Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Er/360/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205235
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315205235.3

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865
141, proti povinnej Y. T., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, E.. P., o vymoženie 134,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej proti
povinnému na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 18510/15.

II. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 08.03.2015 a exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp.zn. SR 10936/14 zo dňa 27.11.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sa dňa 08.03.2015 začalo exekučné konanie proti

povinnému. Podaním doručeným súdu dňa 07.05.2015 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava predložil žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému o vymoženie
sumy vo výške 134 eur s prísl. a trov exekúcie.

2. V žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 07.05.2015 súdny

exekútor okrem iného uviedol, že: ,,Oznámenie, splnenie povinnosti podľa § 30 Exekučného poriadku.
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.04.2011 nálezom pod sp. zn.: III ÚS 322/2010
v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo
vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar nad
Hronom pod sp.zn.: 5Er 934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho právneho
postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný súd

zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol
pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti rádovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
musím reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení
povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento nález a

na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do
mojich základných práv. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.04.2011 sp. zn.: III
ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom
jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.:
5Er 934/2008. Akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie citovaného rozhodnutia
nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania v okolnostiach prípadu porušovateľa.

To je charakteristická črta konkrétnej kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v obsahu ust. § 56 ods. 6 zákona č. 28/1993 Z.z. Všeobecnésúdy nie sú viazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí
reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené
rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne

aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu ,,rovností zbraní“ a preto takéto
rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne
účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave poručených základných
práv,medziinýmajmôjhoprávanaspravodlivésúdnehokonanie(vnímanéhocezjudikatúruEurópskeho
súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku (vo vzťahu k čl. 1 Protokolu č.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva nebyť diskriminovaný (vo vzťahu
k čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Proti označenému
rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do mojich
základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach
a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť.

Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne
udržateľný, sú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru súdny exekútor o svojom
vylúčení nerozhoduje a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle § 30 EP je povinný
oznámiť skutočnosti na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie

nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či ma z vykonávania exekúcie vylúči alebo nie a či ma
v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo nie.“

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

4. Podľa ust. § 30 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), len čo sa exekútor
dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa

odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

5. Podľa ust. § 30 ods. 7, 9, 10, 11 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu
o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od
predloženia veci. Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému a

exekútorovi. Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok. Ak súd vylúči
exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a
ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

6. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa ust. § 30

ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia,
pretože podľa názoru súdu skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom účastníka
konania, v tomto prípade oprávneného - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., nezakladá sama o sebe
pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosti o jeho nezaujatosti (porovnaj SJ 34/2000).

7. Ďalej sa súd zaoberal samotnou žiadosťou súdneho exekútora podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, spísanom vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému v sume 134 eur s príslušenstvom, a to
na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa 27.11.2014, spis. zn. SR 10936/14.

8. Oprávnený predložil súdu Zmluvu o úvere č. 803103448 zo dňa 28.09.2012 uzavretú medzi
oprávneným a povinným ako aj Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá
toho istého dňa. Z predloženej Zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver

vo výške 200 eur a povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 196 eur, úver sa zaviazal splatiť v dvanástich mesačných splátkach vo výške 33 eur, pričom
zaplatiť počnúc dňom 21.10.2012.9. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa
ako aj vzhľadom k tomu, že je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje
v obdobných prípadoch opätovne. S ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri

uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného je na predmetný právny vzťah nutné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

10. V čl. II - Predmet zmluvy Rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú

z tejto zmluvy o úvere č. 803103448 zo dňa 28.09.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu a uplatnenia práv a z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie má byť vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského sud, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o
preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený
podľa vnútorných predpisom Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

11. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

12. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1.januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

13. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

15. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva,
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

18. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom
najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci
rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

26. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktorésamôžupovažovaťzanekalé.Medzinepatrízmysleods.1písm.q)ajneposkytnutiespotrebiteľovi
právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami

výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane

27. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku

riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.28. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial
SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

29. Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza

Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

30. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom

Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

31. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/
a Erzsébet Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka
nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred
úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,

len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku
za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny
súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13

ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez
osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo
predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

32. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora
(ES) vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.

33. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, podľa ktorého

je irelevantná právna forma zmluvy. Úver nebol poskytnutý na účel povolania, zamestnania alebo
podnikania povinného, pričom zmluva má podobu formulára. Ide teda o typovú spotrebiteľskú zmluvu, na
základe ktorej bol medzi oprávneným a povinným založený spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovská zmluva
ktorú predkladal oprávnený povinnému, bola uzatvorená vo formulárovej podobe. Zmluva teda nebola
individuálne dojednaná a jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Dopĺňali sa v nej len údaje o povinnom

ako meno a priezvisko, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy predložiť spor medzi zmluvným stranami na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám
určil a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný

návrh, pričom konanie pred rozhodcovským súdom inicioval práve veriteľ. Z pohľadu spotrebiteľa je
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovský súd), pričom
spotrebiteľ má byť chránený pred oboma spôsobmi. Konanie pred rozhodcovským súdom pritom vovšetkých prípadoch iniciuje práve veriteľ. Aj keď znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 4 psím. r/ Občianskeho zákonníka), svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza. Rozhodcovskú

zmluvu je preto potrebné považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým pádom aj za neplatnú. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný ani
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovské konanie by mohlo
byť akceptované, ak by dodávateľ so spotrebiteľom osobitne vyjednal takýto spôsob rozhodovania po

vzniku sporu a nie už v čase uzavretia samotnej úverovej zmluvy. Ak spotrebiteľ chce aby mu veriteľ
poskytol úver, je nepriamo nútený akceptovať aj veriteľom navrhovanú rozhodcovskú zmluvu bez toho,
aby si v tom čase bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré uzavretie takejto dohody môže priniesť.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Poučenie:

Proti prvej výrokovej vete tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie ( § 30 odsek 10 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov). Proti druhej výrokovej vete tohto uznesenia možno podať odvolanie na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V

odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).