Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201926
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: S..

Ľ. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. F. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15992-25/2016-
BA zo dňa 10.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd nepriznáva voči žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

Žalobca podal dňa 20.06.2014 žiadosť žalovanému o uspokojenie mzdových nárokov prostredníctvom
tlačiva „žiadosť o dávku garančného poistenia“, v ktorom uviedol, že si uplatňuje neuspokojené nároky z
pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 04.02.2014 do 28.02.2014 v sume 2.067,84 eura, za obdobie
od 01.03.2014 do 31.03.2014 v sume 831,60 eura, za obdobie od 01.04.2014 do 08.04.2014 v sume

725,70 eura.
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 395/2014-BAM-DGP zo dňa 30.06.2014
vydaným podľa § 178 ods. 1 písm. a) štvrtý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len
„zákon č. 461/2003 Z. z.“) nevyhovela žiadosti žalobcu vo veci nároku na dávku garančného poistenia
a podľa § 102 ods. 1 a § 103a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nepriznala nárok na dávku garančného
poistenia. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava uviedla, že v zmysle §
103a zákona č. 461/2003 Z. z. je podmienkou priznania dávky garančného poistenia, aby platobne

neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba, mal sídlo alebo adresu organizačnej zložky na
území Slovenskej republiky súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej
jedného členského štátu Európskej únie.
Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, doručené žalovanému dňa 04.08.2014.
Žalovaný rozhodnutím č. 44824-7/2014-BA zo dňa 02.12.2014, ako odvolací orgán odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že pre
posúdenieoprávnenostinárokužiadateľanadávkugarančnéhopoisteniabolivykonanédokazovaniaaz

neho vyplývajúcich záverov bolo vyvodené, že žalobca nesplnil podmienky nároku na dávku garančného
poistenia, a to najmä z dôvodov, že:- zamestnávateľ P&J Holding SE, so sídlom Náměstí Svobody 22, 602 00 Brno, IČO: 28 283 996
(ďalej len „zamestnávateľ“) nemal na území Slovenskej republiky sídlo, ani organizačnú zložku, ani
nevykazoval na území SR znaky trvalej, stálej a reálnej hospodárskej prítomnosti,

- zamestnávateľ nebol platobne neschopný podľa § 12 zákona č. 461/2003 Z. z.,
- žalobca nepreukázal skutočný výkon činnosti zamestnanca pre zamestnávateľa.
Žalobca dňa 29.01.2015 v zákonnej lehote doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny
súd“ alebo „tunajší súd“) žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 44824-7/2014-
BA zo dňa 02.12.2014, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 395/2014-BAM-DGP zo dňa 30.06.2014

a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca napadnuté rozhodnutie pokladal za nezákonné, nakoľko
mal za to, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Správny súd rozsudkom č. k.: 6S/28/2015-51 zo dňa 04.03.2016 rozhodol tak, že rozhodnutie
žalovaného č. 44824-7/2014-BA zo dňa 02.12.2014 bolo zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. b), c) a d)
Občianskeho súdneho poriadku a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2016.
Žalovaný po doplnení dokazovania, na ktoré bol zaviazaný predmetným rozsudkom správneho súdu,
vydalrozhodnutieč.15992-25/2016-BAzodňa10.08.2014.Postaveniezamestnávateľavekonomickom
a právnom prostredí Slovenskej republiky podľa žalovaného nemožno považovať za stálu hospodársku
prítomnosť zamestnávateľa v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora č. C-310/07, publikovaný

v Úradnom vestníku dňa 08.09.2007. Výroková časť tohto rozsudku aplikuje čl. 8a smernice 80/987/
EHS zo dňa 20.10.1980 (neskôr prevzatý aj na účely v súčasnosti platnej smernice 2008/94/ES o
ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa) tak, že je potrebné, aby
podnik sídliaci v jednom členskom štáte považovaný za podnik majúci taktiež činnosti na území iného
členského štátu, v predmetnom štáte disponoval stálou hospodárskou prítomnosťou, ktorá sa vyznačuje

existenciou ľudských zdrojov, ktoré mu umožňujú vykonávať činnosť v tomto inom členskom štáte.
Musí ísť o stálu hospodársku prítomnosť zamestnávateľa v tomto štáte, ktorá vyúsťuje do skutočnej
hospodárskej, ekonomickej, výrobnej či inej činnosti v súlade s predmetom podnikania zamestnávateľa.
Podľa záverov dokazovania zamestnávateľ túto podmienku nesplnil. Nesplnenie podmienky vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa, má samo osebe za následok, že nárok na dávku garančného

poistenia nemôže byť žalobcovi priznaný.

