Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. október 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31Pc/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222700
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117222700.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou, v právnej veci navrhovateľky: U. F., Q.

XX.X.XXXX, U. D. XXX, zastúpená: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, proti otcovi
maloletého dieťaťa: Z.. R. Š. (R. Q. T.), Q. XX.X.XXXX, U. S. X, Y., zastúpenému: Marián Galbavý,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51436108, so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o určenie príspevku na
výživu nevydatej matky, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z.. R. Š., Q. XX. XX. XXXX, je povinný s účinnosťou od 06. 12. 2017 do 22. 05. 2019
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky.

II. Nedoplatok na zročnom príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 06. 12.
2017 do 30. 09. 2018 vo výške 3.443,55 eur, sa povinnému povoľuje uhradiť v splátkach vo výške 200,-
eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s tým, že neuhradením
ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti, sa stáva zročným celý dlh.

III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka (v texte i „matka maloletej“) sa návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2017 domáhala,
aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 350,- eur mesačne vopred vždy do 15.
dňa v mesiaci počnúc od 6.12.2017. Súčasne žiadala priznať trovy konania v rozsahu 100%. Návrh
odôvodnila tým, že spolu s otcom sú rodičmi maloletej Q. Š.W., Q. XX.X.XXXX, pričom nežijú v spoločnej
domácnosti a ich vzťah už netrvá. Navrhovateľka je na materskej dovolenke s maloletou, o ktorú sa
osobne stará, pričom od 6.12.2017 bude čerpať rodičovskú dovolenku a jej jediným príjmom bude

rodičovský príspevok 213,20 eur a prídavky na maloletú. Svoje výdavky matka ku dňu podania návrhu
vyčíslila na sumu celkom 725,83 eur mesačne.

2. Otecsnávrhomnesúhlasil,keďvpriebehukonanianavrhovalurčiťpríspevoknavýživunavrhovateľky
30,- eur mesačne. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania. Tiež navrhoval, že by jej prispieval sumou
30,- eur mesačne, nepeňažným plnením - stravovacími poukážkami v hodnote (3,60 eur x 10 ks), spolu
vo výške 36,- eur a vitamínmi alebo výživovými doplnkami podľa výberu navrhovateľky v sume 25,- eur.

K príjmom navrhovateľky uviedol, že jej uhradil za mesiace júl, august, september 2017 sumu 3.000,-
eur. Navrhovateľka tiež neuviedla, že bezprostredne pred pôrodom jej uhradil finančnú čiastku 4.000,-
eur, pričom nemá vedomosť, na aké účely matka finančné prostriedky vynaložila. Taktiež uhradil všetky
výdavky spojené s nákupom tzv. detskej výbavičky. Navrhovateľka dňa 28. februára 2018 podala natunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala vydania neodkladného
opatrenia,ktorýmsúdzaviažeotcaprispievaťnavýživumaloletejvovýške500eur.Súdvydaluznesenie,
ktorým návrhu matky vyhovel. V konaní, vo veci samej pod spisovou značkou 16P/61/2017 sa matka

domáha určenia výživného na maloletú vo výške 1.000,- eur. Otec počas spoločného spolužitia zaplatil
matke spoločné dovolenky v Grécku na Rodose a následne v Slovinsku v Maribore, v Londýne. Otec
matke zakúpil niekoľko hodnotných darčekov: značkové tenisky Converse, profesionálny fotoaparát -
zrkadlovku NIKON a taktiež jej zaplatil kurz fotenia. Otec matke taktiež na základe jej požiadavky zaplatil
študijné pre štúdium na vysokej škole vo výške 850,- eur. Otec matke kupoval množstvo hodnotných

darov: notebook, smartphone a značkové oblečenie a uhrádzal výlety počas predĺžených víkendov:
Praha, Kutná Hora, spoločná chata s rodinou matky. Otec v konaní spochybňoval navrhovateľkou
uvádzaný príjem pred narodením maloletej, taktiež spochybňoval navrhovateľkou vyčíslené výdavky,
ako aj opodstatnenosť niektorých matkou uvádzaných výdavkov. Náklady na bývanie matky vo výške
280,- eur považuje za iluzórne. Poukázal na to, že ak by sa na spoločnej domácnosti tak matka maloletej
ako aj jej matka spolupodieľali na nákladoch na bývanie v pomere 1:1, potom by spoločné náklady

