Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 16T/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010150
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2518010150.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaných P. G. W. Z.
B., pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno
f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 28. januára 2019,
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í

P. G.Ý., narodený XX.XX.XXXX K. J., trvalé bydlisko obec I., toho času vo výkone väzby v ÚVV
Leopoldov v tejto trestnej veci a
Z. B., narodený XX.XX.XXXX K. J., trvalé bydlisko mesto J., toho času vo výkone väzby v ÚVV
Leopoldov v inej trestnej veci,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e
v bode 1/ obžalovaní P.W.B.S. G. W. Z. B. spolu s už medzičasom právoplatne odsúdeným A. O.

dňa 12.03.2018 v čase o 14:30 hodine, po predchádzajúcej vzájomnej dohode spočívajúcej v tom, že
budú kradnúť spolu s X. B., v Z. v nákupnom centre W. E. E. Q. Č. XXXX/XX vošli spoločne do predajne
E. N., kde z predajnej plochy zobrali odevy, na ktorých v skúšobných kabínkach odstránili bezpečnostné
poistky kliešťami, ktoré na tento účel priniesol A. O., následne si P. G. na seba obliekol prechodnú
bundu, značky Black Squad, veľkosti "M" maskáčového vzoru v hodnote 39,95 eur, Z.J.C.X. B. si na
seba obliekol prechodnú bundu, značky Black Squad, veľkosti "L" maskáčového vzoru v hodnote 39,95

eur a pánske nohavice značky Fishbone, veľkosť "S", maskáčového vzoru v hodnote 9,95 eur a X.U.T.
B.X.F. si na seba obul biele pánske tenisky, značky Smog, veľkosť 42, v hodnote 19,95 eur, s uvedenými
tovarmi vyšli z predajne cez vstupné elektronické brány bez úmyslu za tovar zaplatiť, čím spôsobili
spoločnosti E. N. S., S..X..F.., T.U.E.Í.E. X, I., IČO: 31 407 536, škodu vo výške 109,80 eur, a uvedeného
konania sa dopustili napriek tomu, že
obžalovaný P.U.S.P.W.K. G.Ý.I. bol blokom na pokutu číslo 12056086, vydaným Obvodným oddelením
PZvJ.dňa16.07.2017,právoplatnýmdňa16.07.2017,postihnutýpokutouvovýške30eurzapriestupok

proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, ktorého
sa dopustil dňa 16.07.2017 v čase o 15:40 hodine v Obchodnom dome P. E. Q.U. G. K. J.E. a napriek
tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.09.2017, sp. zn. 0T/192/2017,
právoplatným dňa 09.09.2017, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa §
212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona a
obžalovaný Z.C.J. B.X.F. bol blokom na pokutu číslo 12082755, vydaným KR PZ v J.E., Oddelením

železničnej polície PZ v J. zo dňa 24.10.2017, právoplatným dňa 24.10.2017, postihnutý pokutou vo
výške 30 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o
priestupkoch v platnom znení, ktorého sa dopustil dňa 24.10.2017 v čase o 18:45 hodine v Obchodnom
dome J. E. Q.U. Š.Z.W.U.E. K. J. a napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 38T/61/2016 zo dňa 15.11.2016, právoplatným dňa 15.11.2016 bol uznaný vinným zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,
v bode 2/ obžalovaný P.W.B.S. G.

dňa 31.10.2017 v čase okolo 17:00 hodiny v G.U. E. Q. E.O. Č.S.P.F.XXXX/XX, v predajných priestoroch predajne P. si zobral štyri kusy krabíc
s vysávačmi popola v celkovej hodnote 139,96 eur, ktoré v rukách preniesol k pokladniam a tam si sám
otvoril rampu na pokladni číslo 7 a cez pokladničnú zónu prešiel bez zaplatenia za tento tovar, kde bol

následne za pokladničnou zónou zastavený službukonajúcim pracovníkom SBS O. X., ktorého sa snažil
svojím telom pretlačiť, čo sa mu však nepodarilo a následne v snahe uchovať si odcudzené veci mu
nastriekal do tváre slzotvorný sprej - Kaser, odhodil na zem odcudzený tovar a z miesta ušiel, čím týmto
konaním poškodený O. X.Í.D. utrpel ľahké zranenia, a to podráždenie spojiviek oboch očí a podráždenie
sliznicedýchacíchciestsdobouliečeniadojednéhotýždňaavprípadeodcudzeniatovarubyspoločnosti

P.U.B. S. X., K..F..S.., X.U. X/E, I., IČO: 35793783, spôsobil škodu krádežou vo výške 139,96 eur,
a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že blokom na pokutu číslo 12056086, vydaným
Obvodným oddelením PZ v J. dňa 16.07.2017, právoplatným dňa 16.07.2017, bol postihnutý pokutou vo
výške 30 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch
v platnom znení, ktorého sa dopustil dňa 16.07.2017 v čase o 15:40 hodine v Obchodnom dome P. E. Q.
G. K. J. a napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 09.09.2017, sp. zn.

0T/192/2017, právoplatným dňa 09.09.2017, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa §
212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona,
t e d a
v bode 1/ výroku obžalovaní P. G. W. Z.X. B.
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a boli za obdobný

čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutí, pričom tento čin spáchali,
hoci boli za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení,
v bode 2/ obžalovaný P. G.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil
uchovať si vec násilím a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

pričom tento čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený,
- fyzicky a verejne sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l i
v bode 1/ výroku obžalovaní P.K. G. W. Z. B.

- prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, § 212 odsek
2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,
v bode 2/ výroku obžalovaný P. G.
- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno b), písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú
obžalovaný P. G.
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), písmeno n), § 37
písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2, § 41 odsek 1, § 49 odsek 2 Trestného zákona, na

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Obžalovaný Z. B.
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), písmeno n), § 37
písmeno m), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 14
(štrnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný P. G. zaväzuje nahradiť poškodenému O. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko I. XXX/XX, G., škodu vo výške 182,40 eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa obchodná spoločnosť P. S. X., K..F..S.., S. S. X.U. X/E, I.,
IČO: 35 793 783, so svojim nárokom na náhradu škodu voči obžalovanému P. G. odkazuje na civilný
proces. o d ô v o d n e n i e :

OkresnáprokuratúraPiešťanypodalanatunajšísúd17.júna2018obžalobusp.zn. Pv126/18/2204
(ďalej len obžaloba) na P. G., A. O. W. Z. B. pre skutok uvedený v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný

u obžalovaných P. G., A. O. W. Z. B. ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona,§212odsek2písmenof),odsek3 písmenob)TrestnéhozákonaatiežnaobžalovanéhoP.
G. pre skutok v bode 2/ obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
b), písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Súd v merite veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podali v zákonom stanovenej lehote odpor

len obžalovaní P. G. W. Z. B.. Vo vzťahu k obžalovanému A. O. trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 11.9.2018, ktorú skutočnosť súd zohľadnil vo výroku o vine.
Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na 17.12.2018, na ktorom obžalovaní P. G. W. Z.
B. urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania
skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby a obžalovaný P. G. urobil vyhlásenie o vine aj vo vzťahu ku skutku

pod bodom 2/ obžaloby.
V dôsledku týchto vyhlásení súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane
podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda položil im sériu otázok, pričom
na všetky položené otázky obžalovaní odpovedali súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko
prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie oboch obžalovaných prijať.

Súdnáslednevyhlásiluzneseniepodľa§257odsek7Trestnéhoporiadku,ktorýmprijalvyhláseniaoboch
obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby, nakoľko na podklade
výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o ich vine.
Rovnako súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného P. G. vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby,
keďrovnakonemalžiadnepochybnostiojehovine.Zároveňsúdrozhodolpodľa§257odsek8Trestného

poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie skutkov sa nevykoná
a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.
K námietke zaujatosti obžalovaného Z. B.
Na začiatku hlavného pojednávania konaného 28.1.2019 obžalovaný Z. B. predložil súdu tzv. krátkou
cestou podanie datované 28.1.2019, označené ako „Námietka zaujatosti prikázanie odňatie veci“,

v ktorej uviedol, že namieta zaujatosť všetkých sudcov tunajšieho súdu, lebo asistentka senátu 8T
Okresného súdu Piešťany S. K., s ktorou mal v minulosti osobný konflikt, vplýva na sudcov s cieľom
privodiť mu vysoký trest. Dozvedel sa o tom od svojho kamaráta K. Č., ktorý sa so S. K. osobne
pozná a ona sa mu o tomto svojom pôsobení na sudcov zdôverila. Žiada preto, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky odňal vec tunajšiemu súdu a prikázal ju Okresnému súdu Nitra, kde mu bude

dopriaty spravodlivý proces.
Na doplňujúce otázky súdu obžalovaný Z. B. uviedol, že z uvedených dôvodov namieta aj zaujatosť
zákonného sudcu Mgr. Pavla Macháča, lebo aj na jeho osobu má údajne vplývať asistentka senátu S.
K.. Ďalej doplnil, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel 14. alebo 15. januára 2019 od kamaráta O.
Ľ., ktorý ho navštívil vo väzbe a ten sa to dozvedel od K. Č., ktorý je ich spoločný známy. Súd prerušil

hlavné pojednávanie a operatívne si preveril tvrdenie obžalovaného Z. B. o predmetnej návšteve a zistil,
že 14.1.2019 O. Ľ. obžalovaného skutočne navštívil.
Podľa § 31 odsek 5 veta prvá Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez
meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.
Podľa § 32 odsek 6 Trestného poriadku, o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch
ako dôvodoch podľa § 31.
Podanie obžalovaného Z. B. súd posúdil podľa obsahu (§ 62 odsek 1 Trestného poriadku) ako tzv.

generálnu námietku zaujatosti (smerujúcu voči všetkým sudcom tunajšieho súdu).
Pre každú námietku zaujatosti, teda aj tzv. generálnu námietku zaujatosti platí, že musí byť vznesená
bezodkladne. Preto sa súd primárne zaoberal otázkou, či časový interval od 14.1. 2019 (pondelok), kedy
sa o dôvodoch vylúčenia obžalovaný Z. B. podľa vlastných slov dozvedel, do 28.1.2019 (pondelok),
kedy ich pred začatím hlavného pojednávania konajúcemu súdu predostrel, je možné chápať zo strany

obžalovaného ako ich oznámenie súdu bez zbytočného odkladu.Trestný poriadok síce nedefinuje lehotu určenú slovným spojením bez zbytočného odkladu
(synonymicky - bezodkladne, bezprostredne, bez meškania), avšak v trestnom konaní je treba túto
chápať ako lehotu určenú na dni, spravidla pár dní, max. 5 - 7 dní, určite však nie dva týždne (pozri

