané tehly nie za 25,-- Sk, ale

za 60,-- Sk, znalkyňa uviedla, že metodika znalcov rozoznáva rôzne skupiny muriva, a či je to drienovská
tehla, alebo S. tak sa zaradzuje do jednej skupiny v metodike, je to explicitne dané. E. linka je rohová.
Uviedla, že aj keby sporák odrátala z ceny nehnuteľnosti, tak opätovne by to na cene nehnuteľnosti nič
nezmenilo. Podrobne sa znalkyňa venovala jednotlivým odpovediam na otázky. Na otázky žalobkyne,
ktoré súd zakoncipoval do uznesenia o pribratí znalca, odpovedala vo svojom znaleckom posudku (č.l.

XXX a nasl.).

B. X. L. bolo zakúpené z peňazí Okresného úradu, odboru sociálnych vecí pre postihnutého syna B.
v roku XXXX v hodnote XXX.XXX,-- Sk. Toto auto po úmrtí syna bolo následne splácané a doposiaľ
je splácané zo strany žalobkyne a to pravidelnými úhradami vo výške 16,60 Eur mesačne. Zostatok v

marci 2017 bol 3.936,06 Eur. Žalobkyňa potvrdila, že auto využíva výlučne ona a splácala ho výlučne
ona. Jednalo sa o auto, ktoré bolo poskytnuté pre ťažko postihnutého syna B. príspevkom z Okresného
úradu vo výške 220.000,-- Sk.

Žalobkyňa doložila do spisu výpoveď jej matky, ako aj jej čestné prehlásenie, že na pozemok zaplatila

dcére 3.000,-- Sk a na stavbu rodinného domu 20.000 Eur. Žalovaný uviedol, že po rozvode manželstva
vjanuári2008zaplatilcelkovodoseptembra2017sumu11.700EurzoN.azhypotekárnehoúveruvoN..
Túto sumu žalobkyňa nerozporovala. Potvrdila to, že oba úvery po rozvode manželstva spláca žalovaný.Na záver žalobkyňa uviedla, že namieta hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znalkyňou. Namietala to, že
znalkyňa riešila veci so žalovaným a nie s ňou ohľadne hodnoty nehnuteľnosti. Zároveň žiadala, aby
bolo zohľadnené to, že matka žalobkyne vložila do nehnuteľnosti svoje peniaze a na stavbe sa podieľali

väčšinou rodinný príslušníci žalobkyne. Žalovaný sa o rodinu nestaral, bol stále v zahraničí, starostlivosť
bola stále na pleciach žalobkyne a to aj o ťažko chorého syna. Preto navrhla, aby súd použil disparitu pri
vyporiadaní C.. Žalovaný na záver uviedol, že žiada, aby boli zahrnuté do vyporiadania C. aj peniaze,
ktoré zaplatil po rozvode zo spoločných úverov. M. stavali jednak rodinní príslušníci jednej, ale aj druhej
strany a to svojpomocne. Navrhoval, aby sa jednoducho normálne vyporiadali, dohoda neprichádza do

úvahy.

V prvom rade sa súd musel vyporiadať s návrhom žalobkyne na disparitu pri vyporiadaní C.. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov.
Nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Takémuto určeniu by však
muselo predchádzať dokonale zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo možné odôvodnenosť

tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Žalobkyňa návrh na disparitu oprela len o skutočnosť, že ona
sa starala o domácnosť a o postihnuté dieťa, pričom manžel bol stále mimo domu. V tejto súvislosti
teda nepredložila žalobkyňa nejaké relevantné dôkazy, z ktorých súdna prax vyvodzuje disparitu
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Napríklad tú skutočnosť, že napriek možnostiam a
schopnostiam sa nestaral o rodinu, spoločný majetok utrácal výlučne na vlastné potreby a podobne.