predstavovali 480,- eur mesačne na zabezpečenie bývania vo vlastnom 3-izbovom byte v obci D.. Na
porovnanie prenájom obdobného bytu v W. predstavuje cca sumu 450 - 500 eur. Z tohto pohľadu sa
cena javí ako účelovo premrštená a vzhľadom na to, že je nepreukázateľná (mimo vyjadrenia matky,
ktoré možno považovať za zaujaté), žiadal súd, aby sumu „započítal“ len v primeranej výške. Celkové
náklady 100,- eur na cestovanie (cestovné: 50 eur, cestovné škola + ubytovanie) na každý mesiac

považuje otec za neprimerané. Rovnako tak každomesačný výdaj vo výške 40,- eur na drogériu a 50,-
eur na oblečenie. Otec poukázal tiež na skutočnosť, že matka medzi svoje výdaje zahrnula aj školné
vo výške (850,- eur ročne /12) 70,83 eur a úvery vo výške 99,- eur a 121,- eur. Otec vo vyjadrení
argumentoval, že súd pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu nevydatej matke musí prihliadnuť aj
k príjmom matky v rozhodnom období, a to tak z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského

alebo sociálneho poistenia. Súd musí pri vymeriavaní príspevku posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu
k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom
matky. Tento príspevok bude užší, ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne
však širší, ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Súd zisťuje konkrétne náklady a
potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti - schopnosti, možnosti,

majetkové pomery povinného (otca), súlad s dobrými mravmi. Skúmajú sa aj príjmové a majetkové
pomery matky. (Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 4. septembra 2013, spis. zn. 5CoP/14/2013)
Príspevok na výživu nevydatej matky slúži iba na „vyrovnanie životnej úrovne matky“, nakoľko z dôvodu
tehotenstva a následného pôrodu prišlo na jej strane k poklesu príjmov. Kľúčovým pri rozhodovaní o
príspevku na výživu nevydatej matke je opodstatnenosť výdavkov matky. Z uvedeného vyplýva, že

matka opodstatnenosť jej mesačných výdavkov v konaní nepreukázala, keďže v návrhu absentujú
dôkazy, ktoré ich odôvodňujú. Zákon vo vzťahu k ustanoveniu § 74 ods. 1 Zákona o rodine legálnu
definíciu ,,výživy“ nezakotvuje. Aplikujúc extenzívny výklad tohto ustanovenia pod výživu môžeme
subsumovať nevyhnutné potreby matky, spojené so stravovaním, hygienické potreby (drogéria) a
ošatenie. Z tohto dôvodu sa javia ostatné výdavky uvádzané matkou za irelevantné. Matka je študentkou

vysokej školy na základe vlastného rozhodnutia, preto nie je dôvod, aby jej výdavky spojené so štúdiom
mal financovať otec. Matka bola študentkou vysokej školy aj pred otehotnením a pôrodom, pričom tento
výdavok je/bol na jej ťarchu. To isté sa vzťahuje aj na cestovné a ubytovanie spojené so školou. Možno
predpokladať že úvery si matka vzala sama opäť na základe svojho vlastného rozhodnutia a preto nie
je dôvod, aby ich mal financovať otec. Matka počas celého vzťahu, od narodenia maloletej dáva najavo

enormnú snahu vytvoriť si materiálne zabezpečenie prostredníctvom otca maloletej. Uvedený záver
možno čiastočne urobiť aj z počtu konaní, ktoré matka vedie s cieľom zabezpečiť si čo najvyššie výživné
pre dieťa a taktiež príspevok na výživu matky.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením s listinnými dôkazmi a

rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

4. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

5. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

6. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

7. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

8. Účelom vyššie citovanej právnej úpravy je, v zmysle komentárov k nej, ochrana nevydatej matky
v súvislosti so znížením jej pracovných schopností a jej príjmu v čase pred pôrodom a po narodení
dieťaťa, pričom otec dieťaťa má matke prispievať na úhradu výživy a niektorých ďalších nákladov. Jej
účelomjetedapriblížiťsituáciutakejtonevydatejmatkypomeromvmanželstve,kedydochádzakplneniu
vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Nevydatá matka sa po narodení dieťaťa často dostáva do

