Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219377
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113219377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: Z.. Z. N., H.. XX.XX.XXXX, C. S. H. N.,
T. Ľ. X, zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 13, IČO: 50 581
121, proti žalovanému: A.. Z. Z., K. K. D. X, XXX XX E., K.Á. E. S. Rapid life životná poisťovňa, a.s. v
konkurze, so sídlom Garbiarska 2, 040 17 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozsudku Arbitrážneho
súdu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/174/2013-179 zo dňa
24.09.2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania vo výške 363,57 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 30.5.2008 uzavretá poistná zmluva
na dobu 37 rokov.

3. Poistenie začalo 31.05.2008 a malo byť ukončené 31.05.2045. Táto zmluva bola k 31.10.2008
zrušená. Na základe návrhu zo dňa 02.01.2012 uplatnil žalovaný voči žalobkyni na Arbitrážnom súde v
Košiciach právo na zaplatenie sumy 51,45 Eur s poukazom na časť 12 ods. 7a všeobecných poistných
podmienok.

4. Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj žalobca. Čl. XV.

upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že
všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení
rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP
pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode
2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň ako VPP
a poistná zmluva.5. V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia" je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom
v bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý

uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa

zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

6. Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd v Košiciach vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu v tomto konaní zaplatiť žalovanému sumu 51,45 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

7. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 41 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z.z..

8. Súd vyslovil názor, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dôvodne. Žalobný
návrh podala na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni

doručený 24.6.2013 a žalobu na súde podala dňa 28.6.2013.

9. Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na
základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa
namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu, ktoré boli individuálne dojednané. Súd

mal za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané. Z obsahu výpovede žalobkyne
vyplynulo, že nebola o týchto náležitostiach zmluvy poučená, neboli jej tieto vysvetlené a bez toho, aby
mala akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe riešenia sporov medzi účastníkmi konania podpísala poistnú
zmluvu ako aj následné listiny, ktoré jej boli predložené. Toto potvrdil aj svedok vo svojej výpovedi.

10. Podľa názoru súdu prvého stupňa je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť
spotrebiteľovi takým spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať
alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci
samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre žalobkyňu ponechaná nebola ako to vyplýva
z jej výsluchu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany žalovaného nebol produkovaný

žiaden dôkaz, ani navrhnutý, ktorý by preukázal opak tvrdení žalobkyne. Z týchto dôvodov súd mal
za to, že rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná,
spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, teda
spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, súd poukázal
na vyššie uvedené tvrdenia, že jedná sa o žalovaným pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený

žalobkyni na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jej právach. Z týchto dôvodov súd
mal za to, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak, jedná sa o vopred
pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán.

11. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom oboznámená o

rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a ani nemal vzhľadom na svoje skúsenosti
s takýmito zmluvami dôvod sa sama dopytovať na tieto okolnosti žalovaného. Práve ten bol povinný jej
tieto skutočnosti vysvetliť a objasniť, čo preukázateľne nespravil.

12. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe

na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona
č. 244/2002 Z. z.

13. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p..

14. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody
subsumoval pod ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ Občianskeho súdneho poriadku.15. Namietal, že pokiaľ súd vo veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, a na
túto skutočnosť bol zo strany žalovaného upozornený, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov nakoľko
umožnil, aby sa v súdnom konaní domáhal svojich práv žalobca napriek tomu, že nesplnil zákonom

stanovené podmienky na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť.

16. Vo výroku napadnutého rozsudku absentuje uvedenie dôvodu, pre ktorý súd zrušil predmetný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice.

17. Napadnuté rozhodnutie, predovšetkým jeho výrok ale ani odôvodnenie nedáva jasnú odpoveď na
otázku, kto bude ďalej konať v merite sporu pôvodne vyriešenom rozhodcovským rozsudkom, čo samo
o sebe je nezlučiteľné s právom na spravodlivý proces a zásadou právnej istoty, nakoľko samotným
zmyslom súdneho konania je práve odstrániť neistotu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania.

