Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222477
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117222477.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XX. O. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený advokátom JUDr. Peter Harakály, so sídlom Kováčska 28,
040 01 Košice, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Grioup, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu liečebných nákladov - trovy konania, o

odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,č.k.11C/45/2017-118zodňa14.novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej istiny s
upresnením, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že :
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 429,35 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej istiny.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 420 ods. 1, 3, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 449 ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 2 ods. 10
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.07.2004 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič osobného

motorového vozidla značky I. s EČ KN XXX S U. T., ktorý v dôsledku rýchlej jazdy dostal šmyk a narazil
do protiidúceho cyklistu - žalobcu, ktorý utrpel dvojitú vertikálnu zlomeninu panvového kruhu, trieštivú
zlomeninu ľavej stehnovej kosti, pomliaždenie sleziny s následkom jej straty, pomliaždenie pečene s
podplášťovou krvnou podliatinou, prasknutie okružia, tržnú ranu pravého stehna a ľavého predkolenia
a úrazový šok s dychovou nedostatočnosťou. Uvedené vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu
v Prešove, sp. zn. 2R/11/2005-96 zo dňa 21.02.2015, ktorým U. T. bol uznaný vinným z trestného činu

ublíženianazdraví.Predmetnémotorovévozidlo,ktorýmbolanehodaspôsobená,bolopovinnezmluvne
poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnil nárok na náhradu liečebných nákladov
predstavujúcich náklady, ktoré vynaložil na plávanie. Súd zastáva názor, že účelná liečba a teda aj

náklady na ňu nie sú len otázkou konečného výsledku uzdravovacieho procesu, ale aj otázkou jej
priebehu. Každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivejšiemu výsledku liečenia,
ale aj k jeho priaznivejšiemu priebehu je pre liečenie účelná. Súd súhlasil so žalobcom, že pod liečbou
sa rozumie aj ovplyvňovanie zdravotného stavu osoby s cieľom zabránenia jeho ďalšiemu zhoršovaniu
alebo za účelom zmiernenia prejavov, čo vyplýva z definície liečby podľa § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004

Z. z.. Preto aj v prípade ustálenia zdravotného stavu žalobcu po úraze by žalobcom uplatnené náklady
na plávanie mohli byť považované za súčasť týchto nákladov s poškodením zdravia žalobcu pri úraze
z roku 2004. Pre súd bolo podstatné vyjadrenie svedka U.. G. o tom, že žalobcovi doporučil plávanie
ako formu pohybovej aktivity, nakoľko plávanie aktivuje žilno-svalovú pumpu, čo zlepšuje odtok krvi z
dolných končatín. Dôležitým listinným dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť tohto záveru je napokon
lekárska správa rehabilitačného lekára U.. G., u ktorého žalobca pravidelne rehabilituje. Z tejto správy

totiž jednoznačne vyplýva, že aj rehabilitačný lekár mu doporučil plávanie a relax vo výrivke, čo považuje
za formu rehabilitácie, ktorá je v priamej súvislosti s úrazom žalobcu, nakoľko stimuluje odtekanie
lymfy. Účelnosť tejto terapie vyplýva zo záveru spomínanej lekárskej správy, v ktorej sa konštatovali u
žalobcu ťažké poruchy prekrvenia, 4. stupeň gangrény a v súčasnosti 1. až 2. stupeň pri pravidelnej
rehabilitácii. Náklady žalobcu spojené s návštevami súd teda vyhodnotil ako účelne vynaložené liečebné

náklady, ktoré sú v príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu z roku 2004. Zároveň však súd zastáva názor,
že priznaná náhrada musí byť primeraná, teda náklady musia byť efektívne vynaložené a nemôže
dochádzať k ich nehospodárnemu navýšeniu, pretože to by musel súd vyhodnotiť ako konanie rozporné
s dobrými mravmi. Žalobca pritom nedokázal vysvetliť, prečo pri tak častých návštevách bazéna si
nezakupoval permanentku, čo je nepochybne úspornejšie ako náklady za individuálne vstupy. Keďže

rozhodovanie záviselo od určitej miery od úvahy súdu v tom zmysle, čo súd považuje za účelné liečebné
náklady, a to aj s ohľadom na ich primeranosť, súd zistil ceny permanentiek R. Y. za žalované obdobie.
Súd teda považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie len v časti 429,35 Eur a vo zvyšku,
keďže zvyšné náklady nepovažoval za primerané, ju zamietol. Žalobcovi nepriznal ani uplatnené úroky
z omeškania.

