Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117203378
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117203378.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
O. Z., G.. X.XX.XXXX, K. C. O., právne zastúpený Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom so sídlom
Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 422 255 15 , proti žalovanému: M. Y., G.. XX.X.XXXX, K. Ž., E..Č.. Ú.
V. Š. XXX,XX, V. G. Z., o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2017 domáhal súdneho výroku, v ktorom by
súd označeného žalovaného zaviazal k povinnosti vydať žalobcovi všetky hnuteľné veci, ktoré sú jeho
výlučným vlastníctvom. Predmetné podanie odôvodňoval tým, že toho času býva v Útulku I., v minulosti
v rokoch 2014 a 2015 býval so žalovaným v záhradnej chatke nachádzajúcej sa Z. Ž. Z. K.Í., ktorá

vlastnícky patrila manželke žalovaného p. M. Y.. Žalobca v záhradnej chatke v minulosti prebýval na
základevzájomnejdohodysožalovanýmajehomanželkou,pričomtentovnejmaluloženésvojeosobné
hnuteľné veci a to: veci bežnej spotreby, zimné a letné ošatenie, hygienické potreby, mobil, glukomer na
meranie hladiny glukózy v krvi, ako aj písomnosti a dokumenty osobnej povahy, zdravotnú dokumentáciu
žalobcu, rozhodnutia správnych orgánov adresované žalobcovi a iné. V dôsledku rozporov medzi
žalobcom a žalovaným došlo k fyzickému útoku, kedy žalobca musel násilne opustiť záhradnú chatku,

pričom všetky svoje osobné veci v tejto ponechal. Žalobca sa následne niekoľkokrát snažil kontaktovať
žalovaného, za účelom vrátenia jeho osobných vecí, najmä písomnosti a zdravotnej dokumentácie,
ktorá v záhradnej chatke, toho času patriacej manželke žalovaného ostala, avšak neúspešne. Žalobca
ďalej uviedol, že žalovaný neoprávnene zadržal hnuteľné veci žalobcu, čím priamo zasiahol do jeho
vlastníckeho práva.
2. Súd uznesením č.k. 7C 8/2017-12 zo dňa 22.2.2017 vyzval žalobcu, aby v lehote do 10 dní od

doručenia tohto uznesenia svoje podanie opravil a doplnil, pričom bol poučený o tom, ktoré náležitosti
návrh na začatie konanie neobsahuje a je nutné doplniť.
3. Dňa 19.4.2017 žalobca doručil súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že nedisponuje presným opisom
jednotlivých hnuteľných vecí, ani dokladmi preukazujúcimi ich špecifikáciu, nemôže tieto presne
špecifikovať. Súčasne má za to, že veci tak ako sú uvedené v podanom návrhu sú dostatočne opísané.
Navrhol aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi všetky

hnuteľné veci vlastnícky mu patriace a to zimné a letné ošatenie, hygienické potreby, mobil, glukomer
na meranie hladiny glukózy v krvi, dokumenty osobnej povahy adresované žalobcovi, rozhodnutia
správnych orgánov a súdov adresované žalobcovi, zdravotnú dokumentáciu žalobcu.
4. Súd uznesením č.k. 7C 8/2017-19 zo dňa 17.5.2017 podanie žalobcu v časti, ktorej sa domáha
uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi všetky hnuteľné veci vlastnícky mu patriace a to zimné
a letné ošatenie, hygienické potreby, mobil, glukomer na meranie hladiny glukózy v krvi, dokumenty

osobnej povahy adresované žalobcovi, rozhodnutia správnych orgánov a súdov adresované žalobcovi
odmietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2017.5. Predmetom konania po právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia zostal nárok žalobcu na vydanie
zdravotnej dokumentácie žalobcu.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 20.7.2017 v ktorom

okrem iného uviedol, že žaloba žalobcu sa absolútne nezakladá na pravde. Keď stretol Vereša,
prespával po staniciach a parkoviskách, doslova zapadnutý snehom na papierových kartónoch, nemal
žiadne veci a tie ktoré mal oblečené musel vyhodiť, lebo to hrozne zapáchalo a on mu za svoje peniaze
kúpil nové oblečenie. Teda všetky veci ktoré mal Z., v tom čase keď býval Z. K., V. X, mu zakúpil on
a potom ako ho odtiaľ vyhodil, keď ho pristihol ako mu ukradol peniaze, pobalil mu všetko čo tam mal

