Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226752
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114226752.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: O.. Z. B., T. J. XX, XXX XX H., proti
žalovanej Sociálna poisťovňa, Ústredie Bratislava, ul. 29. Augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o
zaplatenie sumy 134,48 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
7C/347/2014-152 zo dňa 19.04.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania.

Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 134,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 134,48 Eur odo dňa 3. mája 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa
3.10.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 134,48 Eur spolu s úrokom
z omeškania za rok 2013 vo výške 9,5 % a za rok 2014 vo výške 9,20 % ročne z dlžnej sumy, ako
aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že na základe nezákonného postupu Sociálnej

poisťovne ústredie Bratislava, ktorého nezákonnosť bola potvrdená rozsudkami č.k. 3 S 46/2012 - 39
zo dňa 30. mája 2013 a rozsudkom č.k. 2 S 28/2012 - 41 zo dňa 19. júna 2013, Uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 S 46/2012, 9 Sžso 77/2013 zo dňa 30. októbra 2013, na strane
žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Exekúcia vedená na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne,
bola vedená nezákonne.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 14. marca 2017, v

ktorom žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Zamietnutie žaloby odôvodnila nedostatkom
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Rovnako žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia
považovalažalovanázapredčasnú.Zároveňtvrdila,žekudňupodaniažalobynebolanaplnenápodstata
bezdôvodného obohatenia. Rovnako suma 70,43 Eur nie je bezdôvodným obohatením, nakoľko trovyexekúcie sú odmenou exekútora, náhradou hotových výdavkov a náhradou za stratu času. Trovami tejto
exekúcie disponuje iba exekútor a nie žalovaná. Žalovaná nedisponuje a nikdy nedisponovala sumou
70,43 Eur.

4. Aplikujúc ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 455 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1
až 3, § 442 ods.1 a 3 a § 517 ods. 1, 2 všetko Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. súd prvej inštancie uviedol, že žalobca touto žalobou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy vo výške 134,48 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Z obsahu jeho vyjadrení, či písomných,

ako aj prednesu na pojednávaní, mal súd za preukázané, že žalobca požaduje sumu 134,48 Eur, ktorá
pozostáva zo sumy 64,05 Eur, ktorá predstavuje penále uložené mu Rozhodnutím žalovanej číslo XXX -
XXXXXXXXXX - G. XX/XX zo dňa 18. 6. 2012 za obdobie od D. XXXX I. C. C. XXXX, vypočítané z dlžnej
sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné
dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, za každý
deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia a kontroly. Zároveň žalobca

požadoval zaplatenie sumy 70,43 Eur titulom trov exekúcie, ktoré mu jej vedením vznikli. Celkovo svoj
nárok žalobca právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie vo výške 134,48 Eur (64,05 Eur + 70,43
Eur).

5. Pokiaľ ide o sumu penále 64,05 Eur za obdobie od D.A. XXXX až do C. XXXX, predpísanom v zmysle

Rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo XXX - XXXXXXXXXX - G. XX/XX zo dňa 18. 6. 2012, okresný súd
tútosumukvalifikovalpoprávnejstránkeakobezdôvodnéobohatenie.RozhodnutímSociálnejpoisťovne
zo dňa 22. júna 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 7. 2015 bolo zrušené
penále za obdobie od D. XXXX do C. XXXX v celkovej výške 64,05 Eur uložené žalobcovi Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne číslo XXX - XXXXXXXXXX - G. XX/XX zo dňa 18. júna 2012.

6. Vzhľadom na to, že dlžná suma bola poukázaná žalovanej dňa 30. 8. 2013, čo vyplýva z
pripojeného exekučného spisu, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú vydať žalobcovi túto sumu titulom
bezdôvodného obohatenia.

7. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že žaloba v tejto časti bola podaná predčasne nakoľko v čase
podania žaloby neexistovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, keďže k zrušeniu rozhodnutia
došlo až v roku 2015, s touto právnou argumentáciou nemožno súhlasiť. Na strane žalovanej došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko túto sumu obdŕžala žalovaná od exekútora v roku 2013 a
drží ju doteraz, žalobca podal žalobu v roku 2014.

8. Pokiaľ ide o argument žalovanej, že nejde v tomto prípade o bezdôvodné obohatenie, rovnako súd
prvej inštancie považuje za potrebné poukázať na správanie sa žalovanej, kde jej zástupkyňa súdu
predložila výpisy, z ktorých vyplýva, že túto sumu žalovaná poukazovala žalobcovi dňa 29. januára
2016 a 17. marca a 2016, čím súd toto jej konanie vyhodnotil ako skutočnosť, že túto sumu žalobcovi

považovali za dôvodné vrátiť.