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 32/2012 z 28. júna 2012).
Spomínaný pojem, keďže ho nemožno jednoznačne maximalizovať, je nutné vykladať vždy aj v
okolnostiach konkrétneho prípadu. V tomto prípade ide o väzobnú trestnú vec, v ktorej sa má konať
prednostne a urýchlene, čo síce primárne platí pre súd, ale sekundárne aj pre strany trestného konania,
teda aj pre obžalovaného. Ten je navyše vo výkone väzby (i keď v inej trestnej veci - pozn. súdu), kde

má zmiernený režim výkonu väzby a nie je pracovne zaradený, ergo mal celé dni na to, aby skutočnosti
zistené pri návšteve 14.1.2019 oznámil písomne súdu ešte pred konaním hlavného pojednávania
28.1.2019.
Neobstojí argument obhajcu, že obžalovaný využil prvý úkon - predvedenie z väzby na hlavné
pojednávanie - aby zistené skutočnosti súdu oznámil. Trestný poriadok totiž v týchto prípadoch neurčuje
lehotu spôsobom „je povinný ich oznámiť pri najbližšom úkone súdu resp. OČTK“, ale povinnosť ich

oznámiť bezodkladne od momentu, kedy sa o nich dozvedel.
Nemenej významná je skutočnosť, že v tejto trestnej veci o spoločnom návrhu oboch obžalovaných na
odňatie a prikázanie veci (návrh podal obž. G.I., F.. B. sa k nemu pripojil) z dôvodu údajnej zaujatosti
všetkýchsudcovtunajšiehosúduužNajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlenNSSR)razrozhodoval,
konkrétne uznesením z 26. novembra 2018, sp. zn. 2Ndt/39/2018 vyslovil, že

sa táto trestná vec tunajšiemu súdu neodníma. Z odôvodnenia uznesenia mimo iné vyplynulo, že podľa
NS SR išlo o procesnú obštrukciu zo strany obžalovaných s cieľom oddialiť meritórne rozhodnutie v ich
väzobnej veci. Návrh podali obaja na prvom hlavnom pojednávaní konanom 14.11.2018. Obžalovaný Z.
B. následne na hlavnom pojednávaní konanom 17.12.2018 podal ďalší návrh na odňatie a prikázanie
veci, o ktorom tunajší súd už ale nekonal, lebo predmetný návrh obsahoval identické dôvody, o ktorých

už NS SR raz rozhodol. O tomto postupe, ktorý vyplýva z ust. § 23 odsek 3 Trestného poriadku, boli
strany riadne vyrozumené.
Ďalej treba uviesť, že v priebehu konania obžalovaný P. G. už jednu námietku zaujatosti podal, konkrétne
voči asistentke senátu 16T S. E., ktorá je činná v tejto veci. Síce bolo právoplatne rozhodnuté o jej
nevylúčení, ale za zmienku stojí fakt, že obžalovaný P. G. uvádzal, že sa o dôvodoch pre jej vylúčenie

dozvedel 8.12.2018 a podanie, v ktorom ich písomne oznamoval, bolo súdu doručené 12.12.2018. Konal
teda bezodkladne, preto súd o jeho námietke zaujatosti rozhodol.
Neušlo pozornosti súdu, že obžalovaný Z. B. v podstate len opakuje už skôr úspešné procesné námietky
obžalovaného P. G.. Takéto konanie celkovo súd vníma z jeho strany ako obštrukčné s cieľom oddialiť
meritórne rozhodnutie v tejto väzobnej trestnej veci. V tomto kontexte súd hodnotil aj jeho ostatné

podanie.
Na podklade týchto úvah dospel súd k záveru, že obžalovaný Z. B. tzv. generálnu námietku zaujatosti
nevzniesol bez zbytočného odkladu, preto o nej súd nekonal. O tomto postupe boli strany na hlavnom
pojednávaní vyrozumené.
K právnej kvalifikácii skutku pod bodom 1/ výroku o vine

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí

cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
postihnutý.
Podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veci a predmetom útoku je cudzia
vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí
výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa na účely tohto
zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu,

s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Zmocnenie sa veci predpokladá cielenú protiprávnu
aktivitunievovzťahukakejkoľvekveci,alevovzťahuk„cudzej“veci,tedaveci,ktorájevovlastníctveinej
(odlišnej od páchateľa) fyzickej alebo právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si
cudzejvecizmocnenímsajej.Vprípadeust.§212odsek1Trestnéhozákonamusíbyťčinomspôsobenáaspoň malá škoda, t. j. 266 eur. V prípade ust. § 212 odsek 2 Trestného zákona nemusí byť páchateľom
spôsobená ani malá škoda, no ak je splnená podmienka, že páchateľ sa zmocní veci vlámaním (§ 212
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona) alebo podmienka, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich

dvanástich mesiacoch postihnutý (§ 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona), takisto pôjde
o trestný čin krádeže. Prísnejšie sa páchateľ potrestá, ak u neho ide o recidívu, teda ak už bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený (§ 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3
písmeno b) Trestného zákona).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že konanie obžalovaných opísané v bode 1/ skutkovej

vety výroku o vine rozsudku naplnilo všetky zákonné znaky prečinu krádeže spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa§ 20 k § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, lebo
obžalovaní si spoločným konaním prisvojili cudzie veci tým, že sa ich zmocnili a čin spáchali, hoci bol
každý z nich za priestupok proti majetku - drobnú krádež - v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
pred skutkom právoplatne postihnutý a napriek tomu, že boli obaja v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch pred skutkom za taký čin (krádež) aj právoplatne odsúdení.

