Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111208108
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111208108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobkyne U.. Y. G.Á., O.
XX, Ž., proti žalovanému OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
v Bratislave č. k. 27Cb/73/2011-154 zo dňa 9.5.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/73/2011-154 zo
dňa 9.5.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2010-3109 zo dňa 14.1.2011 bola žalobkyni ako žalovanej 1/ spolu s pani P. Ž. ako žalovanou 2/
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému ako žalobcovi - spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. sumu

18.270,53EUR spolu s príslušenstvom, a to z titulu uzavretej Zmluvy o kontokorentnom úvere - Rýchly
úver č. 4500RU07030 zo dňa 5.4.2007. Uzavretie predmetnej zmluvy nebolo medzi stranami sporné.
Žalobkyňa v tomto konaní namietala porušenie rovnosti strán rozhodcovského konania a zákonnosť
postúpeniapohľadávky.Podľažalovanéhobolažalobazostranyžalobkynepodanápouplynutízákonom
stanovenej 30 dňovej lehoty.

3. S poukazom na § 40 ods. 1, a § 41 ods. 1, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,ZoRK“) súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba bola podaná včas,
keďcitovanýzákonurčujelehotu30dníodjehodoručeniatejstrane,ktorážalobupodáva.Žalobkynibolo
predmetné rozhodnutie doručené dňa 10.2.2011, pričom žaloba bola podaná na pošte dňa 10.3.2011.
Súd si v danom prípade ustálil, že predmetná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku súdom je svojou povahou lehotou procesnoprávnou, ktorá sa vzťahuje na procesný úkon, teda
na jej dodržanie postačuje podanie urobené na pošte, t.j. žaloba bola podaná v zákonom stanovenej
lehote 30 dní.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že súčasná právna úprava umožňuje požiadať príslušný
všeobecný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak len z formálnych dôvodov vymedzených
v zákone o rozhodcovskom konaní. Nie je možné požiadať súd o zrušenie rozhodcovského rozsudkupre porušenie hmotnoprávnych predpisov a teda napadnúť aj vecnú nesprávnosť rozhodcovského
rozsudku. Ohľadom porušenia rovnosti strán sporu bolo podľa súdu potrebné skúmať, či bola s ohľadom
na rovné postavenie strán rozhodcovského konania, poskytnutá stranám možnosť na rozhodcovskom

súde vec prejednať, resp. či bola poskytnutá riadna a dostatočná možnosť k uplatneniu procesných
práv strán rozhodcovského konania. Zásadu rovnosti strán bolo tak podľa súdu potrebné skúmať
jednak z hľadiska, či boli po formálnej stránke dodržané procesné postupy, ale tiež z hľadiska, či mali
obidve strany dostatočnú možnosť uplatnenia svojich tvrdení, námietok, možnosť navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k navrhnutým dôkazom, tvrdeniam, argumentácii a proti argumentácii druhej strany,

pričom bolo potrebné, aby takáto možnosť bola stranám nielen poskytnutá, ale aby s ohľadom na
všetky súvislosti im bola poskytnutá riadne, teda v dostatočnom rozsahu. Súd v danej veci na základe
preskúmania rozhodcovského spisu zastával názor, že obe strany mohli v konaní pred rozhodcovský
súdom navrhovať a predkladať konkrétne dôkazy a vyjadrovať sa k dôkazom a vyjadreniam druhej
strany. Žalobkyni bola v rozhodcovskom konaní poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe ako aj
dôkazom pripojeným k žalobe, výzva na vyjadrenie jej bola doručená dňa 19.7.2010, pričom žalobkyňa

sa aj vyjadrila v podaní zo dňa 26.7.2010, v ktorom zároveň potvrdila existenciu kontokorentného úveru
č. 4500RU07030, jeho nesplácanie z dôvodu zhoršenej finančnej situácie, ako aj čiastočné úhrady, na
ktoré žalovaný zareagoval úpravami petitu zo dňa 20.8.2010, 14.10.2010 a 16.11.2010, spočívajúcimi
v znížení výšky žalovanej sumy. Jednotlivé podania boli žalobkyni rozhodcovským súdom zasielané.
V zmysle uvedeného preto súd dospel k záveru, že obom stranám bola v rozhodcovskom konaní

