Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Biščáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2T/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011567
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112011567.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a prísediacich
Heleny Schnirerovej a Verony Bebkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.3.2017 v Prešove,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285, písm. c) Tr. Poriadku o s l o b o d z u j e obžalovanú F.Š. X., N.. XX.XX.XXXX M. T., C..
A. W., B. Č.. XX zo skutku právne kvalifikovaného ako spolupáchateľstvo podľa § 9 ods. 2 Tr. Zákona,

účinného do 31.12.2005 pomoc k trestnému činu skrátenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm c)
k § 148 ods. 1,4 Tr.zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že:
1. V presne nezistený deň v mesiaci december 1997 v objekte športovej haly na N. L. Č.. X M. W.
po dohode s už odsúdeným F. K., zabezpečili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. XX/XX/XX s dátumom
12.12.1997 od dodávateľa, v tom čase už neexistujúcej spoločnosti M.B..V.. B..T..Y. W. X, na sumu 4
515 000,- Kč ako aj fiktívny príjmový pokladničný doklad č. XX/XX zo dňa 16.12.1997 na sumu 4 515
000,- Sk na poklade fiktívnej zmluvy o obstaraní záležitostí Č.. XX/XX/XX z XX.XX.XXXX medzi X. M. P.

V..B..V.. B..T..Y. W. X. Tieto doklady následne za účelom zaúčtovania do účtovníctva na strane výdavkov
za odmenu odovzdali v W. X. M., ktorý tieto doklady potom zaúčtoval do svojho účtovníctva za rok 1997
a použil ich na neoprávnené zníženie svojho základu dane z príjmov fyzických osôb a skrátenie tejto
dane za rok 1997 vo výške 1 845 260,- Sk, čím X. M. pomohli k získaniu bezdôvodného obohatenia na
úkor daňovej povinnosti vo výške 1 845 260,- Sk ( 61 251,41 Eur).

2. V presne nezistený deň v mesiaci december 1997 v objekte športovej haly na N.N. L. Č.. X M. W.
po dohode s už odsúdeným F. K., zabezpečili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. XX/XX/XX s dátumom
12.12.1997 od dodávateľa, v tom čase už neexistujúcej spoločnosti V..B..V.. B..T..Y. W. X, na sumu 500
000,- Kč ako aj fiktívny príjmový pokladničný doklad Č.. XX/XX na sumu 503 000,- Sk na podklade
fiktívnej zmluvy o obstaraní záležitostí č. XX/XX/XX D. XX.XX.XXXX. Tieto doklady následne za účelom
zaúčtovania do účtovníctva na strane výdavkov za odmenu odovzdali v Prešove V. Q., ktorý tieto doklady
potom zaúčtoval do svojho účtovníctva za rok 1997 a použil ich na neoprávnené zníženie svojho základu

dane z príjmov fyzických osôb a skrátenie tejto dane za rok 1997 vo výške 137 560,- Sk, čím V. Q.
pomohli k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor daňovej povinnosti vo výške 137 560,- Sk ( 4
566,15 Eur).
3. V presne nezistený deň v mesiaci december 1997 v objekte športovej haly na N. L. Č.. X M. W.
po dohode s už odsúdeným F. K., zabezpečili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. XX/XX/XX s dátumom
18.12.1997 od dodávateľa, v tom čase už neexistujúcej spoločnosti M.B..V.. B..T..Y. W. 1, na sumu 1