Obaja obžalovaní konali ako spolupáchatelia a konali ako trestne zodpovední páchatelia. Z hľadiska
subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaných ako konanie v priamom úmysle, lebo chceli
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené.
Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaných nebránil ani tzv. materiálny
korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, ktorý súd obligatórne skúma pri prečinoch. Zo

spôsobuvykonaniačinu,jehonásledkov,okolností,zaktorýchbolspáchaný,mierezavineniaapohnútky
obžalovaných, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti bol
vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
K právnej kvalifikácii skutku pod bodom 2/ výroku o vine
Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na

mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 122 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.
Objektom ochrany pri trestnom čine výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia

pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv.
sekundárny objekt trestného činu).
Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú
neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti.

Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide
o násilný či slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia,
majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Hrubou neslušnosťou
sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej
morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa,

ale z jeho konkrétnemu prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa
rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický
zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde
o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Povahu výtržnosti môže
mať aj svojvoľné konanie, ktoré výraznejšie naruší verejný pokoj a poriadok (napr. vandalské ničenie

tovaru vystaveného na chodníku za súčasného znečistenia verejného priestranstva a spôsobenie hluku
narušujúceho v nočných hodinách pokoj občanov).
Podľa § 212 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia.

Podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
Podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho
spáchaniefyzickénásilieprotitelesnejintegriteinejosobyaleboakjespáchanýnaosobe,ktorúpáchateľ

uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že konanie obžalovaného P. G. opísané v bode 2/
skutkovej vety výroku o vine rozsudku naplnilo nielen všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa§ 212 odsek 2 písmeno b), písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keď si obžalovaný
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať si vec násilím,
bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a tiež bol za taký čin v

predchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochodsúdený,aleajprečinuvýtržníctvapodľa§364odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, keď fyzicky a verejne sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Oba
trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu.
Obžalovaný P. G. konal ako trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd
jeho konanie ako konanie v priamom úmysle, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone

porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené.
Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného P. G. za tento skutok
nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania
oboch trestných činov, ich následkov, okolností, za ktorých bolí spáchané, miere zavinenia a pohnútky
obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti u
oboch činov bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako vyššie uvedené prečiny.

K dokazovaniu vo vzťahu k obžalovanému P. G.
S poukazom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného P. G. vykonával súd na hlavnom pojednávaní
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, v rámci ktorých vypočul
obžalovaného, oboznámil čítaním relácie (správy) na jeho osobu a so súhlasom strán prečítal závery
znaleckého posudku. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní riadne vykonané.
Z výsluchu obžalovaného P. G. na hlavnom pojednávaní 17.12.2018 vyplynulo, že je slobodný, bezdetný
a nemajetný. Má dlhy na Sociálnej poisťovni, o iných nevie. Oficiálne dosiaľ pracoval len chvíľku ako
skladník, neoficiálne robil ako pomocný robotník na stavbách. Má družku, s ktorou onedlho čakajú
dieťa. Strednú školu nedokončil, ani nevie prečo, nechodil do nej. Priestupkovo postihnutý v minulosti bol

za rôzne priestupky, bližšie si už nespomína. Odsúdený súdom bol 5 krát za majetkovú trestnú činnosť.
Nepodmienečný trest odňatia slobody mu dosiaľ uložený na Slovensku nebol. V X. bol v roku 2016
odsúdený za krádež na 5 mesiacov nepodmienečne. Aktuálne sa voči nemu vedie ešte jedno trestné
stíhanieprevýtržníctvo,skutokjez5.1.2018,vecjevštádiuprípravnéhokonania.Nasúdochinékonanie
nemá. Skúsenosti má s marihuanou a pervitínom a to od 16-tich rokov. Čo sa týka závislosti, nie

je závislý ani na alkohole, ani na drogách, ani sa v minulosti nepodrobil žiadnemu liečeniu. Subjektívne
závislosť na drogách taktiež nepociťuje a nemyslí si o sebe, že je alkoholik, keď si dá pivo každý deň.
V čase spáchania skutkov bol nezamestnaný, živila ho rodina. Koho to bol nápad spáchať skutok pod
bodom 1/ výroku o vine si už nepamätá. K motívu skutku pod bodom 2/ výroku o vine uviedol, že to bola
jeho hlúposť, mal vypité. Spáchanie skutkov ľutuje. Do budúcna sa chce zamestnať a starať sa o rodinu.

