Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/569/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614201269
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614201269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. - G., G. X,
zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária AKAK, s.r.o., Bratislava, Slowackého 56, IČO: 47
236 230, proti žalovanému: AUTOPLACHTY, s.r.o., Borský Mikuláš 715, IČO: 36 247 430, zastúpenému
splnomocnencom Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., Hurbanova 486/2, Senica, o zaplatenie 300
eur s príslušenstvom a vrátenie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo
dňa 28. apríla 2015, č.k. 4C/116/2014-87, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 300 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 07.01.2013 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobcovi určil povinnosť vydať žalovanému zhotovenú plachtu na čln,
pôvodne červenej farby do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 799,64 eur. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 300 eur s 8,75% ročným úrokom

z omeškania od 07.01.2013 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 23.03.2012 uzatvoril žalobca ako
objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie
sýtočervenej plachty na čln, za ktorú plachtu žalobca zaplatil 300 eur. Žalobca listom zo dňa 03.09.2012
reklamoval u žalovaného vady veci a to vyblednutú farbu plachty a jej roztrhanie na viacerých miestach.
Žalovaný oznámil žalobcovi, že vady plachty - roztrhané časti opravil a posiela mu plachtu späť.
Reklamáciu ohľadne vyblednutej farby žalovaný zamietol s tým, že použil na zhotovenie veci nevhodný
druh materiálu, s ktorým podľa svojho tvrdenia nemá skúsenosti, pričom o tejto skutočnosti mal žalovaný

žalobcu informovať pred kúpou. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz dňa 07.05.2014,
proti ktorému riadne a včas podal žalovaný odpor. Súd vykonal dokazovanie vo veci a zistil, že medzi
žalobcom a žalovaným prišlo dňa 23.03.2012 k platnému uzavretiu zmluvy o dielo na základe ústnej
dohody, podľa ktorej zmluvy sa žalovaný zaviazal ušiť žalobcovi plachtu za sumu 300 eur. Žalovaný
plachtu v stanovenej lehote žalobcovi dodal, pričom žalobca zaplatil riadne dohodnutú kúpnu cenu v
sume 300 eur. Žalobca listom zo dňa 03.09.2012 reklamoval u žalovaného vady plachty a to vyblednutú
farbu ako aj to, že sa plachta na viacerých miestach roztrhla. Spolu s reklamáciou zaslal žalovanému

aj plachtu. Žalovaný listom zo dňa 06.09.2012 žalobcovi oznámil, že roztrhané časti plachty opravil a
plachtu posiela späť. Pokiaľ sa týka vyblednutej farby reklamáciu zamietol s tým, že žalovaný použil na
zhotovenievecinevhodnýdruhmateriálu,sktorýmpodľasvojhotvrdenianemáskúsenosti,pričomotejto
skutočnosti mal žalovaný žalobcu informovať. Listom zo dňa 25.09.2012 žalobca oznámil žalovanému,že trvá na vybavení svojej reklamácie a odstránení všetkých reklamovaných vád plachty vrátane
vyblednutej farby. Napokon listom zo dňa 09.10.2012 odstúpil žalobca od zmluvy z dôvodu nevybavenia
reklamácie riadne a včas. Tento list sa vrátil žalobcovi dňa 31.12.2012 s tým, že zásielka nebola prevzatá

v odbernej lehote. V tomto liste zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 310 eur do troch dní
od obdržania listu. Žalobca poprel, že by ho žalovaný upozornil na nevhodnosť materiálu. Žalobu oprel
o ustanovenia § 2 písm. a), § 18 ods. 4, 6 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Za deň
uplatnenia reklamácie sa považuje deň doručenia reklamácie spolu so spornou vecou k posúdeniu
žalovanému, t.j. 06.09.2012. Žalovaný zamietol reklamáciu bez odborného posúdenia, čo je v rozpore

