Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3T/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318010030
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šmrhola

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318010030.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Šmrholu a prísediacich sudcov

Ivety Ondrašíkovej a Mgr. Petra Podhorského, v trestnej veci proti obžalovanému X. B., pre zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona
č. 316/2016 Z.z. / ďalej len Trestného zákona /, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.12.2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
X. B., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Z. G., okres
G., t.č. v J. a J. O. od XX.XX.XXXX

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

- dňa 19.10.2017 v čase o 12.25 h v obci Z. G. vošiel pod vplyvom alkoholu cez otvorenú bránu na dvor
rodinného domu súp. č. XXX na P. ulici, kde na krik a hluk vyšiel z rodinného domu L. G., od ktorého
následne žiadal, aby mu dal 30 eur a keď mu ich odmietol dať s odôvodnením, že nemá žiadne peniaze,
vytiahol pravou rukou z vrecka čiernych teplákov kuchynský nôž s čepeľou o dĺžke 15,5 cm a opätovne
ich od L. G. požadoval so slovami „ daj mi 30 eur, lebo ťa zabijem“, pričom sa približoval k nemu so

zdvihnutou pravou rukou, v ktorej držal nôž s čepeľou smerujúcou k L. G., ktorý ho v dôvodnej obave o
svoj život a zdravie udrel dvakrát do hlavy vidlami s drevenou násadou, ktoré rýchlo zodvihol zo zeme na
dvorerodinnéhodomu,vdôsledkučohoobvinenýspadolnazem,kdehoešterazkopoldooblastihlavya
následne mu nôž vypadol z ruky, pričom obžalovaný X. B. takto konal, hoci bol už rozsudkom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 2T 134/1992 zo dňa 01.07.1993 uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na
zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 222 odsek 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. vtedy platného a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením
do I. nápravnovýchovnej skupiny a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T 60/1997 zo dňa

23.04.1997 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp.zn. 3To 124/1997 zo dňa 21.08.1997
uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 odsek
1 Trestného zákona k § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného a odsúdený na
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny,
2 3T 2/18

t e d a

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania,
so zbraňou

t ý m s p á c h a l

- zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písmeno a/ Trestného zákonaa z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, 5, § 37 písmeno m/ Trestného zákona,

na trest odňatia slobody v trvaní 7 / sedem / rokov 6 / šesť / mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraduje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a
to 1 ks kuchynského noža s čepeľou o dĺžke 15,5 cm, ktorý sa nachádza na Okresnom riaditeľstve PZ,

Odbore kriminálnej polície v Leviciach a zapísaného v knihe doličných vecí pod položkou číslo 7/2017.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice vykonal súd na hlavnom pojednávaní
dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného L. G. a svedkov, prečítaním
znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, správ, charakteristík, odpisu z registra trestov a ďalšieho

na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po jeho vyhodnotení v zmysle § 2 odsek 12 Trestného
poriadku, dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný X. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 19.10.2017 si išiel pre peniaze do rodinného
domu v obci Z. G., ktoré mu dlhovala M. G. v sume 30 eur. Z domu vyšiel jej manžel L. G., ktorý mu

povedal, že peniaze nemá a zaútočil na neho vidlami tak, že ho s nimi udrel, potom on vytiahol nôž z
vrecka mikiny a následne L. G. ho druhý krát udrel vidlami po hlave, následne spadol na zem, kde ho
ešte kopol. Ďalej uviedol, že on ako prvý nevytiahol nožík, nevyhrážal sa L. G. zabitím a predmetné
peniaze mal s M. G. požičané od brata M. B. a od predavačky z obchodu.
Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku,

k príčinám rozporov medzi výpoveďou z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol
v tom čase pod vplyvom alkoholu, mal opuchnuté oči, nevidel vtedy čítať, podpísal zápisnicu o výsluchu,
pričom opätovne uviedol, že nôž nevytiahol skôr, ako ho udrel vidlami L. G..
3 3T 2/18

Svedok - poškodený L. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický deň videl z okna, ako ide k
nemu na dvor obžalovaný s veľkým krikom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Keď sa stretli na dvore, tak
obžalovaný pýtal od neho peniaze, na čo mu povedal, že nemá, tak obžalovaný vytiahol nôž a povedal
„daj mi 30 eur, lebo ťa zabijem“. S nožom smeroval ku nemu a potom poškodený zodvihol z trávy tam
položené vidly, ktorými udrel do hlavy obžalovaného, následne spadol, kde ho ešte kopol. Musel sa takto

brániť pred obžalovaným, inak by ho obžalovaný napadol s nožom.