V záverečnej reči uviedol, že žiada súd o zhovievavosť, medzičasom sa mu narodila dcéra, chcel by byť
s rodinou. Viac sa trestnej činnosti nedopustí a súhlasí s uložením akéhokoľvek alternatívneho trestu,
lebo doterajšia väzba bola pre neho ponaučením.
Zo záverov znaleckého posudku číslo 11/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a
farmácia,odvetviepsychiatria,MUDr.Ľ.F. 20.apríla2018,ktorýposudoksúdnahlavnom

pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že obžalovaný P. G. nie je závislý na alkohole
a hazardných hrách, ale je závislý na omamných a psychotropných látkach (pervitín, marihuana),
z ktorého dôvodu mu znalkyňa navrhuje uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou. Skutočnosti odôvodňujúce skúmanie jeho duševného stavu zistené neboli. Čo sa týka skutku
z 12.3.2018, obžalovaný bol v daný deň v čase okolo 14:30 hod. pod vplyvom alkoholu, spätným

prepočtom je možné ustáliť približnú hladinu alkoholu v jeho krvi na 1,24 promile, čo zodpovedá stredne
ťažkému stupňu opitosti. Vo forenznej praxi dôležitejší ako stupeň opitosti je typ opitosti, v tomto prípade
sa jednalo o opitosť simplexnú - jednoduchú (nie patickú), ktorá nemá forenzný význam.
K záverom posudku uviedol, že s liečením nemá problém.
Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že vo výkone väzby sa obžalovaný P. G. v tejto

trestnej veci nachádza od 15.3.2018 a je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu
väzby. Počas obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie
a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje.
Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava
na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný, ani odmenený. Kontakt s príbuznými

udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a návštev. Napriek skutočnosti, že mu bola
ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko ,,Ručné šitie obuvi“, túto ponuku zatiaľ nevyužil.
Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný P. G. bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný.
Prvé tri odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť sú takého charakteru, že sa na neho hľadí, akoby nebolodsúdený. Štvrté odsúdenie cudzozemským súdom, právoplatné 22.8.2016, bolo taktiež za majetkovú
trestnú činnosť - krádež. Bol mu uložený trest odňatia 15 mesiacov, z toho 10 mesiacov mu bolo
podmienečne odložených na skúšobnú dobu 3 roky.

Ďalej bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 9.9.2017, sp. zn. 0T/192/2017,
právoplatným 9.9.2017, uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek
2 písmeno f) Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 2 roky do 9.9.2019 a na trest zákazu
pobytu v Bratislave na 2 roky.

Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 17.5.2018, sp. zn. 1T/19/2018, právoplatným
2.6.2018, uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za
čo mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 0T/192/2017.
Z evidencie priestupkov vyplýva, že za ostatné tri roky spáchal päť priestupkov proti majetku, z toho tri
v roku 2017, dva v roku 2015. Naposledy sa dopustil drobnej krádeže 16.7.2017 v predajni P., za čo mu

bola dňa 16.7.2017 uložená bloková pokuta 30 eur zo strany OO PZ J.. Okrem toho má za uvedené
obdobie evidované štyri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu za fyzické napadnutie inej osoby,
naposledy tak konal 5.1.2018, za čo mu bola uložená v rozkaznom konaní uložená sankcia 40 eur.
Z lustrácií v databáze súdov SR a STA vyplynulo, že sa proti obžalovanému P. G. aktuálne na súdoch
iné trestné konanie nevedie.

Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že je slobodný, bezdetný a od 13.1.2015 má evidovaný
pobyt len obec I..
Zo správy o povesti vypracovanej Obecným úradom I. vyplynulo, že obžalovaný P. G. má evidovaný
pobyt len obec I., nebol riešený komisiou verejného poriadku a žiadne ďalšie informácie týkajúceho sa
jeho osoby nevedia.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že nie je evidovaný v ich systémoch, naposledy bol evidovaný
ako dohodár vo februári 2015.
K dokazovaniu vo vzťahu k obžalovanému Z. B.
S poukazom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného Z. B. vykonával súd na hlavnom pojednávaní
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, v rámci ktorých vypočul

obžalovaného, oboznámil čítaním relácie (správy) na jeho osobu a so súhlasom strán prečítal závery
znaleckého posudku. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní riadne vykonané.
Z výsluchu obžalovaného Z. B. na hlavnom pojednávaní 17.12.2018 vyplynulo, že je slobodný, bezdetný
anemajetný.Dlhynemá.Jeabsolventšportovéhogymnázia,skončilhovroku2009smaturitou.Poškole

pracoval rôzne, naposledy v roku 2017 ako dispečer v taxislužbe, kde zarábal cca 580 eur. Nezhodol
sa s kolegami, tak odišiel. V minulosti bol priestupkovo riešený, väčšinou za priestupky v doprave, ale
boli tam aj asi dva majetkové priestupky. Bol aj právoplatne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, už
nevie presne koľko krát. Vo výkone trestu bol dva krát, posledný tzv. pevný výstup mal v auguste 2018.
Momentálne je stíhaný väzobne za majetkovú trestnú činnosť, je to ešte v prípravnom konaní. Prebieha

voči nemu aj iné trestné stíhanie, konkrétne na Okresnom súde Topoľčany, je to stará vec, skutky sú
z roku 2014-15, nie je to právoplatne skončené. V čase spáchania skutku nebol pod vplyvom ničoho.
Alkohol nepije, ani príležitostne. V tom čase bol nezamestnaný, bolo to po ukončení práce dispečera
taxislužby. Motívom spáchania trestnej činnosti bol asi spoločenský nátlak, hlúposť, bolo to asi len z
recesie, lebo v tom čase býval u rodičov a mal úspory asi 7.000 eur, ktoré dostal z poistky. Nepotreboval