horšej osobnej i sociálnej situácie a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine, pokiaľ by uvedené
náklady musela uhrádzať výlučne matka, čím sa súčasne prejavuje záujem spoločnosti na ochrane a
zrovnoprávnení detí narodených mimo manželstva. Pre priznanie príspevku na výživu sa nevyžaduje,
aby matka nebola schopná živiť sa sama, postačí, ak v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu
jej príjmov. Základom príspevku sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej

situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne aj zvýšené
výdavky spojené s týmito skutočnosťami t.j. podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť
matky. Zákonná maximálna doba poskytovania príspevku na výživu je v súčasnosti 2 roky, pričom táto
lehota môže začať plynúť najneskôr odo dňa pôrodu. Ochrana sa v tomto prípade poskytuje právu
nevydatej matky, nie právu narodeného dieťaťa, takže povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa §

62 - 64 Zákona o rodine nie je priznaním príspevku dotknutá. Výška príspevku na výživu je daná jeho
primeranosťou. Primeranosť sa posudzuje vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako
aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis
medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníkom konania sa dňa XX.X.XXXX narodila
maloletá Q. Š. (zhodné tvrdenie účastníkov, lustrácia v Registri obyvateľov čl. 5,6). Navrhovateľka nie je
za otca maloletej vydatá, a preto je vecne legitimovaná v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej
matky. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Q. sa vedie konanie na tunajšom
súde pod sp. zn. 16P/61/2017, ktoré zatiaľ nebolo právoplatne skončené. Do skončenia konania bolo

neodkladným opatrením tunajšieho súdu č.k. 16P/61/2017-86 zo dňa 28.3.2018 otcovi maloletej uložené
prispievať na maloletú sumou 500,- eur mesačne (uznesenie čl. 140-145). Z výsluchov účastníkov
(zápisnica z pojednávania dňa 23.5.2018) vyplýva, že účastníci žili pred narodením maloletej v spoločnej
domácnosti, a to najprv v prenajatom byte v W. a následne pol roka v prenajatom rodinnom dome v
U. Q. W.. Navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila dňa 28.5.2017, pričom najprv žila v spoločnej

domácnosti so svojou matkou a maloletou, následne od mája 2018 si prenajala byt v obci D. (Zmluva o
nájme bytu čl. 107). Príčinou opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou boli vzájomné vzťahové
konflikty účastníkov.

10. Vo vzťahu k príjmovým a majetkovým pomerom matky súd zistil, že navrhovateľka od narodenia

maloletej do 5.12.2017 poberala materské a prídavok na maloletú. Následne od 6.12.2017 má príjem v
podobe rodičovského príspevku v sume 213,20 eur mesačne, resp. od januára 2018 v sume 214,70 eur
mesačne a príspevku na maloletú 23,52 eur, resp. od januára 2018 v sume 23,68 eur (zhodné tvrdenia
účastníkovpodporenéodôvodnenímrozhodnutiatunajšiehosúduč.k.16P/61/2017-86zodňa28.3.2018
čl. 140-145). Na účely porovnania príjmových pomerov matky pred a po narodení maloletej zisťoval

súd v konaní predchádzajúci priemerný mesačný príjem matky, pričom z potvrdenia zamestnávateľa
matky (D. D. T. W.) o výške príjmu zo dňa 31.5.2018 (čl. 96) súd zistil, že za obdobie 4/2016 až
12/2016 mala matka priemerný mesačný príjem zo zamestnania v čistom 660,- eur. Súd do rozhodného
obdobia pre určenie výšky čistého príjmu matky pred pôrodom nezahrnul obdobie od januára 2017
do nástupu na materskú dovolenku v marci 2017, v ktorom období bola matka podľa potvrdenia o

príjme dlhodobo práceneschopná, nakoľko mal za preukázané tvrdenia matky, že prácensechopnosť
bola spôsobená zdravotnými problémami vzniknutými v súvislosti s tehotenstvom (rizikové tehotenstvo
- zdravotná správa čl. 161, záznam o hospitalizácii čl. 171), a teda v tomto období už bol bežný príjem
matky znížený práve v súvislosti s prebiehajúcim tehotenstvom. Súd dodáva, že výhrada otca, že matkanerešpektovala v čase rizikového tehotenstva striktne režim PN, je pre posúdenie predmetu konania
irelevantná. Okrem uvedeného príjmu zo zamestnania poberala matka do januára 2017 odmenu za
výkon osobnej asistencie vo výške priemerne 200,- eur mesačne (čestné prehlásenie z 5.6.2018 čl. 97).

