Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoPr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205184
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8812205184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: H.. X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX, právne zastúpeného JUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova 18, Humenné, proti
žalovanej: R. O., O. XX, IČO XX XXX XXX, právne zastúpenej AK - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o.,
Ulica 1. Mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO 47 245 034, o zaplatenie 4.071,11 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C 457/2012-196 zo dňa 06.09.2016
takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.071,11 eur s
úrokom z omeškania. Druhým výrokom žalobcovi priznal náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil
tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.071,11 eur s úrokom z omeškania.
Žaloba bola odôvodnená nevyplatením odstupného žalobcovi, ktorý vykonával funkciu starostu obce
O. do 27.12.2010. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie odstupného vo výške 4.071,11 eur,
ktorý je nárokom plynúcim z platového pomeru starostu obce podľa zákona 253/94 Z.z. a ktorému

vyplatené nebolo. Žalovaný sa bránil započítaním nároku, avšak podľa odôvodnenia súdu prvej
inštancie existencia jednostranného započítania bola iba tvrdená, nie preukázaná, preto súd túto obranu
vyhodnotil ako neúspešnú. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca mal úspech v celom
rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že existencia započítania nebola preukázaná. Poukázal na to, že ani žalobca

nikdy v priebehu konania netvrdil, že obec nezapočítala voči nemu pohľadávku, ale tvrdil, že vykonali
započítanie takej pohľadávky, ktorú on neuznáva. Poukázal na to, že započítanie pohľadávky voči
žalobcovi vykonal žalovaný písomne ešte pred začatím konania a toto kontinuálne tvrdil počas celého
konania. Súd prvej inštancie vôbec nič v rozsudku nespomínal o samotnej pohľadávke žalovanej voči
žalobcovi. Existenciu pohľadávky, najmä jej právny dôvod, výšku a spôsob vzniku súd prvej inštancie
nerozporuje ani nespochybňuje v celom texte rozsudku. Znamená to, že žalovanej sa podarilo v súdnom
konaní preukázať túto pohľadávku voči žalobcovi. Súdu prvej inštancie vlastne vadí len to, že žalovaná

v priebehu konania nevyslovila slová, že túto pohľadávku započítava druhýkrát voči žalobcovi. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny.4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
nie sú podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. V sporovom konaní je

odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP), ale aj dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací
súd je viazaný aj zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP). Ustanovenie § 384 CSP upravuje, kedy
odvolací súd vykonáva dôkazy - z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolací súd v zásade nevykonáva
dôkazy pokiaľ strana nenavrhla tieto dôkazy vykonať pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mohla.
Nedostatky v zistení skutkového stavu potom negatívne postihujú tú stranu, ktorá opomenula svoju

dôkaznú povinnosť.

5. Z vykonaného dokazovania v danej veci ako aj z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalovaná
pohľadávka žalobcu na zaplatenie odstupného je existujúca, žalovaný ju nepopiera. Žalovaný sa
bráni tvrdením, že započítal proti žalobcovej pohľadávke svoju pohľadávku voči žalobcovi. Predmetom
dokazovania a právneho posúdenia súdu prvej inštancie teda malo byť aj posúdenie toho, či žalovaný

má voči žalobcovi tvrdenú pohľadávku a v akej výške.

6. Žalovaný tvrdí, že má voči žalobcovi pohľadávku na náhradu škody vo výške 4.071,11 Eur vzniknutú
nezúčtovaním výberov z bankomatov platobnou kartou od účtu obce. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobca vybral finančné prostriedky v tejto sume z účtu obce, zo správy audítora a vyjadrenia

žalovanéhovyplýva,žetietovýberynebolizostranyžalobcuzúčtované.Zlistuaudítora,ktorýjezaložený
vspise,vyplýva,žeobecvykazujepohľadávkuvočizamestnancomvsume4.655eur,vktorejjezahrnutá
aj pohľadávka voči bývalému starostovi obce za výber hotovosti v sume 500 eur v posledných dňoch
roka 2010. Podľa vyjadrenia zamestnancov obce vykázaná pohľadávka voči zamestnancom je vedená
voči bývalému starostovi obce z titulu nezúčtovaných výberov z bankového účtu.

7. V konaní neboli navrhnuté a vykonané dôkazy o tom, ako tieto finančné prostriedky boli zúčtované
(čo v konaní navrhnuté nebolo, pričom dôkaznú povinnosť v tomto smere mal žalobca), a teda je
nesprávny záver o tom, že pohľadávka na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi nebola preukázaná.
Preukázané výbery z bankomatu nasvedčujú, že žalobca finančné prostriedky vybral. Bolo dôkaznou

povinnosťou žalobcu preukázať, ako tieto výbery zúčtoval. Ak žalobca nepreukázal, že ich zúčtoval, tak
potom je potrebné urobiť záver o tom, že žalovaný má tvrdenú pohľadávku proti žalobcovi.

8. Žalovaný túto pohľadávku započítal listom zo dňa 17.8.2012 proti pohľadávke žalobcu, zvyšnú časť
pohľadávky žalobcu zaplatil, čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu.

9. Započítanie je hmotnoprávnym úkonom ku ktorému môže dôjsť aj mimo súdneho konania. Následkom
započítaniajezánikpohľadávky.Vdanomprípadeanižalobcanerozporoval,žežalovanýzapočítalsvoju
pohľadávku proti žalovanej pohľadávke.

10. Keďže v konaní bol preukázaný zánik pohľadávky žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil postupom podľa § 388 CSP a žalobu zamietol.

11. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
V konaní bol úspešný žalovaný, má preto právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výšku trov

konania určí súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.