Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 1, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203889
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118203889.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom ulica V. Spanyola č. 43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335
825, právne zastúpený: HADBÁBNA & spol. Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C,
01007Žilina,IČO:47249722,protižalovanému:Z.A.-A.,H.D.E.D.XX,M.:XXXXXXXX,ozaplatenie
2.330,41 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,67 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 66.39 Eur od 17.5.2016 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 4,28 Eur od 16.7.2016 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.2.2018 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.330,41 € spolu
so špecifikovaným úrokom z omeškania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že poskytol žalovanému za odplatu nehnuteľnosť - pozemok

naparceleCKNčísloXXXXkatastrálneúzemieŽilinaovýmere12m2vovlastníctveSlovenskejrepubliky
v správe žalobcu, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, aby ho dočasne užíval za štvrťročné nájomné vo výške
199,16 € a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21.2.2006. Žalobca účtoval žalovanému nájomné
za nehnuteľnosť a platby za služby spojené s nájmom, faktúrami ktoré bližšie špecifikoval v žalobe a
to od 16.5.2016 do 29.1.2018 v celkovej sume 2.330,41 €, ktorú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil,
pričom žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vyzval niekoľkokrát upomienkami a výzvou zo

dňa 10.1.2018, ktorú však žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úrokov
z omeškania v zmysle čl. VII. bod 4 nájomnej zmluvy.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 8.6.2018 v ktorom
uviedol, že zmluva na ktorú sa odvoláva žalobca bola uzatvorená dňa 21.2.2006 na dobu 10-tich rokov
- táto doba uplynula 21.2.2016.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 9.7.2018, v
ktorom uviedol, že zmluva bola síce uzatvorená dňa 21.2.2016 na dobu 10-tich rokov, ale nájom začal
plynúť dňom inštalácie stánku na pozemku prenajímateľa. K inštalácii stánku došlo dňa 2.5.2006,
doba nájmu teda uplynula dňa 2.5.2016. O skončení nájomného vzťahu žalobca písomne informoval
žalovaného a žiadal vypratať predmet nájmu, pričom ten si zásielku v odbernej lehote neprevzal.
Predmet nájmu žalovaný naďalej využíva na základe bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu

žalobca aj naďalej žalovanému vystavoval faktúry a niekoľkokrát ho vyzval na úhradu faktúr, ktoré sú
predmetom žaloby. Žalovaný neuhradil ani jednu z týchto faktúr.5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 7.9.2018, v ktorom
poukázal na to, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu 10-tich rokov, teda zmluva trvá od
podpísania po dobu 10-tich rokov - t.j. od 21.2.2006 do 20.2.2016. Taktiež v čl. X. ods. 1 nájomnej

zmluvy sa uvádza, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami, pričom nájom
začína plynúť dňom inštalácie stánku na pozemku, čiže nájom (suma, peniaze) ako taký trvá odo
dňa inštalácie stánku do uplynutia doby trvania zmluvy. Keďže zmluva začala platiť dňom podpísania,
t.j. 21.2.2006 a doba bola zmluvne dohodnutá na dobu 10-tich rokov, t.j. do 20.2.2016 - tak nie je
možné, aby bol nájom požadovaný po dátume ukončenia zmluvy. Ďalšie vyjadrenia žalobcu sú mu

nejasné, nezrozumiteľné a nepodložené dôkazmi. Napríklad „o skončenie nájomného vzťahu žalobca
písomne informoval žalovaného a žiadal vypratať predmet nájmu, pričom ten si zásielku v odbernej
lehote neprevzal, predmet nájmu žalovaný naďalej využíva na základe bezdôvodného obohatenia“ sa
nezakladajú na pravde a sú skreslené. Ďalej oznámenie zo dňa 11.1.2018 mu nebolo doručené, takže
to nie je možné považovať za oznámenie. Taktiež vrátenie zásielky ešte neurčuje, čo bolo vo vrátenej
zásielke obsiahnuté.