ísť kradnúť. Nápad ísť kradnúť bol spoločný, nechal sa ovplyvniť ostatnými a išiel do toho. Odsúdeného
A. O. pozná krátko a spoluobžalovaného P. G. pozná zhruba 1 - 2 roky. Po prepustení na slobodu by sa
chcel zamestnať, má už sľúbenú prácu. Tiež by sa chcel venovať priateľke, tá ho podporuje. Na pobyt
vo výkone väzby resp. trest si už zvykol, ale zo začiatku to bolo náročné. Zo všetkého sa ponaučil.
V záverečnej reči uviedol, že spáchanie skutku ľutuje, viac sa trestnej činnosti nedopustí a žiada súd

o zhovievavosť.
Zo záverov znaleckého posudku číslo 12/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Ľ.Q. F. 26. apríla 2018, ktorý posudok
súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že obžalovaný Z. B. nie je závislý na
alkohole a hazardných hrách, ale je závislý na metamfetamíne - pervitíne, z ktorého dôvodu mu znalkyňa

navrhuje uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Skutočnosti odôvodňujúce
skúmanie jeho duševného stavu znalkyňa nezistila.
K záverom posudku uviedol, že sa liečil zo závislosti na pervitíne, bral ho veľa, na dennej báze asi
dva roky dozadu. V roku 2016 absolvoval úspešne protitoxikomanické ochranné liečenie ambulantnouformou, odvtedy návykové látky neužíval, možno len 2 krát, viac nie. Nevidí dôvod na ďalšie liečenie,
keď abstinuje.
Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že vo výkone väzby sa obžalovaný Z. B. nachádza

od 23.9.2018, že do väzby bol vzatý na príkaz sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava
sp. zn. 15Tp/59/2018 pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3
písmeno b/ Trestného zákona. Je umiestnený na oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Počas
obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie a vystupovanie
je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi

obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni.
Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom
korešpondencie. O telefonovanie doposiaľ nepožiadal a mal zrealizovanú jednu návštevu. Napriek
skutočnosti, že mu bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko ,,Ručné šitie obuvi“, túto
ponuku zatiaľ nevyužil.
Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný Z. B. bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný.

Konkrétne bol odsúdený
- trestným rozkazom Okresného súdu Senica z 26.9.2014, sp. zn. 2T/98/2014, právoplatným
20.11.2014, pre prečin krádeže podľa §212 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 2 roky do
20.11.2016,

- trestným rozkazom Okresného súd Trnava z 29.6.2016, sp. zn. 1T/12/2016, právoplatným 24.8.2016,
pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3 písmeno a/,
písmeno b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal 7.7.2018; zároveň
mu bolo uložené ochranné liečenie protitoxikologické ambulantné; uložený trest je spoločný, tresty

uložené postupne rozsudkom Okresného súdu Senica z 11.2.2016, sp. zn. 2T/14/2016, rozsudkom
Okresného súdu Galanta z 2.3.2016, sp. zn. 2T/22/2016 a rozsudkom Okresného súdu Malacky z
17.2.2016, sp. zn. 2T/89/2015, boli zrušené
a naposledy bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 15.11.2016; sp. zn.
38T/61/2016, právoplatným 15.11.2016, z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212

odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Trnava vo veci sp. zn. 1T/12/2016.
Z úradného záznamu zo 14.11.2018 (v spise na č. l. 644) vyplynulo, že bolo telefonicky zistené v archíve
ZVJS v P., že obžalovaný Z. B. bol vo výkone trestu vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/14/2016
a Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/89/2015 od 7.10.2015 do 28.10.2016, kedy bol podmienečne

prepustený na slobodu. Následne bol vo väzbe vo veci Okresného súdu Topoľčany od 12.3.2018 do
28.3.2018, kedy bol prepustený z väzby za účelom dodania do výkonu trestu vo veci Okresného súdu
Trnava sp. zn. 1T/12/2018, ktorý vykonával od 28.3.2018 do 7.8.2018 a aktuálne je vo výkone väzby
od 19.9.2018.
Priestupkovo postihnutý bol sedem krát, z toho štyri krát za priestupky na úseku cestnej premávky a tri

krát za priestupky proti majetku - drobné krádeže.
Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa voči nemu viedli v máji 2018 okrem tohto aj ďalšie štyri
trestné stíhania. Z lustrácie v databáze súdov SR vyplynulo, že sa proti nemu aktuálne vedú viaceré
trestné konania, konkrétne na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 1T/3/2018, na Okresnom súde
Topoľčany pod sp. zn. 2T/90/2015 a na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2T/76/2016.

Zúradnéhozáznamuz13.11.2018vyplynulo,ževoveciOkresnéhosúduPartizánskesp.zn.2T/76/2016
a Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T/3/2018 dosiaľ nebolo rozhodnuté.
Z pripojených rozhodnutí vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/90/2015 bolo zistené, že senát
okresného súdu vo veci rozhodol prvým odsudzujúcim rozsudkom 25.4.2018, ktorý rozsudok bol na
podklade odvolania obžalovaného uznesením Krajského súdu v Nitre z 4.7.2018, sp. zn. 2To/9/2018,

zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, pričom tento tak aj urobil a na hlavnom pojednávaní konanom 12.9.2018 znova
vyhlásil odsudzujúci rozsudok, ktorý dosiaľ nie je právoplatný, nakoľko si voči nemu podal obžalovaný
odvolanie. Súdené skutky boli spáchané v rokoch 2014 a 2015.
Zo správy Mestskej polície J. vyplynulo, že obžalovaný Z. B. nebol v ostatných piatich rokoch mestskou

políciou postihnutý za priestupok či iný správny delikt.
Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že je slobodný, bezdetný a od 2.2.2017 má evidovaný
pobyt len mesto J..
Všeobecne k výrokom o trestoch u oboch obžalovanýchPri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj

pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol

na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu obom obžalovaným taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 34 odsek 5 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u

spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona

spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej
sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde
iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ
spáchal viac trestných činov. Priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) však nemožno

priznať vtedy, ak sa úhrnný trest zároveň ukladá podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda s použitím
tzv. asperačnej zásady, ktorá sa aplikuje vtedy, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva
alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo
viacerými skutkami (viacčinný súbeh). O taký prípad v tejto veci nešlo, tu bol súbeh oboch trestných
činov jednočinný.

