Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118206220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118206220.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: SIGNATURES s. r. o.,
so sídlom Sklenárova 40, 821 09 Bratislava, IČO: 46 636 587, proti žalovanému: MA ADVISORS s.r.o.
(právny nástupca jobjob s.r.o.), so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice, IČO: 47 467 304, o určenie
vlastníctva bytu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.

35Cb/29/2018-88 zo dňa 19.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/29/2018-88 zo dňa
19.04.2018, p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok
nanáhradutrovkonania.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,žežalobca
sažaloboudoručenoudňa26.03.2018domáhalurčeniavlastníctvabytubližšiešpecifikovanéhovžalobe
a výmazu poznámok a tiarch z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností na Okresnom úrade I. na
liste vlastníctva č. XXXX. Súd prvej inštancie poukázal na § 161 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), § 61 CSP a § 64 CSP a uviedol, že už z podanej žaloby zistil

výmaz žalovaného z obchodného registra dňa 19.10.2017, a to rozhodnutím Okresného súdu Košice
I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka
z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, a teda stratil procesnú subjektivitu. O trovách
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP a konštatoval, že konanie zastavil z
dôvodu, že žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu dňa 19.10.2017,
teda ešte pred podaním žaloby. Z procesného hľadiska má teda súd za to, že zavinenie zastavenia

konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, preto by v zmysle § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania,
avšak nakoľko žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, neexistuje
subjekt, ktorému by súd priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý úvodom poukázal na čl. 20

ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 1, čl. 11 ods. 1 listiny, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl.
1 dodatkového protokolu, § 581 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 583
ObZ ods. 1, § 585 ObZ, § 586 ObZ. Žalobca uviedol, že určovacou žalobou sa určuje len ne/existencia
právneho vzťahu alebo subjektívneho práva vo vzťahu ku konkrétnemu žalovanému. Nemusí ísť vždy
o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom
určenia môže byť len taký právny vzťah, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej

v § 7 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňuvyhlásenia rozsudku avšak obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do
budúcnosti. Judikatúra tu ale pripúšťa výnimky v podobe žaloby o určenie, že určitá osoba bola ku dňu
smrti vlastníkom veci - súčasná súdna prax dáva prednosť žalobe, že určitá vec patrí do dedičstva.

V takomto prípade to podľa názoru žalobcu per analógiám musí platiť aj pre neexistujúcu zaniknutú
právnickú osobu, po ktorej zostal neistý právny vzťah, kde je nutné určiť, kto je vlastníkom nehnuteľnosti.
Jepretoirelevantné,čižalovanýsubjektmáalebonemádostatokprocesnejspôsobilostivprípadochako
je tento, keď osoba zapísaná v katastri nehnuteľností neexistuje - zanikla bez právneho nástupcu. Podľa
názoru žalobcu je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby to, že účastníci majú vecnú legitimáciu

a na požadovanom určení je naliehavý právny záujem (ďalej len „npz“). Vecnú legitimáciu má zásadne
ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaný k
žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu, ak sa žalovaný
právny vzťah týka priamo jeho právnej sféry. Nie je určujúcim kritériom z hľadiska npz žalobcu na
požadovanom určení. Žalobca sa vo svojom odvolaní ďalej zaoberal naliehavým právnym záujmom a
jehonevyhnutnosťouakopredpokladomúspešnostižaloby,nutnosťjehoexistencievčaserozhodovania

súdu ako aj skutočnosťou, že nedostatok npz a vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby.
Žalobca mal však za to, že uvedené konanie je však opakom, pretože vecná legitimácia ako aj npz je
tu zjavný a nepopierateľný. Npz je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo žalobcu a aj tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým. O
npz ide aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo,

prípadne nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu. Určovacia žaloba podľa názoru žalobcu nie
je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, i keď táto je založená na rovnakom právnom vzťahu
alebo práve. Naopak, žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má byť
predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bolo žalované na splnenie povinnosti. Ak
sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok npz, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci

samej. Žalobca ďalej ozrejmil, že má npz na určení, že je vlastníkom/spoluvlastníkom nehnuteľnosti
vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu
môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Okolnosť, že je ako vlastník
určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi
zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy npz, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti.

Vlastník nehnuteľnosti má npz na určení, že je vlastníkom aj vtedy, ak nehnuteľnosť doposiaľ nebola
evidovaná v katastri nehnuteľností. Kto je dedičom poručiteľa má npz na určení, že určitá hnuteľná alebo
nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom.
Existenciu npz na určení neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, treba posúdiť podľa
právneho stavu, aký tu je v čase vyhlásenia rozsudku. Nie je podľa názoru žalobcu potrebné tvrdiť

a preukazovať npz, tento vyplýva priamo z právneho predpisu. Žalobca mal za to, že preukázanie
vlastníctva sporných nehnuteľností je prioritný právny problém, ktorý musia všeobecné súdy vyriešiť,
preto pri určení o existencii vlastníckeho práva žalobcu nie je nutné, aby zaniknutý neexistujúci subjekt
výslovne jestvoval, t.j. aby mal v čase podania určovacej žaloby procesnú subjektivitu, nakoľko stačí,
že ju mal v čase, keď došlo k právnym udalostiam, ktoré založili oprávnenosť podania určovacej žaloby

