Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/196/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221652
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116221652.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: W.. G. Ž., L..

XX.XX.XXXX, J. O. X, XXX XX T., proti žalovanej: S. T., L.. XX.XX.XXXX, J. P. X, XXX XX C., o zaplatenie
1.991,64 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanáje povinná zaplatiťžalobcovisumuvovýške1.991,64EURs5%ročnýmúrokomzomeškania
od 23.09.2016 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 119,- EUR
do 15 dni od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 21.09.2016 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.991,64
EUR s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky.

2. Uviedol, že dňa 25.09.2006 si žalovaná od O. J., bytom T. XX, T. požičala sumu 1.991,64 EUR
(60.000,- Sk), ktorú nevrátila. Dňa 16.07.2007 žalobca ako postupník uzavrel s O. J. ako postupcom
Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovanej

vo výške 1.991,64 EUR. Žalobca dňa 08.04.2016 žalovanej zaslal Oznámenie o postúpení pohľadávky a
Výzvu na zaplatenie dlhu, ktoré zásielky žalovaná neprevzala. Žalovaná do podania žaloby žalovanú
sumu neuhradila.

3. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v
osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd

písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu
miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.5. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom

nedozvie.

6. Žalovanej bola žaloba po prešetrení jej skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP doručená dňa
13.12.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.

7. Dňa 31.01.2019 bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 07.02.2019 doručené žalovanej v
súlade s ustanoveniami § 106 ods. 1 písm. a) CSP a § 111 ods. 3 CSP, na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa
08.01.2019.
8. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na
pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať

v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

9. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

10. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

11. Dňa 25.09.2006 žalovaná ako dlžník uzatvorila s O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T.
ako veriteľom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa jej veriteľ zaviazal poskytnúť bezúročnú pôžičku
vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 EUR). Žalovaná sa poskytnutú pôžičku zaviazala vrátiť veriteľovi
najneskôr do 31.03.2007. Podpis žalovanej na zmluve bol osvedčený notárom JUDr. Vierou

Ogurčákovou a to Osvedčením o pravosti podpisu zo dňa 25.09.2006.

12. Z Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 25.09.2006 podpísaného veriteľom O. J. a žalovanou
je zrejmé, že v uvedený deň veriteľ žalovanej vyplatil sumu pôžičky vo výške 60.000,- Sk.

13. Uznaním dlhu zo dňa 25.09.2006 žalovaná uznala čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi O.
J., ktorý vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.09.2006, ktorého výška predstavovala 60.000,-
Sk. Zároveň prehlásila, že dlh zaplatí podľa zmluvy o pôžičke do 31.03.2007.

14. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 01/2007 zo dňa 16.07.2007 postupca O. J. postúpil pohľadávku

voči žalovanej vo výške 60.000,- Sk zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.09.2006, uzatvorenou medzí ním a
žalovanou, na žalobcu, s tým, že odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala sumu vo
výške 60.000,- Sk. Z príjmového pokladničného dokladu č. 16/07/2007 zo dňa 16.07.2007 je zrejmé, že
žalobcauvedenéhodňazaplatilpostupcoviO.J.odplatuzapostúpenúpohľadávkuvovýške60.000,-Sk.

15.Žalobcaoznámilžalovanejpostúpeniepohľadávkypodanímzodňa08.04.2016arovnakouvedeným
dňom Výzvou na zaplatenie dlhu žalovanú vyzval na uhradenie dlžnej sumy vo výške 3.565,31 EUR
do 7 dní od doručenia výzvy. Uvedené listiny žalobca žalovanej odoslal dňa 13.04.2016 a tieto sa mu
vrátili ako nedoručené dňa 09.05.2016 s dôvodom nedoručenia - zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

16. Žalobca na pojednávaní dňa 07.02.2019 uviedol, že so žalovanou žil v jednej domácnosti v období
rokov 2000-2016, v roku 2006 spolu odišli pracovne do Írska. Vtedy požiadali kamaráta O. J. o pôžičku,
ten žalobcovi požičal sumu 20.000,- Sk a žalovanej 60.000,- Sk. Po roku v Írsku sa vrátili na Slovensko,
kedy O. J. požadoval vrátenie poskytnutých pôžičiek. Žalobca pôžičku vrátil, žalovaná nie. Keďže
žalovaná pôžičku vrátiť nevedela, žalobca prevzal dlh na seba a pôžičku O. J. vyplatil, ktorý následne

