Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812205184.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, právne
zastúpeného JUDr. Ján Husár, advokát, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanej: Obec Benkovce,
Benkovce 23, IČO: 00 332 267, právne zastúpenej AK - JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., Ulica 1.mája
1246, Vranov nad Topľou, IČO. 47 245 034, o zaplatenie 4 071,11 Eur s prísl. o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5C/457/2012-196 zo dňa 27. 02. 2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/457/2012 sa žalobca domáha
zaplatenia sumy 4 071,11 Eur spolu s úrokom z omeškania. Právnym titulom je nárok žalobcu na
zaplatenie odstupného po skončení funkčného obdobia starostu v obci O.. Žalovaná sa bránila tým, že
nespochybňovala pohľadávku žalobcu, započítaval však proti nej svoju pohľadávku na náhradu škody

vo výške 4.071,11 Eur.

O žalobe rozhodol Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 5C/457/2012-196 tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Priznal žalobcovi aj náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z povahy uplatneného nároku je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok

plynúci z vykonávania funkcie starostu obce - nárok na plat a odstupné. Poukázal na to, že mzda je
definovaná v § 118 ods. 2 Zákonníka práce, pričom za mzdu nemožno považovať plnenie poskytnuté
v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
najmä odstupné. Uviedol, že povaha uplatneného nároku žalobcu (splatný mzdový nárok) a povaha
nároku uplatnená žalovanou (nárok na náhradu škody) je prekážkou pre ich vzájomné započítanie, a
preto súd vyhodnotil prejav žalovanej ako neúspešnú obranu. Uviedol, že Zákonník práce je osobitným

právnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Poukázal na poradie zrážok uvedené v ust.§
131 Zákonníka práce, ktoré bránia započítaniu s inou peňažnou pohľadávkou než je tá, ktorá je v
uvedenom ustanovení výslovne uvedená.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,

že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Uviedla, že súd prvého stupňa právne kvalifikoval nárok odlišne od toho ako svoj nárok
definovala a zdôvodnila samotná žalovaná obec. Súd prvého stupňa vytvoril konštrukciu, ktorá sa ani
raz neobjavila v priebehu celého prvostupňového konania a prvýkrát sa táto konštrukcia objavuje až v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaná si uplatnila voči žalobcovi inštitút započítania vzájomných
pohľadávok, nedomáha sa vykonania zrážok zo mzdy žalobcu. Záver súdu, že povaha uplatneného

nároku žalobcu a povahu nároku uplatneného žalovaným je prekážkou pre ich vzájomné započítanie, je
iba arbitrárnym tvrdením súdu bez bližšieho zdôvodnenia. Žalovaná je presvedčená o tom, že vzájomnépeňažné nároky účastníkov konania je možné započítať. Poukázala na ust. § 580 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a na to, že sú splnené podmienky pre realizáciu započítania pohľadávok. Obidve pohľadávky
účastníkov konania sú pohľadávky na zaplatenie určitej sumy peňazí, nepremlčané a splatné, a žiaden

predpis ich nevylučuje z režimu započítateľnosti. Poukázala na to, že žalobca v priebehu súdneho
konania nepoprel závery vyplývajúce z predložených audítorských správ. Vypočutí svedkovia potvrdili,
že dlh voči obci spôsobil výlučne žalobca.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že

odvolanie žalovanej je dôvodné.

Žalobca sa domáha od žalovanej náhrady mzdy, keď mu nemala byť vyplatená časť mzdy za mesiac
december 2010, ani odstupné, ktoré mu podľa zákona prináležalo. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaná
v mesiacoch december 2010 - jún 2011 vyplatila žalobcovi postupne sumy 1 000 Eur, 760 Eur, 760
Eur, 760 Eur, 760 Eur a 772,66 Eur. Z rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva jednoznačná kvalifikácia

nároku žalobcu. Z obsahu žaloby, ako aj z predložených dôkazov je pravdepodobné, že sa nejedná o
nárok na zaplatenie mzdy a nárok na zaplatenie odstupné, ale iba o nárok na zaplatenie odstupného
(žalobcovi bolo priznané odstupné 8 178 Eur a v konaní sa domáha sumy 4 071,11 Eur. Nedostatok tejto
právnej kvalifikácie a skutkových zistení má vplyv aj na správnosť právneho posúdenia. Odvolací súd
sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že pokiaľ by bol predmetom konania nárok žalobcu na

mzdu, započítanie pohľadávky žalovanej na náhradu škody by nebolo možné. Započítaním v takomto
prípade by sa obchádzal účel ust. §131 Zákonníka práce, ktoré neumožňuje vykonávať zo mzdy
zamestnanca iné zrážky ako predpokladá ust.§ 131 Zákonníka práce. Zamestnanec poberajúci mzdu je
chránenýpredexekúcioucelejmzdyajprinútenomvýkonesúdnehorozhodnutia.Niejetedamožné,aby
občianskoprávnym úkonom započítania nastala situácia, že zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi

mzdu vôbec. Tieto závery však neobstoja, pokiaľ predmetom konania je len nárok na zaplatenie
odstupného. Súd prvého stupňa v rozsudku správne uvádza, že nárok na odstupné sa neposudzuje
ako nárok na zaplatenie mzdy. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú neúplné, pretože nezisťujú a
nešpecifikujú jednoznačne aký nárok žalobca má (nárok na mzdu alebo odstupné) a nešpecifikuje, či
žalovaný má proti žalobcovi započítateľnú pohľadávku a v akej výške (žalobca tvrdí, že práve vo výške

4.071,11 Eur). Nesprávne je aj právne posúdenie, pretože vo vzťahu k nároku na odstupné nie je možné
vylúčiť možnosť započítania pohľadávky. Táto možnosť vyplýva z ust.§ 1 ods. 4 Zákonníka práce, pričom
za všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné považovať aj všeobecné ustanovenia
obsiahnuté v prvej hlave 8.časti Občianskeho zákonníka nazvanej „Všeobecné ustanovenia“ (§ 488 - §
587). Obsahom tejto hlavy sú aj ustanovenie o započítaní pohľadávok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil postupom podľa ust. § 221 ods.
1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa zistí, či žalovaný má proti žalobcovi započítateľnú pohľadávku, zistí, aký nárok má

žalobca proti žalovanému a posúdi možnosť ich vzájomného započítania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.