s § 18 ods. 6 ZoOS, v dôsledku čoho dňa 06.10.2012 márne uplynula 30 dňová lehota na vybavenie
reklamácie podľa § 18 ods. 4 ZoOS, v dôsledku čoho žalobca platne odstúpil od zmluvy. Žalovaný
trval na tom, že robia plachty z materiálu, ktorý sa používa na výrobu autoplachiet a tento materiál aj
žalobcovi doporučil. Náhodou mal vzorku materiálu, ktorý sa používa na prekrytie nožnicových markíz a
slnečníkov, o čom žalobcu upovedomil. Na výrobu plachty si žalobca vybral práve tento materiál lebo sa
mu zdal poddajný. Potvrdil, že žalobca mu listom 03.09.2012 zaslal plachtu na reklamáciu, ktorú plachtu

opravil a zaslal žalobcovi naspäť aj s vyjadrením. Druhýkrát žalobca plachtu reklamoval, avšak ju už
neposlal, čo nie je obvyklé. Aby mohol reklamáciu vybaviť, musel by mu plachtu poslať. Je pravdou, že
plachta bola vyblednutá, ale či bola vyblednutá od slnka alebo žalobca použil na jej čistenie nevhodný
chemický prostriedok, to uviesť nevie. Prvú reklamáciu riadne vybavil aj keď vyblednutie farby neuznal.
Žalovaný má za to, že plachtu riadne vyhotovil, reklamáciu riadne vybavil, preto je žaloba voči nemu

podaná nedôvodne. Svedkyňa W. D. - pracovníčka žalovaného vypovedala, že keď žalobca priviezol
svoj čln bola v dielni, chcel aby mu naň ušili plachtu. Náhodou mali na dielni vzorku materiálu z ktorého
pre jedného pána šili závesy. Žalobca povedal, že chce ten materiál ktorý bol určený na závesy, na čo
mu žalovaný povedal, že nemajú skúsenosti s týmto materiálom, nevie ako bude reagovať na svetlo
a vodu, jednoducho v exteriéri. Napriek tomuto upozorneniu žalobca trval, že chce tento materiál pre

plachtu na svoj čln. Svedkyňa B. T. - pracovníčka žalovaného uviedla, že žalovaný ukázal žalobcovi
materiál, ktorý klasicky používali na výroby autoplachiet. Tento sa zákazníkovi nepáčil, povedal, že je
pre neho moc tvrdý. Napokon mu žalovaný ukázal druhý materiál, ktorý si žalobca aj vybral. Potvrdila, že
žalovaný upozornil žalobcu, že s týmto materiálom nemajú skúsenosti, pretože z neho ešte autoplachtu
nešili. Napriek tomu si žalobca materiál vybral. Svedok I. D. vypovedal, že bol zamestnaný u žalobcu

na živnosť. Deň keď si mal plachtu u žalovaného objednať bol so žalobcom. Nevedel sa však vyjadriť
k obsahu ich rozhovoru, len tak sa ponevieral po hale. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa
§ 451 ods. 1, § 622 ods. 1, 2, 3, § 623 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 O.z., § 2 Zákona č. 250/2007 Z.z.
účinného do 03.10.2012, § 3 ods. 1, § 18 ods. 4, 6 ZoOS. Z výsledkov dokazovania vyvodil záver, že
žaloba bola podaná dôvodne. Podľa ústnej zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal žalobcovi ušiť plachtu

za sumu 300 eur. Plachta bola riadne žalobcovi dodaná, žalobca zaplatil žalovanému kúpnu cenu 300
eur. Keďže žalobca vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ, je potrebné zmluvu posúdiť ako zmluvu
spotrebiteľskú. Za deň uplatnenia reklamácie sa považuje deň doručenia reklamácie spolu so spornou
vecou k posúdeniu žalovanému, t.j. 06.09.2012. Súd mal za to, že žalovaný nevybavil reklamáciu
žalobcu riadne a včas. Žalovaný zamietol reklamáciu čo do vyblednutej farby bez odborného posúdenia,