6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 24.4.2019. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 5.4.2019
žiadal o odročenie predmetného pojednávania z dôvodu absolvovania štátnych skúšok na vysokej škole.
Taktiež v prílohe priložil kópie daňového priznania za roky 2016 a 2017, z ktorých vyplýva jeho nulový
príjem ako H. s poukázaním na to, že z toho vyplýva, že predmetný pozemok po skončení zmluvy
nevyužíval.

7. Na pojednávaní dňa 29.5.2019 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe v celom
rozsahu.
8. Žalovaný sa taktiež pridržiaval svojich písomných vyjadrení a najmä poukázal na to, že žalobca nemá
nárok na žalovanú sumu, nakoľko uvádza len že fakturoval nejaké sumy, avšak nájomná zmluva, ktorá
bola uzatvorená na dobu určitú, táto skončila a po skončení tejto zmluvy už priestor nevyužíval, čo doložil

aj daňovým priznaním za to obdobie, že už nemal žiaden príjem alebo zanedbateľný.
9. Súd pri postupe podľa ust. § 181 CSP oznámil sporovým stranám ako sa mu javí právne posúdenie
veci a to vzhľadom na to ako a čím bola žaloba skutkovo odôvodnená s tým, že bude aplikovať príslušné
všeobecné zákonné ustanovenia o nájme a to najmä ust. § 676 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka.
10. Po oboznámení s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom právna zástupkyňa

žalobcu uviedla, že v danej veci by sa mal použiť Zákon 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, pričom
poukázala na ust. § 13 ods. 2 predmetného zákona, v ktorom sa okrem iného uvádza, že nájomné
nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol a ustanovenie osobitného
predpisu o nájomnej zmluve - t.j. § 676 Obč. zákonníka sa nepoužije, teda žalobca nemal povinnosť
do 30 dni podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti, nájomná zmluva sa neobnovila a nájomný vzťah

skončil. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, tak žalobca sa nachádza v zozname príspevkových
organizácií financovaných zo zdrojov zdravotných poisťovní a Zákon 278/1993 v § 1 ods. 1, písm. a)
upravuje, že správu majetku vo vlastníctve SR vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére vykonáva
správca majetku štátu.
11. Žalovaný po vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že podľa nájomnej zmluvy umiestnil

stánok v roku 2006 a v zmluve sa uvádza, kedy táto zmluva končí a teda že končí uplynutím doby nájmu
10-tich rokov. On, ako SZČO ten stánok odstúpil v roku 2015 spoločnosti TOTO s.r.o. s tým, že nájom
ešte aj v roku 2015 platil stále, kým neuplynula zmluva. Vychádzal z toho, že mal platne uzatvorenú
nájomnú zmluvu, v roku 2015 však ukončil svoju činnosť, stánok previedol uvedenej spoločnosti, ktorá
potom tento stánok z uvedeného pozemku aj odstránila, pretože ho bolo potrebné rekonštruovať a po

rekonštrukcii tento stánok bol umiestnený v areály nemocnice, ale na inom mieste ako mal prenajatý
on, pretože pozemok má výmeru 2000m a on mal prenajatých 12m2. Tento stánok sa umiestnil na iné
miesto tohto pozemku, avšak vychádzal z toho, že zmluvu má uzatvorenú ešte do roku 2016, tak to
nájomné za 12m2 platil a potom v roku 2016 sa nájomná zmluva skončila a po tomto období už prenajatý
stánok prevádzkovala uvedená spoločnosť, v ktorej je síce konateľom a spoločníkom s manželkou, ale

predajnýstánokprevádzkujetátospoločnosťamáuzatvorenúnájomnúzmluvusnemocnicouzaúčelom
umiestnenia stánkov a predaja. Opätovne zdôraznil, že do februára 2016 nájom platil, pretože tam bola
nájomná zmluva. Toto aj oznamoval nemocnici minimálne v tých časoch, keď mu boli zasielané faktúry
keď to začalo a vysvetľoval im ako to je. Zároveň poukazoval na to, že týmto sa vlastne aj obhajuje,
pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi aby preukázal, že tú časť nehnuteľnosti aj po skončení nájmu