Najprísnejšietrestnýjeuobochobžalovanýchprečinkrádežespáchanýformouspolupáchateľstvapodľa
§ 20 Trestného zákona, § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, za ktorý je
možné páchateľa potrestať trestom odňatia slobody v rozpätí od šesť mesiacov až do troch rokov.Tiež platí, že druhom a výmerou trestu obsiahnutýmiv trestnom rozkaze, proti ktorému bol podaný odpor,
súd nie je viazaný (§ 355 odsek 3 Trestného poriadku).
Pokiaľ prokuratúra navrhovala v záverečnej reči uložiť obom obžalovaným trest prepadnutia vecí - 1 ks

kliešte čierno-žltej farby, 1 ks kovové kliešte a 1 ks kliešte červeno-čiernej farby - k tomu treba uviesť,
že veci patrili už právoplatne odsúdenému A. O., ktorému trest ich prepadnutia súd uložil trestným
rozkazom.
K trestu pre obžalovaného P. G.I.
U obžalovaného P. G. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu všetkých trestných

činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal
príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Naopak mu priťažovalo, že spáchal viac
trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) a že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno
m) Trestného zákona), kde súd neprihliadol na odsúdenie uvedené v skutkovej vete výroku o vine, lebo
tomu bránila zásada zákazu dvojitého pričítania, avšak prihliadol na odsúdenie súdom X. X., nakoľko išlo
o odsúdenie za krádež. Právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom

konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej
republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 7b odsek
2 Trestného zákona).
Keďže sa obžalovaný dopustil súdeného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, musel
súd pri konkrétnych úvahách o druhu trestu prihliadnuť aj na ust. § 49 odsek 2 Trestného

zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, nemôže páchateľovi takého činu výkon trestu odňatia slobody opätovne
podmienečne odložiť na skúšobnú dobu (tzv. podmienka na podmienku nie je možná).
Na druhej strane ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona nie je možné chápať ako príkaz na uloženie
trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného

druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu; to neplatí, ak je splnená premisa uvedená v
ustanovení § 34 odsek 6 Trestného zákona veta druhá (horná hranica sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšujúca päť rokov). Je však vždy nutné zohľadniť ustanovenia
o nezlučiteľnosti trestov (§ 34 odsek 7, § 56 odsek 2 Trestného zákona). Nie je preto v rozpore
s ustanovením § 49 odsek 2 Trestného zákona, ak súd uloží trest povinnej práce ako samostatný trest,

ak sú splnené podmienky uvedené v § 54 Trestného zákona, a ak je taký trest primeraný (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. 2 Tdo 11/2015 publikované v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR 7/2015 pod por. č. 85).
Do úvahy tak prichádzalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo niektorého z
alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody (trest povinnej práce, domáceho väzenia, peňažný trest).

Pokiaľ ide o alternatívne tresty, ktorých uloženia sa obžalovaný domáhal, tieto by podľa názoru súdu
neviedli k dosiahnutiu účelu trestu u obžalovaného, ktorý má zjavné sklony k páchaniu majetkovej
trestnej činnosti, keďže sa jej dopúšťa permanentne už od roku 2012. Na tomto konštatovaní nič
nemení fakt, že prvé tri odsúdenia za krádeže z rokov 2012 a 2013 má už zahladené, lebo zahladením
odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin,

ale nie aj sama skutočnosť, že obžalovaný trestné činy spáchal. Doterajšie odsúdenia na tresty odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu tak evidentne neplnili svoj účel
z hľadiska individuálnej prevencie, čo potvrdzuje fakt, že ani ostatné dve odsúdenia na takéto tresty
(Okresným súdom Bratislava III a rakúskym súdom) ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradili.
Z tohto dôvodu je podľa mienky súdu potrebné na obžalovaného P. G. dôsledne pôsobiť výkonom

nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Čo sa týka konkrétnej výmery, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (2:2),
mohol súd ukladať trest v rámci celého zákonného rozpätia od 6 mesiacov do 36 mesiacov. V rámci
tohto rozpätia mu súd uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Pri
určení výmery trestu okrem osoby obžalovaného osobitne zohľadnil v prvom rade počet trestných činov,