pohľadávku postúpil na žalobcu. Žalovaná si bola vedomá toho, že pôžičku nezaplatila, o čom svedčí
uznanie dlhu zo dňa 25.09.2006. Uznanie dlhu je z totožného dňa, ako žalovanej bola poskytnutá
pôžička, keď žalovaná podpísala zmluvu o pôžičke, následne jej pôžička bola vyplatená a potom uznala
dlh, čo bolo v ten istý deň. Z pôžičky, ktorá je predmetom sporu žalovaná nevrátila nič. Žalobca zároveň
upresnil príslušenstvo pohľadávky, keď žiadal aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy vo

výške 1.991,64 EUR s 5 % úrokom z omeškania od podania žaloby, t.j. od 23.09.2016 do zaplatenia.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

18. Postúpenie pohľadávky je hmotnoprávny inštitút, ktorého účinky spočívajú v zmene v osobe veriteľa
záväzkovo-právneho vzťahu. Ide teda o právnu skutočnosť, s ktorou právny predpis spája prevod práv
na inú osobu.

19. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka predstavuje zabezpečovací prostriedok,
prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo záväzkov. Ide

o jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v
písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Základným obsahovým prvkom
inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje
najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka. Okrem všeobecných
náležitostí (§ 34 a nasl. OZ), potrebných na to, aby bol právny úkon uznania dlhu perfektný, Občiansky

zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších osobitných náležitostí, ktorými sú písomná
forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky.

21. Podľa § 657 zákona Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Dňa 25.09.2006
žalovaná s veriteľom O. J. platne uzatvorili Zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka,
na základe ktorej jej poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 60,000,- Sk (1.991,64 EUR), ktorú sa
zaviazala vrátiť do 31.03.2007. Súd mal za preukázané, že k poskytnutiu finančných prostriedkov zo

strany veriteľa došlo, nakoľko to vyplynulo z Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 25.09.2006
vlastnoručne podpísaného žalovanou. Žalovaná v rovnaký deň svoj dlh v zmysle § 558 Občianskeho
zákonníka uznala čo do dôvodu a výšky a prehlásila, že tento dlh zaplatí. Žalovaná uznaním dlhu založila
vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe jeho uznania, čo sa v prípade súdneho sporu
prejavuje tým, že súd predpokladá jeho existenciu v čase uznania a nie je potrebné dokazovať vznik

záväzku ani jeho trvanie v čase uznania. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného
bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v súdnom spore uľahčenú pozíciu tým, že nemusí
preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v dobe uznania. Dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh
nevznikol alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť.

24. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 01/2007 postupca O. J. platne postúpil pohľadávku vo výške
60.000,- Sk (1.991,64 EUR) vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke na žalobcu za odplatu v rovnakej sume,
ktorá skutočnosť bola žalovanej oznámená Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 08.04.2016.
Žalovaná si povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku riadne a včas nesplnila, svoj dlh uznala a v konaní ho
nenamietla, z ktorého dôvodu súd žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.991,64

EUR.

25. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.27.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v účinnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

28. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je od 16.03.2016 0,00 %.

29. Nakoľko žalovaná nevrátila pôžičku riadne a včas, je v omeškaní s peňažným plnením, žalobca má
okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa podania
žaloby, vo výške 5 % ročne zo sumy 1.991,64 EUR od 23.09.2016 do zaplatenia, nakoľko základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania žalovanej so zaplatením peňažnej
sumy bola 0,00 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak
sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový
úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

32. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod
manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne
alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

33. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním
žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na
vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal
žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

34. Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje
inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.

35. Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch, súdny

poplatok zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba je 6 %,
najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura z ceny (z
úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu.

36. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 25C/196/2016-71 zo dňa 29.05.2017 žalobcovi priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2017.

37. V danom spore súdny poplatok za žalobu predstavuje sumu 119,- EUR v zmysle Položky 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 6 % zo žalovanej sumy 1.991,64 EUR.

38. Vzhľadom na to, že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobca je v zmysle uznesenia č.k.
25C/196/2016-71 od platenia súdnych poplatkov oslobodený, žalovaná je v súlade s § 2 ods. 2
zákona o súdnych poplatkoch povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 119,- EUR.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalobca, ktorý mal vo
veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania. Ten však náhradu trov konania nepožadoval resp. mu

v konaní žiadne trovy nevznikli, z ktorého dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).