18. Súd vo svojom rozhodnutí prekročil návrhy účastníkov konania, keď žalobu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku posudzoval aj z pohľadu dôvodu, ktorý v žalobe namietaný nebol, čo je v
rozpore s právom na spravodlivý proces ako aj s čl. 2 ods. 2 ústavy.

19. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pokiaľ súd (nad rámec podanej žaloby v rozpore so zásadou
dispozitívnosti) mienil rozhodcovský rozsudok skúmať aj z iného ako v žalobe namietaného dôvodu,

tak bolo povinnosťou súdu, aby s takýmto možným posúdením oboznámil oboch účastníkov konania
pred skončením dokazovania, a tak im umožnil sa k tomuto možnému posúdeniu kontradiktórne vyjadriť
resp. odporcovi brániť sa a rovnako umožniť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tým, že súd
takto nepostupoval, odňal svojím postupom účastníkom, predovšetkým odporcovi, možnosť konať pred
súdom a zároveň dospel k prekvapivému rozhodnutiu.

20. Súd porušil aj ust. § 129 ods. 1 O.s.p., keď žalovaný predložil v tomto konaní viacero listinných
dôkazov,pričompredloženédôkazysúdnevykonalspôsobomstanovenýmvO.s.p.,atokonkrétnelistiny
- dôkazy neprečítal na pojednávaní ani neoznámil ich obsah, a teda tieto dôkazy nevykonal.

21. Súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom keď ním predložené listinné dôkazy súd úplne
opomenul a na nich neprihliadal. Namietal tiež porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p..

22.Žalovanýpovažovalzdôvodneniesúduvzmysle„pokiaľideoostatnénámietkyvznesenéžalovaným,
tieto súd považoval za irelevantné“ za neurčité, nepreskúmateľné, a teda celkom arbitrárne. Zdôraznil,

že ani nevie aké konkrétne ostatné námietky súd považoval za irelevantné a už vôbec nie je možné zistiť,
z akých dôvodov súd považoval tieto „ostatné námietky“ za irelevantné. Súd žiadnym spôsobom, a to
ani právne nezdôvodnil, prečo považoval námietky uvádzané žalovaným (nevieme aké) za irelevantné.

23. Zdôraznil, že na vyslovenie záveru o tom, či niektorá zmluvná podmienka alebo jej časť je

neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve musí súd zistiť, či táto podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom súd musí
konkrétne uviesť a skutkovo odôvodniť, v čom spočíva nepomer v právach a povinnostiach medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a prečo je tento nepomer hrubý, pričom hodnotenie všetkých podmienok
musí súd vykonať v zmysle ust. § 53 ods. 10 ( d júna 2014 ods. 11 - OZ).

24. V tomto prípade súd len konštatuje svoj záver, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná
individuálne, a preto je podľa súdu dojednanie rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou, pričom
vymedzenie akýchkoľvek konkrétnych skutkových okolností ktoré by mali spôsobovať neprijateľnosť
podmienky a ich právne posúdenie (aplikácie konkrétneho ustanovenia právnej normy) úplne absentuje,

teda súd prezentuje právny názor, že rozhodcovská doložka je v spotrebiteľskom vzťahu apriori
neprijateľnou podmienkou, čo však vôbec nie je v súlade s právom SR ani právom EU.

25. Súd sa tak riadne nevysporiadal s otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v osobitných zmluvných dojednaniach .

26. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v súčasnosti spochybňuje proces uzavretia poistnej zmluvy resp.
rozhodcovskej doložky, a to v rozpore so znením písomných a ňou vlastnoručne podpísaných dokladov.
Toto je však v priamom rozpore so základnými právnymi zásadami ako aj piliermi právneho štátu. Akby totiž žalobkyňa skutočne nečítala to, čo podpísala, ak to tvrdí, tak to nesvedčí o neprijateľnosti
podmienok, ale len o tom, že žalobca nepostupoval ako priemerne vnímavý a obozretný spotrebiteľ,
ale naopak ku svojim vlastným právam pristupoval ľahkovážne, pričom úlohou spotrebiteľského práva

v právnom štáte určite nie je chrániť spotrebiteľa pred jeho vlastným ľahkovážnym správaním.

27. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa mohla oboznámiť s navrhnutou zmluvnou podmienkou -
rozhodcovskou doložkou - a mohla aj ovplyvniť jej podstatu a to tým, že by ju jednoducho so žalovaným
neuzavrela. Nikto ju nenútil, aby túto podpísala a ani ona sama netvrdila opak. To, že teraz s odstupom

času a v štádiu sporu popiera, že by vedela, že podpisuje OZD neobstojí, stačilo si nadpis a obsah týchto
dojednaní prečítať, čo pre žalobkyňu ako pedagóga nemohol byť predsa problém.

28. Súd tak nesprávne vyhodnotil listinný dôkaz - osobitné zmluvné dojednania, a dospel k úplne
nesprávnym skutkovým aj právnym záverom.

29. Žalobca bol v čase uzatvárania poistnej zmluvy, presne povedané ešte pred jej uzavretím,
preukázateľne informovaný o možnosti riešenia sporov podľa zák. č. 244/2002 Z.z., a to zo strany
sprostredkovateľa poistenia postupom podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia.

30. Okolnosť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o samostatné (osobitné) dojednanie potvrdzuje

aj to, že na platnosť tohoto dojednania bolo potrebné, aby sa aj sprostredkovateľ poistenia podpísal
priamo pod ustanovenia osobitných dojednaní, pretože dojednanie predpokladá z doslovného významu
minimálne dve strany a sprostredkovateľ reprezentoval pri tomto právnom úkone žalovaného ako
druhú stranu dojednania. Ak by išlo len o odovzdanie VPP, je samozrejme nezmyselné, aby klient
opakovane dvakrát niečo podpisoval, a aby to ešte nutne podpisoval, a to právne úplne nadbytočné

aj sprostredkovateľ poistenia. Z uvedeného jasne vyplýva, že „Osobitné zmluvné dojednania" žalobca
podpísať nemusel, a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z
poistnej zmluvy resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných
zmluvných dojednaní žalobcom by platná rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla.

31. Pokiaľ aj prvostupňový súd dospel k záveru o tom, že predmetná rozhodcovská doložka nebola
individuálne uzatvorená, tak sa vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky predovšetkým vôbec
nezaoberal otázkou, či rozhodcovská doložka alebo jej časť spôsobovala značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré zistenie musí byť skutkovo
konkrétne odôvodnené a podľa ust. § 53 ods. 1 je nevyhnutným predpokladom na následne vyslovenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo jej časti, a preto absentuje aj esenciálne vymedzenie ktoré
konkrétne ustanovenie zmluvnej podmienky by malo spôsobovať takú značnú nerovnováhu.

32. Súd nepostupoval v súlade s článkom 4 Smernice 93/13 EHS a teda nevykonal test primeranosti
podmienky ako je vyžadovaný v Smernici 93/13/EHS a následne aj v rozhodnutí ESP C-237/02 U. E.

(bod 19.21, 22 a 25), resp. C-453/10 S. (bod 5, 44) či C-76/10 E. (bod 59).

33. Predovšetkým je treba povedať, že aby bolo dojednanie považované za neprimerané, nepostačí,
aby z neho len vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Z
uvedeného plynie, že najsamprv je nutné definovať rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť

anáslednenerovnosťtakejintenzity,ktorújemožnéoznačiťzaneúnosnú,tedazaznačnú(hrubú).Riziko
nerovnosti je súčasťou každej transakcie a nikto by nemal spoliehať na to, že právo náhle zasiahne
v prospech slabšej strany zakaždým, keď sa zmluva prejaví z uhla pohľadu spotrebiteľa, aj keď len
nepatrne, ako nevýhodná.

34. Avšak podstatným je najmä to, že súd v súvislosti s údajne neprijateľnou podmienkou nezisťoval
prípadnú značnú nerovnováhu a porušil svoju povinnosť vykonať test primeranosti podmienky, a preto
je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nezákonný.