V období pred pôrodom tak súd pravidelný príjem matky ustálil na sumu priemerne 860,- eur mesačne.
K výhradám otca vo vzťahu k príjmu matky v sume 200,- eur, že uvedený príjem nebol súčasťou
návrhu na začatie konania, a že čestné prehlásenie nie je dôkazom, ktorý vierohodne preukazuje
príjem navrhovateľky, keď táto nepredložila žiaden príjmový doklad, či daňové priznanie, pričom zváži
podnet na finančnú správu, súd uvádza, že otec maloletej žil v čase tvrdeného poberania tohto príjmu

s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, pričom priamo netvrdil, že táto tento príjem nepoberala,
obmedzil sa len na tvrdenia o nedostatočnosti dôkazov na jeho preukázanie a hrozbu matke. Aj s
poukazom na uvedené má súd za to, že daný príjem matky možno mať za preukázaný, pričom súdu
v danom prípade postačuje dôkaz vo forme čestného prehlásenia matky osoby, ktorej bola osobná
asistencia poskytovaná, keď súd hodnotí dôkazy individuálne ako i v ich vzájomnej súvislosti, ako aj
v súvislosti s ostatnými skutočnosťami tvrdenými, resp. zistenými v priebehu konania. Matka nevlastní

žiadne nehnuteľnosti, je majiteľkou motorového vozidla T. E. N. T. XXXX, je na ňu napísané motorové
vozidlo Mazda 3, rok výroby 2014, ohľadom ktorého je v spore s otcom, ktorý žiada zaplatenie sumy
13.000,- eur za auto. Od otca maloletej poberá matka nepravidelne výživné na maloletú (zápisnica o
pojednávaní zo dňa 23.5.2018).

11. Otec maloletej v priebehu celého konania spochybňoval najmä odôvodnenosť matkou v konaní
uplatňovaných výdavkov. Odôvodnené mesačné výdavky navrhovateľky, na ktorých úhradu sa vzťahuje
príspevok na výživu (základné nevyhnutné výdavky), ustálil súd v sume vo výške 400,- eur (z toho
mesačne bývanie 140,- eur, oblečenie 50,- eur, drogéria a hygiena 40,- eur, mobilný telefón 10,- eur,
cestovné 30,- eur, strava 130,- eur) za obdobie do 1.5.2018, ako aj po tomto období, keď od 1.5.2018

navrhovateľka býva spoločne s maloletou v nájomnom obecnom byte, kde platí mesačne nájom a služby
v sume 280,- eur (zmluva o nájme bytu čl. 108 a technický passport bytu čl. 106), čo je v prepočte
na dve bývajúce osoby 140,- eur, ktorá úhrada zodpovedá sume, ktorou matka prispievala na bývanie
za svoju osobu v domácnosti jej matky. K argumentu otca, že výdavok matky 140,- eur (280,- eur aj s
maloletou) na bývanie u jej matky je iluzórnym a nadhodnoteným, súd uvádza, že náklady 280,- eur na

zabezpečenie bývania pre matku s maloletým dieťaťom nemožno za súčasných trhových podmienok
považovať za neprimerané (je všeobecne známe, že cena nájmu 2-izbového bytu sa v súčasnosti bežne
pohybuje v sumách 400,- eur a vyššie), pričom i z výšky súčasných nákladov na bývanie matky v
samostatnom nájomnom obecnom byte v rovnakej obci (v ktorých bytoch býva nájom zvýhodnený),
je zrejmé, že daná položka je odôvodnená v plnom rozsahu. Súd vzhľadom na argumentáciu matky

na poslednom pojednávaní, že výdavky na stravu navrhovateľky sú dôvodné aj vo vyššej sume, keď
sám otec maloletej uvádzal vo vyjadrení v konaní 16P/61/2017 stravnú jednotku dospelého človeka
10,30 eur, čo by v prepočte na navrhovateľku vychádzalo na mesiac 300,- eur (zápisnica zo dňa
3.10.2018 čl. 192), posudzoval výšku odôvodnených výdavkov na stravu navrhovateľky, pričom za
sumu primeranú na zabezpečenie riadnej výživy dospelej osoby bez osobitných zdravotných problémov