hoci v čase neexistencie žalovaného subjektu. Podľa Ústavy SR a medzinárodných dohovorov nie je ani
potrebné určovať žalovaného, obzvlášť, ak je zjavné, že neexistuje, pretože každý má právo sa domáhať
svojho práva na nestrannom a nezávislom všeobecnom súde nezávisle na existencii iného subjektu. Ak
žalovaný subjekt neexistuje, nie je podľa názoru žalobcu nutné, aby mal právnu a procesnú subjektivitu,
pretože takým rozhodnutím nemôžu byť jeho práva dotknuté. Žalobca zdôraznil, že sa tu jedná výslovne

o práva žalobcu a určenie, resp. neurčenie jeho nárokov na vlastnícke právo k predmetu, o ktorý v
určovacej žalobe ide. Žalobca poukázal na stálu hrozbu narastania dlhu za správu, keďže správcovská
spoločnosť ignoruje súčasného držiteľa bytu - žalobcu a jeho práva na nerušené užívania obydlia
a odmieta sprístupniť skôr vzniknutý dlh, platobný predpis, vyúčtovanie za predchádzajúce obdobia,
rovnako tak ignoruje právo zúčastniť sa na domových schôdzach, bráni úhrade skôr vzniknutého dlhu

treťou osobou a bráni aj vstupu k hlavnému ističu elektrického rozvodu k predmetnému bytu, ktorý
je vlastníctvom ZSE, a.s., ktorého klientom je žalobca. Npz je daný aj tým, že nie je možné sa inak
dohodnúť aj s pôvodne úverujúcou bankou na tom, ako zlikvidovať dlh vytvoreným komisionárom, t.č.
neexistujúcim, pretože pri úhrade/neúhrade dlhu nie je zjavné, komu zostanú vlastnícke práva k bytu
o ktorý ide. Záverom žalobca vyvodil, že aj z ustanovení o komisionárskej zmluve možno odôvodniť

vlastníctvo komitenta, pričom ak komisionár zanikol spôsobom, ktorý inak preveruje polícia ako trestný
čin a neexistuje, neodovzdal predmet, ktorý bol predmetom komisionárskej zmluvy a zostal neistý právny
stav, v zmysle právnej istoty, je všeobecný súd povinný rozhodnúť o merite veci aj v prípade, ak žalovaný
zanikol. Pri určovacej žalobe nejde podľa žalobcu výlučne o spor, predovšetkým, ak neexistuje inástrana, ktorá by mohla mať na veci právny záujem a už vôbec nie, ak neexistuje žalovaný, hoci podľa
citovaných ustanovení, ak je zapísaný hoc nejestvujúci v katastri nehnuteľností, je potrebné ho určiť ako
žalovaného. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a

vrátil vec súdu prvej inštancie, aby rozhodol o merite veci.

3. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

4. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že žalobca podal dňa 26.03.2018 žalobu o
určenie vlastníctva bytu s príslušenstvom, v ktorej na strane žalovaného označil spoločnosť jobjob, s.r.o.,
ktorá v dôsledku zlúčenia zanikla dňa 22.12.2016, pričom právny nástupca žalovaného, spoločnosť MA
ADVISORS, s.r.o. so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice, IČO: 47 467 304, bola vymazaná na základe

uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 28CbR/64/2015 - 47 zo dňa 28.06.2017 odo dňa 19.10.2017.

5. Na tomto základe vydal súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým predmetné
konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, a teda straty procesnej
subjektivity v zmysle § 64 CSP.

6. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

10. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony

neustanovujú inak.

11. Podľa § 62 ods. 1, prvá veta, Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, spoločnosť
vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.

12. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú
subjektmipráva,t.j.nadobúdajúprávnusubjektivitu,atedaajspôsobilosťbyťúčastníkomkonania,dňom

svojho vzniku, ktorým je deň ich zápisu do uvedeného registra, a strácajú túto subjektivitu dňom výmazu
z obchodného registra.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať,
je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita. Procesná subjektivita

sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú fyzické
aj právnické osoby. Právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva,
nadobúdajúprávnusubjektivitu,atedaajprocesnúsubjektivitudňomsvojhovzniku,ktorýmjedeňzápisu
do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra.

15. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sro, Vložka číslo: 33957/V, má
odvolací súd za preukázané, že v žalobe o určenie vlastníctva bytu s príslušenstvom zo dňa 26.03.2018
žalobcom označená strana sporu - žalovaný: spoločnosť MA ADVISORS s. r. o. (právny nástupca jobjobs.r.o.)sosídlomMoyzesova50,04001Košice,IČO:47467304,bolaod12.08.2017 zrušenáanásledne
bola dňa 19.10.2017 ex offo vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu.

16. Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na strane žalovaného bol v žalobe zo dňa
26.03.2018 uvedený subjekt, ktorý už ani v čase začatia konania nemal právnu subjektivitu, nakoľko ju
výmazom z obchodného registra dňa 19.10.2017 stratil. S nedostatkom právnej subjektivity je v konaní
spojený aj nedostatok procesnej subjektivity. Neexistencia procesnej subjektivity je takým nedostatkom

procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu
záveru, keď predmetné konanie v zmysle § 64 CSP zastavil, nakoľko žalovaný stratil právnu subjektivitu,
a tak stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správne.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 257 CSP
tak, že napriek úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho

konania nepriznáva z dôvodu, že žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu pred podaním žaloby dňa 19.10.2017, a teda neexistuje subjekt, ktorému by odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).