35. Prvostupňový súd uviedol, že považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú, a

teda neplatnú zmluvnú podmienku, avšak súd pri závere o neprijateľnosti a teda neplatnosti zmluvnej
podmienky vôbec nevymedzil a neuviedol ktoré ustanovenia zmluvného vzťahu majú predstavovať
„dojednanie rozhodcovskej doložky". Vymedzenie súdu je celkom všeobecné a nedáva odpoveď na
to, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvného vzťahu majú byť považované za neplatné a aj preto jerozhodnutie nepreskúmateľné. Súd ani neuviedol na základe akého v rozhodnom čase platného a
účinného ustanovenia zákona je rozhodcovská doložka neprijateľná a neplatná.

36. Slovenské súdy a aj prvostupňový súd v tomto prípade si zjednodušili situáciu a postupujú úplne
nesprávne tak, že každá podmienka vo formulárovej zmluve je apriori neprijateľnou podmienkou, lebo
o nej nemožno tvrdiť bez dôkazu, že je individuálne dojednaná. Tento absurdný logicky nezmyselný
postup by umožňoval súdu svojvoľne určiť aj napr. podmienku - „povinnosť spotrebiteľa platiť poistné"
- za neprijateľnú, pretože je obsiahnutá vo formulárovej zmluve, nie je teda individuálne dojednaná a

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo len spotrebiteľ má
platiť poistné a dodávateľ nie.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

38.Odvolacísúdvsúlades§470ods.2CSPprejednalvecpodľaObčianskehosúdnehoporiadku.Podľa
tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastanú predo dňom nadobudnutia účinnosti
zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený pred týmto dátumom s tým, že zároveň boli
sporové strany poučené o možnosti podať opravný prostriedok podľa Občianskeho súdneho poriadku.

V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších
právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho
odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase vyhlásenia rozhodnutia, proti ktorému bolo
podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právnej normy pôsobiť do budúcnosti.
Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného

v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny
poriadok je zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal
a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektoré jeho ustanovenia. Neskorší právny
predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením

právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol poznať.
Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

39. Krajský súd z úradnej povinnosti zistil, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu
Košice I zo dňa 23.1.2018, sp. zn. XXK/XX/XXXX, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 20/2018

dňa 29.1.2018 vyhlásený konkurz. Za správkyňu konkurznej podstaty bolo ustanovená A.. A. T.Á. K. K.
K. K. A. X, E. a následne bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený správca A.. Z. Z. K.
K. E. D. X, XXX XX E..

40.Skôrakoodvolacísúdmoholpristúpiťkvecnémuprieskumunapadnutéhorozhodnutiamuselposúdiť

či v súlade s § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácie (ďalej len ZoKR) možno v konaní, ktoré
sa podľa § 47 ods. 1 ZoKR zo zákona prerušujú pokračovať, aj keď správca žalovaného nedal súhlas
na pokračovanie v konaní tak, ako to je uvedené v § 47 ods. 4 ZoKR. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak
tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené

alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane
úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

41. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v konaniach prerušených podľa ods. 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto

úpadcu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa doručila súdu dňa 28.6.2013 žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Domáhala sa zrušenia rozhodcovského rozsudku arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC/
XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 ako aj náhrady trov konania proti žalovanému. Súd prvej inštancie
rozsudkom zo dňa 24.9.2014 zrušil rozhodcovský rozsudok a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť

trovy konania žalobkyni.

42. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
10.2.2015, č.k. III.ÚS 710/2014-35, ktorý sa v zásade týkal právne a skutkovo veľmi podobnej až totožnejsituácie, keď všeobecne súdy vo veci nekonali z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného.
Tým spôsobili v konaní zbytočné prieťahy, čo viedlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie jeho
veci bez týchto prieťahov. Podľa článku 3 bodu 3 odôvodnenia nálezu Ústavný súd napokon hodnotil

samotný postup krajského súdu. Krajský súd vo svojom vyjadrení pri vrátení spisu na prvostupňový
súd poukázal na skutočnosť, že ďalšiemu postupu vo veci bráni procesná prekážka, keďže na majetok
odporcu bol 15. apríla 2010 vyhlásený konkurz z dôvodu čoho došlo zo zákona k prerušeniu konania.
V zmysle ust. § 47 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Ústavný súd pri posúdení povahy