Tieto okolnosti žalobkyňa nepreukázala. Ba naopak, z pripojeného rozvodového spisu 7C/167/2006 a z
výpovede žalobkyne na pojednávaní v konaní o rozvod vyplýva, že sa rozviesť s manželom nechcela a
to, že žalovaný - vtedy jej manžel pracoval v zahraničí, uvádzala v rozvodom konaní ako nutnosť, keďže
mali finančné problémy v manželstve a nie ako negatívum vo vzťahu k žalovanému. V tomto smere
teda súd uzatvára, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

použitie disparity pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

Nepochybnou bola skutočnosť, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. E.. Súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti v zmysle
platnej judikatúry v čase zániku C., teda k 08.01.2008 a teda z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 115.000

Eur. Je pravdou, že žalobkyňa namietala znalecký posudok. Jej námietky však neboli relevantné, skôr
pocitové voči znaleckému posudku. Nebolo preukázané, že by znalkyňa nepostupovala štandardným
spôsobom pri ohliadke nehnuteľnosti. Práve naopak, zo spisu aj z tvrdení strán vyplýva, že sprístupnenie
nehnuteľnosti mala výlučne v rukách žalobkyňa, ktorá pri ohliadke so znalkyňou aj fyzicky bola na rozdiel
od žalovaného, ktorý pri ohliadke nehnuteľnosti nebol. Predložený znalecký posudok vykazuje známky

štandardizovaného znaleckého posudku. Námietky, ktoré žalobkyňa po jeho predložení uviedla, by sa
podľa vyjadrenia znalkyne v cene nehnuteľnosti v konečnom dôsledku neprejavili (napr. kuchynská
linka, vodovodná prípojka a podobne). Tieto skutočnosti pri celkovej cene nehnuteľnosti tak, ako uviedla
znalkyňa, nezohrávali úlohu, preto súd považuje znalecký posudok za relevantný dôkaz vo veci a z ceny
určenej tam znalkyňou aj vychádzal.

Nebolo spochybňujúce ani to, že strany za trvania manželstva mali dva úvery a to N. a N. hypotekárny
úver. Zostatky úverov boli preukázané v spise a bolo preukázané a nebolo rozporované zo strany
žalobkyne ani to, že výlučne žalovaný po zániku manželstva, teda 10 rokov tieto úvery aj sám splácal.
Ani suma, ktorá bola uvedená ako zaplatená čiastka úverov po zániku manželstva, nebolo zo strany

žalobkyne rozporovaná. Súd teda vychádzal zo sumy, ktorú žalovaný zaplatil zo spoločných úverov po
zániku manželstva a to 11.700 Eur.

Ako už bolo uvedené vyššie, strany sa v závere konania dohodli, že predmetom konania nebudú
hnuteľné veci okrem auta X. L., ktorý žiadala zahrnúť žalobkyňa.

Súd nezahrnul do vyporiadania C. automobil X. L.. Podľa názoru súdu auto bolo viazané na ťažko
postihnutého syna účastníkov konania a príspevok, ktorý bol poskytnutý na kúpu auta, bol viazaný
výlučne na neho. Toto auto teda podľa názoru súdu nepatrí do C.. Po smrti syna auto mala vo svojej
výlučnej sfére žalobkyňa. Žalobkyňa sa rozhodla auto nepredať a nevrátiť finančné prostriedky úradu

práce, ale auto sama užívala, disponovala s ním, čo potvrdila aj sama vo svojich výpovediach. Súd má
teda za to, že toto auto nepatrí do C. a teda ani splátky, ktoré žalobkyňa spláca úradu práce a sú viazané
na predmetné auto, ktoré bolo viazané na syna účastníkov.Žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenie matky žalobkyne, že darovala svojej dcére na výstavbu
rodinného domu 20.000 Eur a 3.000,-- Sk na zakúpenie pozemku. Čestné prehlásenie sa nachádza na
č.l. XXX - XXX a je datované zo septembra 2017. Tieto skutočnosti však súd bral ako účelové tvrdenia,

ktoré neboli preukázané, napríklad výpisom z účtu matky žalobkyne a podobne. Na dôvažok súd chce
poukázať na skutočnosť, že nehnuteľnosť začali stavať manželia na prelome tisícročí. Zmluva zo N.
bola z roku XXXX a hypotekárny úver z roku XXXX. Je teda zarážajúce, ako mohla matka žalobkyne
darovať žalobkyni 20.000 Eur na výstavbu rodinného domu, kedy v Slovenskej republike v tom čase
Euro nebolo platidlom. Tieto okolnosti súd považuje za pochybné, a keďže žalobkyňa nepreukázala

relevantným spôsobom darovanie peňazí takýmto spôsobom alebo existenciu devízového účtu matky
žalobkyne, súd na tieto čestné prehlásenia neprihliadal a bral ich ako účelové.

