Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112211346
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Miničová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6112211346.1

Uznesenie

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci zaniknutej obchodnej spoločnosti ENERGOVOD -
Slovakia, a. s., so sídlom Sládkovičova 47, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 616 372, zapísanej v
obchodnom registri OS Banská Bystrica, oddiel Sa, vložka č. 232/S, o návrhu spoločnosti ELTODO EG,

a. s., so sídlom Novodvorská 1010/13, 142 01 Praha 4, Česká republika, IČO: 45 274 517, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s. r. o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728
949, o nariadenie dodatočnej likvidácie, v konaní o dovolaní ELTODO EG, a. s., so sídlom Novodvorská
1010/13, 142 01 Praha 4, Česká republika, IČO: 45 274 517, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 18. decembra 2014, č. k. 43Cob/320/2014-102, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, uznesením zo dňa 28.10.2013, č.
k. 65Cbr/45/2012-72, návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ, bývalý akcionár zaniknutej obchodnej
spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a. s., so sídlom Sládkovičova 47, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 31 616 372, sa podaným návrhom domáhal nariadenia dodatočnej likvidácie majetku zaniknutej
spoločnosti, ktorá bola dňa 14.12.2011 vymazaná z obchodného registra. K vymazaniu došlo na

základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.06.2011, č. k. 26Cbr/3/2010-27,
právoplatného dňa 24.10.2011, ktorým súd zrušil uvedenú spoločnosť bez likvidácie v zmysle § 68
ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka, pretože spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín
individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe. Navrhovateľ
uviedol, že zaniknutá spoločnosť ENERGOVOD - Slovakia, a. s. bola v čase jej výmazu spoločníkom
ďalšej obchodnej spoločnosti ENERGOKONZULT, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 47, Banská Bystrica,

IČO: 36 019 232 s obchodným podielom predstavujúcim peňažný vklad vo výške 132.773,- Eur,
čo je približne 97% podiel na základnom imaní spoločnosti, preukázateľne teda vlastnila ďalší
majetok. Spoločnosť ENERGOKONZULT, s. r. o. vlastní lukratívne nehnuteľnosti v širšom centre mesta
Banská Bystrica, je to podnikateľský subjekt stabilne dosahujúci zisk. Zaniknutá obchodná spoločnosť
ENERGOVOD - Slovakia, a. s. podľa navrhovateľa vlastní majetok spočívajúci v majetkových hodnotách
zodpovedajúcich nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka,

nakoľko v dôsledku zániku spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a. s. došlo aj k zániku jej účasti
spoločnosti ENERGOKONZULT, s. r. o. za trvania spoločnosti, jej obchodný podiel prešiel na túto
spoločnosť a zaniknutej spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a. s. vzniklo podľa navrhovateľa právo na
vyplatenie vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že zaniknutej obchodnej spoločnosti vzniklo
aj právo na náhradu škody voči členom predstavenstva, pretože títo pri výkone svojej pôsobnosti
štatutárneho orgánu preukázateľne porušili svoje zákonné povinnosti, keď v dôsledku nepredloženia

riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky na schválenie
valnému zhromaždeniu a jej neuloženia do zbierky listín registrového súdu došlo k zrušeniu spoločnostibez likvidácie. Navrhovateľ tvrdil, že týmto protiprávnym konaním vznikla akcionárom spoločnosti škoda
spočívajúca predovšetkým v nemožnosti podieľať sa na podnikaní spoločnosti, jej zisku, resp. v prípade
zrušenia spoločnosti s likvidáciou na likvidačnom zostatku.

