Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218182
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115218182.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.
EvyŠofrankovejaJUDr.GabrielyVilágiovejvsporežalobcov1.T..M.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
O. XX, XXX XX O., 2. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z. XX, XXX XX O., právne zastúpená
advokátom JUDr. Ján Klimek, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovaným 1. O. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z. XXX, XXX XX O., 2. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Q. XX,

XXX XX O., o určenie priebehu hranice medzi nehnuteľosťami - trovy konania, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 7C/298/2015-251 zo dňa 03. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku IV. o trovách konania.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele registra C-KN č. XXX záhrady o výmere
XX mX zapísaných na L. vlastníctva č. XX, katastrálne územie Z. Z. zastavuje.

II. Žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. Z. zapísanej L.
vlastníctva č. XXX ako parcela registra C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX
podľa W. plánu č. XX/XXXX, overeného pod č. W dňa XX.XX.XXXX.

III. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa 2. rade sú podielové spoluvlastníčky k nehnuteľnostiam v
katastrálnomúzemíZ.Z.,zapísanýchnaL.vlastníctvač.XXakoparcelyregistraC-KNč.XXXzastavané

plochy a nádvoria o výmere XX mX a č. XXX/X záhrady o výmere X.XXX mX podľa geometrického plánu
č. XX/XXXX, overeného pod č. W dňa XX.XX.XXXX, a to žalobkyňa v 1. rade v podiele X a žalobkyňa
v 2. rade v podiele 3.

IV. Žalobkyne v 1. a 2. rade majú vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 123, § 124, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
§ 137, § 144, § 145, § 255 ods. 1, § 256, § 262, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že z výpisu z LV č. XX okres O., kat. úz. Z. Z. vyplýva, že žalobkyne sú vedené
ako podielové spoluvlastníčky k parcele registra C č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX a XXX/X.. Z výpisuz LV č. XXX, okres O., kat. úz. Z. Z. vyplýva, že žalobkyňa v1. rade je výlučnou vlastníčkou parcely
registra C č. XXX/X. Žalovaný v 1. rade je vedený ako výlučný vlastník parcely registra C č. XXX/X.
Žalovaná v 2. rade podľa výpisu z LV č. XX, okres O., kat. úz. Z. Z. je vedená ako výlučná vlastníčka

parcely registra C č. XXX, parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako
podieloví spoluvlastníci podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Z. Z., parcely č. XXX/X o výmere X.XXX m2.
Medzi susediacimi pozemkami je už dlhodobo zaužívaný stav užívania a rešpektovania hraníc po celej
dĺžke, ktorý vznikol ešte v čase právnych predchodcov strán sporu a je rešpektovaný aj v prírode, aj
vyznačeným oplotením, ktoré medzi susediacimi parcelami postavil od svojej parcely č. XXX/X žalovaný

v 1. rade a od parciel žalobkýň č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX a XXX/X žalobkyne. Voči priebehu hraníc
nemali obe strany námietky. V katastrálnom území Z. Z. bolo vykonané v roku XXXX miestne šetrenie
ohľadne pozemkov, kde sa zameral skutočný stav, tento sa premietol v náčrtoch katastra, v ktorom
boli zachytené aj stavby a boli vyznačené aj hranice vrátane lomových bodov. Tieto náčrty sa však
nepremietli do aktuálnej katastrálnej mapy, a tak je hranica zakreslená lomením, v dôsledku čoho je aj
výmera evidovaná na listoch vlastníctva rozdielna s výmerou v prírode. Žalobkyne požiadali Okresný

úrad Prešov, katastrálny odbor podaním zo dňa 17.12.2013 o opravu chýb, ku ktorému zároveň pripojili
geodetické podklady, na ktorom boli zakreslené hranice susediacich pozemkov v súlade so stavom v
prírode, ako aj meračských operátov v katastri nehnuteľností. Okresný úrad, katastrálny odbor súhlasil
s tým, že lomový bod je nesprávne zaznačený. Žalovaný v 1. Rade sa zúčastnil konania pred katastrom
nehnuteľností, s týmto konaním súhlasil, ale keď sa dozvedel o rozlohe, tak zmenil názor. J. T.. B. K.

uviedol, že chyba sa stala mimo žalovaných a žalobcov, je to kancelárska chyba, ktorá sa stala pri
mapovaní. Našli sa dve hrubé chyby, ktoré je potrebné zmeniť a zosúladiť skutkový stav so stavom
právnym.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,

že žaloba žalobkýň je v celom rozsahu dôvodná. Z dôvodu písomného späťvzatia žaloby žalobkýň v
časti o určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX, so súhlasom žalovaných konanie v tejto časti
v celom rozsahu zastavil. V ostatných častiach žalobného návrhu, súd žalobu žalobkýň považoval v
celom rozsahu za dôvodnú. Skutočný stav v prírode nie je v súlade s evidovaným stavom v katastri
nehnuteľností, ako ohľadne priebehu hraníc, tak aj ohľadne výmery samotných parciel, ktoré sú vo

vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň. Žalobkyne sa to pokúšali napraviť cestou
príslušného katastra nehnuteľností, pričom žalovaní tento stav nerešpektovali, v dôsledku čoho kataster
nemohol dokončiť začaté konanie. Súd mal za preukázané, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem
na takomto petite. Súd určil vlastnícke právo žalobkýň k nehnuteľnostiam v súlade so žalobným petitom
podľa Znaleckého posudku znalca T.. B. K. č. XX/XXXX.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyne mali úspech v celom rozsahu, ich neúspech spočíval
v nepatrnej časti týkajúcej sa parcely č. XXX, keď procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti. Z
uvedeného dôvodu súd priznal vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Vo vzťahu k ust. § 257 C.s.p., uviedol, že neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie

náhrady trov konania stranám sporu, ako to navrhoval právny zástupca žalovaných v záverečnej reči.
Súd poukzal na správanie žalovaných, ktorí pre svoj postoj spôsobili toto konanie a vedenie tohto
súdneho sporu, keď nesúhlasili s podanou žalobou a nevedeli sa ani mimosúdne dohodnúť.

