Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/400/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225065
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115225065.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: F.. Z. H., nar. XX.

XX. XXXX, bytom XX. J. XXX, K. proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42
Bratislava, v konaní zastúpený JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 27,
080 01, o návrhu na obnovu konania, o návrhu žalobcu o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.7.2015, ktorý však bol pre svoju neúplnosť

nesprávne pridelený do spisu 8C/255/2011 a následne vylúčený ako nová vec ako návrh na obnovu
konania do senátu 12C (prostredníctvom náhodného výberu generátorom) až dňa 5.10.2015, v znení
doplneného návrhu doručeného súdu dňa 15.2.2016 domáhal obnovy konania vedenej pod sp.zn.
8C/255/2011 zo dňa 22.11.2013, podľa ustanovenia § 234 v spojení s ustanovením § 235 ods. 1, 2
O.s.p., aby vec znovu prejednal a nahradil novým rozhodnutím.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že tunajší súd v konaní o náhradu škody urobil závažnú chybu, keď po

predložení vyjadrenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 22.12.2010 rozhodol tak, že nie je pasívne
legitimovaný, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v tejto veci od začiatku nepostupoval podľa ustanovenia
§ 103 a 104 ods. 1, 2 O.s.p. ako nedostatku podmienky.

3. Mal zato, že súd mal konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať, ale nesmel vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Súd pokračoval v konaní a až po troch rokoch žalobu o náhradu škody v
rozpore s O.s.p., Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 514/2003 Z. z. o vymáhanie náhrady škody

zamietol a konanie ukončil.

4. Uviedol, že súd tým zasiahol do práv žalobcu, Slovenskú advokátsku komoru zbavil zodpovednosti
od uhradenia náhrady škody a zamedzil vykonávať nápravu a postihnutie porušených zákonov. Keďže
súd v konaní neurobil potrebné opatrenia, žiadosť o náhradu škody nepostúpil príslušnému orgánu,
právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostali nepoužiteľné. Uviedol, že bol týmto
nezákonným postupom súdu poškodený a dovedený do beznádejného stavu. Uviedol, že dokazovanie

bolo zamerané len na vyjadrenie predsedu Slovenskej advokátskej komory k žalobe zo dňa 22.12.2010.
Tvrdenie Slovenskej advokátskej komory, že za náhradu škody nie je zodpovedná, je nesprávne a podľa
jeho názoru nepochopiteľné, keď od začiatku tohto prípadu je účastníkom konania. Uviedol, že podľa
názoru žalobcu vo veci ide aj o korupciu a o pokus podplatenia. Uviedol, že súd porušené zákonynenapravil, ak konal nesprávnym úradným postupom a vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré odvolací
súd nemal potvrdiť. Poukázal na ustanovenia zákona 514/2003 Z. z. § 10 ods. 3, v zmysle ktorého
zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

5. Na výzvu súdu, ktoré uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 3.2.2016, žalobca doplnil svoje podanie
a uviedol, že návrh na obnovu konania podáva podľa § 230 ods. l O.s.p. v lehote 3 mesiacov, kedy
sa dozvedel o dôvode obnovy, od toho času, keď mohol dôvod uplatniť, a tým časom doručenia
právoplatného rozsudku odvolacieho súdu č.k. 19Co/28/2024-119 zo dňa 24.03.2015. Žalobca uviedol,

že konanie č. 17C/24/01 bolo skončené dňa 12.03.2003. Právoplatný rozsudok mu bol doručený až dňa
27.04.2004. Na hlavné pojednávanie dňa 12.03.2003 nebol predvolaný. Súhlas na podanie odvolania
dal odvolací súd v konaní č. 4Co/210/04 zo dňa 14.04.2005. Prvostupňový súd v konaní postupoval
nesprávnym úradným postupom (doklad č. 1-2). Ak by sa bol zrealizoval návrh podaný na základe
vznesenej požiadavky súdu na pojednávaní dňa 25.11.2002 v konaní č. 14C/321/01, aby sa rozhodlo v
konaní č. 17C/24/01, spor by sa skončil dňa 12.03.2003 pred 13 rokmi (doklad č. 3).