uplatneného práva sťažovateľkou v konaní všeobecnými súdmi konštatuje, že sa priamo netýka majetku
podliehajúceho konkurzu patriacemu úpadcovi. Sťažovateľka si neuplatnila majetkové právo voči
odporcovi, ktorý je v konkurze. Predmetom konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
v ktorom súd preskúmal postup a rozhodnutie rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu. V uvedenom
konaní zákon za striktne daných podmienok vytvára priestor pre súdnu kontrolu nad rozhodcovskými
rozsudkami v medziach uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov. Súdna kontrola je obmedzená na to, či boli splnené základne
podmienky prejednania a rozhodnutia sporu ohľadom ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu.
Z uvedeného vyplýva, že nároky sťažovateľky v konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie
sú majetkového charakteru. Preto podľa názoru Ústavného súdu napriek vyhlásenému konkurzu na
majetok odporcu, nič nebráni tomu, aby všeobecné súdy rozhodli o žalobnom návrhu sťažovateľky

(podobne napríklad I.ÚS 158/04). ...Vzhľadom na všetky uvedené dôvody po zhodnotení postupu
krajského súdu v napadnutej veci možno konštatovať príčinnú súvislosť porušením základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru, preto
Ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu.

43.Zcitovanéhoodôvodnenianálezujepodľaodvolaciehosúduzrejmé,ževtomtoprípadeideototožnú
situáciu, keď žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu, čo nemožno
samo o sebe považovať za úkon týkajúci sa priamo majetku žalovaného podliehajúceho konkurzu.
Žalobkyňa nežaluje žalovaného na poskytnutie plnenia zo strany žalovaného alebo na vydanie veci,
ktorý je v jej majetku. Táto podmienka je preto nevyhnutnou na prerušenie konania v zmysle § 47

ods. 1 ZoKR. Keďže splnená nebola, mohol odvolací súd aj bez súhlasu správcu žalovaného meritórne
prejednať jeho odvolanie voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie.

44. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že súd

prvého stupňa správne zistil vo veci samej skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci aj
správne rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací
súd v plnom rozsahu na jeho zistenia a práve závery odkazuje.

45. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je vyriešenie otázky, či rozhodcovská doložka,

na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa
ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je
podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

46. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

47. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

48. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

49. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

50. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

51. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

52. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu dňa 30.5.2008. Zmluvu dojednávala so

sprostredkovateľom a vo VPP v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom
je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok
je ako osobitné zmluvné dojednanie pod číslom XX/XXXX znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo
forme samostatnej tabuľky, s uvedením textu: „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne

a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“.

53. Práve na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 1. 2012
vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu E.P., B. XX, E., ktorým bola žalobkyni uložená
povinnosť zaplatiť 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania 276 eur.

54. Rozhodcovská doložka sa tak stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci

svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu
spotrebiteľov.

55. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V

konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008, kým
hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1.4.2004).

56. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly.
Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať
najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

57. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu
nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej

klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľaduna jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

58. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.
Odvolacísúdpritomnepochybujeotom,žespotrebiteľ,ktorýsarozhodneosobitneindividuálnevyjednať

rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne
(„sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.

59. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa
ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber

rozhodnúť sa (pre porovnanie § 90 ods. 3 Zákona o platobných službách).

60. Odvolací súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné
individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (vedľajší predmet zmluvy). Je
takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa sprostredkovatelia nezmieňujú o

podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov
podúdajnéindividuálnevyjednaniemákampaňovitýrozmer.Tvrdenieotom,že sitakýtoprocesvyjednal
spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž,
s čím je spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

61. Odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a nie je
rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj
rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba

zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky
skonštatuje ako danú. Odvolací súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom
nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

62. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy

ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých
obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany

spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do
všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera.