užíval bez nejakého právneho dôvodu. Uviedol, že neužíval a až keď žalobca predloží nejaké dôkazy že
to užíval, môže k tomu zaujať nejaké stanovisko. Ďalej uviedol, že aj vo svojich písomných vyjadreniach
uvádzal, že predmetný stánok od ukončenia doby nájmu neužíva a nemohol teda odoberať ani el.
energiu ani niečo spotrebovať a žalobca tým že vystavil faktúry nemôže preukazovať, že tento stánokalebo pozemok užíval aj skončení doby nájmu, že el. energiu odoberal a stánok prevádzkoval, toto
popieral a žalobca ani nepreukázal, žeby sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, to je na strane žalobcu
a toto je prvý krok a on sa môže vyjadrovať a brániť až potom, čo toto žalobca preukáže.

12. Zástupkyňa žalobcu po vyjadrení žalovaného uviedla, že žalovaný predmet nájmu užíval, vyplýva to
z toho, že ešte dňa 11.1.2018 bol vyzývaný, aby vypratal predmetný pozemok. Užívanie teda preukazuje
jednak uvedenou výzvou ako aj skutočnosťou, že fakturovali bezdôvodné obohatenie za užívanie a
žalovaný ani žalobcovi neoznamoval, že teda mal skončiť s prevádzkovaním predajného stánku, že to
prevádzkuje niekto iný. Stánok je na pozemku umiestnený a preto sa to fakturovalo aj ako bezdôvodné

obohatenie.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
14. Žalobca je s účinnosťou od 1.januára 1992 štátnou príspevkovou organizáciou s právnou
subjektivitou zapojenou na štátny rozpočet Slovenskej republiky prostredníctvom Ministerstva
zdravotníctva SR. Predmetom jeho činnosti je poskytovanie ambulantnej a ústavnej liečebno-
preventívnej starostlivosti. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú zriaďovacou listinou vydanou

MZ SR zo dňa 9.12.1991 pod č. 3724/1991-A/XIV-1.
15. Žalobca je zapísaný na LV č. XXX E. U..Ú.. Ž. ako správca nehnuteľností uvedených na predmetnom
liste vlastníctva vo vlastníctve Slovenskej republiky, okrem iných aj pozemku CKN parcela č. XXXX/X o
výmere 3975, 2238/4 o výmere 172m2 N. XXXX/X vo výmere 135m2.
16. Dňa 21.2.2006 bola medzi Slovenskou republikou, za ktorú konal žalobca ako správca ako

prenajímateľom a žalovaným( SZČO) ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva uzatvorená podľa ust.
§ 663 a nasl. Obč. zákonníka a ust. § 13 ods. 1 Zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení
neskorších predpisov. V predmetnej nájomnej zmluve si účastníci zmluvy určili vzájomný rozsah práv a
povinností. Podľa čl. III. zmluvy - predmetom nájmu je nehnuteľnosť, pozemok na parcele č. KN XXXX J.
U..Ú.. Ž. o výmere 12m2 vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe NsP Žilina zapísaná na LV č. XXX

U..Ú.. Ž. (viď situačný plán, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy). Situačný plán nebol zo strany žalobcu
predložený. V čl. IV - účel nájmu - je uvedené, že predmet nájmu ktorý je špecifikovaný v čl. III. zmluvy
bude nájomca využívať na podnikateľské účely - na umiestnenie predajného stánku na občerstvenie
+ predaj. V čl. V. - doba nájmu - je uvedené, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu 10-tich rokov,
pričom nájom začína plynúť dňom inštalácie stánku na pozemku prenajímateľa a nájomca je povinný do

