Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201918
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201918.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkýň: 1/ Y. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: M. Z.. XXa, C.
XXXXX, L., 2/ O. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, C. XXXXX, L., zastúpených JUDr. Helenou
Bognerovou, advokátkou so sídlom Vajanského ul. č. 8, Trenčín, IČO: 311 182 24, proti žalovanému:
Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o
žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 15.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave u k l a d á Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru,
aby v konaní číslo 6222/2004 vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území N. - F.
žiadateľkám Y. C. V. O. W. pokračoval v konaní a o ich uplatnených a doposiaľ nerozhodnutých nárokoch
rozhodol v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalovaný je povinný v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia doručiť súdu vydané
rozhodnutie.

ŽalobkyniamChanaHareliaMagdaléneDaganovej priznáva úplnúnáhradudôvodnevynaložených
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.11.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj „súd“) doručená
žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ (ďalej len
„žalobkyne“) domáhali voči žalovanému vydania uznesenia v znení: „Žalovanému súd ukladá, aby v

konaní, ktoré je vedené na Okresnom úrade Bratislava, pozemkový a lesný odbor pod sp. zn. 6222/2004/
D konal a v lehote 3 mesiacov rozhodol. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ Y.D.I. C.
a 2/ O. W. trovy konania, ktoré im s vedením tohto súdneho sporu vznikli vo výške 100 %.“ Zo žaloby
vyplýva, že žalobkyne namietajú prieťahy v konaní žalovaného o ich reštitučnej veci.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 28.3.2018 uviedol, že ako prvostupňový orgán vo veci
koná, avšak dlhodobo poddimenzovaný personálny stav, neustála fluktuácia zamestnancov, ako i

právna náročnosť reštitučnej agendy a obtiažnosť získavania podkladov týkajúcich sa veci neumožňuje
vybavovať podania v lehotách stanovených správnym poriadkom. V súvislosti s námietkou žalobkýň
týkajúcou sa jeho nečinnosti uviedol, že nie je nečinný, nakoľko dňa 18.12.2015 požiadal katastrálny
odbor Okresného úradu Bratislava o vyhotovenie písomnej aj grafickej identifikácie parciel, na ktoré bol
uplatnený reštitučný nárok a dňa 24.11.2017 vydal rozhodnutie zn. OU-BA-PLO-2017/01213-005/GLI o
časti uplatneného reštitučného nároku.

3. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného žalobkyne vo vyjadrení z 30.8.2018 namietali, že od
uplatnenia ich nároku prešlo 14 rokov, preto tvrdenie žalovaného o dlhodobo poddimenzovanom
personálnom stave a neustálej fluktuácii zamestnancov je irelevantné. Podľa nich tvrdenie žalovaného
o žiadosti zaslanej katastrálnemu odboru OÚ Bratislava žiadnym spôsobom nevyvracia ich tvrdenie,
že vec nebola vybavená včas a bez zbytočných prieťahov. Z vyjadrenia žalobkýň ďalej vyplýva, že dňa
6.12.2017imbolodoručenérozhodnutiežalovanéhoč.k.6222/2004zn.OU-BA-PLO-2017/012913-005/

GLI,ktorésaichvšaknetýka.Podľa žalobkýňžalovanýsvojouneefektívnouanesústredenoučinnosťou,resp.nečinnosťouvytvoril unichprávnuneistotuaporušilichprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
4. Vo vyjadrení z 25.2.2019 žalovaný uviedol, že na svojich tvrdeniach obsiahnutých vo vyjadrení z

28.3.2018trváavovecikoná.Uviedol,žeidentifikáciaparcielmubolakatastrálnymodboromOkresného
úradu Bratislava doručená dňa 19.2.2016 a dňa 24.11.2017 vydal rozhodnutie o časti reštitučného
nároku s odkazom, že o uplatnenom návrhu žalobkýň rozhodne samostatným rozhodnutím. Žalovaný
tiež skonštatoval, že nakoľko po podaní predmetnej žaloby bol administratívny spis týkajúci sa veci dňa
28.3.2018 odstúpený súdu, nemôže v súčasnosti v správnom konaní pokračovať.