2. Súd prvej inštancie sa oboznámil s registrovým spisom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
Sro/4347/S, vedeného pre obchodnú spoločnosť ENERGOKONZULT, s. r. o. a okrem iného zistil, že
v konaní sp. zn. 3Re/327/2012, bola dňa 22.05.2012, vykonaná zmena zápisov údajov o uvedenej
obchodnej spoločnosti, spočívajúca okrem iného aj vo výmaze údajov o spoločníkovi ENERGOVOD -

Slovakia, a. s., Banská Bystrica. Spoločenská zmluva ENERGOKONZULT, s. r. o. zo dňa 25. 11. 2009 v
čl.18ods.1a2určuje,žespoločníkalebojehoprávnynástupca,účasťktoréhopočastrvaniaspoločnosti
zanikla, s výnimkou prevodu obchodného podielu, pokiaľ sa jeho obchodný podiel stal voľným, má právo
navyplatenievyrovnaciehopodielu.Podľačl.16ods.1spoločenskejzmluvyobchodnýpodielspoločníka
ENERGOVOD - Slovakia, a. s. bol o výške 2 %, obchodné podiely každého z ostatných spoločníkov
vo výške po 24,5 %.

3. Prvoinštančný súd poukázal na § 61 ods. 1 a 2, § 75a, § 75 ods. 6 Obchodného zákonníka, ako
aj § 2 ods. 2 vyhl. č. 562/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že predmetom dodatočnej likvidácie má byť majetok zodpovedajúci výške
škody spôsobenej neplnením zákonných povinností členov predstavenstva zaniknutej spoločnosti, súd

skonštatoval, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu škody spôsobenej
tvrdeným protiprávnym konaním štatutárneho orgánu zaniknutej spoločnosti, vo svojom návrhu túto
škodu bližšie nešpecifikoval, ani jej výšku nevyčíslil. Podľa názoru súdu prvej inštancie dokazovanie
existencie škody, jej výšky a príčinnej súvislosti medzi konaním štatutárneho orgánu spoločnosti
a jej vznikom nemôže byť predmetom konania o nariadenie dodatočnej likvidácie. Rovnako tak v

súvislosti s nárokom zaniknutej spoločnosti na vyplatenie vyrovnacieho podielu pri zániku jej účasti
v spoločnosti ENERGOKONZULT, s. r. o. navrhovateľ nešpecifikoval výšku vyrovnacieho podielu,
predloženie fotokópie účtovnej závierky uvedenej obchodnej spoločnosti za účtovné obdobie rokov
2009 a 2010 súd nepovažoval za postačujúce a už vôbec nemohol akceptovať tvrdenie, že spoločnosť
ENERGOKONZULT, s. r. o. je vlastníkom nehnuteľností, pretože tieto nie sú vo vlastníctve zaniknutej

spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a. s., nemôžu teda tvoriť súčasť jej obchodného majetku a ani
podliehať dodatočnej likvidácii. Súd ďalej vychádzal zo záveru, že pre nariadenie dodatočnej likvidácie
nie je rozhodujúca len existencia akéhokoľvek majetku spoločnosti, dôležitá je aj jeho výška, ktorá
by mala postačovať predovšetkým na odmenu likvidátora a jeho náklady v súvislosti s likvidáciou. V
zmysle spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti ENERGOKONZULT, s. r. o. sa výška vyrovnacieho

podielu pri zániku účasti spoločníka za trvania spoločnosti určí podľa výšky obchodného podielu
spoločníka, tento v prípade zaniknutej spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a. s. predstavoval 2 %, bez
uvedenia konkrétnej výšky vyrovnacieho podielu preto nie je možné jednoznačne určiť, či hodnota takto
objaveného likvidačného majetku by postačovala na náklady likvidácie.

4. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal relevantné skutočnosti
rozhodujúce pre nariadenie dodatočnej likvidácie a jeho návrh zamietol.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie navrhovateľa, napadnutým
rozhodnutím zo dňa 18.12.2014, č. k. 43Cob/320/2014-102, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na § 75a Obchodného zákonníka
a zdôraznil, že úprava tohto ustanovenia, bola zavedená s účinnosťou od 01.01.2002 zákonom č.
500/2001 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Obchodný zákonník. Dodatočná likvidácia v zmysle citovanej
úpravy prichádza do úvahy vtedy, keď sa objaví majetok patriaci spoločnosti, ktorá je už z obchodného