Žalobkyňa trvala na tom, aby súd zohľadnil aj prácu jej rodinných príslušníkov na predmetnej
nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že na rodinnom dome pracovali aj jeho príbuzní. Súd zo svojej praxe vie,
že pri stavbe rodinného domu pomáhajú rodinní príslušníci za podmienok, ktoré si stanovia manželia

a tí rodinní príslušníci v danom čase. Táto okolnosť, keď nie je preukázaná relevantnými písomnými
potvrdeniami napríklad faktúrami, súd nemôže brať do úvahy ani ako dlh alebo vnos do C. ale len ako
pomoc rodiny, ktorá je pri fungujúcich vzťahoch bežná.

V súhrne teda súd uvádza nasledovné. Súd vyporiadaval ako aktíva nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, kat. úz. E. v hodnote 115.000 Eur podľa znaleckého posudku. Ako pasíva pôžičku N. ku dňu
zániku manželstva zostatok 13.245,44 Eur a z N. zostatok vo výške 5.186,71 Eur. Zároveň súd zahrnul
k vyrovnaniu aj zaplatené čiastky z úverov zo strany žalovaného od rozvodu konania a to vo výške

11.700 Eur.

Aktíva 115.000 Eur : 2 je 57.500 Eur. Pasíva 13.245,44 Eur (N.) + 5.186,71 Eur (N.) = 18.432,15 Eur.
Zaplatené zo strany žalovaného po zániku manželstva na obe úvery bolo 11.700 Eur.

Hodnota polovice domu je 57.500 Eur + polovica z toho, čo žalovaný zaplatil z úverov 5.850 Eur = 63.350
Eur. To je suma, ktorú žalobkyňa má zaplatiť žalovanému.

Súd rozhodol, že prikázal zvyšné časti úverov zaplatiť každej zo strán vo výške 1 poukazujúc pritom
na súdnu prax, ako aj na rozhodnutie NS ČR - 22Cdo/14/2006 (rozhodnutie NS ČR sa vzťahuje na

ustanovenia vtedy platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v ČR platného doposiaľ u nás).
Okrem iného toto rozhodnutie poukazuje na to, že nie je vylúčené, aby možnosť prikázať zostatok
spoločného dlhu prešla na oboch účastníkov rovnakým dielom. S poukazom na okolnosti prípadu a
na dĺžku samotného sporu odkedy došlo k zániku manželstva, sa takéto rozhodnutie javilo súdu ako
najspravodlivejšie, teda aby dlh po rozhodnutí o vyporiadaní C., ktorý doposiaľ 10 rokov platil výlučne

žalovaný, zostal na pleciach oboch účastníkov rovnomerne.

Návrh strán, aby nehnuteľnosť pripadla do podielového spoluvlastníctva podľa názoru súdu nie je v
súlade so zákonom. Takýmto rozhodnutím by sa totiž vo veci nič nezmenilo a je potrebné uviesť, že
prvotný návrh žalobkyne ako aj žalovaného bol, aby nehnuteľnosť pripadla do vlastníctva žalobkyne.

Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť aj celé roky po rozvode výlučne užíva a to viac ako 10 rokov. Sama
žalobkyňa poukazovala na to, že do nehnuteľnosti už aj niečo investovala a v priebehu konania aj
uviedla, že chce v nehnuteľnosti naďalej bývať.