6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, a to proti výroku IV. o trovách konania.

Mali za to, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a charakter samotného sporu mal súd rozhodnutie
o náhrade trov konania oprieť o ust. § 257 C.s.p.. Uviedli, že je nesporné, že charakterom a druhom
tohto konania bolo určenie priebehu hranice prebiehajúcej medzi nehnuteľnosťami oboch žalobkýň a
žalovaných. Z vyjadrení znalca možno dospieť k záveru, že k chybnému zakresleniu hranice došlo
nie na základe zavinenia účastníkov konania, ale z dôvodu pochybenia a zavinenia predchádzajúceho

orgánu terajšieho katastrálneho úradu. V súdom spore sa javí ako spravodlivé, aby si účastníci, každý
sám znášal náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že obidve sporové strany boli v konaní
zastúpenévkonaníprávnymizástupcami,advokátmi.Takétorozhodnutiesúduonepriznanítrovkonania
účastníkom by nemalo spôsobiť žiadne závažnejšie sociálna a majetkové postihy. Navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku IV. tak, že mení rozsudok a náhradu trov

konania účastníkom nepriznáva.

7. Žalobkyne sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že rozhodnutie súdu považujú za vecne správne
aj v napadnutom výroku. Uviedli, že samotní žalovaní v priebehu konania pred vynesením rozsudkuneuviedli a nepreukázali žiadne také skutkové okolnosti v ktorých by bolo treba vidieť dôvody hodné
osobitného zreteľa a samotný rozpor nie je z hľadiska právneho ani skutkového ničím výnimočný.
Ide o štandardný vlastnícky spor týkajúci sa susediacich pozemkov. Za dôležitú považovali ich výzvu

zo dňa 30.09.2014, v ktorej boli obaja žalovaní vyzvaní na mimosúdne riešenie, v rámci ktorého boli
žalobkyne ochotné znášať všetky náklady. V uvedenej výzve tiež boli upozornení na to že pri súdnom
riešení vzniknú trovy konania. Ďalej uviedli, že so žalobou sa neunáhlili a teda žalovaní mali dostatok
času na mimosúdne riešenie, na prípadné preverenie si skutkových a právnych náležitostí týkajúcich
sa predmetu konania. Pre posúdenie možnosti aplikácie je potrebné vyhodnotiť aj postoj účastníkov v

konaní, resp. ich procesné kroky. Žalovaní napriek tomu čo uviedli pri ústnom jednaní od tejto dohody
odstúpili. Na ponuku o mimosúdne riešenie nepristúpili. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté

rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Z obsahu odvolania žalovaných možno vyvodiť, že namietajú len nesprávne právne posúdenie veci
(§ 365 písm. h) C.s.p.).

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Žalovaní tvrdia, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaní nepredostreli relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre nich priaznivejšie rozhodnutie.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaných dopĺňa nižšie uvedené.

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.16. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo

dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

17. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

18. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., ktorého účelom

je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných

zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,súprípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z
08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).

19. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z

posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán

konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

20. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

21. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 C.s.p. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti dodáva, že z obsahu spisu a dostupných registrov nezistil
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na uvedený prípad. Odvolací súd
poukazuje na to, že síce sa na prvý pohľad javí, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
avšak vzhľadom na vedomosť žalovaných o pôvodnej hranici medzi dotknutými pozemkami, na ktorej

bol už podľa vyjadrení do 60. rokov postavený drevený plot, následne plot kovový a v súčasnosti
sa tam nachádzajú betónové stĺpiky s pletivovým plotom, pričom plot bol stavaný tak, že sa kovové
stĺpiky vyberali a na ich miesto sa dávali betónové stĺpy, ako aj na závery znaleckého posudku a
postoj katastrálneho odboru museli mať žalovaní vedomosť alebo minimálne pochybnosť, že hranicesú v katastri zaznačené chybne a nezhodujú sa so skutočným stavom. Napriek uvedenej skutočnosti a
počiatočnému súhlasu s opravou chyby v katastrálnom operáte, ktorý bol neskôr odvolaný, teda práve
konaním žalovaných boli žalobkyne nútené domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd prvej

inštancie, čím im vznikli v priebehu konania trovy, ktoré by inak nevznikli, ak by boli žalovaní súčinní a
snažili sa vzniknutý stav vyriešiť mimosúdne, teda už v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte.

22. Zároveň ani vzhľadom na majetkové, osobné, sociálne či iné pomery žalovaných a žalobkýň nie sú

naplnené podmienky na aplikovanie ust. § 257 C.s.p..

23. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaných za dôvodné, a preto rozsudok v
napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 C.s.p., tak že úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 2 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).