Svedkyňa M. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase, keď k nim prišiel obžalovaný, ktorý bol opitý,
bola vnútri domu, varila. Čo sa odohralo na dvore nevidela, len počula, ako obžalovaný kričal „daj mi 30
eur, inak ťa zabijem“. Keď vyšla von, videla ako obžalovaný ležal na zemi, vedľa neho bol padnutý nôž

a boli tam aj vidly. Ďalej uviedla, že obžalovanému, ani inému nebola dlžná žiadne peniaze. Obžalovaný
potreboval peniaze, lebo dlhoval svojmu bratovi M. B. 20 eur a 10 eur do obchodu za kúpu alkoholu.

Svedkyňa P. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď prišiel k nim na dvor obžalovaný, najprv vyšiel
strýko L. G. a následne ona s manželom L. U.. Obžalovaný pýtal od L. G. peniaze, ktoré mu nedal, tak

obžalovaný povedal, že ak mu nedá 30 eur, tak ho zabije, vytiahol z vrecka teplákov nožík, ktorým sa
zahnal voči L. G., ktorý následne zodvihol zo zeme vidly a dvakrát s nimi udrel do hlavy obžalovaného.
Ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, či bola M. G. dlžná nejaké peniaze obžalovanému.

Svedok L. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný prišiel pod vplyvom alkoholu na dvor

rodinného domu L. G., pýtal od neho peniaze. Keď mu povedal, že mu nedá žiadne peniaze, obžalovaný
začal kričať „daj mi 30 eur, lebo ťa zabijem“, následne vytiahol nožík, ktorým sa zahnal na L. ktorý potom
zodvihol zo zeme vidly a s nimi udrel obžalovaného dvakrát do hlavy.

Za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach svedka L. U. s obžalovaným X. B. bola medzi nimi

vykonaná konfrontácia, pri ktorej obžalovaný uviedol, že nepýtal 30 eur, ale povedal , že mu je dlžný30 eur, čo svedok L. U. poprel. Potvrdil, že obžalovaný vrieskal a hovoril „daj mi 30 eur, lebo ťa
zabijem“. Konfrontáciou sa nepodarilo odstrániť uvedené rozpory, nakoľko obidvaja zotrvali na svojich
výpovediach.

Svedok M. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku, za ktorý je stíhaný jeho brat - obžalovaný sa
nevie vyjadriť, nakoľko tam nebol prítomný. Potvrdil, že M. G. bývala cca jeden mesiac s obžalovaným,
nakoľko sa pohádala s manželom L. G.. Obžalovaný si v minulosti požičiaval od neho peniaze, taktiež
si požičal s M. G. od neho 20 eur.

Svedok L. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku sa nevie vyjadriť, nakoľko tam nebol
prítomný. Ďalej uviedol, že M. G. bývala u obžalovaného a požičiavali si peniaze na kúpu jedla, cigariet,
avšak nevedel povedať od koho a v akej sume.

4 3T 2/18

Svedok U. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný spolu s M. G. si požičiavali peniaze od
brata obžalovaného - M. B., pričom ku skutku sa nevedel vyjadriť, lebo tam nebol.

Svedkyňa K. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v potravinách v obci Z. G. a obžalovaný
chodil do potravín nakupovať, pričom vždy za tovar zaplatil. Ohľadom skutku nevedela nič povedať.
Ďalej uviedla, že M. G. nepozná, nikdy nebola nakupovať sama a obžalovaný vždy zaplatil za tovar,
nikdy nezostal dlžný.

Svedok R. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku sa nevie vyjadriť, lebo tam nebol. S
obžalovaným a s M. G. trávil veľa času, boli spolu každý deň, pričom s obžalovaným pravidelne požívali
alkohol. Potvrdil, že L. G. sa vyhrážal obžalovanému, že ho dá zbiť svojou rodinou, nakoľko žije s
jeho ženou. Ďalej uviedol, že obžalovaný nie je konfliktný človek, ale keď je pod vplyvom alkoholu a je

vyprovokovaný k niečomu, tak sa môže dopustiť trestného činu.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi :

Zo zápisnici o obhliadke miesta činu vyplýva, že bola zaistená vecná stopa a to kuchynský nôž o dĺžke

29 cm s čepeľou o dĺžke 15,5 cm s hnedou rukoväťou.

Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný o 15.30 h dňa 19.10.2017 mal ešte 1.21 mg/l
alkoholu v dychu.

Zozoznamuosobnýchvecívyplýva,akéoblečeniemalnasebeobžalovanývčasečinu,čojeajnásledne
zdokumentované fotodokumentáciou.

Z písomne vypracovaného znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
U.. Y. P., ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva, že obžalovaný trpí poruchou psychiky a

správania zapríčinenou užitím alkoholu, syndróm závislosti od alkoholu. V čase skutku išlo o jednoduchú
alkoholovú opitosť ťažkého stupňa. Do stavu jednoduchej opitosti sa dostal svojim vlastným pričinením.
Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase činu boli zachované. Je schopný chápať zmysel
trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre
spoločnosť. V minulosti absolvoval dobrovoľnú ústavnú protialkoholickú liečbu, neodporučili uložiť

žiadne ochranné liečenie obžalovanému.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 1T 1/2017 je zrejmé, že obžalovaný X. B. bol
trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 1T 1/2017 zo dňa 06.02.2017, právoplatným dňa
18.02.2017 uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné

a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 2 roky.Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 134/1992 vyplýva, že obžalovaný X. B. bol
rozsudkomOkresnéhosúduKomárnosp.zn.2T134/1992zodňa01.07.1993uznanývinnýmpretrestný
čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom

5 3T 2/18

podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného
a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T 60/1997 je zrejmé, že obžalovaný X. B. bol
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T 60/1997 zo dňa 23.04.1997 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín sp.zn. 3To 124/1997 zo dňa 21.08.1997 uznaný vinným pre trestný čin ublíženia
na zdraví ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona k § 222 odsek
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8
rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny

Okresný súd Levice v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle
ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako
je popísaný v enunciáte tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Napriek tomu, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, z trestnej činnosti je podľa názoru súdu dostatočne
usvedčovanýnajmävýpoveďoupoškodeného,ktorýuviedol, žeobžalovanýpodvplyvomalkoholuprišiel

na jeho dvor krikom a pýtal od neho peniaze, vytiahol na neho nôž, ktorý držal v ruke a kričal, že ak mu
nedá 30 eur, tak ho zabije. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj priami svedkovia L. U. a P. U., ktorí uviedli,
že obžalovaný kričal na L. G. „daj mi 30 eur, lebo ťa zabijem“ z vrecka teplákov vytiahol nožík, ktorým sa
zahnal nad svoju hlavu proti poškodenému. Taktiež svedkyňa KR. uviedla, že počula, ako obžalovaný
kričal na L. G., aby mu dal 30 eur, inak ho zabije. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že počas

výsluchu svedkyne M. G. obžalovaný nemal žiadne pripomienky k jej výpovedi.

Uvedené výpovede svedkov neboli žiadnym iným dôkazom spochybnené a súd im nemal dôvod neveriť.
Súd nemal pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti svedeckých výpovedí uvedených svedkov, ktorí
na nich zotrvali v priebehu celého konania, sú v dobrom vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť

a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti. Teda hlavnými
a nosnými usvedčujúcimi dôkazmi sú tvrdenia poškodeného a vyššieuvedených svedkov. Obrana
obžalovaného, že skutok nespáchal, súd považuje za tendenčnú, aby sa vyhol trestu. V tejto súvislosti je
potrebné poznamenať, že sám obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 20.10.2017
sa k trestnej činnosti priznal, vypovedal spontánne a podrobne popísal skutok, ako chcel sumu 30 eur,

ktoré mu dlhovala manželka poškodeného M. G., ako vytiahol nôž. Pri výsluchu nebol na obžalovaného
vyvíjaný psychický ani fyzický nátlak, zápisnicu o výsluchu dobrovoľne podpísal a nemal žiadne
námietky. Pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie zmenil svoju výpoveď a povedal, že M. a L.
G. mu povedali, aby prišiel k nim, že mu vrátia 30 eur a L. G. zaútočil na neho vidlami, až potom vytiahol
z vrecka nôž. Na neverejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde v Leviciach dňa 22.01.2018 po

