Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116219535
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116219535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného spoločnosťou
SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej:
O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, W., o zaplatenie 3.465,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13Csp/19/2016-81 zo dňa 30.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudku súdu prvej inštancie sa vo výroku I. nedotýka.

Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že p o v o ľ u j e žalovanej splácať dlh v
mesačných splátkach po 100,- eur mesačne so splatnosťou posledného dňa toho-ktorého kalendárneho
mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej splátky.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.510,60
eur, spolu s úrokom vo výške 15,64 % ročne zo sumy 3.465,98 eur od 29.06.2016 a spolu s úrokom
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.465,98 eur od 29.06.2016, všetko do zaplatenia, II. povolil žalovanej
splácať uvedený dlh v mesačných splátkach každá vo výške 50,- eur mesačne, splatná vždy do
posledného dňa toho ktorého mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou právoplatnosťou rozsudku, pod
stratou výhody splátok, III. žalobcovi proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 282, § 285 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaná
pred súdom na pojednávaní dňa 30.01.2018 uznala uplatňovaný nárok žalobcu v celom rozsahu, súd
rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozsudku. Súd v zmysle ust. § 232 ods. 4 CSP povolil
žalovanej platenie dlhu v mesačných splátkach vo výške 50,-eur, a to s poukazom na nepriaznivé
sociálne a ekonomické pomery žalovanej, ktorá je rozvedená, má 3 maloleté, nezaopatrené deti vo veku
17, 15 a 13 rokov, ktoré sú študentmi, jej priemerná mesačná mzda predstavuje sumu 650,- - 660,-
eur, z ktorej musí uhrádzať poplatky za bývanie vo výške 210,- eur mesačne, internet vo výške 30,- eur

mesačne, štúdium detí vo výške 55,- eur mesačne, ako aj rôzne výdavky na ošatenie, lieky, stravu a
podobne. Po odpočítaní všetkých týchto výdavkov by preto nebolo možné, aby žalovaná splácala dlh
mesačnými splátkami vo výške 150,- eur, ako pôvodne uviedla, a preto navrhla, aby bola zaviazaná namesačnú splátku vo výške 50,- eur, ktorému návrhu súd, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,
vyhovel. Žalobca s formou úhrady dlhu v splátkach súhlasil v podaní, doručenom súdu dňa 07.11.2017.

3. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti II. výroku, ktorým súd uložil žalovanej plnenie v
mesačnýchsplátkachpo50,-eur,podalodvolaniežalobca.Žiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku v mesačných splátkach vo
výške 150,- eur vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou
splatnou právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok a priznať žalobcovi voči žalovanej

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nesúhlasí s aplikáciou § 232 ods. 4 CSP tak, ako ju
uskutočnil súd prvej inštancie. Žalovaná sa v dôsledku dlhodobého neplnenia zmluvných povinností
de facto nesplácaním dohodnutých splátok dostala do omeškania so splácaním úveru, čím stratila
výhodu splátok. Výška splátok navrhovaná žalovanou je zjavne neprimeraná a neadekvátna výške

uplatneného nároku. Poukazuje na to, že žalovaná v súlade s úverovou zmluvou sa zaviazala splatiť
poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške 120,64 eur. Je neprijateľné, aby bola žalovaná po
zjavnom porušení povinnosti ekonomicky a právne zvýhodnená. Ak má mať iba v dôsledku nesplácania
úveru výrazne lepšiu mesačnú splátku, radikálne znevýhodňuje všetkých klientov banky, ktorí úvery
splácajú riadne a finančne motivuje každého úverového klienta, aby čím skôr prestal riadne splácať svoj

úver. Súd je povinný náležite zdôvodniť, na základe akých skutočností umožnil pohľadávku splácať,
aby bolo jeho rozhodnutie v tejto časti preskúmateľné. Presvedčivosť a dôvodnosť takéhoto postupu
však nemôže vychádzať z tvrdenia žalovanej bez predloženia akýchkoľvek dôkazných prostriedkov.
Zákonodarcami tvorený priestor pre sudcovskú úvahu nie je bezbrehý, ale vyžaduje, aby akýkoľvek
procesný postup bol preskúmateľný a racionálne odôvodnený. V prípade uloženej splátky by splácanie

dlhu žalovanej trvalo takmer 6 rokov, a to pri stabilnej platobnej disciplíne. Konečná splatnosť úveru
bola pritom dohodnutá na 20.03.2017. Navyše súd prvej inštancie pri posudzovaní mesačných splátok
nesprávne zistil skutkový stav, keď v rozpore s podaním žalobcu zo dňa 07.11.2017 uviedol, že žalobca
s formou úhrady dlhu v splátkach súhlasil v podaní doručenom súdu dňa 07.11.2017. Žalobca súhlasil so
splatením dlhu v mesačných splátkach vo výške 150,- eur. Nepreukázaná nepriaznivá finančná situácia

žalovanejalaxnépoukazovanienasúhlasžalobcusosplátkaminepovažuježalobcavdanomprípadeza
relevantné dôvody, pre ktoré by mal súd prvej inštancie povoliť žalovanej zaplatenie pohľadávky formou
pravidelných splátok vo výške 50,- eur. Žalobca tiež poukazuje na odlišné stanovisko podpredsedu
Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 a tiež
odlišné stanovisko JUDr. Rudolfa Tkáčika k uzneseniu zo dňa 20.09.2017, sp. zn. III. ÚS 572/2017.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku II. rozsudku
a súvisiacom výroku III. rozsudku (o trovách konania) zmenil v zmysle ust. § 388 CSP tak, ako je to
uvedené vo výroku rozsudku.

6. Pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti rozsudku, keď súd povolil žalovanej dlh splácať v pravidelných

mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, odvolací súd uznal čiastočne dôvodnosť odvolania žalobcu.

7. Možno konštatovať, že zo zisteného skutkového stavu veci nepochybne vyplýva, že na strane
žalovanej sú sociálne a ekonomické dôvody, pre ktoré je dôvodné povoliť jej splácať dlh v splátkach.
Túto skutočnosť nerozporuje ani samotný žalobca, ktorý s povolením splátok súhlasil, avšak vo výške

150,- eur mesačne, ako to pôvodne navrhla žalovaná (neskôr na pojednávaní požiadala o umožnenie
splátok vo výške 50,- eur mesačne).

8. Žalovaná k svojej ekonomickej a sociálnej situácii uviedla, že je rozvedená, má 3 maloleté
nezaopatrené deti vo veku 17, 15 a 13 rokov, ktoré sú študentmi, to znamená, že nie sú zárobkovo činné.

Má síce súdom určené výživné, avšak bývalý manžel má veľa exekúcií a výživné jej neplatí. Uviedla, že
jej mesačná mzda sa pohybuje vo výške 650, - 660,- eur mesačne. Zároveň predložila výplatnú pásku
za mesiac december 2017, z ktorej vyplýva, že jej čistá mzda za tento mesiac predstavovala 707,25 eur.
Z toho platí poplatok na Žilbyt vo výške 210,- eur mesačne, má sociálny byt. Najstaršia dcéra študuje naobchodnej akadémii - súkromnej. Mesačne platí 55,- eur. Takisto platí mesačne internet vo výške 30,-
eur, pretože ten potrebujú deti k štúdiu a k vzdelávaniu. Okrem toho jej vznikajú štandardné výdavky,
ako je ošatenie, lieky a strava. Splátka 150,- eur mesačne by jej nijako nevyšla.

9. Žalobca, z vlastného rozhodnutia neprítomný na pojednávaní, tieto tvrdenia žalovanej nerozporoval.

10. V zmysle čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

11. Súd udáva, že na jednej strane chápe argumenty žalobcu, ktorý sleduje legitímny cieľ- dosiahnuť
efektívnu návratnosť úveru, ktorý poskytol žalovanej. Od súdneho konania legitímne očakáva, že mu
zabezpečí vymoženie jeho legitímnej pohľadávky v primeranej lehote.

12. Na druhej strane sú tu výrazne nepriaznivé sociálne a ekonomické dôvody na strane žalovanej, ktorá

v konaní požíva ochranu slabšej strany (spotrebiteľský spor).

13. Úlohou súdu je nájsť rovnováhu medzi ochranou práv veriteľa a zároveň situáciou dlžníka tak, aby
bola zabezpečená návratnosť veriteľovej (žalobcovej) preukázanej pohľadávky a na druhej strane, aby
na strane dlžníka (žalovanej) bola vytvorená reálna možnosť dlh zaplatiť bez vystavenia žalovanej a jej

maloletých detí sociálnej núdzi.

14. V tejto súvislosti súd poukazuje, že už pri uzatváraní úverovej zmluvy žalobca ako profesionálny
dodávateľ mal starostlivo zvážiť poskytnutie svojich finančných prostriedkov vo forme úveru žalovanej
a zaoberať sa aj možnosťou žalovanej splácať poskytnutý úver. Žalobca zrejme nedostatočne zvážil

možnosti žalovanej splácať úver v dohodnutých splátkach, keď mal zohľadniť jej príjmové, ale aj rodinné
pomery (vyživovacia povinnosť k 3 maloletým deťom, žalovaná ako osamelá osoba zabezpečujúca
starostlivosť o 3 maloleté deti). Pokiaľ potom žalobca nevynaložil ako veriteľ dostatočnú bdelosť už v
čase uzatvárania úverovej zmluvy, je potom povinný znášať aj následok horšej vymožiteľnosti svojho
nároku.

15. Vychádzajúc z týchto skutočností, odvolací súd došiel k záveru, že vzhľadom na veľmi nepriaznivú
finančnú situáciu žalovanej nemožno jej uložiť dlh splácať v splátkach požadovaných veriteľom vo výške
150,- eur mesačne, pretože to neumožňuje jej finančná a sociálna situácia, ale zároveň vzhľadom
na správanie sa žalovanej, ktorá dlhodobo dlh nespláca, výhoda 50,- eurovej mesačnej splátky by

neprimerane zvýhodňovala žalovanú a nezabezpečovala návratnosť úveru v primeranej lehote.

16. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku II. o splátkach zmenil tak, že žalovanej uložil
povinnosť dlh splácať v splátkach po 100,- eur mesačne so splatnosťou, ako určil vo výroku rozsudku,
s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky stratí žalovaná výhodu splácania dlhu a splatný sa stane

celý dlh.

17. V zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

18.Vzmysleust.§396ods.2CSP,akodvolacísúdzmenírozhodnutie,rozhodneajonárokunanáhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

19. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

20. V zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Pri zmene rozsudku súdu prvej inštancie bolo povinnosťou odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť

aj o trovách konania pred súdom prvej inštancie a trovách odvolacieho konania.22. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, žalobca bol vo veci samej v prvoinštančnom konaní úspešný v plnom
rozsahu, preto mu prináleží voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 %.

23. Pokiaľ však ide o mieru úspechu žalobcu a žalovanej v odvolacom konaní, žalobca dosiahol iba
čiastočný úspech (požadoval zvýšenie splátky o 100,- eur, splátka bola zvýšená o 50,- eur). Úspech a
neúspech žalobcu v odvolacom konaní je tak porovnateľný, preto súd žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)