II.
Žaloba
Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2016, domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 15992-25/2016-BA zo dňa 10.08.2014, ktorým bolo odvolanie žalobcu
zamietnuté a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 395/2014-BAM-DGP zo dňa
30.06.2014, vo veci nepriznania nároku na dávku garančného poistenia, v zmysle rozsudku správneho
súdu č. k. 6S/28/2015-51 zo dňa 04.03.2016 potvrdené.
Žalobca v žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj prvostupňovým rozhodnutím

bol ukrátený na svojich právach, a preto žiada o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako aj o preskúmanie postupu
a rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo.
Ďalej k veci uvádza, že uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom, podľa slovenského zákonníka
práce, v ktorej bolo uvedené miesto výkonu práce mesto Bratislava. Zamestnávateľ osobne dňa

04.02.2014 zaregistroval žalobcu v Sociálnej poisťovni a nechal sa aj dobrovoľne garančne poistiť.
Platby na príslušné poistenia, ako zamestnávateľovi stanovuje zákon, za žalobcu neodvádzal,
preto bol viackrát žalovaným vyzývaný na úhradu nedoplatku. Žalobca ukončil pracovný pomer
so zamestnávateľom dňa 08.04.2014 z dôvodu nevyplatenia mzdy za jednotlivé mesiace trvania
pracovného pomeru. Dňa 20.04.2014 si žalobca uplatnil nárok na dávku garančného poistenia za dané

obdobie v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava. Tento nárok bol žalobcovi viacerými rozhodnutiami
žalovaného zamietnutý. V odôvodnení rozhodnutia sa podľa žalobcu žalovaný nezaoberal výrokom
žalobcu z výsluchu zo dňa 27.07.2016, kde uviedol, že pre zamestnávateľa vykonával práce s
požiadavkami zamestnávateľa (napr. rokovanie v advokátskej kancelárii JURIKA&KELTOŠ, s.r.o.
v mesiaci marec 2014). Zároveň však žalobca dodal, že vzhľadom na organizačnú štruktúru

zamestnávateľa nebolo nevyhnutné, aby prácu prideľoval člen predstavenstva. Podľa názoru žalobcu
je v rozpore so skutkovým stavom aj posúdenie žalovaného, či došlo k platovej neschopnosti
zamestnávateľa, nakoľko podanie návrhu na konkurz bolo v rámci konania pred žalovaným podľa
žalobcu preukázané.Žalobca má za to, že žalovaný v rámci posudzovania nároku na vyplatenie dávky garančného poistenia
žalobcovi odignoroval základné zásady správneho konania, nezistil materiálnu pravdu, nevysporiadal
sa s navrhovaným dôkazom, a preto vydal správne rozhodnutia nespĺňajúce obligatórne náležitosti

rozhodnutia podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z. z.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného č. 15992-25/2016-BA zo dňa
10.08.2016, ako aj rozhodnutie č. 395/2014-BAM-DGP zo dňa 30.06.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.
III.

Vyjadrenie žalovaného
Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobezodňa22.11.2016uviedol,ževykonanédoplnenédokazovanie
- opätovný výsluch žalobcu, opätovný výsluch p. C. a vyjadrenie Ústrednej evidencie väzňov
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vo veci pobytu p. N. D. - preukázalo
predchádzajúce závery žalovanej smerujúce k rozhodnutiu o nepriznaní nároku na dávku garančného
poistenia.

Ani doplnené dokazovanie podľa žalovaného nepreukázalo, že by zamestnávateľ bol platobne
neschopný. V konaní nebolo preukázané, že by tento zamestnávateľ mal sídlo alebo adresu
organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Platobná neschopnosť preto podľa žalovaného
nemôže byť posudzovaná podľa § 103a zákona č. 461/2003 Z. z. a návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok zamestnávateľa podaný podľa českých právnych predpisov, nemá v konaní o nároku na dávku

garančného poistenia žiadne právne účinky. Podľa slovenských právnych predpisov podľa § 12 ods. 1 a
2 zákona č. 461/2003 Z. z. návrh na vyhlásenie konkurzu podaný nebol. Nesplnenie podmienky vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa znamená, že nárok na dávku garančného poistenia nemôže
byť žalobcovi priznaný.
Žalovaný ďalej uviedol, že dávkou garančného poistenia nemožno uspokojiť akékoľvek neuspokojené

nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ale len tie, ktoré vecne, časovo a príčinne súvisia s platobnou
neschopnosťou zamestnávateľa, čo potvrdil vo výkladovom stanovisku aj Najvyšší súd slovenskej
republiky (zverejnené pod č. 61 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a súdov SR č.
5/2015). Žalovaný uviedol, že pre prípad sporných, neuspokojených nárokov medzi zamestnancom a
zamestnávateľom v rámci pracovnoprávnych vzťahov stanovuje právny poriadok Slovenskej republiky

viaceré nástroje, vrátane primeranej súdnej ochrany podľa čl. 9 a § 14 Zákonníka práce, ktoré mal
žalobca možnosť využiť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazuje na nepravdivé tvrdenie žalobcu, že bola preukázaná platobná
neschopnosť zamestnávateľa podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom sa odvoláva na
odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí. Zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,