zákonnom poučení obžalovaný priznal, že skutok spáchal, uznal vinu a žiadal konanie o dohode o vine
a treste. Po upozornení
6 3T 2/18

obžalovaného na verejnom zasadnutí na zmenu právnej kvalifikácie, že skutok sa bude posudzovať

prísnejšie, keďže do úvahy prichádza pri ukladaní trestu postup podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona,
obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel skutok s tým, že poškodenému sa nevyhrážal a ani v ruke
nič nedržal.
Príčiny rozporov vo svojich výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní vierohodným
spôsobom nevedel vysvetliť.

Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné právo,
hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom
aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v
prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnejpravdivosti“.Obžalovanýtvrdil,žebolvčasečinunamiestečinu,leninakinterpretovalto,čosatammalo
stať, resp. nestať. Nepredložil súdu žiadne alibi, ktoré by celkom nepochybne mohlo výrazne spochybniť
výpoveď poškodeného a priamych svedkov.

Súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu
a že všetko bolo pripravované zo strany rodiny G., nakoľko poškodený L. G. žiarlil na svoju manželku
M. G..
Práve naopak, obžalovaný pod vplyvom alkoholu sám, dobrovoľne prišiel na dvor rodinného domu

poškodeného a s nožom v ruke sa mu vyhrážal zabitím, ak mu nedá finančnú čiastku, čo samo o
sebe dostatočne vzbudzovalo obavu a strach z obžalovaného a zároveň bolo v konaní svedeckými
výpoveďami preukázané, že obžalovaný kričal na poškodeného, aby mu vrátil peniaze.
Pravdivosť výpovede poškodeného neoslabili ani argumenty obžalovaného, že poškodený chystal
pomstu na obžalovaného a mal sa mu vyhrážať.
Súd tu poznamenáva, že ak mal vedomosti o uvedenej okolnosti obžalovaný, mohol na poškodeného

podať trestné oznámenie. V predmetnej veci obhajoba, a to ani pri výraznej snahe, nepreukázala, že by
poškodený, resp. očití svedkovia vypovedali nepravdu o podstatných okolnostiach spáchania súdeného
skutku.

V právnej a demokratickej spoločnosti možno iného nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, len

z dôvodov, spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v súlade s Ústavou a zákonmi, teda len na základe
zákonov a len právnymi, resp. zákonnými prostriedkami. Obžalovaný však takto nekonal. Naopak,
svojvoľne a hrozbou násilia sa domáhal svojho domnelého, či skutočného práva spôsobom, ktorý napĺňa
znaky trestného činu vydierania.

Čo sa týka výpovedí ostatných svedkov, súd poukazuje na to, že títo sa nevedeli vyjadriť k incidentu,
ktorý sa odohral na dvore rodinného domu v obci Z. G., nakoľko tam neboli prítomní. Svedkyňa K. E.
vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný chodil do obchodu nakupovať, pričom mu nikdy nedala tovar
bez zaplatenia, M. G. nepozná a keď s ním bola prítomná jedna pani, ona nenakupovala, ani nechodila
nikdy sama do obchodu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri jej výsluchu nemal žiadne otázky, ani

pripomienky k jej výpovedi. Teda nespochybnil jej výpoveď, čo pôsobí v kontexte celého vykonaného
dokazovania z jeho strany ako účelové.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. U. P., po vyšetrení obžalovaného dospela
pri vypracovaní znaleckého posudku k názoru, že u obžalovaného sa potvrdila porucha psychiky a

správania zapríčinená užívaním alkoholu,
7 3T 2/18

syndróm závislosti od alkoholu. Obžalovaný mal opakované skúsenosti s požívaním alkoholu, do stavu
jednoduchej opitosti sa dostal svojim vlastným pričinením, pričom mu nenavrhla uložiť ochranné

protialkoholické liečenie.

Obžalovanému je skutok preukázaný i objektívnym dôkazom, a to zaistením predmetného kuchynského
noža - veci dôležitej pre trestné konanie ako aj príslušnými listinnými dôkazmi.

Teda dôkazy, ktoré boli vykonané, tvoria ucelenú reťaz preukazujúcu zistený skutkový stav a súd má za
to, že vymenované dôkazy jednoznačne a nepochybne vyvracajú obhajobné tvrdenia obžalovaného, že
sa nedopustil protiprávneho konania voči poškodenému.