registra vymazaná. Ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k zák. č. 500/2001 Z. z. („Problematika raz
likvidovaného majetku v sebe zahŕňa aj možnosť opomenutia alebo nezahrnutia majetku likvidátorom
z neúmyselného dôvodu. Ak sa neskôr, t. j. po ukončení likvidácie a po výmaze spoločnosti objaví
majetok, súd rozhoduje o dodatočnej likvidácii majetku, hoci už neexistujúcej spoločnosti"), spravidla
pôjde o prípady, keď už majetok spoločnosti raz likvidovaný bol, avšak po ukončení likvidácie a vymazaní

spoločnosti z obchodného registra bol objavený majetok, patriaci tejto spoločnosti. Samozrejme, nie
je vylúčené, že sa objaví majetok aj takej obchodnej spoločnosti, ktorá bola vymazaná z obchodného
registra bez toho, aby bola vykonaná likvidácia jej majetku. Musí sa však jednať o majetok, ktorý bude
môcť likvidátor, vymenovaný súdom podľa § 75a Obchodného zákonníka, speňažiť.7. Odvolací súd súhlasil so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ nepreukázal existenciu majetku
patriaceho vymazanej obchodnej spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a. s., ktorý by mohol byť

v dodatočnej likvidácii likvidátorom speňažený. Navrhovateľom tvrdený nárok na vyrovnací podiel
obchodnej spoločnosti ENERGOKONZULT, s. r. o., spoločníkom ktorej ENERGOVOD - Slovakia, a. s.
bola až do zániku účasti spoločníka v spoločnosti (práve z dôvodu zrušenia bez likvidácie a vymazania
z obchodného registra), za takýto majetok, podľa odvolacieho súdu považovať nie je možné. Obchodná
spoločnosť ENERGOVOD - Slovakia, a. s., zanikla bez právneho nástupcu, v súčasnosti už takýto

subjekt neexistuje (právne zanikol výmazom z obchodného registra dňa 14. 12. 2011), preto nie je
možné dodatočne určovať a požadovať vyrovnací podiel tohto bývalého spoločníka v spoločnosti
s ručením obmedzeným, ktorý ako pohľadávka v podstate nikdy reálne neexistoval. Odvolací súd
zdôraznil, že účasť spoločníka v spoločnosti zanikla z dôvodu zrušenia spoločnosti súdom a jeho
výmazu bez právneho nástupcu, takže pri zániku účasti ENERGOVOD - Slovakia, a. s. ako spoločníka v
ENERGOKONZULT s. r. o. neexistoval subjekt, ktorý by mal právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

8. Podľa krajského súdu, rovnako nie je možné za takýto majetok považovať ani navrhovateľom
uvádzaný nárok na náhradu škody zaniknutej obchodnej spoločnosti voči bývalým štatutárnym
zástupcom, ktorá škoda mala byť spôsobená porušením povinností členov predstavenstva akciovej
spoločnosti. Obchodná spoločnosť ENERGOVOD - Slovakia, a. s. zanikla bez právneho nástupcu,

pohľadávka na náhradu škody voči štatutárnym zástupcom touto obchodnou spoločnosťou nikdy
uplatnená nebola a takáto pohľadávka nemôže byť považovaná za majetok, ktorý by mohol súdom
ustanovený likvidátor v dodatočnej likvidácii speňažiť.

9. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že okresný súd nemohol svojim rozhodnutím odoprieť vecné

prejednanie majetkového práva obchodnej spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a. s. a ani odoprieť
tejto spoločnosti ústavné právo vlastniť majetok, pretože uvedená a. s. ako právny subjekt už v čase
rozhodnutia okresného súdu neexistovala. Pritom odvolací súd súhlasil s navrhovateľom v tom, že za
majetok sa považuje aj pohľadávka ako majetková hodnota. Pohľadávky, ktoré uvádzal navrhovateľ
v návrhu, však podľa krajského súdu, nie je možné považovať za majetkové hodnoty, ktoré by mohli

byť likvidátorom speňažené. Za pohľadávku, ako majetkové právo, podľa krajského súdu nie je možné
považovať také fiktívne pohľadávky, ktoré uvádza navrhovateľ, navyše, ako správne uviedol aj súd prvej
inštancie, bez náležitej špecifikácie a vyčíslenia.

