Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011886
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113011886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obž. E.S.B. J., pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní dňa 4.2.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: E. J., nar. XX.XX.XXXX Y. V., trvale bytom H., t. č. na adrese ulica R. Č.. XX, H., trestaný,

je vinný, že

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa, rozsah ktorej mu

bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 19P/2/2011 zo dňa 18.05.2011 s právoplatnosťou
31.05.2011 tak, že je povinný prispievať na výživu svojho maloletého syna E. G. F., nar. XX.XX.XXXX
sumouvovýške70,-€mesačnevopred,vždydo15-tehodňa vmesiacikrukámmatkyF.F.,bytomul.D..
D. Č.. X, V., si úmyselne v mieste bydliska, ani všade inde svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, čím
mu za obdobie od júla 2012 do januára 2014 vrátane vznikol dlh na výživnom vo výške 1.210,- €, pričom
bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice č. k. 3T/186/2011 zo dňa 19.10.2011 s právoplatnosťou
05.12.2011 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný napriek existencii vyživovacej povinnosti na výživu svojho syna neprispieval ani čiastočne
v minimálnej výške, neprejavil dostatok úsilia, aby svoj finančný príjem zvýšil a z evidencie uchádzačov
o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. l), 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na

trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajšom súde dňa 29.10.2013 obžalobu na
obvineného E. J. pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým rozdielom,

že v obžalobe bolo obdobie neplnenia si vyživovacej povinnosti vymedzené od júla 2012 do októbra
2013 a dlh na výživnom bol vyčíslený v sume 1.120,- euro a taktiež v obžalobe bolo chybne uvedené
rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 19P/2/2011, ktoré bolo nahradené správnym rozhodnutím
Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/8186/2011. Po preskúmaní obžaloby súd vydal vo veci trestný rozkaz,
proti ktorému podal obvinený odpor. Následne súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na

ktorom vypočul obžalovaného E. J., svedkyňu poškodenú F. F. a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný E. J. sa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa
mu v obžalobe kladie za vinu a uviedol, že je pravda, že od júla 2012 do októbra 2013 dlžil na výživnom
1.120,- Euro. V tomto období vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník ako murár, mal malé
príjmy, z ktorých nemohol platiť výživné. Popri tom robil cez zamestnávateľskú agentúru Leateam ako

brúsič a leštič a to v období od apríla 2012 do októbra 2012, mesačne zarábal asi 200,- Euro. Ďalšiu
vyživovaciu povinnosť má voči synovi F. J., nar. 8.6.2004, ktorý mu bol zverený do výchovy rozsudkom
Okresného súdu Trnava, jeho matka Z. J. bola týmto rozsudkom zaviazaná platiť na výživu 130,- Euro
mesačne. Toto výživné neplatila, neplatí ani teraz a preto na ňu exekúciu. Zo svojho dlhu na výživnom
vo výške 1.120,- Euro zaplatil 50,- Euro a to konkrétne 23.12.2013. V tento deň vložil spolu 120,- Euro,

pričom 70,- Euro je bežné výživné a 50,- Euro zaplatil dlh na výživnom. Súdu o tom predložil doklad.
Pokiaľ ide o bežné výživné, tak od obdobia novembre 2013 do januára 2014 zaplatil iba jedno bežné
výživné v decembri ako uviedol. Výživné neplatí preto, že nemá naň peniaze. Žije s priateľkou X. P.
v podnájme v trojizbovom byte na adrese J. X, H.C.Y., za podnájom platia 300,- Euro. Priateľka je
na materskej dovolenke so svojou dcérou, ktorú má s iným mužom. Priateľka je teraz tehotná, čakajú

spolu dieťa. Svoju podnikateľskú činnosť ukončil v decembri 2013. Odvtedy pracoval brigádne, zarobil
300-350,- Euro mesačne. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Má teraz uzatvoriť pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom Marek Zeman - Syreal, realitná kancelária Myjava. Má nastúpiť do trvalého
pracovného pomeru ako murár s dohodnutou mzdou minimálne 600,- Eur. Túto pracovnú zmluvu ešte
nemá uzatvorenú. So synom E. G.K. F. sa nestretáva, iným spôsobom na jeho výživu neprispieva. Keby

mal peniaze, tak výživné pošle, musím sa teraz starať o priateľku, ktorá je s ním tehotná a ktorá má
príjem 240,- Euro. Nájom za oboch väčšinou platím on. Teraz si brali pôžičku zo Slovenskej sporiteľne
vo výške 1200,- Euro, túto pôžičku si brala priateľka. Z týchto peňazí museli zaplatiť 600,- Euro za nájom
a teda na zaplatenie dlžného výživného nezvýšilo. Z tejto pôžičky, ktorú si zobrala priateľka poslal svojej
matke, ktorá sa stará o jeho druhého syna sumu 100,- Euro. Z predchádzajúceho manželstva má ešte

jednu exekúciu, ktorú musí splácať a to za spoločnú pôžičku. Má iba základné vzdelanie a preto sa mu
ťažšie zháňa práca. Zdravotné obmedzenia nemá.