3 dní túto skutočnosť prenajímateľovi písomne oznámiť. V čl. VI. - služby spojené s nájmom pozemku
- je v odseku 1 uvedené, že prenajímateľ sa zaväzuje nájomcovi poskytnúť odber el. energie a vody,
tak isto sa prenajímateľ zaväzuje, že umožní nájomcovi používať sociálne zariadenie - WC v budove
polikliniky na prízemí. V odseku 2 je uvedené, že platba za el. energiu, vodné a stočné bude fakturovaná
na základe meračov štvrťročne prenajímateľom za primeranú cenu podľa skutočne nameranej spotreby

podľa kalkulácie NsP Žilina. Merače si zabezpečí nájomca na vlastné náklady, rovnako si zabezpečí
aj ich montáž. Nájomca predloží prenajímateľovi východziu revíznu správu o zapojení el. energie do
predajného stánku, ktorá je podmienkou dodania el. energie zo strany prenajímateľa. V čl. VII. - platobné
podmienky - v odseku 1 je uvedené, že nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné za predmet
nájmu ročne 24.000,- Sk. V ods. 2 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že nájomné bude

nájomca uhrádzať v štvrťročnej platbe 6.000,- Sk bez DPH, ktorá je splatná na základe vystaveného
daňového dokladu prenajímateľom a platí sa bezhotovostným prevodom na uvedený účet prenajímateľa
najneskôr do 14.dňa prvého mesiaca nasledujúceho v štvrťroku, pričom ako variabilný symbol uvedie
číslo daňového dokladu. V odseku 3 je uvedené, že nájomca je povinný uhrádzať prenajímateľovi aj
platby za služby spojené s nájmom pozemku uvedené v čl. 6 tejto zmluvy. V článku IX - skončenie nájmu

- je uvedené, že nájom nehnuteľností končí: a) uplynutím času na ktorý bol dojednaný, b) dohodou
zmluvných strán.
17. Z oznámenia o začatí prevádzky zo dňa 3.5.2006 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil inštaláciu
stánku a začiatok prevádzky občerstvenia v areály NsP Žilina, inštalácia a začiatok prevádzky ku dňu
2.5.2006.

18. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30.4.2016, splatnou dňa 16.5.2016 fakturoval žalovanému
nájom za nebytové priestory za obdobie 1.4.2016 do 30.4.2016 podľa zmluvy o nájme zo dňa 21.2.2006
- celkom k úhrade sumu 66,39 €.
19. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30.6.2016 splatnou dňa 15.7.2016 fakturoval žalovanému z
titulu bezdôvodného obohatenia za nájom nebytového priestoru za mesiac máj až jún 2016 podľa zmluvy

o nájme zo dňa 21.2.2006 sumu 132,78 €.
20. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30.9.2016 splatná dňa 17.10.2016 fakturoval žalovanému z
titulu bezdôvodného obohatenia za nájom nebytového priestoru za mesiac júl až september 2016 podľa
zmluvy o nájme zo dňa 21.2.2006 sumu 199,16 €.21. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 31.12.2016 splatnou dňa 16.1.2017 fakturoval žalovanému
z titulu bezdôvodného obohatenia za nájom nebytového priestoru za mesiac október, december 2016
podľa zmluvy o nájme zo dňa 21.2.2006 sumu 199,16 €.

22. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX V. dňa 31.12.2016 splatnou dňa 27.1.2017 fakturoval žalobcovi z
titulu bezdôvodného obohatenie za odber el. energie pre stánok Forneti v areáli FNsP Žilina na základe
elektromerača č. 2696934 za obdobie 4.štvrťrok 2016 sumu 232,36 €.
23. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.12.2016 splatnou dňa 20.1.2017 fakturoval žalovanému
z titulu bezdôvodného obohatenia za odber vody a stočné vo FNsP Žilina za obdobie 4.štvrťrok 2016

sumu 1,28 €.
24. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 31.3.2017 splatnou dňa 20.4.2017 fakturoval žalovanému z
titulu bezdôvodného obohatenia za nájom nebytového priestoru za obdobie január až marec 2017 podľa
zmluvy o nájme zo dňa 21.2.2006 sumu 199,16 €.
25. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.3.2017 splatnou dňa 26.4.2017 fakturoval žalovanému
z titulu bezdôvodného obohatenia za odber vody a stočné vo FNsP Žilina za obdobie 1.štvrťrok 2017