poskytnutá riadne a v dostatočnom rozsahu rovnaká možnosť uplatnenia si procesných práv, dostatočná
možnosť uplatnenia si svojich tvrdení, dôkazov ako i možnosť vyjadrovať sa k dôkazom, skutočnostiam
a tvrdeniam druhej strany a po formálnej stránke boli dodržané príslušné procesné postupy. Súd
teda nezistil žiadne procesné pochybenia rozhodcovského súdu. Žalobkyni nebola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom, resp. realizovať jej procesné práva a postup

rozhodcovského súdu tak nebolo možné vyhodnotiť ako postup, ktorým by bolo žalobkyni odopreté
právo konať pred rozhodcovským súdom a uvádzať na svoju obranu ďalšie skutočnosti a dôkazy, a teda
nebolo možné ani konštatovať žiadne porušenie zásady rovnosti strán rozhodcovského konania. Postup
rozhodcovského súdu nebolo možné vyhodnotiť ako pasívny, ako subjektívny, resp. nečinný postup.
Príslušnosť rozhodcovského súdu bola na rozhodovanie predmetnej veci založená dohodou žalobkyne

a žalovanej v rozhodcovskej doložke obsiahnutej v článku VII. bod 6, Zmluvy o kontokorentnom úvere
č. 4500RU07030 zo dňa 5.4.2007. Ohľadom namietaného postúpenia pohľadávky súd uviedol, že k
postúpeniupohľadávkynedošlo,žalobkyňabližšienešpecifikovala,aképostúpenienamietala.Súdpreto
žalobu podanú žalobkyňou vyhodnotil ak nedôvodnú a žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). Úspešným v konaní bol žalovaný, keďže si však
žiadne trovy konania neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním mu ani nevznikli žiadne trovy konania,
súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým navrhla,

aby odvolací súd preskúmal dôvodnosť jeho výrokov ako i postup súdu s ohľadom na právo na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania
sudcami, súdnymi úradníkmi a zamestnancami súdu plniacich úlohy pri výkone súdnictva. Žalobkyňa
uviedla, že rozhodcovské konanie vzhľadom na svoju konštrukciu nezabezpečuje ochranu spotrebiteľa
na takej úrovni, akú by si tento slabší subjekt právnych vzťahov zaslúžil. Navrhla, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p.
a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Žalobkyňa
v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátila správnosť a zákonnosť záverov súdu
prvej inštancie. Ten po vykonaní potrebného dokazovania dospel podľa názoru odvolacieho súdu k

správnemu záveru, že v konaní pred rozhodcovským súdom neboli porušené žiadne procesné práva
strán sporu, a to ani zásada rovnosti strán, ktorú namietala žalobkyňa, pričom porušením uvedenej
zásady argumentovala aj vo svojom odvolaní. Odvolací súd na doplnenie správnosti napadnutého
rozsudku uvádza, že podstatou zásady rovnosti strán sporu je, že každá zo strán musí mať v záujme
spravodlivostirovnakúpríležitosťpreukázaťsvojnárok.Tátozásadaplatívovšetkýchdruhochkonaniaa

je vlastne premietnutím jedného z prvkov právneho konfliktu do procesných predpisov. Zásada rovnosti
strán pramení zo samotnej rovnosti občanov vyplývajúcej z Ústavy SR. Súd, či už všeobecný alebo
rozhodcovský, je povinný dbať o to, aby obe strany mali v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v
rovnakej možnosti uvádzať argumenty na preukázanie svojho nároku, obrany voči uplatnenému nároku
druhej strany, oboznamovať sa so všetkými vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi predloženými druhou
stranou či vyjadrovať sa k nim. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že Stály rozhodcovský

súd Slovenskej bankovej asociácie, zrušenia rozsudku ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha,
postupoval v konaní procesne správne a obom stranám, rovnako žalobkyni ako aj žalovanému, umožnil
plnohodnotne realizovať ich procesné práva. Žalobkyňa sa nemôže domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudkuzdôvoduporušeniazásadyrovnostistrán,nakoľkotaksožalobouakoajsovšetkýmiostatnými
podaniami žalovanej bola oboznamovaná, mala možnosť sa k nim vyjadriť a uviesť skutočnosti a dôkazy

na svoju obranu tak, ako to zistil a skonštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku,
na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom
na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1, a § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy
konania mu však nevznikli a preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).