63. Podľa cit. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok“.

64. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6Cdo 1/2012,
ktoré prelomovo poukazuje na princíp ochrany spotrebiteľa, ktorého skutočný význam odvolateľ nijako
do reality nepretavuje. Aj keď ústavnoprávna ochrana a ochrana základných práv a slobôd, medzi ktoré
patrí aj vysoký záujem na ochrane spotrebiteľa (čl.38 Charty ,,politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa“) má subsidiárnu povahu, ciele tejto ochrany sa musia stať súčasťou rozhodovania

všeobecných súdov. Aj súd v predmetnej veci je súdom Európskej únie a rámec jeho rozhodovania
je meritórne určený Zmluvou o fungovaní EÚ, Chartou Európskej únie a smernicou (v predmetnej veci
najmä článok 6 smernice).65. Tak ako už odvolací súd spomenul, ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má vykonať v
režime pravidiel verejného poriadku, a teda pravidiel, ktorých dodržiavanie musí štát bezpodmienečne
vyžadovať (čl. 50 uznesenia súdneho dvora S.).

66.Podľačl.3ods.2smernice,,Podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou“.

67. Podľa názoru vyjadreného v odvolaní by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so
spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve
naviac. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah
spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo
odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže
jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

68. Teória prezentovaná v odvolaní je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami OZ. Tu
rovnako platí, že za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola
vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu individuálne vyjednanej
zmluvnej podmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej kontroly by boli vylúčené

všetky formulárové typové zmeny a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len na spotrebiteľovi, či
k formulárovým zmenám pristúpi. S tým sa odvolací súd nemôže stotožniť, keďže by došlo k popretiu
zmyslu a cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu ochrany a podpory
efektívneho vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl. Vo formulároch môžu
byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností je,

že spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára . Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne.
Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových zmlúv, vrátane
formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ žalovaný náležite
nedocenil, resp. nesprávne interpretoval, o to viac, že ide o medzinárodný záväzok Slovenskej republiky
k EÚ.

69. Tento záver možno vystihnúť z judikatúrneho vývoja Súdneho dvora v rozhodnutí S. (bod 50.).
Preto aj ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení
noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na to, aby nekalá podmienka
spotrebiteľa nezaväzovala. Pri dôslednom aplikovaní judikatúrnych záverov Súdneho dvora tak aj

prvostupňový súd ako článok súdnej sústavy EÚ a ako orgán členského štátu EÚ postupoval náležite a
rozhodol vecne správne tým, že poskytol ochranu spotrebiteľovi pred nekalou rozhodcovskou doložkou.

70. Nevhodné predkladanie zmluvných podmienok sa týka smernice Európskeho parlamentu a Rady z
11.5.2005 2005/29ESonekalýchobchodnýchpraktikáchpodnikateľovvočispotrebiteľomnavnútornom

trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady
97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004
(„smernica o nekalých obchodných praktikách“). Odvolací súd pripomína, že OZ v rovine vnútroštátnej
zakotvuje normatívne mantinely posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

71. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených
požiadaviek odvolacieho súdu (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto
smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce
záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k
individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne

vyjednanie (§ 53 ods. 3 OZ) - ani tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy
nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva a žalovaný neoznačil žiadne iné relevantné
dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si
individuálne (podľa predstáv spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto
záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si dôkazné bremeno o

individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil.

72. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa
ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľpreto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

73.Odvolacísúdsapretonestotožnilstým,žerozhodcovskádoložkabolaindividuálnedojednanámedzi
žalobcom a žalovaným.

74. Predkladanie takto dohodnutých rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže, nevenujú pozornosť tejto časti formuláru, pretože táto doložka je zakotvená do

všeobecných zmluvných podmienok vyhotovenej v štandardnej rozhodcovskej zmluve, na samostatnom
liste - hárku papiera, odvolací súd považuje za nevhodné .

75. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora a na tú skutočnosť, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Z. L., bod 25. - 27., C 168/05, X.
O. G., B., a iné).

76. Dodávateľ (žalovaný) s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky, má poznať aj dôsledky ich používania.

77. Správne konštatuje súd prvého stupňa, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40

ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej
doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to,
že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa
z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac, v zmysle písm. j/ citovaného
zákona, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a

to § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

78. Za týchto okolností súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel. Náležitým je aj uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť trovy

konania, keďže žalobkyňa bola úspešná, preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach poukazuje
na správne a presvedčivé dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré odkazuje.

79. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396

os. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady podľa § 262 ods.
2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).