považuje sumu 130,- eur mesačne ( 4,30 eur na deň), za ktorú sumu si matka vzhľadom na súčasnú
starostlivosť o maloletú v domácnosti, môže podľa názoru súdu zabezpečiť základné stravovanie. K
námietkam otca o nedôvodnosti výdavkov vo výške 50,- eur mesačne na oblečenie súd odkazuje na
podrobný rozpis uvedený matkou na čl. 158 a 159, pričom dodáva, že neuznal matkou na rozpise
dodatočne uvedený výdavok v sume 69,- eur, keď položku oblečenie považuje za odôvodnenú v sume

50,- eur mesačne, tak ako matka uvádzala pôvodne v návrhu, keď má za to, že suma 50,- eur je
primeraná a dostatočná na zaobstaranie oblečenia v rozsahu bežnej životnej úrovne dospelej osoby,
keď nie všetky položky uvedené na rozpise je nevyhnutné kupovať ako nové každý rok. Výdavok na
drogériu a hygienu matky súd považuje za primeraný a odôvodnený v sume 40,- eur mesačne ako bolo
pôvodne uvádzané v návrhu. Sumu 40,- eur na drogériu a hygienu už samu osebe súd považuje za

sumu relatívne vyššiu, avšak súd prihliadol na skutočnosť, že matka sa stará o domácnosť, v ktorej
je batoľa, čo so sebou prináša vyššie nároky na udržiavanie hygieny a domácnosti. Súd neuznal
matkou uplatňovanú sumu tohto výdavku vo výške 96,- eur mesačne (podľa rozpisu na čl. 159,160),
keď túto sumu považuje za neprimeranú (rozpis obsahuje viacero položiek, ktoré sa nespotrebujú za
jeden mesiac, ale majú dlhodobejšiu spotrebu, napr. odličovacie tampóny, sáčky do koša, dezodorant,

dezinfekčný sprej, WC čistič, atď.). K položke 25,- eur uplatňovanej matkou za mobilný telefón (faktúra
čl. 112,113) súd uvádza, že túto uznáva v sume 10,- eur potrebnej na nevyhnutnú prevádzku zariadenia,
keď v súčasnej dobe je nevyhnutné aj z dôvodu možnosti volať napr. záchrannú službu, či políciu,
či z dôvodu zabezpečovania starostlivosti o maloletú, disponovať mobilným telefónom, avšak sumunad rozsah nevyhnutného výdavku súd nezapočítava do výdavkov spadajúcich pod rozsah príspevku.
Obdobne súd uznal položku cestovné v rozsahu 30,- eur, ktorý výdavok na benzín považuje za základný
a nevyhnutný na mesačné zabezpečenie dopravy matky maloletej. K argumentu otca, že matka v

priebehu konania menila rozpis jej výdavkov, súd uvádza, že je bežné a nič nezakazuje v reakcii na vývoj
konania oprávnenej osobe podrobnejšie rozpísať a preukazovať výdavky, pričom súd i tak nakoniec sám
posúdi ich celkovú odôvodnenosť a primeranosť ich uplatnenia.

12. Podľapotvrdeniaopríjmemalotecvroku2017čistýmesačnýpríjem8.057,-eur(potvrdenieopríjme

čl.93), v mesiacoch 1-4/2018 mal príjem zo zamestnania priemerne 8.022,- eur mesačne ( potvrdenie
o príjme čl. 91,94). V mesiacoch 5/2018-8/2018 mal otec maloletej príjem zo zamestnania v hrubom
priemerne 15.268,- eur mesačne, t.j. v čistom cca 10.700,- eur (lustrácia v Sociálnej poisťovni povinného
zo dňa 2.10.2018 čl. 183,184). Z výsluchu otca maloletej vyplýva (zápisnica zo dňa 23.5.2018), že
otec maloletej má v bezpodielovom vlastníctve s predchádzajúcou manželkou rodinný dom v Š., v
ktorom žije exmanželka s maloletým synom, na ktorého platí výživné 1.000,- eur mesačne (rozsudok