S poukazom na to, že žalobkyňa má povinnosť zaplatiť žalovanému 63.350 Eur, určil súd, keďže sa

jedná o vyššiu sumu primeranú lehotu jedného roka. Obdobie jedného roku sa zdá súdu relevantným
obdobím pre žalobkyňu, aby dokázala vyriešiť svoje finančné a majetkové pomery a zaplatiť žalovanému
jeho zákonný nárok z vyporiadania C..

4. Tento rozsudok včas podaným odvolaním, okrem výroku III. o trovách konania napadla žalobkyňa

citujúc odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP. Jej odvolacie námietky možno
zhrnúť do nasledovných rovín: (i) nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z hodnoty
masy C. dňu jeho zániku, a nie ku dňu jeho vyporiadania; (ii) nespreskúmateľnosť rozhodnutia v časti
úvahy súdu o (ne)rovnosti podielov; (iii) neuvedenie dôvodov, pre ktoré neboli vykonané odvolateľkounavrhnuté dôkazy; (iv) námietky voči ZP č. 7/2016; (v) názor, že predmetom vyporiadanie C. má byť aj
X. X. L. ako i úspory žalovaného vo viacerých bankových domoch a (vi) námietka postupu súdu prvej
inštancie, ktorý jej nedal možnosť vyjadriť sa ku dôvodu zrušenia termínu odročeného pojednávania

na február 2018 za účelom uzavretia mimosúdnej dohody a vytýčil termín pojednávania na december
2017, na základe žiadosti žalovaného. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov,
nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
9.PrevyporiadanieC.jerozhodujúcanielentáskutočnosť,žeurčitávecvčasejehozánikuakospoločná

existovala, ale aj to, v akom stave vec bola. Tento stav je rozhodujúci aj pre ocenenie veci, pričom však
treba vychádzať z cien zodpovedajúcich, či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov, alebo
vývoja cien vecí, cenám platným v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Inak povedené, pri zisťovaní
ceny vecí, ktoré tvoria predmet C., platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci
v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti

druhému manželovi, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku C. by sa v podstate popieral trhový
systém. Pochybil tak potom súd prvej inštancie, ak vo svojom rozhodnutí vychádzal zo všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti ku dňu zániku C..

10. Súdny odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov) je výnimočný a musí byť

odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Právna úprava modifikácie princípu rovnosti podielov pritom
patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré nechávajú na uvážení súdu, aby podľa
svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého,
vopred neobmedzeného okruhu okolností. Záleží teda na uvážení súdu vysporiadajúceho C., ktoré
okolnosti tvrdené účastníkmi a v konaní preukázané, bude považovať podstatné a významné pre

prípadnú disparitu podielov. Na tomto mieste je rovnako podstatné uviesť, že Občiansky zákonník
v § 150 ani v inom svojom ustanovení nestanovuje, akým konkrétnym spôsobom sa má disparita
podielov premietnuť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdna prax v prvom
rade pripúšťa, aby disparita podielov bola vyjadrená zlomkom, či percentom pri samotnom určení výšky
podielov manželov na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Iba také rozhodnutie

je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na
strane druhej, ktoré ho viedli k odmietnutiu disparity podielov. Za daného stavu potom odôvodnenie

napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej
a právnej argumentácie, teda bolo v tejto časti preskúmateľné.11. Žalobkyňa v priebehu sporu navrhla vypočuť viacerých svedkov, napr. svoju matku k otázke
darovania peňazí na výstavbu rodinného domu, resp. na kúpu pozemku, alebo jej rodinných príslušníkov
k otázke výstavby rodinného domu. Uvedené dôkazy súdom prvej inštancie bez zdôvodnenia prečo,

vykonané neboli ( na pojednávaní dňa 20.12.2017 bolo iba vyhlásené uznesenie o zamietnutí návrhov
na doplnenie dokazovania bez toho, aby dôvody pre ktoré tak súd rozhodol, boli uvedené v písomnom
vyhotovení rozsudku). Súdy nemajú všeobecnú povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré strany navrhli,
no z hľadiska ústavnoprávnych garancií spravodlivého procesu však vyplývajú v prvom rade požiadavky
na odôvodnenie, ktoré viedlo súd ku nevykonaniu dôkazov. Nie je tu rozhodujúce to, či navrhnutý dôkaz

mal, resp. nemal súvis s prejdnávaným sporom, rozhodujúce v tomto smere je to, že v odôvodnení
rozsudku absentuje zmienka o dôvodoch, ktoré súd prvej inštancie viedli k jeho nevykonaniu. V dôsledku
tohto postupu súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

