Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201332
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8713201332.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu O. S., D.. XX.XX.XXXX,

N. C.-P. Č.. XX, C., R. V. G. M.. O. F., L.: XX XXX XXX, G., Š. XX, A. Ž. S. X/rade V. Z., D.. XX.XX.XXXX,
N. G. D. Y., R. XXX, R. Z. R. L.. A. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. G., M. X, S. X/rade L.. A. Z., D.. XX.XX.XXXX,
N. G., M. X, S. X/rade L.. A. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. G., W. XX, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva a určenie vlastníckeho práva s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že neb. F. A., D.. XX.XX.XXXX a zomrelý dňa 06.04.1969 bol ku dňu smrti podielovým
spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku nehnuteľnosti - pozemok parcela
registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XX o výmere 34.880 m2, druh orná pôda

zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres A., obec C., katastrálne územie C..

Súdurčuje,ženeb.C.A.,F..Z.,D..XX.XX.XXXXazomreládňa10.03.1972bolakudňusmrtipodielovým
spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku nehnuteľnosti - pozemok parcela
registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XX o výmere 34.880 m2, druh orná pôda
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres A., obec C., katastrálne územie C..

Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku nehnuteľnosti - pozemok parcela registra „E“
evidovanánamapeurčenéhooperátu,parc.č.XXovýmere34.880m2,druhornápôdazapísanýnaliste
vlastníctva č. XXXX pre okres A., obec C., katastrálne územie C., patrí do dedičstva po nebohom F. A.G.,
D.. XX.XX.XXXX a zomrelom dňa 06.04.1969 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku nehnuteľnosti
- pozemok parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu, parc. č. XX o výmere 34.880 m2,
druh orná pôda zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres A., obec C., katastrálne územie C., patrí
do dedičstva po nebohej C. A., F.. Z., D.. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa 10.03.1975.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Samotným vydaním prídelovej listiny právni predchodcovia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam bez ohľadu na to, či bol vykonaný zápis v pozemkovej knihe a bez ohľadu
na to, ako a kedy bola zaplatená prídelová cena. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 26.05.2009 sp. zn. XCdo/XX/XXXX, v ktorom sa uvádza: „Zo znenia výmeru vyplýva, že výška
prídelovej ceny bude určená v neskôr vydanej prídelovej listine. I keď listina o určení prídelovej ceny
nebola v konaní doložená, bol toho názoru, že jej nezaplatenie v lehote stanovenej v § 19 Nariadenia

č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, nemá za následok neplatnosť výmeru,
keďže uvedené právne predpisy nezaplatenie prídelovej ceny nespájali so stratou už nadobudnutého
vlastníckeho práva. Dovolací súd tento záver odvolacieho súdu považuje za správny, stotožňuje sas ním a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré si v celom
rozsahu osvojuje.“ S odkazom na citované znenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj
záverov ustálenej súdnej praxe je odvolateľka toho názoru, že záver súdu prvého stupňa, ktorý s

nezaplatením prídelovej ceny spája následok, že prídelová listina nie je vkladu schopnou verejnou
listinou, je nesprávny. Súdnou praxou bolo už ustálené, že nezaplatenie prídelovej ceny nemá za
následok stratu vlastníckeho práva. Žalobkyňa pritom v konaní preukázala, že sporné nehnuteľnosti
dlhodobo užívali tak jej rodičia, ako aj neskôr ona samotná. K uplynutiu vydržacej doby za súčasnej
dobromyseľnosti rodičov žalobkyne došlo ešte pred vydaním nehnuteľnosti právnym predchodcom

žalovaných, a teda vlastnícke právo rodičov žalobkyne je zrejme nepochybné. Žalovaní, resp. ich právni
predchodcovia pritom dotknuté nehnuteľnosti nikdy neužívali.

2. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, pozemku, parcela EKN č. XX zodpovedá pozemnoknižná
parcela mpč. XX zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XX, k. ú. A. (C.), pričom v „identifikácií parciel“
z 18.05.1992 je ako užívateľ uvedeného pozemku v evidencii nehnuteľností vedený Štátny majetok Úsvit

(č. l. 9 spisu). Vlastníctvo štátu k spornému pozemku vzniklo konfiškáciou dňa 1. marca 1945 ex lege (§
1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.), na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle ONV v A. č.
X/XX-L. z 08.08.1946 (rozhodnutie Konfiškačnej komisie je súčasťou pripojeného spisu Pozemkového
úradu v A. sp. zn. XXXX/XX). Vzhľadom na rôzne politicko-právne zmeny od roku 1945 súčasný kataster
nehnuteľnosti neodrážal reálny stav vlastníctva k pozemku. V pozemnoknižnej zápisnici č. XX, k. ú. A.