ďalej spôsob ich spáchania, predovšetkým u skutku pod bodom 2/ výroku o vine, ktorý sa vyznačoval
zákernosťou a agresivitou zo strany obžalovaného. O jeho sklonoch k násilnému konaniu svedčí
už predchádzajúce postihnutie za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v podobe fyzického
napadnutia inej osoby, ako aj právoplatné odsúdenie za prečin ublíženia na zdraví spáchaný úmyselne.
Aj to utvrdilo súd v potrebe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody. Taktiež súd prihliadol

aj na spôsobené následky pri skutku pod bodom 2/, kedy došlo nielen k poškodeniu zdravia pracovníka
SBS O. X., ale v dôsledku konania obžalovaného bolo takisto nutné na istý čas uzavrieť celú predajňu
Lidl, z ktorého dôvodu si poškodená spoločnosť uplatňuje aj ušlý zisk.Obžalovaného P. G. súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním súdených trestných činov nebol na území SR vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takýto trest považoval súd za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj
individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako
ho má na mysli Trestný zákon. Len takýto trest mu zabráni na určitý čas páchať trestnú činnosť, zároveň
po dobu výkonu trestu ochráni majetok iných a snáď spolu s uloženým ochranným liečením prispeje k

dovŕšeniu jeho nápravy.
K trestu pre obžalovaného Z. B.
U obžalovaného Z. B. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu všetkých trestných
činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal
príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Naopak mu priťažovalo, že už bol v minulosti
odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností (2:1)

taksúdukladal trestodňatiaslobodyvrozpätíod6mesiacovaždo26mesiacov,keďžepriprevažujúcom
pomere poľahčujúcich okolností došlo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona k zníženiu hornej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.
Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je nutné obžalovanému opätovne uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, lebo z odpisu registra trestov je zrejmé, že sa majetkovej trestnej

činnosti dopúšťa permanentne napriek tomu, že bol za ňu opakovane odsúdený aj na nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré vykonal. Z toho je zrejmé, že samotný výkon trestu odňatia slobody nemal
na obžalovaného žiaden prevýchovný vplyv, keďže ho od ďalšej trestnej činnosti neodradil. Niet dôvodu
sapretodomnievať,žebyinýakonepodmienečnýtrestodňatiaslobodysplnilunehosvojúčelzhľadiska
individuálnej prevencie.

Čo sa týka výmery trestu, za spravodlivý, stavu veci a zákonu zodpovedajúci považoval súd v tomto
prípade nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov, teda v dolnej polovici
modifikovanej trestnej sadzby, ale nie na jej dolnej hranici, lebo obžalovaný je recidivista so zjavnými
sklonmi k páchaniu majetkovej trestnej činnosti. Len takýto trest mu zabráni na určitý čas páchať
majetkovú trestnú činnosť a zároveň po dobu výkonu trestu ochráni majetky ostatných.

Obžalovaného Z. B. súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Išlo o výkon trestov
vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/14/2016 a Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/89/2015 v
trvaní od 7.10.2015 do 28.10.2016, ktoré mu boli uložené za krádeže (v spise na č. l. 644).

Takýto trest považoval súd za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj
individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako
ho má na mysli Trestný zákon. Len takýto trest mu zabráni na určitý čas páchať trestnú činnosť, zároveň
po dobu výkonu trestu ochráni majetok ostatných a snáď spolu s uloženým ochranným liečením prispeje
k dovŕšeniu jeho nápravy.

K výrokom o ochranných opatreniach
Trestný zákon v § 31 odsek 3 charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo
majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany
spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť
samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona alebo popri treste ako

doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona spolu s uloženým trestom. Ochranné
opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na
ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom
spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Intenzita ochranného opatrenia
nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych

dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných
opatrení je ochranné liečenie, ktoré môže súd páchateľovi uložiť aj vtedy, ak spáchal trestný čin pod
vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním (§ 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona).
Výroky o uložených ochranných opatreniach - ochranných protitoxikomanických liečeniach ambulantnou
formou - u oboch obžalovaných majú svoju oporu v záveroch znaleckých posudkov znalkyne MUDr. Ľ.

F., o správnosti ktorých súd nemal žiadne pochybnosti. Z dokazovania je tiež zrejmé, že trestné činy
boli spáchané pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním tak, ako to predpokladá ust.
§ 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona.
K náhrade škodyV rámci tzv. adhézneho konania súd taktiež rozhodoval o jednotlivých nárokoch poškodených na
náhradu škody, ktoré nároky boli z ich strany riadne a včas uplatnené.
V odsudzujúcom rozsudku potom súd postupom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal

obžalovaného P. G. nahradiť poškodenému O. X., škodu vo výške 182,40 eur z titulu bodového
ohodnotenia jeho zranenia vyčísleného v odbornom vyjadrení znalca MUDr. A. Z., o správnosti ktorého
nemal súd žiadne pochybnosti. Obžalovaný P. G. navyše uplatnený nárok na náhradu škody pred súdom
uznal čo do dôvodu a výšky.
Pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody uplatnený voči obžalovanému P. G. obchodnou spoločnosťou P.

S. X., K..F..S.., z titulu ušlého zisku kvôli zatvorenej predajni vo výške 3.500 eur, tu súd postupom podľa
§ 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú obchodnú spoločnosť s jej nárokom na civilný
proces,nakoľkobyvtomtosmerebolopotrebnévykonávaťďalšiedokazovanie,ktorébypresiahlorámec
trestného konania.
Pokiaľ ide o spoločnosť E. N. S., S..X..F.., táto sa v priebehu konania pred súdom vyjadrila, že si žiadnu
škodu neuplatňuje, nakoľko jej všetky odcudzené veci boli vrátené (v spise na č. l. 645), preto o nároku

tejto spoločnosti súd nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie

sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má
odkladný účinok.

V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,

v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.