Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Cr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222832
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117222832.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne Y. Š., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Y. XXXX/XB, L., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Konštantínova 6, 080
01 Prešov, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa 10.08.2017.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa 10.08.2017 a náhrady trov konania.

2. V žalobe namietala, že rozhodca rezignoval na svoju úlohu byť minimálne nestranný a zároveň
evidentne použil vzor rozhodcovského rozsudku, ktorý vyhovoval žalobám ešte za účinnosti zákona

č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovská zmluva je listina, ktorá je zrejme len súčasťou dohody o uznaní,
pretože to tak prezentuje žalobca. Preto je rozhodcovská zmluva neplatná podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podpísanie splátkového kalendára, ktorého súčasťou je aj uznanie dlhu,
navyše premlčaného, bolo súdnou praxou vyriešené inak, ako v tejto veci. Žalobkyňa ďalej namietala, že
rozhodca nepodrobil úverovú zmluvu žiadnemu preskúmaniu. Tiež poplatok za rozhodcovské konanie
115,45 eura je vyšší ako by tomu bolo pri podaní žaloby na všeobecný súd (99,50 eura).
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

Asociácii pre arbitráž sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa 10.08.2017.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie sú splnené dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku, nakoľko ich žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala. Po postúpení
pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný so žalobkyňou mimosúdne rokovania ohľadne postupného
uspokojenianadobudnutejpohľadávky.Výsledkommimosúdnychrokovaníbolavôľaaochotažalobkyne
predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej
možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Žalovaný poskytol žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku

v splátkach podľa jej uváženia a poštovou prepravou jej zaslal na podpis Dohodu o uznaní záväzku a
úhrade pohľadávky v splátkach spolu (ďalej len „dohoda“) so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou
a dotazníkom. Dňa 10.09.2015 žalobkyňa všetky uvedené dokumenty vyplnila a podpísala. Žalovaný
poukázal na to, že po doručení vyššie uvedených dokumentov mala žalobkyňa možnosť si ichprezrieť doma, oboznámiť sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť v prípade, že s ich
obsahom súhlasí. Žalobkyňa splátky v zmysle dohody, rovnako ako podmienky dohodnuté v pôvodnej
zmluve opätovne porušila, nakoľko nepravidelne uhradila iba prvých 13 splátok v dohodnutej výške

25 eur a následne vykonala už len dve úhrady po 15 eur. Právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodovanie v tejto veci bola daná spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 10.09.2015 (ďalej
len „rozhodcovská zmluva“), v ktorej sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž. Žalobkyňa mala možnosť výberu podpisu a nebola ničím

nútená, podpis rozhodcovskej zmluvy alebo dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov,
napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Rozhodcovská zmluva okrem jasného
označenia a opisu jej predmetu obsahovala aj explicitné poučenie spotrebiteľa, ktoré oboznamuje
spotrebiteľaomožnostiodmietnutiarozhodcovskéhokonania,možnostivyslovenianeplatnostiuzavretej
rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, možnosti brániť sa proti postupu rozhodcu, možnosti podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva bola

uzavretá platne. Dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente
a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená dohody. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie
je koncipované ako konanie na nápravu excesov, ktoré vznikli v priebehu rozhodcovského konania a
ktoré mal právo a možnosť namietať už v priebehu rozhodcovského konania, ale na jeho iniciovanie by
mali existovať dôvody predpokladané zákonom. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zmietnuť a

priznať náhradu trov konania.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach zo dňa 10.09.2015, dotazník zo dňa 10.09.2015, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa
10.09.2015, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok.
6. Žalobkyňa v replike tvrdila, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzatvorená, lebo k podpisu

Dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy došlo z dôvodu obavy z exekúcie majetku.
Poučenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sú zákonnou povinnosťou. Bolo premysleným postupom
žalovaného, že jej rozhodcovskú zmluvu predložil až vtedy, keď potrebovala riešiť bezodkladne dlh a
nepredložil jej rozhodcovskú zmluvu samostatne v čase riadneho splácania. Navyše nie je veľmi bežné,
aby sa rozhodcovská zmluva uzatvárala s veriteľom, ktorý úver neposkytol. Je zrejmé, že žalovaný

považuje za štandardné, že pri negociácii dlžníka s veriteľom o možnosti splnenia dlhu v splátkach sa
dlh má aj uznať. Súhlasila, že ak jej boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle zmluvy, je logické a
žiaduce, aby svoj dlh uhradila, ale to za situácie, že nárok veriteľa je určený správne a nie je premlčaný.
Tento nárok premlčaný je. Pohľadávka bola postúpená dňa 11.03.2014, pričom žalovaný uplatnil nárok
21.06.2017. Navyše podstatnejšia otázka je, ako súd vyhodnotil reálny dlh, pretože to je účelom

existencie spotrebiteľských noriem. Rozchádza sa v názore s tvrdením žalovaného, že zákonodarca
nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na § 45 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy
excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Tento názor platí pri § 40 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z., ale nie pri Zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak na jeho zrušenie stačí

preukázať aj nesprávne právne posúdenie veci rozhodcom. Rozhodcovský súd sa vôbec nepozastavil
nad konštantnou súdnou praxou, ktorá zhodne nepripúšťa účinky uznania dlhu spotrebiteľom za
okolností, ako to bolo aj v súdenej veci. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon a rozhodcovský
súd vôbec neskúmal okolností, za ktorých listina s takýmto uznaním bola vytvorená žalovaným ako
esenciálny predpoklad pre poskytnutie možnosti dohodnúť splátkový kalendár. Platne môže spotrebiteľ

iniciatívne a informovane uznať len taký záväzok, ktorý nie je nezákonný. Rozhodcovský súd vôbec
neposúdil opodstatnenosť nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a nemá teda za preukázané, či v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok vôbec bol spôsobilý byť predmetom jeho uznania.
7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, jej právny zástupca
a právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na doterajších stanoviskách.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako aj listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa so
spisom rozhodcovského súdu sp. zn. L. XXXXX/XX ako aj obsahom súdneho spisu a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
8. Dňa 06.03.2008 žalobkyňa požiadala právneho predchodcu žalovaného Všeobecnú úverovú banku,
a.s. o vydanie kreditnej karty Quatro č. XXXXXXXX a na základe tejto žiadosti jej bol schválený úverový

rámec30000Sk(995,82eura)svýškoumesačnejsplátky1800Sk(59,75eura).Pohľadávka,ktorábola
predmetom rozhodcovského konania, bola na žalovaného postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 11.03.2014 (čo vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ako aj z prílohy ku zmluve o
postúpení pohľadávok).9. Dňa 23.08.2015 žalobkyňa podpísala Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, na
základe ktorej uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe
zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 06.03.2008 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. Dlžná

suma pozostávala z istiny 1881,25 eura, z ostaného príslušenstva podľa zmluvy 7,50 eura a úroku
z omeškania 9 % ročne zo sumy 1881,25 eura za dobu od 01.03.2014 do dňa splatnosti poslednej
splátky podľa tejto dohody s tým, že úrok bude vypočítaný pri vystavení splátkového kalendára, resp.
po zaplatení istiny a nákladov. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných
splátkach po 25 eur k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.09.2015. V teň istý deň ako dohoda

o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach bola podpísaná aj rozhodcovská zmluva uzatvorená
podľa zákona § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
10. Dňa 10.09.2015 žalobkyňa podpísala Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
č. XXXXXXX, ktorú podpísal žalovaný dňa 07.09.2015. Na základe tejto dohody žalobkyňa uznala čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXX zo
dňa 06.03.2008 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. Celková dlžná suma vo výške 2

838,60 eura pozostáva z istiny 1881,25 eura, z ostaného príslušenstva podľa zmluvy 7,50 eura a úroku z
omeškania 9 % ročne zo sumy 1881,25 eura za dobu od 01.03.2014 do dňa splatnosti poslednej splátky.
Žalobkyňa vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobkyňa sa zaviazala
splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 114 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej
výške 25 eur k 20. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 20.09.2015 a dátum splatnosti

poslednej splátky je 20.02.2025.
11. V teň istý deň, teda dňa 10.09.2015 žalobkyňa podpísala aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu
uzatvorenú podľa zákona § 3 a nasl. Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
V zmysle čl. I. - Základné ustanovenia, bod 1. Stálym rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy
rozumie stály rozhodcovský súd s názvom Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž,

so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 744 971. V zmysle čl. II - predmet zmluvy, všetky spory,
ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom
a dlžníkom pod číslom XXXXXXX podpísanej veriteľom dňa 07.09.2015, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z
tejto dohody budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä

štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu. V čl. III sa nachádza poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené
spotrebiteľovi. V závere rozhodcovskej zmluvy sa nachádza vyhlásenie dlžníka v znení: S uzatvorením
tejtospotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvysúhlasímazároveňvyhlasujem,žesombolpreduzatvorením
tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
12. Dňa 10.09.2015 žalobkyňa podpísala aj dotazník, kde krížikom označila súhlas okrem iného s
tým, že vyhlásila, že jej boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, najmä výška súdneho
poplatku, zásada písomnosti konania, možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku, možnosť
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a je ochotná v prípade nesplnenia svojho záväzku sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Zároveň žalobkyňa vyhlásila, že rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť.
13. Žalobou doručenou Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž dňa
21.06.2017 sa žalovaný (tam v postavení žalobcu) domáhal voči žalobkyni (tam v procesnom postavení
žalovanej) zaplatenia 1 508,75 eura spolu s úrokom z omeškania 415,40 eura a úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 1 501,25 eura od 20.12.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca pohľadávku uplatňoval bola Dohoda o uznaní záväzku
a úhrade pohľadávky v splátkach (bližšie nešpecifikovaná).
14. Dňa 21.06.2017 bol ustanovený rozhodca vo veci samej Mgr. Peter Senovský.
15. Uznesením (výzva na žalobnú odpoveď) zo dňa 22.06.2017 bola žalobkyňa vyzvaná, aby v lehote
do 30 dní od doručenia uznesenia predložila stálemu rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď.

Výzva bola žalobkyni doručená dňa 06.07.2017. Žalobkyňa na výzvu nereagovala.
16. Dňa 10.08.2017 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2,
811 03 Bratislava sp. zn. vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. L. XXXXX/XX, ktorým uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1 508,75 eura, úrok z omeškania 415,40 eura úrok z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 501,25 eura od 20.12.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce
z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 115,45 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 192,50
eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 30.08.2017. V
spiserozhodcovskéhosúdusanachádzadoložkaprávoplatnostiavykonateľnosti,ktorábolavyhotovenádňa 22.12.2017 (už v čase, kedy žalovaný preukázateľne na základe doručenej žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vedel, že vo veci je podaná žaloba na súde, no nerešpektoval § 46 ods.
2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), z ktorej vyplýva, že rozhodcovský rozsudok mal

nadobudnúť právoplatnosť dňa 18.12.2017 a vykonateľnosť 22.12.2017.
17. Rozhodcovský súd mal za nesporné, že došlo k uzatvoreniu záväzkového vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom žalovaný si nesplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu
z tohto záväzkového vzťahu. Ďalej bolo nesporné, že došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z
predmetného záväzkového vzťahu z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pričom žalovaný riadne

uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho žalobcovi uhradiť dohodnutým spôsobom.
Rovnako bolo nesporné, že žalovaný svoj záväzok do podania žaloby žalobcovi riadne neuhradil. Stály
rozhodcovský súd uviedol, že v priebehu rozhodcovského konania sa neobjavili skutočnosti, ktoré by
relevantným spôsobom spochybňovali hodnovernosť a platnosť právnych úkonov obsiahnutých v
predložených listinných dôkazoch, resp. tvrdeniach účastníkov rozhodcovského konania, alebo by mali
vplyv na žalobcom uplatnené nároky.

18. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že mala uzatvorenú zmluvu, ktorú splácala. Neskôr sa dostali
do finančných problémov, preto prestali úver splácať. Potom im začali chodiť listy od žalovaného.
Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, či žalovaného kontaktovala telefonicky alebo iným spôsobom, ale
požiadala o splátkový kalendár. Potom jej prišli listiny, ktoré podpísala. Nič jej vysvetlené nebolo
pokiaľ ide o rozhodcovské konanie. Papiere prišli poštou, iným spôsobom so zástupcom spoločnosti

nekomunikovala. O vysvetlenie žalovaného nežiadala, lebo bol problém sa tam dovolať. V tomto
konkrétnom prípade sa telefonicky so žalovaným nepokúsila spojiť. Nemala peniaze na právnika, ktorý
by jej vysvetlil uvedené listiny. Týmto listinám neprikladala nejakú dôležitosť. Žalobkyňa sa nevedela
vyjadriť, z akého dôvodu podpísala dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a
rozhodcovskú zmluvu v auguste a aj v septembri 2015.

19. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka účinného do 30.09.2015 (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“),
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v
zoznamepodľa§18aurčenývtejtospotrebiteľskejrozhodcovskejzmluve.Spotrebiteľskározhodcovská

zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
Podľa§3ods.2Zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,spotrebiteľskározhodcovskázmluva
musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať
dojednania,ktorénesúvisiasospotrebiteľskýmrozhodcovskýmkonaním.Písomnáformaspotrebiteľskejrozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré
umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu uzavreli.

Podľa§3ods.3Zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,spotrebiteľskározhodcovskázmluva
musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa
a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho
rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu
pre elektronickú komunikáciu a
e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

Podľa § 28 ods. 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd je povinný
aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej
podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné
dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie
skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva
uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom
konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovskéhorozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od
nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku
Podľa § 46 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol
opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie

žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh

niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva
v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený
rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví

nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku
2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného
Všeobecná úverová banka, a.s. (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vystupovala v zmluve
na základe splnomocnenia, ale veriteľom bola VÚB, čo vyplýva aj z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok) ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú je

nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca
žalovaného je bankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie úverov. Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové
zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné.

Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
22. Súd v prvom rade skúmal včasnosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom

dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa
30.08.2017, pričom žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na súd doručená dňa 31.10.2017,
teda v rámci 3 mesačnej lehoty v zmysle § 46 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
23. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského súdu z dôvodu, že
rozhodcovská zmluva nebola dojednaná platne (§ 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní) a z tohto dôvodu rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
24. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 10.09.2015
(súd vychádzal z tejto „druhej“ rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v zmysle Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a od ktorej odvodzoval svoju právomoc rozhodcovský súd),
teda v ten istý deň ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a dotazník. Tieto

dokumenty boli zaslané žalovaným na základe predchádzajúcej komunikácie s tým, že podľa výpovede
žalobkyne táto ich podpísala bez toho, aby jej bolo čokoľvek vysvetlené. Podľa názoru súdu doručenie
uvedených dokumentov naraz vytvára dojem, že podpísanie dohody bolo podmienené podpísaním
rozhodcovskej zmluvy, preto žalobkyňa automaticky podpísala oba dokumenty spolu s dotazníkom. Vdotazníku sú otázky formulované tak, že ak chce spotrebiteľ skutočne uzavrieť dohodu o splátkach,
musí na všetky otázky kladne odpovedať a podpísať nielen dohodu, ale aj rozhodcovskú zmluvu. Postup
žalovaného a doklady vnútené žalobkyni vytvárajú iba ilúziu o slobodnej vôli spotrebiteľky pri uzatváraní

právneho úkonu, keďže doklady jej boli zaslané poštou bez toho, aby mala možnosť otázkami priamo
na zástupcu spoločnosti ujasniť si záležitosti a právne výrazy, ktorým ako bežný spotrebiteľ bez určitého
stupňa právnického vzdelania ani nemôže rozumieť.
25. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer
s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov

plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje
svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje
k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako
danú. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné
rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie

rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste papiera.
26. Podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc,

nebola dojednaná individuálne, napriek tomu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá
na samostatnej listine, pretože bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou
bolo uzavrieť dohodu o splátkach, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj
rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Takéto ustanovenie (dojednanie) je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou

podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a súčasne nebolo individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva totiž bola
vyhotovená na predtlačenom, vopred pripravenom formulári, a spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť
oboznámiť pred podpisom, avšak reálne nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto podľa § 53 ods.
2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Za individuálne