9. Sumu 70,43 Eur, ktorú žalobca požadoval od žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, okresný
súd právne kvalifikoval ako škodu, ktorá žalobcovi vznikla postupom žalovanej. V zmysle ustálenej
judikatúry súdov sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva

v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené
podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu), medzi porušením povinností
a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze
pod spisovou značkou I. ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou

vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) a vzniknutou škodou
poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhrady
škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi takýmto
konaním.

10.Suma70,43Eurbolažalobcovipodľasúduprvejinštanciezrazenánesprávnymkonanímapostupom
žalovanej pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 18. 6. 2012, ktorým bolo žalobcovi vyrubené penále a
neskôr toto rozhodnutie bolo zrušené. Suma 70,43 Eur titulom predbežných trov exekúcie bola žalobcovi
súdnym exekútorom dňa 30. 8. 2013 zrazená. Súd prvej inštancie túto sumu kvalifikoval ako nárokna náhradu škody, ktorý vznikol žalobcovi porušením povinnosti žalovanej. Zároveň mal okresný súd
za preukázaný kauzálny nexus, medzi vzniknutou škodou u žalobcu a postupom, respektíve konaním
žalovanej.

11. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi celkovú sumu vo výške
134,48 Eur.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, s touto

argumentáciou žalovanej súd prvej inštancie v žiadnom prípade nesúhlasí. Žalobca v žalobe označil
žalovanú postupom podľa Zákona číslo 461/2003 Zbierky zákona o sociálnom poistení. Podľa § 177
tohto zákona, na konanie vo veciach sociálneho poistenia, vo veciach starobného a dôchodkového
sporenia v rozsahu upraveného týmto zákonom, sú vecne príslušné organizačné zložky sociálnej
poisťovne. Podľa § 178 ods. 2 tohto zákona, pobočka vystupuje v mene sociálnej poisťovne vo všetkých
veciach, patriacich do jej pôsobnosti, v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci. S námietkou

žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, tak súd v žiadnom prípade nesúhlasí.

13. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca požadoval a upravil svoj žalobný návrh na pojednávaní
konanom dňa 19. 4. 2017, kde požadoval priznať úroky z omeškania z dlžnej sumy od 1. 4. 2013 v
celkovej výške 9,5 % ročne. Za výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia považoval list zo dňa

7. 4. 2013, označený ako oznámenie o vykonaní zrážky z dôchodku, nachádzajúci sa na čísle listu 134
súdneho spisu, ako aj listinu, ktorú súdu predložil po pojednávaní vo veci samej dňa 20. 4. 2017. Z
uvedených listín, predložených žalobcom, podľa názoru súdu prvej inštancie nevyplýva, že žalovanú
vyzvalnazaplateniedlžnejsumyvovýške134,48Eur,titulombezdôvodnéhoobohatenia,ktorúsiuplatnil
v tomto konaní. Samotná zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že od žalobcu neobdŕžali žiadnu

predžalobnúvýzvu,ktorouichvyzvalnazaplateniedlžnejsumy.Onárokužalobcutitulombezdôvodného
obohatenia sa dozvedeli až doručením žaloby.

14. Z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania až deň
nasledujúci po doručení žaloby, t. j. odo dňa 3. mája 2016 (číslo listu 45 súdneho spisu), majúc za to,

že až od tohto okamihu sa žalovaná dozvedela o skutkových okolnostiach tvrdených v tejto žalobe.
V prevyšujúcej časti úroku z omeškania požadujúceho žalobcom tak súd žalobný návrh zamietol ako
nedôvodný.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. V tomto konaní

mal žalobca nepatrný neúspech v časti požadovaného úroku z omeškania, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcej časti, ako proti aj závislému výroku o náhrade
trov konania podala žalovaná včas odvolanie. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie tým, že jej

žalobu zo dňa 3.10.2014 doručil až 2.5.2016 znemožnil žalovanej uskutočňovať v plnej miere opatrenia
na svoju obranu a rovnako tým, že ju neoboznámil ako inak bude uplatnený nárok zo žaloby právne
posudzovať. Tým, že súd oboznámil žalovanú o uplatnenom nároku XX mesiacov po začatí konania
odoprel žalovanej právo na spravodlivý proces, keď žalovaná nemala možnosť zmierlivo riešiť predmet
sporu.