čo je v rozpore s § 18 ods. 6 ZoOS, v dôsledku čoho dňa 06.10.2012 márne uplynula 30 dňová lehota na
vybavenie reklamácie, preto možno konštatovať, že žalobca platne od zmluvy odstúpil, čím sa zmluva
ex tunc od začiatku zrušila a účastníci zmluvy sú povinní navzájom si vrátiť svoje plnenia. Žalobca
požiadalopripusteniezmenypetituvtom,žesúdmuurčípovinnosťvydaťžalovanémuplachtu.Žalovaný
prvú reklamáciu riadne nevybavil, keď vyblednutie farby mu neuznal bez odborného posúdenia veci a

pokiaľ ide o použitie nevhodného materiálu žalobca poprel, že by ho žalovaný upozornil na nevhodnosť
materiálu. Táto skutočnosť nemôže byť posúdená v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý si
prišiel plachtu objednať u firmy, u ktorej sa domnieval, že má skúsenosti so šitím plachiet. Neobstojí
obrana žalovaného, že žalobca si použitý materiál vymienil, pretože žalovaný ako zhotoviteľ, ak nemal
skúsenosti s týmto materiálom pokiaľ ide o autoplachty, mal plnenie odmietnuť, pretože ako zhotoviteľ

mal a mohol vedieť, že aj zodpovedá za vady zhotovenej veci, teda aj za použitý materiál. Žalovaný
nepreukázal súdu, že by si skutočne žalobca použitie sporného materiálu doslova vymienil. Svedkyne
len potvrdili, že žalovaný žalobcu upozornil že nemá skúsenosti s daným materiálom, ale nepotvrdili,
že si ho žalobca výslovne vymienil. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi aj úrok
z omeškania a to od 03.01.2013 (list s výzvou na zaplatenie sumy 310 eur sa vrátil žalobcovi dňa

31.12.2012 s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, takže fikciou doručenia sa považuje
za doručenú po troch dňoch od vrátenia, lehota na plnenie trvala do 06.01.2013, takže od 07.01.2013 sa
dostal žalovaný do omeškania). Výšku úroku z omeškania súd určil 8,75% ročne v súlade s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,žalobcovi priznal ich náhradu, nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci a to vo výške 666,37 eur +
20% DPH ( 7 hlavných úkonov po 24,90 eur, 2 úkony v polovici, cestovné 3 x na pojednávanie na trase
Bratislava - Senica a späť a náhradu za stratu času 18 polhodín.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nezistil náležite skutkový stav a použil
nesprávne právne predpisy. Súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním aktívnej legitimácie, keďže
žalobca podniká ako živnostník s obchodným menom E. Q., miesto podnikania J. - G., G. X. Podniká

okrem iného i s požičiavaním hnuteľných vecí a športových potrieb, prenájom motorových vozidiel,
obytných automobilov a prívesov a prenájom hnuteľných vecí. Žalobca si predmetnú plachtu zakúpil ako
právnická osoba, nie pre osobnú potrebu. Navrhoval, aby súd zadovážil od žalobcu doklady k odpočtu
DPH, nakoľko je presvedčený, že žalobca si zaplatenú DPH za plachtu odpočítal a teda vystupoval
ako právnická osoba a plachtu použil na podnikateľské účely. Súd však tento dôkaz nevykonal. V
ich prípade vzhľadom k tomu, že žalobca je živnostník, neprichádza do úvahy použitie zákona č.

250/2007 Z.z., nakoľko žalobca pri objednávke nevystupoval ako spotrebiteľ. Svedeckými výpoveďami
preukázal, že žalobcu upozornil, že materiál, ktorý si vybral nie je vhodný na výrobu plachty, žalobca
však napriek upozorneniu trval na tom, že plachta sa vyrobí z lacnejšieho materiálu. Nezaujímalo
žalobcu, že materiál ktorý si vybral, nie je vhodný. Poukázal na ustanovenie § 645 ods. 2 O.z.. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ho neupozornil na nevhodnosť použitého materiálu. Súd