Súd na verejnom zasadnutí oboznámil obžalovaného so zmenou právnej kvalifikácie a to, že jeho

konaniesabudekvalifikovaťakozločinvydieraniapodľa§189odsek1,2písmenoa/Trestnéhozákonas
poukazomna§138písmenoa/Trestnéhozákona,narozdielodprávnejkvalifikácieuvedenejvobžalobe
prokurátorky Okresnej prokuratúry v Leviciach č.k. 1Pv 531/17 zo dňa 11.01.2018 a v prípade ukladania
trestu prichádza do úvahy postup podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol už
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 134/1992 zo dňa 01.07.1993 pre trestný čin

ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 222 odsek 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky zaradením
do I. nápravnovýchovnej skupiny a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T 60/1997 zo dňa
23.04.1997 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp.zn. 3To 124/1997 zo dňa 21.08.1997 pretrestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného s
poukazom na § 41 odsek 1 Trestného zákona ako obzvlášť nebezpečný recidivista a odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 8 rokov zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno vyvodiť jednoznačne záver o zavinení
obžalovaného spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Úmysel
obžalovaného je dostatočne zjavný zo samotného prístupu obžalovaného, ktorý prišiel za poškodeným
s jasným cieľom - vzbudiť v ňom dôvodnú obavu o svoj život s cieľom dosiahnuť, aby poškodený vrátil

obžalovanému peniaze, pričom túto dôvodnú obavu vzbudzoval obžalovaný u poškodeného hrozbou
násilia, čo vyplýva zo skutočnosti, že obžalovaný mal v ruke nôž. Z uvedeného konania vyplýva
jednoznačný záver, že obžalovaný mal priamy úmysel vzbudiť u poškodeného dôvodný strach o svoj
život a zdravie s cieľom nútiť ho, aby niečo konal.

Neobstojí obrana obžalovaného, že len žiadal vrátiť peniaze, ktoré dlhovali spolu s M. G.. Je nesporné,

že pohnútkou k spáchaniu predmetného skutku bolo vyriešenie jeho osobných problémov s rodinou G.,
resp.zadováženiesifinančnýchprostriedkovprejehoosobnépotreby,nakoľkonemaldostatočnýpríjem.

Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane

druhej.

8 3T 2/18

Súd následne po úprave skutku / ohľadom oblečenia obžalovaného a presnejšej citácie slov
obžalovaného voči poškodenému /, ktorý precíznejším spôsobom vyjadruje konanie obžalovaného na
rozdiel od skutku uvedeného v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry v Leviciach pod č. 1Pv
531/17 zo dňa 11.01.2018 a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné
znaky zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písmeno a/ Trestného zákona / dopustil sa ho so zbraňou /, ktorý ich vykazuje tak po stránke
objektívnej ako aj po stránke subjektívnej, čím je predmetný trestný čin protiprávny v zmysle ustanovenia
§ 8 Trestného zákona. Zbraňou sa podľa ust. § 122 odsek 3 Trestného zákona, rozumie nôž.
Súd teda upravil len vyššieuvedené okolnosti týkajúce sa spáchania činu, avšak zachoval podstatu
skutku, t.j. samotné konanie obžalovaného.

Z dôkazov vykonaných v konaní pred súdom neobstojí obrana obžalovaného, že sa bránil útoku,
ktorý poškodený realizoval údermi vidlami a kopaním, pričom prichádza do úvahy konanie zo strany
obžalovaného posúdiť ako nutnú obranu. V priebehu trestného konania bolo jednoznačne preukázané,
že útočníkom v tomto prípade bol obžalovaný. Obžalovaný nútil poškodeného hrozbou násilia k vráteniu

sumy 30 eur za použitia zbrane, konkrétne noža, tým že ho použije / zabije ho / ak nesplní to, čo žiadal
od neho. Poškodený na to reagoval tak, že ho udrel zo zeme zodvihnutými vidlami s drevenou násadou
do oblasti hlavy. V dôsledku toho, ako aj v dôsledku požitého alkoholu obžalovaný spadol, následne
poškodený do neho kopol a už ďalej nepokračoval v útoku na obžalovaného.
Z takto ustáleného skutkového stavu mal súd preukázané, že konanie poškodeného bolo jednoznačne

vyvolané správaním sa obžalovaného. Poškodený len reagoval na útok obžalovaného a táto jeho
reakcia v žiadnom prípade neprekročila medze ustanovené v § 25 Trestného zákona. Súd neakceptuje
ustanovenie o nutnej obrane pri konaní obžalovaného.
Obžalovaný ako prvý zaútočil nožom na poškodeného, tento útok pri obrane poškodeného trval a nebolo
zistené, že by poškodený tento trvajúci útok obžalovaného vyprovokoval.