10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal navrhovateľ dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 ods. 1 písm.
f/ O. s. p.). Podľa navrhovateľa ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Navrhovateľ preto žiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Navrhovateľ v prvom rade uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je arbitrárne,
nepreskúmateľné a neposkytuje možnosť vyvodiť z akých dôvodov, súd posudzuje pohľadávku na
náhradu škody a považuje pohľadávku na vyrovnací podiel za fiktívnu a takú, ktorú nie je možné
považovať za majetkovú hodnotu, ktorá by mohla byť likvidátorom speňažená. Navrhovateľ je preto toho
názoru, že nedostatočným a nezrozumiteľným odôvodnením napadnutého uznesenia, došlo k odňatiu

možnosti konať pred súdom.

12.Dovolateľďalejzdôraznil,žepredmetomkonaniaovykonaniedodatočnejlikvidácie,jepredovšetkým
zistenie, či spoločnosť ENERGOVOD - Slovakia, a.s., ďalší majetok má alebo nie. Navrhovateľ má za
to, že ani okresný súd, ani krajský súd, dostatočne a náležité nezisťovali, či spoločnosť ENERGOVOD

- Slovakia, a.s., má ďalší majetok, a to ani napriek skutočnosti, že na tieto okolnosti v konaní viackrát
poukazoval. Dodal, že v majetku spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a.s., v čase jej výmazu, bol
minimálne obchodný podiel v spoločnosti ENERGOKONZULT, s.r.o., ktorý predstavuje vklad spoločnosti
ENERGOVOD - Slovakia, a.s., do základného imania spoločnosti ENERGOKONZULT, s.r.o. vo veľkosti
97% k základnému imaniu tejto spoločnosti. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že spoločnosť

ENERGOVOD - Slovakia, a.s., mala ku dňu jej výmazu, preukázateľne majetok v podobe obchodného
podielu v spoločnosti ENERGOKONZULT, s.r.o. Preto je podľa dovolateľa neprípustné, aby súd bez
vykonania akéhokoľvek dokazovania vo vzťahu k otázke zistenia stavu a hodnoty majetku spoločnosti
ENERGOVOD - Slovakia, a.s., iba vágne uviedol, že neexistujú majetkové hodnoty, ktoré by mohli byťlikvidátorom speňažené, a to aj napriek skutočnosti, že ich v konaní nespochybniteľné preukázal. Týmto
má navrhovateľ za to, že ho súdy vylúčili z realizácie jeho procesných práv a pre prípad pochybností
ohľadom určenia výšky škody, ho mali súdy vyzvať na doplnenie, resp. vykonať náležité dokazovanie

v tomto konaní.

13. Dovolateľ poukázal aj na ustálenú právnu prax, podľa ktorej súd musí nariadiť pojednávanie v
prípadoch, v ktorých na základe povinnosti vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti (vyšetrovacia
zásada),nariadidokazovanieoskutočnostiach,ktorésúdôležitéaspornéprerozhodnutievovecisamej.

Preto dovolateľ zhrnul, že konajúce súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a v rozpore s § 120 ods.
2 O. s. p., nevykonali ďalšie dokazovanie a ani nenariadili pojednávanie, pričom nesprávne ustálili,
že spoločnosť ENERGOVOD - Slovakia, a.s., nemá ďalší majetok spočívajúci v existencii viacerých
pohľadávok, čím podľa názoru navrhovateľa, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

14. Nesprávne právne posúdenie veci vidí dovolateľ v tom, že spoločnosť ENERGOVOD - Slovakia, a.s.,

zanikla z dôvodu, že štatutárny orgán si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uložiť do zbierky listín
riadnu individuálnu účtovnú závierku za dve za sebou nasledujúce účtovné obdobia. Dovolateľ dodal, že
spoločnosť ENERGOVOD - Slovakia, a.s., v čase jej výmazu z obchodného registra, bola spoločníkom
s majetkovou účasťou v spoločnosti ENERGOKONZULT, s. r. o. V prípade aplikácie právneho názoru
súdu, by bolo nutné ustáliť, že aj napriek existencii tejto majetkovej hodnoty v čase zániku spoločnosti