(C.) sa do evidencie k pozemku mpč. XX nedostal zápis o konfiškácií majetku na základe rozhodnutia
Konfiškačnej komisie v sídle ONV v A. č. X/XX-L. z 08.08.1946, pretože nebolo zákonnou povinnosťou
zapísať konfiškáciu majetku do pozemkoknižnej zápisnici (porov. aj znenie § 3 ods. 1 zákona č. 90/1947
Sb. o pozemmoknižnom usporiadaní konfiškovaného nepriateľského majetku, podľa ktorého navrhovať
pozemnoknižné usporiadanie prináležalo pri pôdohospodárskom majetku konfiškovanému podľa nar. č.

104/1945 Sb. PPPR).

3. Určenia vlastníctva k pozemku, parcele registra „E“ č. XX - orná pôda o výmere 34 880 m2
zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C. (ďalej len „sporný pozemok“) sa žalobkyňa domáha na základe
vydaného rozhodnutia orgánu štátu o pridelení sporného pozemku jej právnym predchodcom, a to

Výmerom vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy (ďalej len „PPPR“) zo dňa
01.06.1949, č. 6477/49 (č. l. 15 - 16 spisu), ale tiež na základe vydržania.

4. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia rozsahu dedičstva eventuálne určenia, že jej právni
predchodcovia (rodičia) boli ku dňu smrti vlastníkmi sporného pozemku, nemožno v prejednávanej veci

obísť súvislosť medzi obidvoma nadobúdacími titulmi, od ktorých žalobkyňa odvíja vlastnícke právo, t.
j. výmer vydaný PPPR z 01. 06. 1949, č. 6477/49, ako aj vydržanie.

5. Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia SNR
č. 104/1945 Sb. a nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. výmery o vlastníctve pôdy; okresné národné výbory

podľa zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. vydávali prídelové listiny (s tými istými účinkami).
Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a sú v zásade vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutia
vlastníctva do katastra nehnuteľnosti. Aby mohli byť vkladu schopné (so všetkými dôsledkami z toho
plynúcimi), museli (musia) byť tieto listiny právne perfektné.

6. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu Výmer č. 6477/49 z 01.06.1949 je vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave s konkrétnym vymedzením prídelu (nehnuteľnosti
v k. ú. A. o výmere 1 ha, 1 778 m2, parcela č. XX/X), prídelcov (právnych predchodcov žalobkyne) a je
podpísaný povereníkom. Vo Výmere absentuje pečiatka štátneho orgánu, ktorý výmer vydal. V bode II

Výmeru je uvedené, že výška prídelovej ceny bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 1 ods.
1 nariadenia č. 104/1946 Sb., SNR o vydaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia
č. 104/1946 Sb., SNR, ktoré umožňovalo prideliť prídel ešte pred zaplatením prídelovej ceny s tým,
že prídelová listina je v zmysle § 1 ods. 2 tohto nariadenia verejnou listinou zakladajúcou vlastníctvo

prídelcov.Vkonaníprídeloválistinanebola predložená,bolapredloženávýzvaPracovnejskupinyPPPR
v G. z 09.11.1949, z ktorej vyplýva, aby prídelca zaplatil preddavok na prídelovú cenu 1 000 Kčs (č. l.
54). Zároveň bola predložená výzva ONV - poľnohospodársky odbor v Poprade z 02.08.1954, z ktorej
vyplýva,žeprídelovácenabolaurčenásumou1595Kčs,ktorúsumumáprídelcazaplatiťPPPRvN.apozaplatení niekoľkých splátok môže požiadať Ľudový súd, pozemnoknižné oddelenie o pozemnoknižný
prevod na základe výmeru (č. l. 53).

7. Súd posudzoval platnosť a záväznosť Výmeru PPPR č. XXXX/XX z 01. 06. 1949 z hľadiska
jeho súladnosti s nariadením č. 104/1949 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ak aj zradcov a nepriateľov slovenského štátu v
znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že aj keď Výmer neobsahuje určenie prídelovej ceny
(predpokladalo sa jej neskoršie určenie) táto okolnosť nespôsobuje jeho neplatnosť. Zároveň však z

predloženého Výmeru PPPR z 01.06.1949 vyplýva, že vo výmere chýba odtlačok orgánu, ktorý výmer
vydal. Podľa názoru odvolacieho súdu absencia odtlačku štátneho orgánu, ktorý výmer vydal spôsobuje,
že výmer nespĺňa požadované náležitosti, a preto ho nemožno považovať za platnú listinu, na základe
ktorej prešlo vlastníctvo sporného pozemku na právnych predchodcov žalobkyne.