Svedkyňa poškodená F. F., matka maloletého E. G. F., nar. 21.2.2010 na hlavnom pojednávaní
vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní tak, ako je uvedené na čl. 16-17 s tým, že dodala, že od

podania obžaloby do dnešného dňa obž. zaplatil iba jedenkrát sumu 120,- Euro a to v decembri 2013.
O dieťa sa inak nestará, vyživovaciu povinnosť si iným spôsobom neplní. Syn E. G.K. F. nenavštevuje
materskú školu, nakoľko nemá prostriedky aby ju zaplatila. V súčasnosti je na materskej dovolenke
s ďalším synom. Mesačný príjem má 249,- Euro. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je
zamestnaný. Syn E. G. F. nemá zvýšené nároky na výdavky v súvislosti napríklad so zdravotnými

ťažkosťami a podobne.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil následné listinné dôkazy: rozsudok OS Trnava sp. zn.
19P/2/2011 z čl. 22/24, trestný rozkaz OS Levice sp. zn. 3T/186/2011 z čl. 25-27, rodný list z čl. 31,
prehľad výživného z čl. 32, správa Sociálnej poisťovne z čl. 37-38, správa LEA Team, s.r.o. z čl. 39-41,

správa ÚPSVaR z čl. 42-43, výpis zo živnostenského registra z čl. 44-45, správa Daňového úradu z čl.
46-48, správa GKÚ z čl. 49-52, zoznam vozidiel z čl. 53-54, výpis z OR - HDO SK, s.r.o. z čl. 55-58,
mailová komunikácia z čl. 59, správy a posudky na obvineného z čl. 61-64, odpis z RT z čl. 82, výpis z
účtu z čl. 83-84 a potvrdenie o vklade v hotovosti z 23.12.2013

Z vykonaného dokazovania dospel súd k týmto skutkovým a právnym záverom. Výpoveďou
obžalovaného a svedkyne poškodenej bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku, ktorý sa u v obžalobe kladie za vinu. Súd postupujúc v súlade s ustanovením § 112 ods. 13
Trestného zákona skúmal, či obžalovaný pokračoval v páchaní skutku aj po podaní obžaloby. Z výpovedíuvedených osôb vyplýva, že obžalovaný i podaní obžaloby neplatil riadne výživné a jednorázovo zaplatil
sumu 120,- euro. Tak mu do vyhlásenia rozsudku vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 1.210,- euro.
V tomto smere súd upravil znenie skutkovej vety oproti podanej obžalobe. Z výpovede obžalovaného

vyplynulo, že tento neprejavil dostatočný záujem zamestnať sa, resp. si zabezpečiť príjem tak, aby
mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi. Neprispieval n jeho výživu ani menšou sumou
ako mu bolo určené súdnym rozhodnutím napriek, tomu, že prispieval na výživu a starostlivosť o svoju
terajšiu priateľku, resp. jej dieťa. Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že v zmysle Zákona
o rodine počas celého obdobia uvedeného v skutkovej vete obžaloby trvala jeho zákonná vyživovacia

povinnosť voči synovi E. G. F., ktorej výška bola stanovená vo výroku rozsudku citovaným rozsudkom
tunajšieho súdu (70,- euro mesačne). Obžalovaný súc si vedomý tejto vyživovacej povinnosti, túto
úmyselne neplnil a peňažné prostriedky, ktoré mal k dispozícii dal na iné účely - platenie staršej
pôžičky, starostlivosť o družku a jej dieťa a podobne. Podľa vyjadrenia ÚPSVaR Trnava bol z evidencie
uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu. Z uvedených skutočností dospel súd k záveru,
že obžalovaný svojim konaní naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §

207ods.1Trestnéhozákonaatovoformepriamehoúmyslu.NakoľkoboltrestnýmrozkazomOkresného
súdu Levice sp.zn. 3T/186/2011 zo dňa 19.10.2011, právoplatným dňa 5.12.2011 odsúdený pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, naplnil svojim konaním, pre ktoré je
aktuálne stíhaný i skutkovú podstatu uvedenú v ods. 3 písm. c) § 207 Trestného zákona.

Pri úvahe nad trestom, jeho výškou, druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd z ust. §§ 34, 38 a 48
Trestného zákona.

Obžalovaný sa spáchania prečinu dopustil počal plynutia skúšobnej doby stanovenej pri podmienečnom

odsúdení v konaní Okresného súdu Levice vedenom pod sp.zn. 3T/186/2011. Druhovo spáchal rovnaký
trestný čin, pre ktorý bol predtým podmienečne odsúdený. Za takejto situácie neprichádzalo do úvahy
uloženiepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyatopreneslneniepodmienokuvedenýchvust.§49ods.
1písm.a)trestnéhozákona,akoipreto,žeaplikáciutohtoustanoveniavtomtoprípadevýslovnevylučuje
ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona. Preto súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia

slobody vo výmere o 1 mesiac vyššej ako je spodná hranica trestnej sadzby. Takýto trest považuje
za výchovný, ktorý plní najmä účel tzv. individuálnej prevencie a sekundárne aj účel tzv. generálnej
prevencie. Trest je uložený v trestnej sadzbe uvedenej v § 207 ods. 3 Trestného zákona, ktorej horná
hranica bola upravená podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona pri nájdení jednej poľahčujúcej okolnosti,
že páchateľ sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Na výkon trestu odňatia slobody

zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keď
v posledných desiatich rokoch pred jeho spáchaním nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin
tak, ako to vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.