Treba zdôrazniť, že podľa súdneho výkladu ust. § 25 Trestného zákona, pri nutnej obrane neexistuje
podmienka subsidiarity, keď obranca sa nemusí útoku vyhnúť inými možnými spôsobmi a až potom,
ak niet iného východiska, pristúpiť k nutnej obrane. Nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným
útokom na záujmy chránené Trestným zákonom, ale má naopak právo použiť proti takémuto útoku
obranu, ktorá nie je celkom zjavne neprimeraná útoku. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník. Z

toho vyplýva, že nutná obrana je teda proti útoku v zmysle § 25 Trestného zákona prípustná vždy.
Tu je potrebné poznamenať, že poškodený použil zdvihnuté vidly na svoju obranu, nie však hneď v
počiatočnej fáze svojej obrany, ale až po tom, čo trval nevyprovokovaný útok obžalovaného. Jeho
konanie teda nebolo neprimerané. Nešlo teda o prípad použitia tejto zbrane / vidly / na účel útoku, ale naúčely obrany. Obrana nemusí byť proporcionálna útoku, môže byť neprimeraná útoku, dokonca môže
byť aj zjavne neprimeraná útoku. Vylúčenie iba celkom zjavnej neprimeranosti obrany k útoku dáva
obrancovi široké oprávnenia zakročiť proti útoku výraznejšie, než ako je vedený sám útok, opierajúc sa

o zásadu, že riziko útoku musí znášať útočník. Treba pritom mať na zreteli, že obrancovo konanie je
namierenénaochranuprávnehoporiadku,zatiaľčoútokkonáprotiprávne,teda,abybolaobranaúčinná,
musí byť intenzívnejšia ako útok. Teda z hľadiska aj použitého prostriedku vo forme vidiel, zodpovedá
v tomto prípade uvedenej zásade, keďže primeranosť, resp. celkom zjavná neprimeranosť obrany k
spôsobu útoku nie je závislá od prostriedku použitého na obranu, ale od spôsobu, ktorým ho brániaci

sa použije. Z hľadiska intenzity, spôsobu použitia prostriedkom nutnej obrany môže byť táto taká veľká,
aby bola hypoteticky bez sporu
9 3T 2/18

schopná odvrátiť útok, keďže obranca len odhaduje, v akých intenzitách bude útok a ako intenzívne bude
nutné proti nemu zasiahnuť, ale zároveň túto intenzitu nesmie výrazne presiahnuť. Obrancovi sa teda

ponecháva značná rezerva, v rámci ktorej môže intenzitu obrany voči útoku prekročiť. Obranca nemusí
teda dať prednosť slabšiemu, ale neistému spôsobu použitia prostriedku, ktorý z konkrétneho hľadiska
nie je bez sporu schopný odvrátiť útok. Obranca používa tieto obranné prostriedky spôsobom úmerným
aj spôsobu použitia útočných prostriedkov útočníkom alebo niekedy aj len vzhľadom na samotné útočné
prostriedky, pokiaľ sú samo o sebe značne nebezpečné.

Z toho potom vyplýva, že proti útočníkovi ozbrojeného nožom, možno rovnako použiť zbraň - vidly, teda
každú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším / § 122 odsek 3 Trestného zákona /.
Pokiaľ ide o následnú škodu v rámci útoku a obrany, toto kritérium je v podstate sekundárne pre
posúdenie, či nutná obrana nie je celkom zjavne neprimeraná spôsobu útoku, z hľadiska kritéria škody
spôsobenej obranou. Z tohto hľadiska sa primeranosť obrany posudzuje porovnaním škody, ktorá bola

spôsobená útočníkovi a škody, ktorá hrozila záujmu chráneného Trestným zákonom z útoku.