8. Podľa vyjadrenia žalobkyne a vyjadrenia svedka P. S. na pojednávaní dňa 5.3.2015, ktorý uviedol:

„Od roku 1991 moja matka žiada o vrátenie majetku, na ktorom celá rodina hospodári. Dedo ho kúpil v
43.roku, hospodáril a užíval ho, kým mu majetok nezobral štátny majetok. Mama po revolúcii v 90.tych
rokoch začala súkromne hospodáriť.“

9.V§130Občianskehozákonníkajeupravenáoprávnenádržba.Občianskyzákonníkpojemoprávnenej

držby priamo nevymedzuje. Oprávnenou držbou je predovšetkým držba vlastníka veci. Ten, kto nie je
vlastníkom veci, sa považuje za oprávneného držiteľa prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju
držbu o domnelý právny titul (napr. neplatný výmer, na základe ktorého vec nadobudol).

10. Rozlišujúcim kritériom, či ide o držbu oprávnenú alebo neoprávnenú je dobrá viera držiteľa v tom,

že mu držaná vec patrí. Existencia dobrej viery vyžaduje, aby oprávnený držiteľ bol v dobrej viere,
„so zreteľom na všetky okolnosti“. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí vyplynúť z posúdenia
všetkých okolností, za ktorých došlo k držbe a za ktorých držba prebieha, t. j. či okolnosti daného prípadu
nasvedčujú, že sa niekto skutočne správal ako držiteľ oprávnený.

11. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Posúdenie či je držiteľ v dobrej viere alebo nie
je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého
účastníka, a vždy treba brať do úvahy či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom
na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú

vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Správny je tiež názor, že dobrá
viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať
pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto
prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzhľadom aj k okolnostiam, za
ktorých vôbec mohlo vecne právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za

následok vznik práva.

12. Za stavu, ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti, po jej predchádzajúcej konfiškácií na základe
rozhodnutia orgánu štátu o prevode jej vlastníctva, pričom rozhodnutie (výmer) neobsahuje určenie
prídelovej ceny a prídelová cena je po vydaní výmeru neskoršie určená s tým, že po prídelcom zaplatení

niekoľkých splátok môže tento požiadať súd o pozemnoknižný prevod prídelom získaného majetku, je
potrebné skúmať, či vzhľadom na všetky okolnosti prípadu bol prídelca v dobrej viere, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, a to aj v prípade jeho presvedčenia, že takéto rozhodnutie (výmer) na nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnosti stačí.

13. Súd mal preukázané, že žalobkyňa v konaní sa domáha určenia rozsahu dedičstva eventuálne
určenia, že jej právni predchodcovia-rodičia boli ku dňu smrti vlastníkmi sporného pozemku. Predmetné
nehnuteľnosti mali nadobudnúť rodičia žalobkyne F. A. V. D.. C. A., ktorí sa stali podielovými
spoluvlastníkmivoveľkosti1-icekcelkuazároveňbolipodielovýmispoluvlastníkmivrozhodnomobdobí.
Súd má zato, že v uvedenom prípade jedná sa o držbu zo strany žalobkyne oprávnenú v súlade s dobrou

vierou a držaná vec jej patrila. Dobromyseľnosť bola preukázaná výmerom č. XXXXX z roku 1949 a
dobrá viera vznikla okamihom užívania predmetných nehnuteľností, a to od roku 1947, kedy predmetnú
nehnuteľnosť užíval v dobrej viere nebohý otec žalobkyne a matka žalobkyne nepretržite až do smrti
a ak by sa pripustilo plynutie začiatku novej vydržacej doby, tak je to začiatok 90.tych rokov, od roku1991. Žalovaní-právna predchodkyňa žalovaných-tieto nehnuteľnosti nadobudla v reštitučnom konaní v
roku 1993 rozhodnutím štátneho orgánu pozemkového úradu A. a žalovaní túto nehnuteľnosť nadobudli
darovacou zmluvou v roku 2008. Predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívali, ani doposiaľ neužívajú.

14. Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, nakoľko mal preukázané, že nárok je dôvodný, že žalobkyňa
splnila podmienky potrebné na vydržanie nehnuteľnosti, žalovaní predmetné nehnuteľnosti nikdy
nevyužívali. Žalobkyňa preukázala, že nárok je dôvodný a že dobromyseľne predmetné nehnuteľnosti
užívala, vydržala v zmysle ust. § 130 Občianskeho zákonníka, uvedená držba je oprávnenou držbou.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku nie je prípustné odvolanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.