6. Tu však súd poznamenáva, že predmetom tohto konania je návrh na obnovu konania vo veci vedenej
pod sp.zn. 8C/255/2011, nie 17C/24/2001.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP platného a účinného od 1. 7. 2016 - Ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.06.2017, aby umožnil žalobcovi samému ústne predniesť
svoj návrh, pričom svoje právo nevyužil a z pojednávania sa ospravedlnil. Súd vo veci rozhodol
uznesením č.k. 12C/400/2015-72 a žalobu na obnovu konania odmietol.

10. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“)
príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodu, pre ktorý bolo potrebné uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť.

11. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalobu na obnovu konania
odmietol. Zo zápisnice z pojednávania, ktoré na pojednávanie veci nariadil na deň 27.6.2017, ako aj
zo zvukovej nahrávky z tohto pojednávania vyplýva však, že vyhlásil uznesenie, ktorým žalobu na
obnovu konania zamietol. Poukázal na to, že rozhodovací proces súdu prvej inštancie bol zmätočný,

zmätočnosť je daná rozdielnym znením výroku rozhodnutia, ktoré vyhlásil na pojednávaní a tým, ktoré
uviedol v jeho písomnom vyhotovení. Vzhľadom na to, že činnosť odvolacieho súdu sa musí týkať
aj správnosti a bezrozpornosti procesného postupu súdu prvej inštancie, keďže prieskumné konanie
je ovládané zásadou hmotnoprávnej relevancie procesných pochybení, nebolo možné prehliadnuť
zásadné procesné pochybenie súdu prvej inštancie, nakoľko iný následok má odmietnutie žaloby a iný

jej zamietnutie zrušil uznesenie súdu prevej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že ak v priebehu ďalšieho
konania dospeje súd prvej inštancie k tomu, že existujú dôvody, pre ktoré je potrebné žalobu o obnovu
konania odmietnuť, rozhodne o nej uznesením, ak dospeje k záveru o existencii dôvodov pre zamietnutie
žaloby o obnovu konania, rozhodne rozsudkom.

12.Súdprvejinštancievzhľadomnavyjadrenýzáversúdudruhejinštancienariadilvovecipojednávanie.
Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejedaním veci bez jeho prítomnosti.13. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a)
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak

môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo
rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej
osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom
rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené

základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie,
Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania
vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v
inom členskom štáte Európskej únie.

14. Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

15. Podľa 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo

zrušenie možno dosiahnuť inak.

16. Podľa § 403 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol
uplatniť.

17. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa § 408 CSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby
na obnovu konania.

19. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

21. Podľa § 411 ods. 1 a 2 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Súd
nie je viazaný rozsahom žaloby, ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

22. Podľa § 413 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

23. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

24. Predmetom konania bola žaloba na obnovu konania smerujúca proti rozsudku Okresného súdu

Prešov č.k. 8C/255/2011-90 zo dňa 22.11.2013, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody za nesprávne vyúčtovanie právnej pomoci vo výške 174
EUR spolu s úrokom z omeškania a výdavkov na vymáhanie práva vo výške 115 EUR, právnej ujmy za
porušenie základných ľudských práv a diskrimináciu v konaní vo výške 156 EUR, za prieťahy pri šetrení
sťažnosti 2 roky 250 EUR, za návrh na neoprávnené exekučné konanie, ktoré zasiahlo do súkromia

celej rodiny a trvalo 2 roky 250 EUR, spolu náhradu škody vo výške 945 EUR s príslušenstvom.

25. Predmetný rozsudok bol súdom druhej inštancie potvrdený, a to rozsudkom č.k. 19Co/28/2014-219
zo dňa 24.3.2015 (okrem výroku o trovách konania). V predmetnom rozsudku súd druhej inštancieuviedol, že dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.Skutkovétvrdeniasúduprvéhostupňazodpovedalivykonanýmdôkazom.Súddruhejinštancie
konštatoval, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, pretože použil správny právny predpis,

správne ho aplikoval a správne ho aj vyložil.