Chráneným záujmom, resp. objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaní,

resp. uvedenou hrozbou. Nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer.
Obžalovaný Vojtech Horváth z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Z výpisu evidencie
priestupkov vyplýva, že má evidovaných 28 priestupkov a to najmä za priestupky proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa 22 odsek 1 písmeno e/, l/, za priestupky proti verejnému poriadku
podľa § 47 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek

1 písmeno d/, priestupky proti majetku podľa § 50 odsek 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov . Doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného
súdu Levice pod sp. zn. 1T 1/2017 zo dňa 06.02.2017, právoplatným dňa 18.02.2017, ktorým bol uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné a bol mu uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní

24 mesiacov, do 19.02.2019.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l, 3, 4, 6 Trestného
zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť, priťažujúca okolnosť zistil jednu - bol už za trestný čin odsúdený / odsúdenia vo
veci Okresného súdu Levice sp. zn. 4T 167/2009 a sp. zn. 3T 137/2012 /. Vzhľadom na jeho doterajší

život a prostredie, v ktorom žije, na časový odstup od posledného odsúdenia, skutočnosť, že skutok
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia/ odsúdenie vo veci Okresného súdu Levice sp. zn.
1T1/2017/,súddospelkzáveru,žeobžalovanýnerešpektujedoposiaľuloženétrestysúdom,nemajúna
neho dostatočný prevýchovný vplyv, opakovane sa dopúšťa násilnej trestnej činnosti s použitím zbrane
a preto účel bude u obžalovaného splnený uložením trestu odňatia slobody po uplatnení ustanovenia §

38 odsek 2, 5 Trestného zákona blízko dolnej zákonom stanovenej trestnej sadzby po jej zvýšení, t.j.
trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov 6 mesiacov.
10 3T 2/18

V danom prípade je trestná sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí 4 až 10 rokov určená ustanovením

§ 189 odsek 2 Trestného zákona a po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
odňatia slobody o jednu polovicu, teda bola určená trestná sadzba odňatia slobody v rozpätí 7 až 10
rokov.Postup podľa § 38 odsek 5 Trestného poriadku, súd aplikoval u obžalovaného X. B., keďže bol odsúdený
za zločiny a to rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 134/1992 zo dňa 01.07.1993 pre trestný
čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 222 odsek 1

Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T
60/1997zodňa23.04.1997pretrestnýčinublíženianazdravíakoobzvlášťnebezpečnýrecidivistapodľa
§ 41 odsek 1 Trestného zákona k § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného.
Uvedené trestné činy je potrebné považovať podľa § 437 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.
v znení neskorších zmien a doplnení, za zločiny.

Súd zároveň poznamenáva, že síce priťažujúce okolnosti prevládali nad poľahčujúcimi u obžalovaného,
avšak nepoužil ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona
/ t.j. že by zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu /, keďže to vylučuje
zákonné ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona.
Na výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vzhľadom
na to, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 kus kuchynského noža s čepeľou o
dĺžke 15,5 cm, pretože išlo o vec použitú na spáchanie trestného činu s poukazom na § 60 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona. Vlastníkom prepadnutej veci sa podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona

stáva štát.

Takýmto trestom bude teda dosiahnutý jeho účel, pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred obžalovanými tak, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na ich
prevýchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a

zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie oboch obžalovaných spoločnosťou.

Takto uložené tresty súd považoval z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primerané a
zodpovedajúce zákonu.

Súd sa zaoberal aj otázkou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody uvedeného v § 39 odsek 1
Trestného zákona u obžalovaného X.a, avšak nezistil, že by boli splnené podmienky na použitie tohto
ustanovenia, vzhľadom na povahu a závažnosť trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil. Pokiaľ
ide o „ okolnosti prípadu “, neprichádzajú do úvahy žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti predmetného trestného činu. V danom prípade neprichádzajú do

úvahy ani „ pomery obžalovaného “, teda rodinné, majetkové a osobné pomery. Vo vzťahu k osobe
obžalovaného neboli uvedené žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa
a tieto by odôvodňovali zníženie trestnej sadzby.

Vzhľadom na to, že poškodený L.š neuplatnil nárok na náhradu škody, súd nemusel v rámci adhézneho

konania v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku, rozhodovať o ňom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 3T 2/2018.
O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti
rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové

skutočnosti a dôkazy.Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.