Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417205984
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417205984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a

členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: B.M. Q.,
M..XX.XX.XXXX, Q. Y. C.B. P. XXX/XX, P. Q., zaplatenie 1698,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Csp/247/2017-29 zo dňa12.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Kežmarok, sa podanou žalobou
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 1 698,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1359,66 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 30.10.2014
do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20,00 € počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného zaplatenia splatných vždy ku každému poslednému dňu v mesiaci, a to pod hrozbou straty

výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8, § 7 ods. 2, § 8 ods. 1, 4 zákona č. 250/2007 Z .z. o ochrane
spotrebiteľa a § 232 Civilného sporového poriadku.4.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žežalovanýaprávnypredchodcažalobcu,spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s., uzatvorili dňa 18.12.2013 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v

60 mesačných splátkach po 46,78 eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a
včas, žalobca ho vyzval listom zo dňa 27.8.2014 k okamžitej splatnosti celého úveru, zrejme v súlade so
všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, sú ale písané v obdobných
prípadoch tak malým písmom, že nie sú čitateľné, resp. len s veľkou námahou a sústredením. Ročná
úroková sadzba predstavovala 32%, RPMN 32%, celkové náklady spotrebiteľa 1.306,80 eur. Podľa

prehľadu splátok a úhrad žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 140,34 eur.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie je uzavretá zmluva o úvere absolútne neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi (civilnoprávna úžera). Postup žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou
praktikou a ako taký je v rozpore s dobrými mravmi.

6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd priznal žalobcovi len rozdiel medzi požičanou a
vrátenou výškou pôžičky, bez úrokov a bez poplatkov a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
súd priznal aj zákonný úrok z omeškania, keďže žalovaný sa s plnením peňažného záväzku do
omeškania skutočne dostal.

7. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej, tejto súd povolil splácať dlh v splátkach.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku.

III. Obsah odvolania žalobcu

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. a III. rozsudku odvolanie žalobca. Uviedol, že
súd prvej inštancie neprávne posúdil neplatnosť dojednania odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru. Celkové náklady spotrebiteľa s poskytnutým úverom predstavujú 1.306,80 eur v podobe
zmluvného úroku, ktorý je jedinou odplatou za poskytnutie úveru. Výška dojednanej odplaty neprevyšuje

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, nakoľko nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru
priemerných hodnôt RPMN (v čase uzavretia zmluvy 45,94%). Navyše, ani právny názor súdu prvej
inštancie o neplatnosti zmluvy ako celku pre údajnú neprimeranosť nie je správny, nakoľko jej neplatnosť
nespôsobuje neplatné dojednanie úrokov z úveru.

10. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa

§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas
podané odvolanie, osobou oprávnenou (§§ 359, 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý uznesenie, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správne.

12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaná a právny predchodca
žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., uzavreli dňa 18.12.2013 zmluvu o poskytnutí
pôžičky, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.500,- eur. Zmluvné strany si
dojednali zmluvný úrok vo výške 32%, ktorý bol zároveň jedinou odplatou za poskytnutie úveru.

13. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie o neprimeranosti
výšky dojednaného zmluvného úroku. Je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že odplata, úroky za
poskytovanie peňažných prostriedkov, podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov.
Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok.

Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly
podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvykle určenú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami priposkytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
všakviacakoo100%oprotipriemerubánk.Výškazmluvnýchúrokov,pokiaľtietoúrokyprevýšiapriemer

úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

14. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná

a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

15. V zmluve o úvere bola dojednaná úroková sadzba vo výške 32% ročne, aj keď z internetovej

stránky Národnej banky Slovenska je zrejmé, že priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov,
s lehotou splatnosti od 1 do 5 rokov, bola pri nových obchodoch vo výške 11,02%, stav úverov
12,83%. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade úroková sadzba pri nových obchodoch
predstavuje takmer 3-násobok priemernej hodnoty úrokovej sadzby, a preto je v zmysle citovanej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zmluva o úvere v časti dojednania zmluvného úroku

neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

16. Odvolací súd sa však nestotožnil s právny názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o
úvere ako celku. Vychádzajúc zo zmluvných dojednaní zmluvy o úvery je ale zrejmé, že zmluvný úrok
predstavoval jedinú odplatu za poskytnutie úveru, preto za vecne správny považuje odvolací súd prijatý

právny záver, podľa ktorého prislúcha žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške rozdielu medzi
požičanou a vrátenou sumou pôžičky, bez úrokov.

17. Za nedôvodnú zároveň považoval odvolací súd námietku žalobcu, podľa ktorej dojednaný úrok
predstavoval jedinú odplatu za poskytnutie úveru, pričom celková výška dojednanej odplaty neprevyšuje

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, nakoľko nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru
priemerných hodnôt RPMN (v čase uzavretia zmluvy 45,94%). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
výškadojednanéhoúrokuzúverupredstavujesamostatnúkategóriu,ktorápodliehasúdnemuprieskumu
vo svetle princípu dobrých mravov. Bez právnej relevancie preto zostáva, že celková výška nákladov
spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom neprevyšuje odplatu, obvykle požadovanú na finančnom

trhu. Nad rámec uvedeného je potrebné dodať, že RPMN, z ktorej sa počíta priemerná výška odplaty
z poskytnutého úveru, v sebe zásadne zahŕňa aj náklady za ostatné platené služby, poskytované
spotrebiteľovi, napr. poistné, pričom v prejednávanom prípade je zrejmé, že akákoľvek doplnková služba
v prospech spotrebiteľa poskytnutá nebola.

18.ZadanéhostavuodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokvovýrokuII.akovecnesprávnypostupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

19. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že výrok o trovách konania nie je súdom prvej inštancie
dostatočne formulovaný. Z výroku o trovách konania totižto musí byť stranám sporu zrejmé nielen to,

ktorá zo sporových strán je oprávnená na náhradu trov konania, ktorá zo sporových strán je na túto
úhradu zaviazaná, ale aj to, v akom rozsahu je zaviazaná strana povinná oprávnenej strane trovy
konania nahradiť. Pre nadobudnutie vykonateľnosti výroku o trovách konania preto nepostačuje súdom
prvej inštancie použitá formulácia, v zmysle ktorej sa žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej, bez explicitného uvedenia rozsahu tejto náhrady. Z takto formulovanej výrokovej časti

rozsudku súdu prvej inštancie bolo navyše odvolaciemu súdu znemožnené posúdiť či bol žalobca
výrokom o trovách konania dotknutý na svojich právach, a teda je oprávnený voči takémuto rozhodnutiu
podať riadny opravný prostriedok, keďže tento môže byť podaný len oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

20. Z tohto dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.21. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, pričom
pri formulácii výroku bude súd postupovať v zmysle pokynov tohto odôvodnenia, a teda vo výroku o
náhrade trov konania vysloví nielen to, ktorá zo sporových strán je oprávnená na náhradu trov konania,

ktorá zo sporových strán je na náhradu trov konania zaviazaná, ale určí aj rozsah náhrady trov konania
v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).