Okresného súdu Galanta č.k. 8P/44/2016-34 zo dňa 20.12.2016 čl. 84). Je tiež majiteľom rodinného
domu v Zelenči v hodnote 270.000,- eur, pričom má na oba rodinné domy hypotekárny úver so splátkami
1.200,- eur mesačne. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Je majiteľom vozidla K. O. N. T. XXXX. Z rozpisu
príjmov a výdavkov otca maloletej (čl. 69) vyplýva, že otcovi maloletej z príjmu, uvádzaného otcom v
sume priemerne 8.250,- eur mesačne, zostáva po úhrade mesačných výdavkov okrem výživného na

maloletú (vrátane hypotekárnych úverov, výživného na maloletého syna, výdavkov na stravu 800,- eur,
drogérie pre seba a syna 100,- eur, oblečenia v sume 500,- eur, voľnočasových aktivít v sume 500,- eur,
iných nákladov, troch dovoleniek v prepočte na mesiac) suma 1.964,75 eur mesačne.

13. Na základe vykonaného dokazovania, po posúdení príjmových a celkových majetkových pomerov

otca maloletej a posúdení zmeny príjmových pomerov navrhovateľky, dospel súd k záveru, že návrh
na určenie príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky je dôvodný v celom rozsahu čo do
výšky mesačnej sumy príspevku uplatňovaného v návrhu. Keďže účelom inštitútu poskytnutia príspevku
nevydatej matke je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky a kompenzovať zníženie príjmu
a životnej úrovne, ku ktorým dôjde v súvislosti s narodením dieťaťa, súd na základe vykonaného

dokazovania konštatuje, že od 6.12.2017 došlo k zhoršeniu dovtedajšej životnej úrovne navrhovateľky,
keď od narodenia maloletej sa o ňu navrhovateľka sústavne stará, a preto si vzhľadom na jej vek a
odkázanosť nemože objektívne zabezpečiť svoju výživu iným spôsobom ako zo štátnych sociálnych
dávok. Súčasne je zrejmé, že suma 238,38 eur mesačne nemôže byť dostačujúca na výživu dospelej
osoby, navyše ak má sama vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Súd tak mal na základe

vykonaného dokazovania preukázané, že životná úroveň matky sa v súvislosti s narodením maloletej
znížila, keď pred narodením maloletej dosahovala príjem 860,- eur, pričom od 6.12.2017 (odkedy
žiadala príspevok priznať), t.j. od okamihu, kedy jej zanikol nárok na materské, ktoré bolo v sume
porovnateľnej jej predchádzajúcemu príjmu zo zamestnania, jej príjem poklesol na sumu celkom 236,72
eur, resp. od 1.1.2018 na sumu 238,38 eur, keď jediným príjmom je rodičovské a prídavok na maloletú.

Navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, žije v prenajatom obecnom byte spoločne s
maloletou. Vlastní starší osobný automobil, pričom automobil J. X, N..T.. XXXX, ktorého je majiteľkou,
resp. jeho hodnota, je predmetom súdneho konania s otcom. Na druhú stranu majetkové a príjmové
pomery otca maloletej sú výrazne nadštandardné a umožňujú mu, aby navrhovateľke prispieval na
úhradu jej výživy, pričom vzhľadom na výšku jeho pravidelného príjmu (v sume stabilne viac ako 8.000,-

eur mesačne v čistom, resp. so stúpajúcou tendenciou), je v jeho možnostiach prispievať jej žiadanou
sumou 350,- eur mesačne. Podľa rozpisu príjmov a výdavkov na čl. 69 zostane otcovi maloletej aj po
úhradetejtosumydostatočnásumanaúhradujehoostatnýchmesačnýchvýdavkov(poúhradevšetkých
ním uvedených mesačných výdavkov mu mesačne zostáva suma 1.964,75 eur), vrátane výživného na
maloletú, pričom mu zostane priestor i na tvorbu úspor. Úhradou príspevku na výživu pritom nedôjde

k zvýšeniu životnej úrovne navrhovateľky (čo namietal otec maloletej) nad úroveň pred pôrodom, keď
spoločne s príspevkom bude jej mesačný príjem v sume 588,38 eur, a teda stále v sume nižšej ako
bol jej čistý príjem pred pôrodom, a to bez ohľadu na započítanie otcom sporovaného príjmu v sume
200,- eur za osobnú asistenciu, keď len príjem matky zo zamestnania bol priemerne 660,- eur mesačne.
Príspevok v priznanej výške tak bude plniť výlučne funkciu priblíženia sa k predchádzajúcej životnej