17. Žalovaná nesúhlasila s kvalifikáciou posúdeného nároku žalobcu, keď mala za to, že tento nárok
nikdy nevznikol a nikdy neexistoval ako bezdôvodné obohatenie, keďže neboli splnené podmienky
upravené v § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi vzniklo podľa žalovanej právo podľa § 145
Zákona č. 461/2003 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 241 toho istého zákona o sociálnom poistení,

právo na vrátenie penále, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu. Sociálna poisťovňa v konaní
pred prvoinštančným súdom poukázala na pojednávaní, že v súlade s § 145 v nadväznosti na § 241
zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi poukázala dňa 29.1.2016 sumu 64,- eur a poukaz zopakovala
17. marca 2016, keď žalobca finančné prostriedky zaslané na adresu trvalého bydliska poštovým
finančným poukazom neprevzal a rovnako ich neprevzal ani po druhýkrát. Žalovaná mala za to, že dňa

2.5.2016. keď sa prvýkrát dozvedela o žalobe si splnila povinnosť vrátiť penále, ktoré bolo zaplatené
dňa 30.8.2013 bez právneho dôvodu podľa osobitného predpisu, čo aj súdu poukázala, a preto žiadala
žalobu zamietnuť. Skutočnosť, že vrátené penále si žalobca neprevzal nemôže byť na ťarchu žalovanej.
V čase rozhodnutia žalovanej v konaní o predpísaní penále neboli pochybnosti o skutočnosti, žepoistné za príslušné mesiace v roku 2011 nebolo žalobcom zaplatené, keď konanie o predpísanom
penále je samostatným procesným konaním po právoplatnom rozhodnutí o predpísaní poistného,
a to so všetkými dôsledkami, ktoré následná vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia prináša, teda aj

výkon exekúciou. Žalovaná zdôraznila, že zo zákona je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon
sociálneho poistenia a hospodárenie s verejnými prostriedkami vykonávala v prísnom režime svojej
pôsobnosti a v rozsahu určenom zákonom. Nemožno podľa žalovanej prijať záver súdu prvej inštancie,
že rozhodnutím zo dňa 19.4.2017 na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
vykonaním exekúcie v roku 2013, a to práve s poukázaním na fakt, že do 15.7.2015 bol platný právny

stav vyplývajúci z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 18.6.2012 o predpísaní
penále v sume 64,05 eur, a to v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Prešov o predpísaní poistného za obdobie od júla do decembra 2011. Sociálna poisťovňa postupovala
v súlade s § 241, 148 ods. 1, 2 a 240 zákona č. 461/2003, keď dňa 18.6.2012 rozhodla o predpísaní
penále a následne pohľadávku exekučne vymáhala. Rozhodnutie nebolo vydané nezákonne a ani
uvedený postup nebol nezákonným postupom. Skutočnosť či postupovala žalovaná ako orgán verejnej

moci pri predpísaní penále a realizácii vykonateľného rozhodnutia zákonným spôsobom nie je tento
súd príslušný posudzovať v tomto konaní, ktorým sa žalobca domáha plnenia. Žalovaná nesúhlasila s
kvalifikáciou uvádzanej sumy 70,43 eur ako škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť postupom žalovanej,
keď odôvodnenie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti uvedenej v
rozsudku je nepresvedčivé. Konštatovanie okresného súdu, že žalobcovi bola zrazená suma 70,43

eur z dôchodku s nesprávnym konaním a postupom žalovanej pri vydávaní rozhodnutia zo dňa
18.6.2012 nebola v konaní skúmaná a preukázaná, a konštatovaním bez argumentácie a dôkazov.
Súd prvej inštancie podľa žalovanej neuviedol v čom spočíva preukázaný kauzálny nexus medzi
vzniknutou škodou u žalobcu a postupom, resp. konaním žalovanej. A rovnako neuviedol ako dospel
k jednoznačnému stanovisku, že sa jedná o škodu zapríčinenú nesprávnym konaním a postupom

žalovanej.