sumu 0,98 €.
26. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30.6.2017 splatnou dňa 14.7.2017 fakturoval žalovanému z
titulu bezdôvodného obohatenia za nájom nebytového priestoru za obdobie apríl- jún 2017 podľa zmluvy
o nájme zo dňa 21.2.2016 sumu 199,16 €.
27. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2017 splatná dňa 28.7.2017 fakturoval žalovanému z

titulu bezdôvodného obohatenia za odber vody a stočné vo FNsP Žilina za obdobie 2.štvrťrok 2017
sumu 3,22 €.
28. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2017 splatná dňa 28.7.2017 fakturoval žalovanému z
titulu bezdôvodného obohatenia za odber el. energie pre stánok Forneti v areály FNsP Žilina základe
elektromerača č. 2696934 za obdobie 2.štvrťrok 2017 celkovú sumu 141,12 €.

29. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 30.9.2017 splatná dňa 16.10.2017 fakturoval žalovanému z
titulu bezdôvodného obohatenie za nájom nebytového priestoru za obdobie júl až september 2017 podľa
zmluvy o nájme zo dňa 21.2.2006 sumu 199,16 €.
30. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.9.2017 splatná dňa 26.10.2017 fakturoval žalovanému
z titulu bezdôvodného obohatenia za odber vody a stočné vo FNsP Žilina za obdobie 3.štvrťrok 2017

sumu 2,72 €.
31. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.9.2017 splatná dňa 21.10.2017 fakturoval žalovanému
z titulu bezdôvodného obohatenia za odber el. energie pre stánok Forneti FNsP Žilina na základe
elektromerača č. 2696934 za obdobie 3.štvrťrok 2017 sumu 117,48 €.
32. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 31.12.2017 splatnou dňa 16.1.2018 fakturoval žalovanému z

titulu bezdôvodného obohatenia za nájom nebytového priestoru za obdobie október až december 2017
podľa zmluvy o nájme zo dňa 21.2.2006 sumu 199,16 €.
33. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.12.2017 splatnou dňa 29.1.2018 fakturoval žalovanému z
titulu bezdôvodného obohatenia za odber el. energie pre stánok Forneti v areály FNsP Žilina na základe
elektromera č. 2696934 za obdobie 4.štvrťok 2017 sumu 209,64 €.

34. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.12.2017 splatnou dňa 29.1.2018 fakturoval žalovanému
z titulu bezdôvodného obohatenia za odber vody a stočné vo FNsP Žilina za obdobie 4.štvrťrok 2017
sumu 2,96 €.
35. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.3.2017 splatná dňa 26.4.2017 fakturoval žalovanému
z titulu bezdôvodného obohatenia za odber el. energie pre stánok Forneti v areály FNsP Žilina na

základe el. merača č. 2696934 za obdobie 4.štvrťrok 2017 (zrejmý omyl, nakoľko faktúra bola vystavená
31.3.2017) celkovú sumu 224,52 €.
36. Žalobca listom zo dňa 11.1.2018 adresovaným žalovanému oznámil, že v zmysle čl. 5 nájomnej
zmluvy zo dňa 21.2.2016 mu nájom pozemku parcela CKN č. XXXX J. U..Ú.. Ž. o výmere 12m2 vo
vlastníctve Slovenskej republiky v správe FNsP Žilina zapísaný na LV č. XXX skončil dňom 2.5.2016,

nakoľko do uvedeného dňa nedošlo z jeho strany k vyprataniu pozemku, žalobca žalovaného vyzýval
a zároveň mu oznámil, že v prípade ak v termíne do 16.1.2018 nedôjde z jeho strany k vyprataniu
pozemku, pristúpi FNsP Žilina dňa 16.1.2018 k odpojeniu predajného stánku nachádzajúceho sa na
pozemku od prívodu el. energie a dodávky vody. Uvedená zásielka sa žalobcovi vrátila z poštového
úradu dňa 6.2.2018 s oznámením, že adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal.

37. Podľa § 1 ods. 1 písm.a) Zák.č. 287/1993 Z.z. o správe majetku štátu tento zákon upravuje
správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej
a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"), a to štátna
rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia38. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 72/1999
Z. z. účinnom od 01.05.1999, správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti
majetku štátu, ktorý mu štát zveril.

39. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z., správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať
na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona,
udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo
najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
40. Podľa § 13 ods. 1 Zák.č. 287/1993 Z.z účinného do 30.7.2007 správca môže dočasne prebytočný

majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou 20) len za nájomné platené v
peňažných prostriedkoch. Ak sa prenajíma viac ako 30% celej podlahovej plochy stavby alebo ak
sa prenajíma viac ako 30% celej výmery pozemku, môže správca prenechať tento majetok štátu do
nájmu na určitý čas, najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok štátu po uplynutí päťročnej lehoty
naďalej dočasne prebytočný, možno ho nájomnou zmluvou prenechať nájomcovi najviac na ďalších päť
rokov. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje na nájom priestorov na účely poskytovania zdravotnej

starostlivosti. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje ani na nájom nehnuteľnosti alebo jej časti na účely
realizácie projektov energetickej efektívnosti.
41. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
42. Podľa § 13 ods.2 posledná veta Zák.č. 278/1993 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2008 nájom

nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného
predpisu o obnove nájomnej zmluvy 20aa) sa nepoužije.
43. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
44. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
45. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.
46. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní

je v omeškaní.
47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

48. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
49. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
50. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou republikou (za ktorú v
tomtoprípadekonalžalobca)akoprenajímateľomažalovanýmakonájomcomvznikolzáväzkovo-právny
vzťah založený zmluvou o nájme zo dňa 21.1.2006 uzatvorenej podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka

a ust. § 13 ods. 1 Zák.č. 278/1993 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, v ktorej si strany určili
vzájomný rozsah práv a povinností. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - 10 rokov - pričom podľa čl.
V. nájom začal plynúť dňom inštalácie stánku. Podľa oznámenia žalovaného stánok bol inštalovaný dňa
2.5.2006, a teda nájom skončil dňom 2.5.2016. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nájom sa
skončil ku dňu 21.1.2016, nakoľko tak ako už súd uviedol strany sa v zmluve dohodli, že nájom začína

plynúť dňom inštalácie stánku.
51. Žalobca v žalobe a priebehu celého konania tvrdil, že aj po skončení doby nájmu žalovaný predmet
nájmu aj naďalej užíval. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu popieral, uviedol že po skončení nájmu predmet
nájmu neužíval.
52. V priebehu trvania nájomného vzťahu došlo k novelizácii Zák. č. 278/1993 Z.z., a to najmä konkrétne

§ 13 Zákonom č. 165/2008 Z.z. účinný od 1.6.2008, ktorý v ods. 2 poslednej vete stanovil, že nájom
nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného
predpisu o obnove nájomnej zmluvy 20aa) sa nepoužije, preto nebolo možné vec posudzovať podľa ust.
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak ako súd uviedol pri predbežnom právnom posúdení veci.53. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok, žalobca si uplatňoval nároky prenajímateľa ako nájomné za
1.4.2016 -30.4.2016 vyúčtované faktúrou č. XXXXXX vo výške 66,39 Eur, ako bezdôvodné obohatenie
za nájom za mesiace máj - jún vo výške 132,78 Eur vyúčtované faktúrou č. XXXXXX a ďalšie vystavené

faktúry od júna 2016 do decembra 2017 ako bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetného pozemku
a za odber vody a stočné a elektrickej energie, ktoré bolo s užívaním spojené, súd preto uplatnený nárok
posudzoval do skončenia nájomnej zmluvy ako nárok na zaplatenie nájomného a po skončení nájomnej
zmluvy ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia získaný plnením bez právneho dôvodu.
54. Z hľadiska legitimácie žalobcu uplatňovať predmetnú pohľadávku štátu či už z nájomnej zmluvy

alebo bezdôvodného obohatenia sú považuje za potrebné poukázať na to, že z cit. ust. § 3 ods. 1 a 2
zákona č. 278/1993 Z. z. vyplýva, že osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku
štátu treba vnímať ako ochranu majetku štátu s osobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom,
ale na rozdiel od iných vlastníkov oprávnenia vyplývajúceho z jeho vlastníckeho práva nevykonáva
sám, ale prostredníctvom správcov jeho majetku. Podstatou správy majetku štátu je súhrn oprávnení
a povinností, ktoré má správca k jemu zverenej časti majetku štátu. Súhrn týchto oprávnení správcu