nezabezpečil ani znalecké dokazovanie, či vyrobená plachta a následne jej vyblednutie bolo spôsobené
nevhodnosťou materiálu alebo nesprávnym používaním a starostlivosťou žalobcu. Súd nezisťoval, či
materiál a jeho vyblednutie nespôsobil žalobca nesprávnym používaním, prípadne starostlivosťou. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie, uspokojil sa len s tvrdením žalobcu. Bolo preukázané, že žalobca
plachtu reklamoval i druhýkrát, hoci túto skutočnosť popiera. Druhýkrát plachtu už nezaslal, takže

z jeho strany nemohlo prísť k vybaveniu reklamácie opravou ani vymenením. Riadne plachtu pre
žalobcu vyrobil z materiálu, ktorý si sám žalobca vymienil a navyše žalobcu upozornil, že tento materiál
nie je vhodný. Napriek tomu žalobca na tomto materiáli trval. Pokiaľ si žalobca materiál vymieni, tak
nezodpovedá za vady diela. Takisto nesúhlasí ani s priznanými trovami konania, nakoľko žalobca si
vyčíslil trovy i za porady s klientom. Tieto trovy považuje za vynaložené neúčelne. Súd nepostupoval

správne, keďže on všetky podstatné veci, ktoré k prípadu vedel uviedol v odpore. Hoci sa žalobca
k odporu vyjadril, neuviedol tu žiadne nové skutočnosti, len zopakoval právny a skutkový stav zo
žaloby. Takisto na pojednávaniach sa žalobca nič nové nedozvedel a teda porady s klientom pred
pojednávaním prípadne po podaní odporu nepovažuje za účelné trovy právneho zastúpenia. Po podaní
odporu nevykonal žiadne procesné úkony žalovaný, o ktorých by bolo potrebné žalobcu informovať a

na ktoré by bolo potrebné reagovať. Navrhol preto žalobu zamietnuť, priznať mu trovy prvostupňového
konania v sume 198,48 eur a odvolacieho konania v sume 39,95 eur a trovy konania za súdne poplatky
za odpor a odvolanie. K odvolaniu doložil výpis zo živnostenského registra na E. Q. pod obchodným
menom E. Q. - ISTER CENTRUM.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na tom, že je aktívne legitimovaný podať
návrh na začatie konania. Bol to žalobca, ktorý ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom
uzatvoril zmluvu o dielo. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by mal zmluvu uzatvoriť ako právnická osoba.
Taktiež neuplatnil odpočet DPH z ceny diela a nepoužil plachtu na podnikateľské účely, preto je treba
uvedený zmluvný vzťah považovať za spotrebiteľský. Odvolateľ uvádza, že súd nedostatočne zistil

skutkový stav, keď nevyhovel návrhu na dokazovanie žalovaného. Súd poučil účastníkov konania podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní dňa 28.04.2015. Žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného že
v konaní preukázal svoje upozornenie žalobcu na skutočnosť, že materiál nie je vhodný na výrobu
plachty, na čom žalovaný založil celú svoju procesnú ochranu. Z výsluchu konateľa žalovaného vyplýva,

že neupozornil žalobcu na nevhodnosť materiálu. Povedal len, že nepozná jeho vlastnosti a odporučil
žalobcovipretomateriál,zktoréhobežneautoplachtyšijú.Taktiežsvedkyneuviedli,žežalobcovipovedal
žalovaný, že s týmto materiálom, pokiaľ ide o plachtu nemajú žiadne skúsenosti, nemajú vedomosti
ako bude reagovať na svetlo a na vodu. Poukázal na tvrdenie konateľa žalovaného uvedené napr. v
odpore, kde tvrdí že materiál sa používa na výroby slnečníkov, tzn. materiál musí byť vhodný na použitie