18. S poukazom na uvedené, preto žalovaná žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalobu zamieta, eventuálne, aby ho v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej mal za to, že rozhodnutie žalovanej zo dňa
18.6.2012 o penalizácii je irelevantné a nezákonné, teda že žaloba o bezdôvodné obohatenie z jeho
strany je dôvodná a zákonná. Zároveň je nepravdivým tvrdením žalovanej, že v konaní pred okresným
súdom preukázala, že penále z neodvedených dávok za obdobie júl až december 2011 boli nezákonne

zmrazené a odvedené na účet oprávneného na úhradu prednostnej pohľadávky z dôchodku žalobcu od
18.6.2013 do 17.5.2013 vo výške 64,03 eur boli poukázané žalobcovi dňa 29.1.2016 za nepravdivé a
ani neskoršie neboli poukázané v súlade so Zákonom č. 461/2003 Z. z. a Zákonom č. 595/2003 Z. z..

20. Nakoľko je podľa žalobcu nesporné zo spisového materiálu o nezákonných postupoch žalovaného,

žiadal žalobca vyplatiť úroky z omeškania od 18.4.2017 do rozhodnutia druhostupňového súdu.

21. Žalovaná vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu opätovne zotrvala na svojich
stanoviskách uvedených v podanom odvolaní s tým, že netvrdila, že žalobcovi by poukazovala sumu
70,43 eur, ktorú doposiaľ nepovažuje za bezdôvodné obohatenie a ani škodu. Žalovaná si povinnosť

vrátiť penále splnila dňom 29.1.2016, a to poštovým poukazom vo výške 64,05 Eur.

22. Žalobca vo svojej duplike k replike žalovanej uviedol, že predložené doklady žalovanou sú
irelevantné a podstatné je, že žalovaná príslušná na rozhodnutia vo veciach nepoukázala túto platbu ako
pokuty penále po identifikácii tejto platby, keď sa nejednalo o vrátenie pokuty penále, teda táto čiastka

64,05 eur bola z uvedeného dôvodu vykázaná Slovenskou poštou ako neprevzatá. To, že žalovaná o
skutočnosti, že rozhodnutie je neplatné vedela od októbra roku 2012, a že uvedené kroky a exekúciu
penále bola povinná zastaviť na základe rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-H. má za následok, že žalobca
trval na podanej žalobe s tým, že si uplatnil náhradu trov konania.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichzust.379anasl.CSPbeznariadeniapojednávania(§385a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech.

24. Úvodom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že výrok rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti
žalobný návrh zamietol, nebol napadnutý v odvolaní, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebol
predmetom odvolacieho prieskumu.

25. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, keďže
odvolateľka ako odvolací dôvod uviedla ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h), t.j., že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo ak chcel aplikovať
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom
konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový
stav a tieto právne predpisy aj správne vyložil.

26. Súd prvej inštancie založil podstatu svojho rozhodnutia na skutočnosti, pokiaľ ide o sumu penále
64,05 eur, ktoré bolo zrazené žalobcovi z dôchodku, a ktoré rozhodnutie bolo následným rozhodnutím
žalovanej zo dňa 22.6.2015 zrušené spolu s trovami exekúcie ako bezdôvodné obohatenie na žalovanej
strane, keď žalovaná túto sumu obdŕžala od exekútora v roku 2013 a drží ju doteraz. Správne kvalifikoval

súd prvej inštancie sumu 70,43 eur, ktorá vznikla ako predbežné trovy exekúcie, ako škodu, ktorá vznikla
žalobcovi postupom žalovanej, keď táto bola žalobcovi zrazená nesprávnym konaním a postupom
žalovanej pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 18.6.2012. Pokiaľ žalovaná poukazovala v podanom odvolaní
na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 a na povinnosti vyplývajúce z tohto zákona o sociálnom
poistení, tak odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 209 ods. 1 druhá veta tohto zákona, podľa

ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Nakoľko
rozhodnutie, na základe ktorého podala žalovaná návrh na exekúciu bolo ako nezákonné zrušené, t. j.
žalovaná sa neriadila vyššie uvedeným ustanovením § 209 ods. 1 druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z.
je preto jej argumentácia, že rozhodnutie na základe ktorého podala návrh na exekúciu na žalovaného

bolo právoplatné a vykonateľné bezpredmetná, rovnako ako aj to, že toto rozhodnutie bolo vykonateľné,
keďže sa neskôr ukázalo ako nezákonné a bolo právoplatne zrušené.

27. Samotná skutočnosť, že k doručeniu žaloby žalovanej došlo s časovým odstupom 22 mesiacov po
začatí konania bola spôsobená tým, že súd vyzýval žalobcu na upresnenie a doplnenie svojho návrhu

s tým, že žalovanej bol doručený až takýto upravený a doplnený (právne perfektný) návrh, pričom
pokiaľ sa týka procesných lehôt, ktoré mala žalovaná na oboznámenie sa s podaným návrhom, resp.
na vyjadrenie odvolací súd poukazuje, že boli dodržané všetky ustanovenia predchádzajúcej procesnej
normy (Občianskeho súdneho poriadku) účinnej v čase vykonávania úkonov súdu prvej inštancie, keď
žalovanej bola žaloba spolu so všetkými prílohami doručená dňa 2.5.2016 spolu s uznesením č. k.