5. O trovách konania rozhodol tak, že do určitej miery rozhodnutie vychádzalo z jeho voľnej úvahy o tom,
čopovažujezaprimeranéaúčelnénákladynaliečeniežalobcu.Zásaduúspechuvovecijetotižpotrebné
uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V
týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou

uplatneného nároku. Úspech vo veci v zmysle § 255 C.s.p. sa teda skúma do právneho základu a nie čo
do výšky priznaného nároku. Žalobca má preto právo na plnú náhradu trov konania, ale iba z prisúdenej
istiny.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku o trovách konania z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania
mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdeliť,
prípadne vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca mal
v predmetnom konaní úspech iba v časti, a to pokiaľ ide o zaplatenie sumy 429,35 Eur. Vzhľadom na
uvedené mal žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie úspech vo výške 54,64% a naopak žalovaný

mal úspech vo výške 45,35%. Žalobcovi tak prislúcha náhrada trov konania iba v rozsahu 9,29%. Mal za
to, že už z povahy veci vyplýva, že žalobca musí byť v konaní sankcionovaný neúspechom v prípade, ak
siuplatnínárokvrozsahu,ktorýniejedôvodný.Namietal,žesúdprvejinštancieprirozhodovaníonároku
na náhradu trov konania nesprávne posúdil otázku úspechu, resp. neúspechu strán v prejednávanej
veci, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej istiny. Navrhol,

aby odvolací súd III. výrok rozsudku zmenil/vo veci sám rozhodol, a to tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde a
je plne účelové. Žalobca podal žalobu dôvodne, lebo žalovaný odmietol rozsah preukázaných nárokov

žalobcu uhradiť. Žalobca právo na náhradu škody a jej rozsah preukázal relevantným spôsobom.
Žaloboubolopreukázané,žeúčelomliečbyjenielenzlepšeniejehozdravotnéhostavu,aleajzabránenie
ďalšieho zhoršovania zdravotného stavu, respektíve zmiernenie prejavov a dôsledkov utrpeného úrazu,
ktoré možno dosiahnuť rehabilitačnou liečbou, pohybovou aktivitou. Vynaložené náklady na uvedenýúčel sú účelnými nákladmi. Konaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žaloba čo do
právneho základu v celom rozsahu bola podaná dôvodne. Len konanie žalovaného bolo dôvodom
podania žaloby. Uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, ale výrok súdneho rozhodnutia v časti výšky

plnenia závisel od úvahy súdu. V danom prípade okresný súd správne aplikoval základné princípy
civilného sporového konania vyjadrené v úvode Civilného sporového poriadku. Mal za to, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil výsledok konania ako plný úspech žalobcu a priznal žalobcovi právo na
plnú náhradu trov konania.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

13. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti

s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom.

15. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo

dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).16. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech

vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

17. Civilný sporový poriadok vo vzťahu k trovám konania upravuje dve skutkové podstaty. Na prvom

mieste je zásada úspechu a v prípade, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo
obsiahnutév§255ods.2C.s.p.(pomerúspechu).NepatrnýneúspechCivilnýsporovýporiadokaktuálne
nepozná. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť však aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od
úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž
ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo

znaleckej činnosti. V takýchto prípadoch je vhodným riešením to, že žalobca má právo na plnú náhradu
trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov
konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech
vo veci“ (§ 255 C.s.p.), keďže ten, ako je uvedené vyššie sa skúma čo do právneho základu a nie
čo do výšky priznaného nároku. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak

mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu závisela výlučne od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (pozri aj Civilný
sporovýporiadok,komentárdoc.JUDr.MarekŠtevček,PhD.akolektív,nakladatelstvíC.H.BeckvPrahe,
2016, strana 926 - 927).

18. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy z titulu náhrady liečebných nákladov, a
to nákladov vynaložených na plávanie. Pri podaní žaloby žalobca vyčíslil výšku požadovanej sumy na
728,15 Eur s prísl.. V priebehu konania súd prvej inštancie najprv zisťoval, či náklady žalobcu spojené
s pravidelnými návštevami bazéna možno považovať ako účelne vynaložené liečebné náklady, ktoré
sú v príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu z roku 2004. Na základe vykonaného dokazovania súd

prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom prípade, takéto náklady žalobcu možno klasifikovať
ako účelne vynaložené náklady, teda žalobca bol úspešný čo do základu podanej žaloby. Otáznou
ostala už len výška vynaložených nákladov, teda či celú žalobcom požadovanú sumu možno považovať
ako efektívne vynaloženú. V dôsledku uvedeného, súd prvej inštancie zisťoval ceny permanentiek za
žalované obdobie, ako aj cenu individuálnych vstupov a taktiež posúdil aj žalobcom predložené doklady

o platbách za vstupy do bazénov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dôvodná bola žaloba len
v časti 429,35 Eur a vo zvyšku považoval náklady za neprimerané, preto vo zvyšku žalobu zamietol.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca bol podaním žaloby čo do základu úspešný, otázna bola už len
výška priznanej náhrady liečebných nákladov, ktorá závisela od úvahy súdu prvej inštancie.

19. Odvolací súd konštatuje, ako bolo už uvedené vyššie, v predmetnej veci mal žalobca úspech čo
do základu uplatneného nároku. Pokiaľ žalobca bol plne procesne úspešný čo do základu a výška
plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela od úvahy súdu, žalobca má právo na
plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy.

20. Pokiaľ ide teda o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok
o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto
a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou
výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na

náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo
spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri, NS SR, sp. zn.
6Cdo/222/2016). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady
rozhodne.

21. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania.22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 2 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).