tvorí právo správy. Toto právo správcu je síce odlišné od vlastníckeho práva štátu, je však s ním
nerozlučne späté. Správca pritom nakladá s predmetom správy akoby právom vlastníka, pričom štát
modifikuje (ovplyvňuje) nakladanie správcov s týmito vlastníckymi právami štátu, a to nástrojom svojej
zákonodarnej moci - prostredníctvom zákonov. Napokon štát iný reálny nástroj na ovplyvňovanie výkonu
svojho vlastníckeho práva prostredníctvom správcov majetku štátu ani nemá. Správca je oprávnený

vykonávať vlastnícke práva štátu v medziach zákona ústavne konformným spôsobom. Správa majetku
štátu je teda právnou formou výkonu štátneho vlastníctva, právnou formou výkonu základných oprávnení
(držať vec, užívať ju a nakladať s ňou), ktoré oprávnenia tvoria obsah vlastníckeho práva štátu. Správca
majetku štátu vykonáva správu majetku štátu vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť. Popri
hmotnom majetku štátu vrátane finančných prostriedkov, sú súčasťou majetku štátu aj pohľadávky a

iné majetkové práva a záväzky štátu (ust. § 2 zákona č. 278/1993 Z.z.). Pohľadávkami štátu sú ale
len také, z ktorých je štát oprávnený priamo. Takýmito priamymi pohľadávkami sú pohľadávky štátu na
daniach,poplatkoch,pokutáchapod.Priamymipohľadávkamištátusúajpohľadávkyvýslovneupravené
v zákone, ako napr. pohľadávka štátu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia podľa ust. §
456 Občianskeho zákonníka, ak toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, nemožno zistiť,

pohľadávka štátu voči tomu, komu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa ust. § 58 Trestného
zákona a pod. Aj tieto (originálne) pohľadávky štátu z dôvodov vyššie uvedených sú spravované
správcom. Správca takej pohľadávky štátu nemá k nej žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý
je oprávnený pri správe pohľadávky konať. Správu takej pohľadávky vykonáva správca v mene štátu.
Od uvedených priamych (originálnych) pohľadávok štátu treba ale odlíšiť pohľadávky, ktoré vznikajú v

súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu (napr. pohľadávky zo záväzkových vzťahov, do
ktorých správca vstupuje pri výkone správy), z ktorých pohľadávok je oprávnený priamo správca. (k tomu
pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 94/2002 zo dňa 25.02.2003) Vzhľadom na uvedené
mal súd za to, že žalobca ako správca majetku štátu v predmetnom prípade je oprávnený konať pred
súdom vo vlastnom mene.

55. Súd v konaní nepovažoval za sporné, že žalovaný neuhradil nájomné za mesiac apríl 2016, ktoré
bolo žalobcom fakturované faktúrou č. 411616 vo výške 66,39 a nájomné do 2.5.2016, t.j. ku dňu
skončenianájmu,ktoréboložalobcomfakturovanévrámcifaktúryč.120716vcelkovejvýškezamesiace
máj-jún132,78Eur.Žalovanýsámpotvrdil,ženájomnéuhrádzaldo21.1.2016,kedypodľajehotvrdenia
malo dôjsť k skončeniu nájomnej zmluvy. Nájomné za mesiac apríl 2016 bolo fakturované v súlade s

nájomnou zmluvou, v ktorej bolo nájomné dohodnuté na sumu 24.000,- Sk, v prepočte na euro 796,65,
teda mesačné nájomné predstavovalo sumu 66,39 Eur. Nájomné za mesiac máj, t.j. do 2.5.2016 ( do
skončenia nájmu) predstavuje sumu 4,28 Eur (69,39:31 dní x 2). Súd preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 70,67 Eur z titulu nájomného za mesiac apríl 2016 a alikvotnej časti za mesiac máj
( do skončenia nájmu ).

56. Súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania zo sumy 66.39 Eur od 17.5.2016 do zaplatenia a
zo sumy 4,28 Eur od 16.7.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom boli predmetné
faktúry splatné, a to s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný sa
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti uvedených faktúr a nie
už splatnosťou uvedených faktúr, tak ako žiadal žalobca, vo zvyšku úroku z omeškania z priznanej sumy

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Úrok z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 3 Vyhl. MS SR
87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 [viď prechodné ust. § 10 c) nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z. z., keďže k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu došlo pred 01.02.2013; Súdmá zo svojej činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 CSP), že základná úroková sadzba ECB je od 16.3.2016
do súčasnosti vo výške 8 %.
57. V danom prípade ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a

kontradiktórnosti, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy
je zásadne vecou strán sporu. Stranu sporu zaťažuje v zmysle ust. čl. 8 CSP dvojaká povinnosť, a
to jednak povinnosť tvrdenia (pravdivo opísať všetky právne významné skutočnosti, z ktorých strana
sporu vyvodzuje ňou v konaní uplatnené právo, resp. popretie uplatneného práva protistrany) a súčasne
dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované

rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorá tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej
spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti).
Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté napriek všetkým vo

veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového
stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena
dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti
sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej
- ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)

majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V danom prípade bolo na žalobcovi aby v
zostávajúcejčastiuplatnenéhonárokupreukázal,žežalovanýužívalpredmetnýpozemokajposkončení
nájomného vzťahu, že žalobca mu poskytol služby, ktorých poskytovanie bolo s užívaním spojené, v
takom rozsahu ako fakturoval. Žalovaný , tak ako už súd uviedol v bode 51. odôvodnenia tohto rozsudku,

užívanie po skončení nájmu popieral, zároveň uviedol vlastné skutkové tvrdenia, ku ktorým žalobca
nezaujal žiadne stanovisko a užívanie predmetu nájmu preukazoval vystavenými faktúrami a výzvou
na vypratanie. Zo žalobcom produkovaných listinných dôkazov, faktúr a výzvy, nemožno bez ďalšieho
vyvodiť užívanie predmetného pozemku po skončení nájomnej zmluvy a ani poskytovanie služieb,
ktoré bolo s týmto užívaním spojené a vôbec z nich nevyplýva rozsah skutočných nákladov, ktoré

vynaložil žalobca v súvislosti s poskytovaním služieb, ktorých poskytovanie bolo s užívaním spojené a
že služby v rozsahu týchto uplatňovaných nákladov aj skutočne žalovanému poskytol. Súd návrh na
vykonanie dokazovania predložením nájomnej zmluvy, ktorú žalobca uzatvoril s novým nájomcom a na
základe ktorej potom prestal žalovanému fakturovať, zamietol, nakoľko samotné uzatvorenie nájomnej
zmluvy s novým nájomcom bez ďalšieho nemôže preukazovať užívanie žalovaným. Žalobca, ako už

bolo uvedené, si svoju dôkaznú povinnosť riadne nesplnil. Z tohto dôvodu súdu neostalo nič iné, len
žalobu v zostávajúcej časti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu zamietnuť.
58. Žalobca mal v konaní úspech vo výške 3,03 % neúspech žalobcu predstavuje 96,97 % (žaloval
2330,41 Eur, priznaných mu bolo 70,67 Eur), žalobca teda čistý úspech nemal, neúspech žalobcu
predstavuje úspech žalovaného vo výške 96,97% od ktorého je potrebné odpočítať jeho neúspech

3,03%, potom čistý úspech žalovaného predstavuje 93,94%, v ktorej rozsahu mu vznikol nárok na
náhradu trov konania, súd však na jeho strane vznik žiadnych trov konania z obsahu spisu nezistil,
napriek tomu, že žalovaný si náhradu trov konania uplatňoval, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.
59.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, avšak podľa obsahu spisu jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Na
daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris)., súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods.
2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak strane podľa obsahu spisu v konaní
žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo

zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).