003 009,- Kč ako aj fiktívny príjmový pokladničný doklad bez čísla na sumu 1 000 000,- Sk na podklade
fiktívnej zmluvy o obstaraní záležitostí č. 12/01/97 z 12.12.1997. Tieto doklady následne za účelom
zaúčtovania do účtovníctva na strane výdavkov za odmenu odovzdali v Prešove P. T., ktorá tieto doklady
potom zaúčtovala do svojho účtovníctva za rok 1997 a použila ich na neoprávnené zníženie svojho
základu dane z príjmov fyzických osôb a skrátenie tejto dane za rok 1997 vo výške 342 513,- Sk, čím
P. T. pomohli k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor daňovej povinnosti vo výške 342 513,- Sk
( 11 369,34 Eur).4. V presne nezistený deň v mesiaci december 1997 v objekte športovej haly na N. L. Č.. X M. W.
po dohode s už odsúdeným F. K., zabezpečili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 19/12/97 s dátumom
22.12.1997 od dodávateľa, v tom čase už neexistujúcej spoločnosti M.B..V.. B..T..Y. W. X, na sumu 130

000,- Kč ako aj fiktívny príjmový pokladničný doklad číslo XX/XX na sumu 130 780,- Sk na podklade
fiktívnej zmluvy o obstaraní záležitostí č. XX/XX/XX. Tieto doklady následne za účelom zaúčtovania
do účtovníctva na strane výdavkov za odmenu odovzdali v Prešove V. A., ktorá tieto doklady potom
zaúčtovala do svojho účtovníctva za rok 1997 a použila ich na neoprávnené zníženie svojho základu
dane z príjmov fyzických osôb a skrátenie tejto dane za rok 1997 vo výške 27 815,- Sk, čím V. A. pomohli

k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor daňovej povinnosti vo výške 27 815,- Sk ( 923,28 Eur).
5 .V presne nezistený deň v mesiaci december 1997 v objekte športovej haly na N. L. Č.. X M. W.
po dohode s už odsúdeným F. K., zabezpečili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. XX/XX/XX B. dátumom
22.12.1997 od dodávateľa, v tom čase už neexistujúcej spoločnosti V..B..V.. B..T..Y. W. X, na sumu 500
000,- Kč ako aj fiktívny príjmový pokladničný doklad číslo XX/XX na sumu 503 000,- Sk na podklade
fiktívnej zmluvy

o obstaraní záležitostí č. XX/XX/XX zo dňa 22.12.1997. Tieto doklady následne za účelom zaúčtovania
do účtovníctva na strane výdavkov za odmenu odovzdali v Prešove P.i S., ktorý tieto doklady potom
zaúčtoval do svojho účtovníctva za rok 1997 a použil ich na neoprávnené zníženie svojho základu dane
z príjmov fyzických osôb a skrátenie tejto dane za rok 1997 vo výške 148 812,- Sk, čím P. S. pomohli k
získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor daňovej povinnosti vo výške 148 812,- Sk ( 4 939,65 Eur).

Čím spolu pomohli uvedeným daňovníkom neoprávnene získať obohatenie na úkor ich daňovej
povinnosti v celkovej výške 2 501 960,- Sk ( 83 049,85 Eur), pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchala obžalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryPrešovpodaldňa14.11.2012obžalobunaobvinenúDášuX.pretrestný

čin spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pomoc k trestnému
činu skrátenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005.

Obžalovaná F.P. X. v prípravnom konaní vypovedala, že nikdy žiadnu fiktívnu faktúru od dodávateľa

V..B..V.. T. XX, W., J.: XXXXXXXX nikdy pánovi X. M. nevystavila a taktiež nevystavovala žiadne iné
fiktívne faktúry žiadnej inej osobe. Taktiež žiaden príjmový doklad pre pána M. a ani pre nikoho iného
nevystavovala. Nikde ani nemôže figurovať jej meno na žiadnom účtovnom doklade. Od roku 1990 až
do 1.3.2005podnikala a nikdy by nevystavovala falošné účtovné doklady, ktoré by niekoho mohla dostať
do nepríjemnosti. Počas jej podnikateľskej činnosti mala na začiatku výrobu a čistenie kožušín asi 5