že zamestnávateľ má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, a preto je potrebné zohľadniť osobitnú
definíciu platobnej neschopnosti podľa § 103a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., koncipovanú práve
pre cezhraničné situácie. Predmetné ustanovenie pre vznik platobnej neschopnosti zamestnávateľa
vyžaduje, aby išlo o subjekt, so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky
a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského

štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom
priestore. Zamestnávateľ túto podmienku nespĺňa, pretože ide o subjekt so sídlom výlučne na území
Českej republiky. Preto nie je podľa žalovaného možné považovať zamestnávateľa za platobne
neschopného na účely vzniku nároku na dávku garančného poistenia. Z uvedených dôvodov nemožno
podľa žalovaného akceptovať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa, podaný podľa

českých právnych predpisov. Podľa slovenských právnych predpisov návrh na vyhlásenie konkurzu
podaný nebol. Po vydaní uznesenia č. 45 Nc 8134/2014-10 zo dňa 21.05.2014, ktorým Krajský súd v
Brne rozhodol tak, že na návrh neprihliada, žalobca už voči Krajskému súdu v Brne v tejto veci ďalej
nekonal.
Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu
Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného doručenej súdu dňa 04.01.2017 uviedol, že nesúhlasí
s vyjadrením žalovaného, pretože sú na ťarchu zamestnanca ako slabšej strany. Žalobca uviedol,

že má vedomosť, že p. C., ako druhému zamestnancovi zamestnávateľa bola žalovaným vyplatená
nemocenská dávka z dôvodu choroby, a z toho dôvodu, je žalobca názoru, že podmienky na čerpanie
dávok zo Sociálnej poisťovne boli splnené. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalobca riadne uzatvoril
pracovnú zmluvu, bol riadne prihlásený do Sociálnej poisťovne, a za prácu nebola žalobcovi vyplatenážiadna mzda, pretože zamestnávateľ dávno nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami a neplnil
si svoje záväzky voči zamestnancom, hoci tí svoju pridelenú prácu vykonali riadne a včas.
Žalobca tiež namietal porušenie princípu kontradiktórnosti, z dôvodu, že mu nebol doručený rozsudok

Krajskéhosúduč.k.:1S/58/2015-37zodňa03.03.2016,apretonemalmožnosťsaoboznámiťsdôkazmi
protistrany.

V.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.03.2017 zotrval na dôvodoch uvedených vo vyjadrení
zo dňa 22.11.2016.
K námietke žalobcu ohľadne vyplatenej nemocenskej dávky počas trvania zamestnania p. C. u
zamestnávateľa, žalovaný uviedol, že podmienky nároku na nemocenské sú v zmysle zákona č.
461/2003 Z. z. zásadne odlišné od podmienok nároku na dávku garančného poistenia. Splnenie
zákonných podmienok pre vznik nároku na konkrétnu dávku sociálneho poistenia žalovaný skúma vždy

individuálne, v každom jednotlivom konaní pri každej uplatnenej dávke sociálneho poistenia. Poskytnutie
nemocenského preto podľa žalovaného neznamená, že zamestnancovi budú automaticky poskytované
aj iné, v budúcnosti uplatnené dávky sociálneho poistenia.
K nevedomosti žalobcu o rozsudku Krajského súdu č. k.: 1S/58/2015-37 zo dňa 03.03.2016 žalovaná
uviedla,ženebolporušenýprincípkontradiktórnostikonaniavzhľadomnato,ževkonaní,vrámciktorého

bol rozsudok vydaný, žalobca nevystupoval ako účastník konania.
Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

VI.

Vyjadrenie žalobcu
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.02.2019 uviedol, že vo veci okolnosti uzatvárania pracovnej zmluvy so
zamestnávateľom bol vypočúvaný ako svedok aj orgánmi činnými v trestnom konaní, stal sa obeťou
podvodu, pretože štatutár p. D. v čase podpisovania pracovnej zmluvy dobre vedel, že nedisponuje
finančnými prostriedkami na výplatu zamestnancov a aj napriek tejto skutočnosti dvoch zamestnancov

zamestnal a prideľoval im prácu. Po viacerých nesplnených sľuboch p. D. zamestnanci ukončili pracovný
pomer.
Žalobca vo vyjadrení upozornil súd na novú adresu trvalého bydliska.
Žiadne iné nové skutočnosti žalobca vo vyjadrení neuviedol.

VII.
Právne posúdenie veci
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1
SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom,

a preto žalobu je treba podľa § 190 SSP zamietnuť.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou
napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,

ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho
vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí,ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava
súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 154 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia,
tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri
vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia,
dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca
v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
Podľa§18ods.3zákonač.461/2003Z.z.,nároknadávkugarančnéhopoisteniazgarančnéhopoistenia
zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1 po splnení podmienok ustanovených týmto
zákonom.

Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na
dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť
nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného

predpisu,
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu
zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v
rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich

začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z
dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Podľa § 103a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým
je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a
súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského

štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom
priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je
inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom
hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo
zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku

na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona.
To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom,
povolením na prechodný pobyt alebo povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a s
bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je
zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

V preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že dňa 20.06.2014 bola Sociálnej poisťovni,
pobočka Bratislava doručená žiadosť žalobcu o dávku garančného poistenia, ktorou žiadal o poskytnutie
dávky garančného poistenia za tri mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahupredchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti spoločnosti P&J Holding SE so sídlom na Náměstí
Svobody 22, Brno, Česká republika.
Z výpisu z obchodního rejstříku, vedeného Krajským soudem v Brně, oddiel H, vložka 12 súd zistil, že

obchodná firma P&J Holding SE, so sídlom podnikania Brno, Náměstí Svobody 22, IČO: 28283 996
podniká na území Českej republiky. Podľa vykonaných dôkazov v administratívnom konaní predmetná
spoločnosť P&J Holding SE nemá podľa slovenských právnych predpisov žiadnu právnu subjektivitu,
nefiguruje v obchodnom registri Slovenskej republiky ani samostatne, ani prostredníctvom svojej
organizačnej zložky. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný

vykonal dôkazy týkajúce sa pôsobenia a reálnej činnosti tejto spoločnosti na území Slovenskej republiky.
Za týmto účelom bol vo veci vypočutý Ing. S. C., z ktorého výpovede vyplynulo, že predmetná
spoločnosť na území Slovenskej republiky nevykonávala žiadnu činnosť, nemala na území Slovenskej
republiky prenajaté žiadne pracovné priestory. Podľa vyjadrenia člena štatutárneho orgánu, uvedeného
v zápisnici zo dňa 24.11.2014, člen štatutárneho orgánu (X.. C.) považuje spoločnosť P&J Holding SE za
neaktívnu a nie je mu známa žiadna činnosť, ktorú by táto spoločnosť na Slovensku vyvíjala. Na území

Slovenskej republiky nemal žiadnu personálnu ani mzdovú agendu, ani neuzatváral žiadne kontrakty,
resp. nevykonával žiadne úkony. Ako uviedol do zápisnice, žalobcovi nezadával žiadne pracovné úlohy,
dokonca o vzniku pracovného pomeru žalobcu nemal žiadnu vedomosť.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný, podľa názoru súdu, správne vyhodnotil, že
spoločnosť P&J Holding SE nebola hospodársky prítomná na území Slovenskej republiky v zmysle

smernice2008/1994/ESoochranezamestnancovvprípadeplatobnejneschopnostiichzamestnávateľa,
v dôsledku čoho túto spoločnosť nie je možné považovať za spoločnosť vykonávajúcu činnosť na území
Slovenskej republiky a jej klientom, ktorí tvrdia, že sú jej zamestnancami nie je tak možné priznať nárok
na dávku garančného poistenia.
Nazákladevykonanéhodokazovaniasprávnysúdkonštatoval,žepreskúmavanérozhodnutiejevecnea

právnesprávne.Žalovanýrozhodolvoveciskutkovosprávneavsúladesozákonom.Podľanázorusúdu
žalobca nesplnil podmienky nároku na dávku garančného poistenia z dôvodu, že jeho zamestnávateľ
P&J Holding SE nemal na území SR sídlo ani organizačnú činnosť, ani nevykazoval na území SR
znaky trvalej, stálej a reálnej hospodárskej prítomnosti. Zamestnávateľ P&J Holding SE nebol platobne
neschopný, a to ani podľa § 12, ani podľa § 103a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Ustanovenie upravuje

uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorý má sídlo, adresu
organizačnej zložky alebo pobyt aj na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu zmluvnej
strany dohody o Európskom hospodárskom priestore. Uvedená úprava sa odvíja od prebratia smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES zo dňa 23.09.2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica
Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov

pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu bola
skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočný výkon činnosti zamestnanca pre tohto
zamestnávateľa. Súd preto konštatuje, že za týchto okolností nie je možné považovať nárok žalobcu na
dávku garančného poistenia za preukázaný.
Správnysúdvzhľadomnauvedenédospelkprávnemuzáverutotožnémusozáveromsprávnehoorgánu

a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zmenu napadnutého rozhodnutia.
Súd nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Postup
žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, nevybočilo zo zákonného
rámca a úsudok správneho orgánu je v súlade s logickým a racionálnym uvažovaním. Súd preto žalobu
podľa § 190 SSP zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd
právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania
je vecný úspech v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na

Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.