Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204843
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314204843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu : CD Consulting, s.r.o.,
IČO: 264 29 705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanej : B.
R., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 180,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6C/30/2014 - 54 zo dňa 10.05.2016 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žalovaná a Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej ako „súd prvej inštancie“) zastavil konanie
v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a žalobu zamietol. Ďalej rozhodol, že
pripúšťa vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 64,42 Eur, na adresu právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že žalobca
sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) domáhal zaplatenia sumy 180,- Eur s príslušenstvom z titulu zmenky vystavenej
žalovanou. Vzniknutý právny vzťah vyhodnotil súd prvej inštancie ako vzťah spotrebiteľský a na
tento vzťah boli aplikované ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd okrem iného považoval zmluvné

dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku a takéto dojednanie ako
aj samotnú zmenku za absolútne neplatné. Preto súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobca zobral žalobu v
časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť pred prvým pojednávaním, preto súd v zmysle §
96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania v
čase jeho vstupu považoval za splnené, preto pripustil vstup združenia do konania. Vzhľadom na úspech
žalovaného v spore priznal združeniu náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí návrhu, o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka
a voči výroku o povinnosti uhradiť trovy konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nesprávne právneposúdenie veci. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania nepostupoval
v súlade so zákonom. Záver súdu považuje za nesprávny a vyplývajúci z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že pre vstup združenia do konania je potrebný súhlas žalovaného. Navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie a uplatnil si náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Uviedol , že v zmysle platných predpisov a
judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania a to aj v každom druhu konania a to
bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, s tým, ak súd príde k pozitívnemu

zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Dojednanie v zmluve, ktoré
by zaväzovalo spotrebiteľa vyplniť blankozmenku je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky je neplatný právny úkon v dôsledku
obchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. Na vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu reagoval žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol
upozornil, že Civilný sporový poriadok neobsahuje v právnej úprave intervencie podobné ustanovenia
ako bolo ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.. Z toho vyplýva, že právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, pretože nie je
možné aby preukázala právny záujem na výsledku konania. Právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv podľa osobitného predpisu môže v konaní vystupovať len ako iný subjekt a nie ako
intervenient. Táto právnická osoba nemá nový súhlas žalovaného, preto ma žalobca za to, že nemôže
vystupovať v tomto konaní ani ako iný subjekt. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania za
podané vyjadrenie v odvolacom konaní.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1
C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právneho názoru, ktorý by mal byť žalobcovi známy z
rozsudkov odvolacieho súdu (napr. sp. zn. 6Co/61/2015, 6Co/291/2015, 6Co/236/2015, 6Co/144/2015,
6Co/125/2015, 20Co/152/2015, 20Co/16/2014, 20Co/171/2015 a iné).

7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

8. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej

zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným.

9. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Z iných

konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť
na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným
menom a prideleným identifikačným číslom. Takéto údaje v predmetnej zmluve uvedené nie sú. Právny
predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konanianebolopreukázané,abyúverposkytolžalovanejzaúčelomvýkonuobchodnejčinnostialeboinej

podnikateľskej činnosti tohto účastníka. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.10. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane
indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, teda ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).

Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo,
ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní
takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami a ku ktorému
indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva

vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.

11. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,
je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu
zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky
z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené

v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany

svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu
prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu
neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola

zmenka vystavená.

12. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho

vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

13. Navyše Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc

C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať
možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s

právom EÚ.

14. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne

informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech

spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

15. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

16. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi(§4ods.8).Konanievrozporesčestnouobchodnoupraxou jetedanielenkonanímprotidobrým
mravom ale explicitne proti zákonu.

17. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez
rovnakého pôvodného právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s.r.o.) a žalobcovi postačovalo vynaložiť
minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

18. K účasti Združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že podľa čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré upravuje rozhodné procesné právo, pokiaľ
toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, a teda v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie Občianskym súdnym poriadkom. Citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje
a ani ho neupravuje, a preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka je potrebné
postupovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne podľa ustanovení § 93 ods. 1 až 4
O.s.p.. Podľa názoru súdu zo znenia predmetného nariadenia, ktoré vedľajšie účastníctvo nijakým
spôsobom neupravuje, nemožno vyvodiť záver, že toto nariadenie vylučuje možnosť vedľajšieho

účastníctva. Nakoľko teda citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje, v súlade s
čl. 19 nariadenia sa konanie riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Z
uvedeného vyplýva, že boli splnené všetky podmienky pre to, aby v konaní ako vedľajší účastník na
strane žalovaného mohlo vystupovať združenie, ktoré sa stalo vedľajším účastníkom v okamihu, keď
došlo súdu jeho oznámenie, že vstupuje do konania na strane žalovaného. K námietke žalobcu týkajúcej

sa absencie súhlasu žalovaného so vstupom združenia do konania odvolací súd dodáva, že právnou
úpravou účinnou od 01.01.2015 nemôžu byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej
účinnosťou, nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Splnenie podmienok
na vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do
právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší

účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy (v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž
odňal účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal. Odvolací
súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa
Združenie stalo vedľajším účastníkom podľa doterajších právnych predpisov, jeho vedľajšie účastníctvo

zostáva aj naďalej zachované. Na doplnenie odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého na procesných právach a povinnostiach subjektu
vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca
v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od
1. júla 2016.

19. Vzhľadom na to, že združenie účinne vstúpilo do konania na strane žalovanej a bránilo jeho
záujmy, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď mu priznal právo na náhradu trov konania. Občianske
združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje
práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie

je garantované aj Ústavou SR, konkrétne článkom 47 ods. 2. Činnosť združenia bola účelná, pretože
viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Pokiaľ činnosť viedla k sledovanému
cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný
prihliadať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť, že žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, naopak v odvolacom konaní boli žalovaný a Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o.z., úspešní v celom rozsahu, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).