7C/347/2014 - 46 zo dňa 21.4.2016, ktorým jej bolo uložené, aby sa v lehote 15 dní od doručenia žaloby
vyjadrila k podanému návrhu, pričom k rozhodnutiu súdu prvej inštancie došlo až dňa 19.4.2017, t.j.
žalovaná mala dostatok časového priestoru na predkladanie argumentácie, resp. navrhovanie dôkazov
v tomto konaní. Okresný súd nemohol žalovanej doručiť návrh žalobcu, ktorý nebol úplný a až po
odstránení vád tohto návrhu vyzval žalovanú na vyjadrenie a predloženie prípadných návrhov na

doplnenie dokazovania, čo nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces, či zásady
rovnosti podľa článku 5 ods. 5 Civilného sporového poriadku.

28. Ohľadom argumentácie žalovanej s tým, že v súlade s § 145 v nadväznosti na § 241 zákona
č. 461/2003 Z.z. žalobcovi poukázala sumu 64,05 eur tak odvolací súd poukazuje, že z rozhodnutia,

na základe ktorého bola táto suma 64,05 eur žalobcovi vrátená, a to č. XXXX-XX/XXXX-H. zo dňa
22.6.2015 nijako nevyplýva skutočnosť vrátenia tejto čiastky, keď jeho výrokovou časťou je to, že
penále za obdobie D. I. C. XXXX v celkovej sume 64,05 eur sa žalobcovi nepredpisuje t.j. je zmätočné
a naviac nevykonateľné a takto bola táto zásielka aj označená pre žalobcu, preto žalobca podľavyššie uvedeného nemohol nijako identifikovať dôvod tejto platby zo strany žalovanej vo výške
64,05 eur, keď naviac obsahom tejto platby nebolo vrátenie nezákonne vymožených trov exekúcie na
žalobcovi a bolo povinnosťou žalovaného riadne zdôvodniť účel tejto platby v prospech žalobcu. Takéto

konanie žalovanej je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj so
základnými zásadami správneho konania, medzi ktoré okrem iného patrí zásada súčinnosti spočívajúcej
v povinnosti správneho orgánu aktívne prispievať k riadnemu priebehu, naplneniu a účelu a ukončeniu
správneho konania. Ak bolo právoplatne rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.6.2013
zrušené rozhodnutie žalovanej zo dňa 27.4.2012 a následne žalovaná konanie, ktorým požadovala

úhradu poistného na žalobcovi zastavila, bolo povinnosťou žalovanej riadne vrátiť celú neoprávnenú
sumu vymoženého poistného vrátane trov vzniknutých v priamej príčinnej súvislosti s jeho vymáhaním,
ktoré žalobca neoprávnene uhradil.

29. Ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie odvolací súd uvádza, že konanie bolo vedené proti
žalovanej označenej ako Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, pričom podľa § 172 ods. 2 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a
povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov
starobnéhodôchodkovéhosporeniavrozsahuupravenomtýmtozákonomSociálnapoisťovňa.Samotná
organizačná zložka je v zmysle § 177 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vecne príslušná

na takéto konanie, preto správne žalobca v konaní označil ako žalovanú Sociálna poisťovňa, ústredie
Bratislava.

30. S poukazom na uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i
závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecne správnosti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. Ohľadom žiadosti žalobcu o vyplatenie úrokov z omeškania od 18.4.2017 do rozhodnutia
druhostupňového súdu, ktoré uviedol v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, odvolací súd uvádza,
že žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania od 3.5.2016 až do zaplatenia, t.j. nielen do rozhodnutia
druhostupňového súdu, ale až pokým žalovaná túto sumu dobrovoľne, resp. cestou núteného výkonu

rozhodnutia neuhradí s tým, že pokiaľ sa týka požadovaných úrokov žalobcom do 3.5.2016 v tejto
časti bol žalobný návrh právoplatne zamietnutý keď voči tomuto (zamietavému výroku) nepodal žalobca
odvolanie.

32. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 CSP a §

255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej o výške, o ktorej rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal v pomere hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoš kolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).