5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd
bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Po preskúmaní veci dospel súd k záveru, že
žaloba je dôvodná, preto aplikujúc § 250 SSP uložil žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol.
6. Pred rozhodnutím vo veci sa súd podrobne oboznámil so žalobou, jej prílohami, vyjadreniami
žalovaného i žalobcu a administratívnym spisom žalovaného. Z ich obsahu zistil:

- 28.12.2004 si žalobkyne, spolu s inými žiadateľmi, uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva podľa
zákona 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej
iba „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“) na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave,

- podaním z 24.1.2006 žalobkyne urgovali konanie vo veci,
- 31.1.2006 žalovaný vyzval žalobkyne na založenie plnomocenstiev,
- 10.3.2006 boli žalovanému doručené požadované plnomocenstvá,
- 4.5.2006 žalovaný oznámil začatie konania, vyzval žalobkyne na doplnenie dokladov do 30.8.2006 a
prerušil konanie v zmysle výzvy na doplnenie dokladov,

- podaním z 2.8.2006 a zo 16.8.2006 žalobkyne požiadali o predĺženie lehoty na doloženie dokladov,
- 11.8.2006 žalovaný predĺžil lehotu do 30.10.2006,
- podaním z 25.10.2006 (doručeným žalovanému 30.10.2006) žalobkyne doložili niektoré z
požadovaných dokladov,
- podaniami z 20.11.2007, 24.1.2008 a z 27.5.2008 žalobkyne žiadali o pokračovanie v konaní,

- rozhodnutím zo 16.6.2008 žalovaný čiastočne zastavil konanie z dôvodu neodstránenia vád,
- 11.8.2008 žalovaný vyzval žalobkyne na odstránenie nedostatkov reštitučného podania a trom
inštitúciám (kataster, mesto Bratislava, archív listín PK ) zaslal výzvu na vyhľadanie a predloženie listín,
dôležitých pre konania,
- rozhodnutím z 12.8.2008 konanie prerušil,

- 4.9.2008 žalovaný zaslal štátnemu archívu požiadavku, na ktorú dostal odpoveď 24.9.2008,
- 10.10.2008 žalobkyne doručili svoje stanovisko k výzve z 11.8.2008,
- 7.10.2013 žalovaný opäť prerušil konanie a žalobkyniam zaslal výzvu na odstránenie nedostatkov
podania,
- 2.12.2013 žalobkyne doručili čiastočné späťvzatie nároku, ako aj stanovisko k výzve zo 7.10.2013,

- 16.1.2014 žalobca vyzval SPF na vyjadrenie k späťvzatiu, vyjadrenie bolo doručené 25.6.2014,
- 30.6.2014 žalovaný rozhodol o čiastočnom zastavení konania,
- 23.9.2015 bola žalovanému doručená sťažnosť na prieťahy v konaní,
- 18.12.2015 požiadal žalovaný o súčinnosť katastrálny odbor (identifikáciu parciel),
- 19.2.2016 bola doručená identifikácia,

- podaním z 9.8.2017 žalobkyne požiadali o pokračovanie v konaní,
- podaním z 12.11.2017 podali žalobkyne sťažnosť na prieťahy v konaní,
- 24.11.2017 žalovaný vydal rozhodnutie vo veci štyroch žiadateľov (nie žalobkýň),
- 29.3.2018 bol administratívny spis žalovaného pripojený k jeho vyjadreniu na žalobu.
Podľa § 5ods. 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom: Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): (ods. 1)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom
konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
(ods. 2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný

rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do
60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť
odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30,
prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Správne súdy v
správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred

nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP: Správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu
verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP: Na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,

keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
Podľa § 242 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.
Podľa § 250 ods. 1 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a

žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.
7. Je nepochybnou skutočnosť, že na konanie podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom sa
vzťahuje správny poriadok. Tento zákon najmä v ustanovení § 49 stanovuje základné zásady vo vzťahu
k dobe administratívneho konania. Cieľom tejto zákonnej úpravy je docieliť, aby administratívne konanie

bolo ukončené v objektívne čo najkratšom čase.
8. Tak z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, ale aj z rozhodovacej praxe súdu je zjavné, že
prijatím zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom (predtým tiež zák. č. 229/1991 Zb. o pôde)
došlo k enormnému nárastu reštitučných žiadostí. Tieto konania sú vo väčšine prípadov náročné,
predovšetkým na zabezpečenie dokladov, potrebných na náležité zistenie skutkového stavu (existencia

pôvodného vlastníctva, identifikácie, matričné doklady, doklady o prechode vlastníctva a pod.). Potreba
vykonaniadokazovaniazaťažujepredovšetkýmžiadateľovoreštitúcie(nakoľkoideonávrhovékonania),
v neposlednom rade však aj žalovaného ako vo veciach konajúceho správneho orgánu. Všetky tieto
okolnosti, predovšetkým však neúmerné zaťaženie žalovaného reštitučnými konaniami spôsobili v
podstate nemožnosť v nich konať bez prieťahov.

9. Nie inak tomu bolo aj v prejednávanej veci, kedy boli žalobkyne opakovane vyzývané na
doloženie dokladov, nevyhnutných pre vydanie rozhodnutia. Z tohto dôvodu bolo konanie opakovane aj
prerušované. Podobne aj žalovaný v priebehu konania vyvíjal aktivity najmä vo vzťahu k iným štátnym
orgánom v zrejmej snahe vykonať dokazovanie, ktoré by viedlo k objektívnemu zisteniu skutočného
stavu veci.

10. Ako to vyplýva z obsahu podanej žaloby, žalobkyne namietali v prebiehajúcom reštitučnom konaní č.
6222/2004nečinnosťžalovanéhovobdobiachod24.12.2004do4.5.2006,od21.11.2007do11.8.2008a
od 1.7.2014 do 15.11.2017. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného (vo vzťahu k týmto obdobiam)
súd zistil nečinnosť v obdobiach od 28.12.2004 do 31.1.2006, 21.11.2007 do 16.6.2008 a od 1.7
2014 do 18.12.2015. Následne tiež od 20.2.2016 do 24.11.2017, resp. do 228.3.2018 (odoslanie

administratívneho spisu súdu).
11. Súd pokladá za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný rozhodnutím zo 7.10.2013 naposledy
prerušil konanie v súvislosti s výzvou na odstránenie nedostatkov podania z toho istého dňa. Po
reakcii žalobkýň na túto výzvu, súčasťou ktorej bolo aj čiastočné späťvzatie návrhu, žalovaný požiadal
katastrálny odbor o identifikáciu parciel, ktorá požiadavka bola splnená 19.2.2016. Dňa 24.11.2017

žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré sa však netýkalo žalobkýň. Nakoľko z vyjadrenia žalovaného k
podanej žalobe nevyplýva, že by v konaní, ktoré sa týka žalobkýň, bolo potrebné či nevyhnutné doplniť
akékoľvek dokazovanie, či odstrániť nedostatky nimi podaného reštitučného nároku možno sa dôvodne
domnievať, že ku dňu 19.2.2016 bolo možné rozhodnúť vo veci uplatneného nároku v celosti. Teda nie
len vo vzťahu k štyrom iným žiadateľom o reštitúcie (rozhodnutie z 24.11.2017).

12. I napriek objektívnym skutočnostiam, uvedeným v bode 8. tohto odôvodnenia súd dospel k
presvedčeniu, že žalovaný v konaní č. 6222/2004 vo vzťahu k žalobkyniam nekonal sústredene, resp. v
jeho postupe v konaní bol opakovane nečinný, pričom po 20.2.2016, nevydal vo veci žalobkýň meritórne
rozhodnutie i keď mu v tom nič nebránilo. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná
dôvodne. Preto súd, aplikujúc ust. § 250 ods. 1 SSP rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.
13. Súd súčasne uložil žalovanému v zmysle § 250 ods. 1 SSP povinnosť v lehote štyroch mesiacov od
právoplatnosti tohto uznesenia doručiť súdu vydané rozhodnutie.14. O trovách žalobkýň súd rozhodol vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania podľa § 167 ods. 1
SSP. Žalobkyne boli v konaní úspešné, preto im súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a
podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento

zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu (§439 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Podľa § 251 SSP:
(1) Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu
môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko
orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
(2) Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie

uznesením zastaví.