úrovni navrhovateľky. Súčasne je tento príspevok v súlade s ustálenou judikatúrou jednoznačne nižším
ako by bolo výživné medzi manželmi, keď životná úroveň navrhovateľky sa ani po započítaní príspevku
nepribližuje životnej úrovni otca maloletej. Takto určený príspevok má slúžiť matke na úhradu jej “výživy”,
ktorý pojem súd vyložil v užšom zmysle výdavkov matky slúžiacich na zabezpečenie jej základnýchživotných potrieb, a preto do sumy výdavkov ustálených v bode 10. na sumu 400,- eur mesačne,
nezahrnul výdavky na školné, úvery (spotrebné), či cestovné do školy, ktoré výdavky súd nepovažoval
za výdavky nevyhnutné, a ich pokrytie, ako i pokrytie ďalších v návrhu neuplatňovaných výdavkov (voľný

čas, výlety, dovolenky a pod.) a tiež časti základných výdavkov, na ktoré príspevok nepostačuje, musí
matka zabezpečiť z vlastných zdrojov v rozsahu zodpovedajúcom jej pomerom. Súd bral do úvahy
skutočnosť, že otec maloletej prispieva matke na maloletú výživným, ktoré prostriedky sú však účelovo
určené pre maloletú, a preto ich nemožno zarátať do príjmu matky pre účely určenia príspevku na jej
výživu, tak ako súd v rámci výdavkov nebral do úvahy sumu výdavkov pripadajúcich na maloletú (napr.

polovica výdavkov na bývanie).

14. Otec maloletej v konaní uvádzal, že navrhovateľke uhradil ešte pred pôrodom, počas ich spolužitia,
sumu 4.000,- eur (ktorú označil v tabuľke čl. 126 ako príspevok na výživné a domácnosť) a následne
v mesiacoch júl, august a september 2017 jej uhradil sumu 3 x 1.000,- eur. Taktiež uvádzal, že uhradil
všetky výdavky spojené s nákupom detskej výbavičky. K uvedenému súd konštatuje, že otec maloletej

nepreukázal, že uvedené prostriedky by boli matke uhradené ako príspevok na jej výživu. Z odôvodnenia
rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 16P/61/2017-86 zo dňa 28.3.2018 (ktorým bolo formou neodkladného
opatrenia určené výživné na maloletú) vyplýva, že sumy 3 x 1.000,- eur boli uhrádzané na výživné na
maloletú. Obdobne z vyjadrenia otca maloletej k danej spisovej značke bod 19. (čl. 189) vyplýva, že
“otec poskytol matke 3.000,- eur ako priame výživné na maloletú….Otec uvedené sumy poskytol bez

bližšieho určenia v prospech maloletej rovnako ako 4.000,- eur, ktoré matke previedol pred pôrodom na
“výbavičku”. Celkové výživné v hodnote 7.000,- eur považoval dostatočné na doposiaľ ubehnutú dobu,
od kedy rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.” Súd tak má za to, že z vlastných tvrdení otca
je zrejmé, že uvedené prostriedky neboli uhrádzané ako príspevok na výživu nevydatej matky, pričom
určenie takého príspevku nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti otca k maloletej, ktorej plnenie

však nemožno akokoľvek započítavať ako úhradu tohto príspevku, obdobne ako prostriedky ktoré mal
otec vynaložiť na výbavičku maloletej (či už vo forme peňažnej sumy, či nákupom konkrétnych vecí),
ktoré taktiež spadajú do rozsahu plnenia vyživovacej povinnosti k maloletej (obdobne R 25/1967).