v exteriéri. Námietka žalovaného že upozornil žalobcu na nevhodnosť materiálu neobstojí, nakoľko
materiál nedodal žalobca ako objednávateľ ale dodal ho žalovaný. Žalovaný sa tak môže dovolávať
iba ochrany nevhodnosti pokynov objednávateľa. Tvrdenie, že žalovaný upozornil na nevhodnosť jeho
pokynov je účelové, toto sa nezakladá na pravde. Žalovaný totiž neupozornil žalobcu na nevhodnosťjeho pokynov, podľa svojich tvrdení a tvrdení zamestnankýň odporučil žalovaný žalobcovi iný materiál,
nie materiál, z ktorého bola plachta vyrobená. Toto však nemožno zamieňať s upozornením zhotoviteľa
objednávateľovi na nevhodnosť jeho pokynov. K námietke žalovaného, že súd nezabezpečil znalecké

dokazovanie ohľadne vhodnosti materiálu a správnosti používania plachty žalobca uvádza, že žalovaný
nepoučil žalobcu o spôsobe starostlivosti o plachtu, k tomuto sa žalovaný sám priznal počas svojho
výsluchu, preto neobstojí námietka, že vady diela mohli byť spôsobené nevhodnou starostlivosťou o
plachtu. Nie je pravdou, že by plachtu reklamoval dvakrát, plachtu reklamoval len jedenkrát, opak v
konaní nebol preukázaný. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania za porady advokáta s klientom tak

tieto boli účelné, vždy k nim dochádzalo na základe zmeny okolností v konaní, vždy sa žalobca radil
s právnym zástupcom po vykonaní nejakého úkonu či už po podaní odporu alebo po pojednávaní, na
ktorom prebiehalo dokazovanie, čo má nepochybne vplyv na výsledok konania a je preto účelné sa radiť
s advokátom. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania 64,96 eur.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutýrozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 4C/116/2014 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur s úrokom z omeškania 8,75% od 07.01.2013 do zaplatenia
a určenie povinnosti žalobcovi vydať žalovanému plachtu na čln.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo návrhu vyhovené, žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur s
príslušenstvom a žalobcovi určená povinnosť vydať žalovanému zhotovenú plachtu na čln, pôvodne
červenej farby a zároveň určená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 799,64 eur.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd iba odkazuje na správne písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné: Z obsahu spisu
nevyplynulo, že by si žalobca dal zhotoviť plachtu ako živnostník a pre podnikateľské účely. Žalovaný mu
neystavil za vyhotovenie plachty a dodaný materiál faktúru, žalobca platil v hotovosti pri prevzatí plachty,
o čom svedčí doložený pokladničný doklad o zaplatení. Zo zápisníc z pojednávaní nevyplynulo, že by

bol žalovaný navrhoval vykonať dokazovanie ohľadne odpisu DPH. Na prvom pojednávaní pr. zástupca
žalovaného navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom odporcu a 2 svedkýň. Na ďalšom pojednávaní
návrhy na doplnenie dokazovania neboli žiadne a takisto na poslednom pojednávaní súd skonštatoval,
že návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle § 120 ods.4 O.s.p. neboli. Súd prvej inštancie tak správne
považoval žalobcu za fyzickú osobu - spotrebiteľa a následne správne aplikoval zákon č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ sa týka vybavenia reklamácie, tak súd prvej inštancie správne vyhodnotil
všetky vykonané dôkazy a tieto aj správne právne posúdil a dospel k správnym záverom. Správne
posúdil, že žalovaný nepreukázal, že si žalobca vymienil použitie uvedeného materiálu, nakoľko nebolo
preukázané, že by bol žalobca poučený o nevhodnosti tohto materiálu, keď žalovaný preukázal, že
žalobcovipovedal,že zuvedenéhomateriáluešteplachtynešili,nemajúsnímvtomtosmereskúsenosti,

čo nie je možné považovať za kvalifikované poučenie o nevhodnosti materiálu. Odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania. Žalovaný namietal neúčelnosť
úkonov a to vyjadrenia k odporu a 3 porád s klientom. Právny zástupca žalobcu doložil k vyúčtovaniu
trov právneho zastúpenia zápisnice zo všetkých rokovaní s klientom, v ktorých uviedol aj opis priebehurokovaní, za uvedené úkony si účtoval odmenu v súlade s vyhláškou, takže uvedené úkony odvolací
súd nepovažoval za neúčelné.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalobca.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).