12. Ak žalobkyňa chcela spochybniť závery znalkyne, bolo jej povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam
také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalkyne

spochybnili.Vzmyslenaznačenéhovšakžalobkyňanekonala,pretovtejtočastijejejodvolacianámietka
nedôvodná.

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne zistil i okruh majetku
patriaceho do C. s prihliadnutím na jeho vznik a zánik právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode

manželstva účastníkov. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a v tomto smere
odkazujenabody7.,8.,10.a27.odôvodneniajehorozsudku,aktenzokruhuvecípatriacichdoC.vylúčil
X. X. L., resp. finančné prostriedky žalovaného, ktoré mali byť iba podľa tvrdenia žalobkyne vedené na
účtoch žalovaného v rôznych bankových domoch (poštová banka a čsob).

14. O porušení práva na spravodlivý proces možno hovoriť iba v prípade, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Preročenie pojednávania na skorší termín, pri zachovaní
lehoty na prípravu pojednávania, vyššie uvedené atribúty bezpochyby nenapĺňa.

15. Ku trovám konania odvolací súd uvádza, že konanie o vyporiadanie C. je jedným z konaní,
v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu.
Hoci platná právna úprava civilného procesu určité osobitosti konaní v ktorých z (hmotnoprávneho)
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu (a kam patrí okrem
konania o vysporiadanie C. aj konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby, ako aj konanie o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) zohľadňuje, keď ustanovuje, že súd nie je žalobným
návrhom v týchto prípadoch viazaný (viď § 216 ods. 2 CSP), vo vzťahu k trovám konania žiaden osobitný
postup neponúka. Možno teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o trovách konania,
ktoré nebolo zastavené, s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať zo zásady úspechu (zo staršej
judikatúry a literatúry k uvedenému pozri napr. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

ČSR k výkladu zákonných ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve sp. zn. Cpj 86/71 a Soukup, J.
v: Handl, V., Rubeš, J.: Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. Praha: Panorama: 1985 a z tej novšej
napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1441/11, či rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22
Cdo 3730/2015, sp. zn. 22 Cdo 4551/2015, sp. zn. 22 Cdo 3331/2014, sp. zn. 22 Cdo 1894/2014 a pod.,
keď posledne citované rozhodnutia, napriek tomu, že sa jedná o rozhodnutia súdov Českej republiky, sú

plne aplikovateľné i na prejednávaný prípad vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 142 ods. 1 a 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občanského soudního řádu je takmer totožné s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP). Ďalej z už
citovanej judikatúry, od ktorej nemá odvolací súd dôvod odchýliť sa, vyplýva, v konaní o vyporiadanie
BSM by mala byť rovnosť podielov manželov len jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu,
a to najmä za situácie, keď existuje spor o uplatnenie tzv. disparity podielov (kedy súd rozhoduje o tom,

či sa podiely manželov na spoločnom majetku neurčia iným spôsobom napr. s prihliadnutím na to, že sa
jeden z manželov osobitnou mierou, na ktorú by bolo potrebné zvlášť prihliadať, o nadobudnutie majetku
alebo o jeho udržanie pričinil). Pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba preto
prihliadať k výške požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli
BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami o

to, ktoré vecí (majetkové položky) do BSM prináležia a ktoré nie.16. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušiť celý rozsudok, pretože nie je viazaný rozsahom odolania (§ 379 písm. c/ CSP) a postupom podľa
§ 391 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri
svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom, a následne znovu vo
veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj
náležite odôvodniť.

18. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).