26. Pokiaľ ide o obnovu konania vo vyššie uvedenej veci, je potrebné uviesť, že obnova konania v
zmysle citovaných zákonných ustanovení je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Obnova konania je prípustná len z

dôvodov taxatívne v zákone uvedených. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy,
ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý
podáva návrh na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktoré napriek tomu, že v čase
pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny nemohol použiť napr. preto, že o nich nevedel
a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť.
Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť

dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Dôvodom obnovy
konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti,
ktoré nastali až potom, nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k ním nemohol súd
v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadnuť.

27. Za nové rozhodnutie sa považuje nielen rozhodnutie iného súdu alebo iného príslušného orgánu,
ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania, ktoré nemohla strana bez svojej viny použiť, ale aj
rozhodnutie, ktoré bolo vydané po skončení pôvodného konania. Môže ísť o prípad, keď súd vyriešil
určitúotázkuakopredbežnúaposkončenípôvodnéhokonaniarozhodolonejinýpríslušnýorgánodlišne
alebo, keď súd vychádzal z rozhodnutia iného orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené a rovnaké skutkové

okolnosti boli vyriešené inak než v rozhodnutí, z ktorého súd vychádzal.

28. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je
obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď odmietne, povolí
ju alebo zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie

vo veci.

29. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava
súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten,
kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP)

a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP).

30. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená
tým, žeten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.

31. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v
pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov
potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi
nenavrhol vykonať dokazovanie.

32. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP),
ide vtedy, keď strana v pôvodnom konaní síce označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak
ňou navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou
použiťskutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazybezsvojejvinyvpôvodnomkonanísa rozumienemožnosť

vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu.

33. Súd vo fáze civilného súdneho konania označenej ako iudicium rescindens riešil právne otázky
týkajúce sa prípustnosti žaloby na obnovu konania a dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady

na obnovu konania.

34. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania a spisu tunajšieho súdu č.k. 8C/255/2011 súd zistil, že
ide o procesnú neprípustnosť žaloby na obnovu konania, nakoľko tento mimoriadny opravný prostriedoksmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Žalobca v žalobe na obnovu konania a
ani v doplnenom návrhu neoznačil žiaden konkrétny dôkaz alebo skutočnosť ktoré nemohol použiť v
pôvodnom konaní.

35. Opakovane uvádzal, že súd prvého stupňa v konaní sp.zn. 8C/255/2011 rozhodol nesprávne a
vydal nezákonné rozhodnutie. Súčasne sám uviedol, že označené dôkazy v pôvodnom konaní sp.zn.
8C/255/2011, by sa mohli v obnove konania vykonať.

36. Súd dospel k názoru, že žalobca vo svojom podaní a jeho doplneniach neuplatňuje žiadny z dôvodov
taxatívne vymedzených v ustanovení § 397 Civilného sporového poriadku, kedy je podanie žaloby na
obnovu konania prípustné.

37. Žalobca v podaniach namieta predovšetkým rozhodnutie a postup zákonného sudcu v konaní sp.zn.
8C/255/2011 a rovnako tiež základ, z akého dôvodu si uplatňoval náhradu škody (nesprávne účtovanie

trov advokátom JUDr. Františkom Komkom v konaní, kde zastupoval žalobcu). Totožné skutočnosti
pre obnovu konania žalovaný namietal už v základnom konaní, boli napokon aj predmetom konania o
riadnom opravnom prostriedku proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd tieto vyhodnotil
ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

38. O námietkach žalovaného bolo tak už rozhodnuté príslušným odvolacím súdom a rozsudok súdu
prvej inštancie vo veci samej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd konštatuje, že rovnaké
skutočnosti a námietky žalovaného opätovne uplatnené v tomto konaní celkom zjavne nie sú dôvodmi
na pripustenie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

39. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný neuviedol a nepreukázal žiaden zo
zákonných dôvodov, pre ktorý by bola žaloba na obnovu konania prípustná podľa § 397 CSP, a preto
súd žalobu na obnovu konania podľa § 414 CSP zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď nárok na náhradu trov konania má
podľa výsledku konania žalovaný, preto súd rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov konania. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.