dojednanú by bolo možné považovať len takú rozhodcovskú zmluvu, ktorej obsah bol predmetom
rokovaní v procese jej kontraktácie, a jej znenie by bolo výsledok konsenzu oboch zmluvných strán.
Bol to žalovaný, ktorý inicioval uzatvorenie tohto dojednania (rozhodcovskej zmluvy) a dal žalobcovi
podpísať ním pripravený text rozhodcovskej zmluvy. Jej podpisom, či už z nevedomosti alebo z potreby
získaťmožnosťsplácať(údajnú)pohľadávkužalovaného,saspotrebiteľvzdalkonaniapredvšeobecným

súdom, v prípade ak žalobcom bude veriteľ (žalovaný.)
27. Súd poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoSr 1/2017 zo dňa 30.05.2018,
ktoré sú aplikovateľné aj v posudzovanej veci a v zmysle ktorých, cit: Podľa názoru odvolacieho
súdu o platnú rozhodcovskú zmluvu by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej
zmluvy, kedy by mala žalobkyňa ako spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky

tohto dojednania. V danom prípade celý postup podpísania tejto zmluvy, ako aj zmluva samotná,
prakticky vylučujú všeobecný súd z prejednania veci. Z uvedeného vyplýva, že táto rozhodcovská
doložka odníma spotrebiteľke (žalobkyni) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy
na všeobecnom súde. Aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že takto vopred formulovanú
rozhodcovskúdoložku,ktoroudodávateľkanadiktovalaspotrebiteľkesvojuvôľu,niejemožnépovažovať

za individuálne zmluvné dojednanie, preto ako typická formulárová zmluva, aj v tejto časti podlieha
prísnejším pravidlám. Súd prvej inštancie mal právo posúdiť rozhodcovskú doložku z hľadiska jej
prijateľnosti a z vyššie uvedených dôvodov ju správne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Odvolací súd dodáva, že možno čiastočne prisvedčiť žalovanej, že sa snaží svoje konanie a postup v
predmetných typoch prípadov upraviť tak, aby zodpovedali zákonným pravidlám. Konkrétne napríklad

rozhodcovské doložky uzatvára ako samostatné listiny, prípadne doplnené dotazníkom, ako aj v tomto
prípade. Naďalej však nemožno dané konanie posúdiť ako vyváženie postavenia zmluvných strán. V
podstate sa jedná len o formálne a nie obsahové zmeny, prihliadnuc na samotný proces realizácie
uzatvárania týchto zmlúv v praxi, keď veriteľka/dodávateľka telefonicky osloví spotrebiteľa a navedie ho
na podpísanie dohody o uznaní záväzku, kde v texte skryje zároveň prehlásenie spotrebiteľa, že má

vedomosť o jeho prípadnom premlčaní a ústretovo mu ponúkne aj splatenie dlhu v splátkach, zašle mu
do domáceho prostredia listiny, ktorým spotrebiteľ bez náležitého vysvetlenia spravidla ani nerozumie,
pričom listiny vzájomne previazané a obsahovo nadväzujúce a spotrebiteľ v záujme vyriešenia svojej
situácie podpíše všetky dokumenty, bez náležitého poučenia a bez porozumenia obsahu podpisovanýchlistín. V tejto spojitosti odvolací súd dodáva, že vysvetlenie uznania premlčaného dlhu je čisto formálne,
aj napriek použitiu dotazníka. Je pravdepodobné, že ak by dlžníkovi bolo vysvetlené, že ak by dlh
neuznal, svojho dlhu sa „zbaví“ , pretože nárok veriteľa je premlčaný, tak by vedome nepodpisoval

uznanie dlhu s vedomosťou o jeho prípadnom premlčaní.
28. Procesný súd uzatvára, že napriek tomu, že dotknutá rozhodcovská zmluva je samostatnou listinou,
nie je úkonom, ktorý by bol medzi stranami uzavretý mimo ostatné súvislosti ich právneho vzťahu.
Spoločne s rozhodcovskou zmluvou došlo k uzatvoreniu ďalšej dohody, a to k dohode o uznaní záväzku,
ktorá výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa, keďže uznáva aj premlčané záväzky. V danom prípade

uzavretá rozhodcovská zmluva predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorého titulu je
neplatná, a preto na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok (ako vydaný orgánom bez právomoci
konať a rozhodovať daný spor) musel byť zrušený.
29. Z týchto dôvodov súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa 10.08.2017.
30. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
31. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O

výškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).