15. Súd v konaní vzhľadom na určovanie výživného dospelej osobe s poukazom na výhrady otca

maloletej ohľadne zištného konania navrhovateľky len za účelom zabezpečenia živobytia cestou otca
maloletej, skúmal súlad priznania príspevku s dobrými mravmi, pričom má za to, že v konaní nebol
zistený rozpor priznania príspevku s dobrými mravmi. Z celkového vystupovania i vyjadrení účastníkov
v konaní (najmä zápisnica zo dňa 23.5.2018, SMS správy predložené otcom čl. 178) je zrejmé, že
medzi účastníkmi existujú zásadné vzťahové konflikty (zo strany otca ohľadne vzťahu navrhovateľky

k jeho synovi a snahe zabezpečiť sa vzťahom ekonomicky, zo strany navrhovateľky ohľadne urážania
zo strany otca, jeho odchodov z domácnosti k exmanželke so synom, nevenovaniu pozornosti),
súvisiace momentálne už i so starostlivosťou o maloletú, avšak vzťahové konflikty účastníkov vyústiace
nakoniec do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, nemôžu byť prekážkou určenia príspevku
matke na jej výživu. Súd v konaní nemal preukázané také správanie, ktoré by mohol považovať

za rozporné s dobrými mravmi odôvodňujúc nepriznanie príspevku. Rovnako skutočnosť rozsahu
finančných prostriedkov, ktoré otec maloletej vynaložil na dovolenky, výlety, či dary navrhovateľke ešte
v čase ich spolužitia pred narodením maloletej (tabuľka čl. 126), nemá vplyv na určenie aktuálneho
príspevku na výživu navrhovateľky, ktorý sama navrhovateľka žiadala priznať až v dobe po uplynutí
nároku na materské, kedy došlo k zásadnejšiemu zníženiu jej pravidelného príjmu.

16. Vzmyslevyššieuvedenéhomaltaksúdzapreukázanésplnenievšetkýchpredpokladovnapriznanie
príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky vo výške 350,- eur mesačne od otca maloletej.
SúdpríspevokpriznalvovýrokuI.rozsudkuzaobdobieod6.12.2017do22.5.2019,kedyuplynúdvaroky
od narodenia maloletej, po ktorú dobu je možné príspevok v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine priznať.

Keďže matka žiadala priznať príspevok od 6.12.2017 bez obmedzenia doby trvania, súd vo výroku III.
návrh v časti presahujúcej zákonom určenú dobu dvoch rokov, zamietol. Vo výroku II. rozsudku súd
vyčíslil nedoplatok otca na medzičasom zročnom príspevku za obdobie od 6.12.2017 do 30.9.2018 na
sumu 3.443,55 eur (alikvótna časť nedoplatku za december 2016 v sume 293,55 eur, t.j. 350,- eur/31
dní x 26 dní + 9 mesiacov x 350,- eur), ktorý mu umožnil splatiť v splátkach 200,- eur mesačne, ktorých

úhrada neovplyvní vzhľadom na príjem otca úhradu jeho ostatných mesačných výdavkov.

17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.18. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď v mimosporových konaniach je pravidlom nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov,
keď v konaní súd nemal za naplnený predpoklad odôvodňujúci výnimku (§ 55 CMP) z tohto pravidla, a
to ani čo do okolností vedúcich ku konaniu a celkového skutkového stavu veci (existencia vzájomných

vzťahových konfliktov účastníkov s následným opustením spoločnej domácnosti navrhovateľkou so
súčasným zánikom finančnej podpory zo strany otca maloletej) ani čo do postupu účastníkov v konaní.
Otec poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka sa pred podaním návrhu nepokúsila o dohodu,
avšak súd uvádza, že navrhovateľka mala opakovane od začatia konania počas pokusov o zmier zo
strany súdu záujem o dohodu, keď bola ochotná pristúpiť i na nižšiu sumu príspevku ako uvedenú v
návrhu, avšak nie v rozsahu ponúkanom otcom 30,- eur mesačne (resp. 90,- eur vrátane stravovacích

poukážok a príspevku otca na vitamíny), ktorý návrh ani súd nepovažuje vzhľadom na pomery strán za
primeraný. Na druhej strane súd nevidel dôvod ani na priznanie náhrady trov konania (v podobe trov
právneho zastúpenia, ktoré ani navrhovateľka sama podľa čestného prehlásenia na čl. 185 neuhrádzala)
navrhovateľke, keď otec maloletej v konaní legitímne namietal jeho výhrady k priznaniu príspevku na
výživuauplatňovalodzačiatkunámietkynajmäkvýdavkomnavrhovateľkyajejpomerompredpôrodom,

ktoré sama navrhovateľka nešpecifikovala a nepreukázala priamo v návrhu spôsobom dostačujúcim pre
rozhodnutie súdu a doložila ich až následne po výzve súdu na jednotlivých pojednávaniach.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.