ENERGOVOD - Slovakia, a.s., tento majetok neexistuje a nemôže byť predmetom likvidácie, čo je
podľa dovolateľa v rozpore so skutočnosťou. Totiž je bežnou praxou a aj povinnosťou v rámci likvidácie
vysporiadaťaurovnaťmajetkovéaprávnepomerylikvidovanéhosubjektu,atoajvovzťahumajetkových
účastí likvidovaného subjektu v iných spoločnostiach. Dovolateľ má preto za to, že krajský súd v
rozpore s uvedeným konštatoval, že súhlasí so súdom prvej inštancie, podľa ktorého navrhovateľ

nepreukázal, že existuje majetok patriaci vymazanej obchodnej spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia,
a.s., ktorý by mohol byť v dodatočnej likvidácii likvidátorom speňažený. Predmetným rozhodnutím by
podľa dovolateľa, bol založený precedens, podľa ktorého by bolo v súlade so zákonom, že pokiaľ by
takáto majetková hodnota nebola vysporiadaná, obohatili by sa na úkor navrhovateľa tretie subjekty, t. j.
súčasní spoločníci spoločnosti ENERGOKONZULT, s. r. o., na ktorých bol prevedený obchodný podiel

zaniknutej spoločnosti ENERGOVOD - Slovakia, a.s. Okrem uvedeného, podľa dovolateľa krajský súd
zároveň nesprávne uvádza, že v prípade pohľadávky na vyrovnací podiel, ako aj pohľadávky na náhradu
škody, ide o fiktívne pohľadávky, ktoré neboli nikdy uplatnené. Krajský súd podľa názoru dovolateľa,
pravdepodobne nesprávne stotožňuje vznik pohľadávky s jej splatnosťou. Navrhovateľ zdôraznil, že v
súdnom konaní bolo preukázané, že predmetné pohľadávky, ku dňu zániku spoločnosti ENERGOVOD

- Slovakia, s.r.o. existovali, pričom jediným možným spôsobom, ako je možné tieto pohľadávky uplatniť,
je nariadenie dodatočnej likvidácie.

15. Preto navrhovateľ požiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a jeho návrhu v celom
rozsahu vyhovel, prípadne napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom

rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si dovolateľ uplatnil náhradu
trov konania.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [§ 35 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.") v spojení s § 2 ods. 1 a § 396 ods. 5

zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok], po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ
zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.)
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť, pretože smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému, nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

17. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p."), dovolací súd postupoval v
zmysleustanovenia§470ods.2C.s.p.(nazákladektoréhoprávneúčinkyúkonov,ktorénastalivkonaní
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania
posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 239 O. s. p.

18. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje lenvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane
dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.

s. p. (I. ÚS 4/2011).

19. Dovolanie v občianskom súdnom konaní, je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môže dovolací
súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej istoty účastníkov
konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo

druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých závažnosť zákonodarca povýšil nad
právnu istotu účastníkov konania (I. ÚS 35/2013).

20. Dovolanie možno podať iba, ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky
súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti
právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [ § 238 O. s. p. (pokiaľ ide

o rozsudok) a § 239 O. s. p. (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne
vymenovaných závažných procesných vád (§ 237 O. s. p.)

21. Dovolaním z dôvodov uvedených v ust. § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky rozhodnutia
odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania.

Prípustnosťdovolaniapodľa§237O.s.p.niejedanátým,žedovolateľtvrdí,žerozhodnutieodvolacieho
súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j.
ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho
súdu. K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p.

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.).

22. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu
upravuje § 239 O. s. p., a to proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (§ 239 ods. 1 O. s. p.).

23. Podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

24. Podľa § 239 ods. 3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o

príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení
alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na
zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách
konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci
samej rozhoduje uznesením.

25. Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa § 239 O. s. p.,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

26. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti

uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i
podľa § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti
každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo
súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).27. Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ e/, g/ O. s. p., netvrdil a existencia
týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

28. S prihliadnutím na obsah dovolania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na
to, či sa v konaní vyskytli vady podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., tak ako to tvrdí vo svojom
dovolaní navrhovateľ, v zmysle ktorého ustanovenia, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

29. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. sa rozumie taký
vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemožnenie realizácie
tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

30. Z obsahu dovolania je zrejmé, že za vady podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., považuje dovolateľ

taký postup odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie), ktorý postup sa zakladá na nedostatočnom
vykonaní dokazovania, ktorú vadu odvolací súd neodstránil a nenariadil pojednávanie na odvolacom
súde. Podľa dovolateľa, ďalej odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie, napokon svoje rozhodnutia
dostatočne neodôvodnili, čím sú napadnuté rozhodnutia arbitrárne a nepreskúmateľné.

31. K námietke dovolateľa, že dokazovanie bolo podľa jeho názoru súdmi nižších inštancií vykonané
nedostatočne, dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy, nebolo dôvodom
znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania),
nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší

súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky
navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za
odňatie možnosti konať pred súdom. Ani nová právna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila.

32. Dovolací súd zdôrazňuje, že na konanie vo veciach právnických osôb, sa zaviedla obligatórnosť
pojednávania vtedy, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi sporné. Súd však môže nariadiť
pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné (ak ide o riešenie právnych otázok). Z uvedeného
vyplýva, že na konanie vo veciach právnických osôb, príslušný registrový súd, pojednávanie nariaďuje

len za výnimočných okolností, keďže konanie na tomto súde prebieha v zásade bez nariadeného
pojednávania. Meritórnym rozhodnutím registrového súdu je uznesenie, proti ktorému možno podať
odvolanie s tým, že hlavnou formou konania pred odvolacím súdom, je rovnako konanie bez nariadenia
pojednávania s poukazom na § 214 ods. 1 O. s. p. (a to nielen v konaní vo veciach právnických osôb).
Vzhľadom na uvedené, dovolací súd nemohol vzhliadnuť dovolaciu námietku, týkajúcu sa nenariadenia

pojednávania, ako na súde prvej inštancie, tak aj na odvolacom súde, dôvodnou. Preto dovolací súd
konštatuje, že postupom odvolacieho súdu, nenariadením pojednávania, nedošlo a ani dôjsť nemohlo
vzhľadom na špecifickosť konania vo veci právnickej osoby, k odňatiu možnosti navrhovateľa pred
súdom konať v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

33. K ostatnej dovolacej námietke navrhovateľa, podľa ktorej nie sú rozhodnutia súdov dostatočne
odôvodnené, čím trpia vadou arbitrárnosti, dovolací súd uvádza, že z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť
zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

34. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že
pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a
ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho
neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných

súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje
svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich
povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako
súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojomrozhodovaní o spore. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho
procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

35. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak zo
strany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam
aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06).

36. Dovolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie)
zistil, že uznesenie odvolacieho súdu spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 167 ods.
2 O. s. p. v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p., tak z formálneho, ako aj obsahového hľadiska, a preto ho

nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné).

37. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol rozhodujúci skutkový stav, výsledky
vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery pritom dostatočne ozrejmil. Z odôvodnenia uznesenia

súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

38. Okresný súd Banská Bystrica, po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal relevantné skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie dodatočnej likvidácie a jeho návrh

zamietol. Odvolací súd konštatoval, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a zistené
skutočnosti, správne právne posúdil, keď návrh dodatočnej likvidácie zaniknutej obchodnej spoločnosti
ENERGOVOD - Slovakia, a.s., zamietol.

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho

súdu, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľa.

40.Kostatnejnámietkedovolateľa,ktorou namietalnesprávneprávneposúdenienariadeniadodatočnej
likvidácie, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci, je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil

správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod,
samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1
O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis
a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne

závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad
v prejednávanej veci, nejde.

41. So zreteľom na vyššie uvedené, preto dovolací súd dovolanie navrhovateľa, proti napadnutému
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho,

aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.