a skončil s ním. Potom ako ho vyhodil, začal voči nemu podávať obvinenie, na základe pomsty, preto
uplatňovaný nárok na vydanie nejakých vecí, ktoré si uplatňoval sa nezakladajú na pravde a v celom
rozsahu ich neuznáva.
7. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 30.8.2017 v
ktorom uviedol, že tvrdenia obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 18.7.2017 sú nepravdivé a zavádzajúce.
Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrením uvádza: „...ja za moje peniaze som mu kúpil nové oblečenie. Teda

všetky veci ktoré mal Z. v tom čase keď býval v K. ide o tvrdenie nepravdivé. Tak ako žalobca uviedol
v podanej žalobe, tento mal vlastné veci nielen oblečenie ale i hygienické potreby, mobil, glukomer na
meranie hladiny glukózy v krvi, ako i písomnosti a dokumenty osobnej povahy, zdravotnú dokumentáciu,
rozhodnutia správnych orgánov adresované žalobcovi a iné, ktoré boli výlučne v jeho vlastníctve a ktoré
mu žalovaný zadržiava v záhradnej chatke v Ž. K., V. X a tieto odmieta vydať. Súčasne ďalšie jeho

tvrdenia uvedené vo vyjadrení sú právne irelevantné bez reálneho základu. Žalobca opätovne uviedol,
že hnuteľné veci ktoré jemu vlastnícky patriace žalovaný zadržiava neoprávnene, pričom tieto, najmä
dokumenty a úradné listiny nevyhnutne potrebuje, preto sa žalobou podanou voči žalovanému domáha
ich vydania.
8. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už ďalej nevyjadril.

9. Na pojednávaní zotrvali sporové strany na svojich písomných stanoviskách.
10. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalobca zotrváva na ním uvádzaných tvrdeniach a
vzhľadom na okolnosti navrhla, aby sa k veci vyjadril priamo žalobca osobne.
11. Žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení, všetkých skutočnostiach ktoré v ňom uviedol. Trval
na tom ako popísal celý skutkový stav ako vznikol. Pokiaľ ide o zdravotnú dokumentáciu popieral, žeby v

čase keď sa ku nemu žalobca nasťahoval mal pri sebe nejakú zdravotnú dokumentáciu. Uviedol, že vie o
tom, že bol silný cukrovkár, musel si pichať inzulín niekoľkokrát denne a mnohokrát sa aj stalo že odpadol
a musel mu volať lekárov, alebo mu poskytol pomoc. Potom došlo medzi nimi k nedorozumeniu, tak mu
povedal že tam skončil, vyhodil ho a vlastne všetky veci ktoré mal boli vo veľmi zlom stave, aj záhradná
chatka bola vo veľmi zlom stave, musel požiadať jedného mladého kamaráta, aby to vyčistil a dal do

poriadku, avšak bolo to len nejaké oblečenie a neporiadok, ale zdravotná dokumentácia tam žiadna
nebola, toto zásadne popieral a ani žiadne iné osobné veci tam neboli. Záhradná chatka je písaná na
jeho manželku, prechodne sa v tej záhradnej chatke zdržiaval aj on. Žalobca u neho býval v rokoch 2013
a 2014 a on je od roku 2015 vo výkone trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že pokiaľ je predmetom
konania len zdravotná dokumentácia, nakoľko v ostatnej časti bol návrh odmietnutý, sám žalobca ešte

pred otvorením pojednávania povedal, že si zdravotnú dokumentáciu zabezpečil, takže nevie ani čo sa
má vlastne prejednávať.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu.
13. Žalobca vo svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že zdravotnú dokumentáciu aj so všetkými
jeho vecami osobnými, inou dokumentáciou z úradov mal na chate u žalovaného, odkiaľ musel ujsť,

pretože sa mu vyhrážal smrťou. Zdravotnú dokumentáciu mal u svojho lekára a sčasti u svojho diabetika
a sčasti mu to už urobili a má momentálne vedenú zdravotnú dokumentáciu u doktora K.. V podstate
mu ju urobili nanovo. Zároveň však opätovne uviedol, že chce ale všetky rozhodnutia ktoré mal u neho,
dedičské konania a pod., darovacie zmluvy a všetko to chce naspäť a to čo uvádzal žalovaný, to vôbec
nie je pravda, je to úplne naopak a vlastne pre ich zlé vzťahy je teraz žalovaný vo výkone trestu odňatia

slobody. To čo žalovaný uvádzal vôbec nie je pravda, je to naopak.
14. Podľa § 118 ods. 1 Obč. zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a pokiaľ to ich
povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
15.Podľa§126ods.1Obč.zák.,vlastníkmáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckehopráva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 126 ods. 2 Obč. zák., obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
17. Podľa § 2 ods. 6 zák. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná dokumentácia je súbor údajovozdravotnomstaveosoby,ozdravotnejstarostlivostiaoslužbáchsúvisiacichsposkytovanímzdravotnej
starostlivosti tejto osoby.
18. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 576/2004 Z.z., neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej

starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§2 ods. 6) a vytváranie elektronických zdravotných
záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby.
19. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,

podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
20. Tak ako už súd uviedol v bode 5 , predmetom konania bola žaloba žalobcu na vydanie zdravotnej
dokumentácie žalobcu, ktorú podľa tvrdenia žalobcu žalovaný žalobcovi neoprávnene zadržal. Žalobca
tvrdil, že zdravotnú dokumentáciu aj so všetkými svojimi osobnými vecami a inou dokumentáciou z
úradov mal na chate u odporcu v taške, odkiaľ musel odísť, pretože žalovaný sa mu vyhrážal smrťou.
Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, žeby žalobca v čase, keď sa ku nemu nasťahoval, mal pri sebe

nejakú zdravotnú dokumentáciu a potom ako žalobcu vyhodil, všetky veci ktoré tam boli vo veľmi zlom
stave musel to vyčistiť a dať do poriadku, avšak bolo tam len nejaké oblečenie a neporiadok, ale
zdravotná dokumentácia tam žiadna nebola a zásadne popieral tvrdenia žalobcu.
21. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je aj skutočnosť, že sporové strany majú
vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní má predovšetkým ten, kto je

zúčastnený právneho vzťahu alebo práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konané ide.
22. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám vyjadruje stav vyplývajúci z
hmotného práva a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo
k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom

vzťahu. Strana konania, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu
vecnú legitimáciu. Strana konania, ktorá je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu
vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a ak sa preukáže, že žalobca nebol
subjektom práv alebo žalovaný nebol subjektom povinnosti, o ktorú v konaní išlo, súd žalobu zamietne.
23. V danom prípade ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a

kontradiktórnosti, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy
je zásadne vecou strán sporu. Stranu sporu zaťažuje v zmysle ust. čl. 8 CSP dvojaká povinnosť, a
to jednak povinnosť tvrdenia (pravdivo opísať všetky právne významné skutočnosti, z ktorých strana
sporu vyvodzuje ňou v konaní uplatnené právo, resp. popretie uplatneného práva protistrany) a súčasne
dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované

rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej
spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti).
Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší

význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté napriek všetkým vo
veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového
stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena
dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti
sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná

zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti
uloženej strane sporu ust. čl. 8 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy

teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009).
24. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. V danom prípade bolo na žalobcovi aby preukázal, že žalovaný jeho zdravotnú
dokumentáciu neoprávnene zadržuje, a nie prenášať túto povinnosť na žalovaného. Žalobca toto svoje
tvrdenie nepreukázal. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní zdravotná dokumentáciamu bola vyhotovená nanovo a má ju vedenú u MUDr. K.. V tejto súvislosti súd považuje zároveň za
potrebné uviesť, že zdravotná dokumentácia nie je vecou, ktorá by bola , alebo mohla byť vo vlastníctve
právneho subjektu, či už lekára, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotníckeho zariadenia alebo

pacienta. Zdravotná dokumentácia je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. V prípade straty
zdravotnej dokumentácie je potrebné požiadať praktického lekára o vystavenie novej zdravotnej karty.
Medzi lekárom a pacientom musí byť podpísaná zmluva. Lekára si môže pacient vybrať dobrovoľne. Aj
napriek tomu, že pacient nechodil k lekárovi, je evidovaný u lekára, ktorého naposledy navštívil, aj pred
niekoľkými rokmi. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že mu nejde ani tak o zdravotnú dokumentáciu,

ktorú má vedenú u svojho lekára ale o ostatné veci, ktoré zostali po jeho odchode v záhradnej chatke. v
ktorej býval so žalovaným Tieto veci však žalobca ani na pojednávaní bližšie nešpecifikoval a neurobil
ani žiadny procesný návrh a zotrval na žalobe, ktorá bola predmetom konania ( o vydanie zdravotnej
dokumentácie ). Vo vzťahu k ním označeným veciam v podaní doručenom súdu dňa 3.2.2017 bolo jeho
podanie právoplatne odmietnuté a tieto veci neboli predmetom konania.
25. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu o vydanie zdravotnej dokumentácie pre

nepreukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol.
26. Žalovaný bol v konaní úspešný, vznikol mu teda nárok na náhradu trov konania, súd však na jeho
strane vznik žiadnych trov konania nezistil a žalovaný si ani žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.
27. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných

ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní
pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris)., súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného

rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o

výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).