- 6 rokov, potom ju predala. Následne sa od roku 1998 zaoberala maklérskou činnosťou, registrovala
záujemcov pre II vlnu kupónovej privatizácie pre spoločnosť X. P..B.. A.. Touto činnosťou sa zaoberala
do roku 1999. Od roku 1999 do 2.6.2001 sa zaoberala marketingom, čiže predajom lekárskeho prístroja
- P.. Dňa 2.6.2011 mala vážnu dopravnú nehodu, po ktorej bola asi 6 - 7 mesiacov práceneschopná.
Po tejto nehode sa už podnikateľskou činnosťou nezaoberala. V združení P. K. vyvíjala činnosť ako

členka. Na presné obdobie, kedy bola jeho členkou si nespomína. Pri prvom pozvaní do P. K. si od
prednášateľa pána M. vypýtala všetky doklady, či je táto činnosť povolená. Na základe jej požiadavky jej
pán M. predložil smernice a pečiatku a tým ju presvedčil. Následne sa po dlhom uvažovaní rozhodla, že
do tohto klubu vstúpi a zaplatí členské vo výške 45 000,-Sk, o čom dostala aj písomné potvrdenie. Za
prijatie každého nového člena, ktorého získala jej bolo vyplatené suma 9 000,-Sk. Niektorým členom,

ktorým sa nedarilo vrátila z vlastných prostriedkov členské vo výške 45 000,-Sk. Celkovo v uvedenom
združení pôsobila osem mesiacov. Z príjmov, ktoré získala touto činnosťou riadne odviedla dane. Osobu
pod menom F. K. pozná, kde spoznala prostredníctvom jej syna. Nevie o tom, či bol K. Č. P. K.. Pamätá
si, že raz za ňou prišiel do P. K., či nie je potrebné členom P. klubu robiť daňové priznania. To bolo všetko
o čom sa s F. K. rozprávali o činnosti P. K..

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa cíti byť nevinná. Ona spoznala pána F. K. tak,
že bol priateľom jej syna. Žiadne falošné účtovné doklady, faktúry nezadovažovala, ani nevypisovala.

Ona od začiatku trestného stíhania žiada, aby bol v tejto veci pribratý znalec z odboru písmoznalectva,aby určil, kto tieto doklady vypisoval, pretože ona tieto doklady videla prvý krát, keď bola na výsluchu
na polícii. Nevie ani, odkiaľ je pečiatka na týchto dokladoch. Nevie o tom, aby niekto platil pánovi K. za
vypisovanie fiktívnych účtovných dokladov. Rovnako nevie, prečo sa stále uvádza, že sa stretávali na

Nábrežnej ulici, keď ona tam bola len jediný raz. V športovej hale bola jediný raz na obed, pretože tam
robil prevádzkara jej zať. Vie, že pán K. sa jej raz pýtal, či nie je potrebné pre členov P. klubu vypracovať
daňové priznania. Ona nevie nič o fiktívnych zmluvách a fiktívnych účtovných dokladoch. Je pravdou,
že ju raz pán K. aj s pani T. pozvali na kávu niekedy v sobotu, alebo v nedeľu do hotela F., pričom tam
bola aj pani Q.. Ona keď tam prišla, tak sa ich pýtala, prečo ju zavolali, kde oni jej povedali, že si to už

medzi sebou vyriešili, objednali jej kávu, potom odišla preč. Aj v samotnom P. klube pôsobila len veľmi
krátko, pretože sa to vtedy končilo a zistila, že sa jedná o pyramídovú hru. Nevedela, že členovia P.
klubu mali také vysoké príjmy. Svedkov uvedených v obžalobe pre rokom 1997 nepoznala, spoznala ich
v P. klube. Pán K. nebol členom P. K., on tam prišiel raz cez prestávku s ponukou, že on aj s pánom
A., keďže boli vtedy študentmi vysokej školy ekonomickej v Bratislave, budú robiť daňové priznania pre
členov P. K.. Oni sa prišli len opýtať, či nie je potrebné urobiť pre nich daňové priznania, kde ona ich

vtedy zoznámila s členmi, ktorí práve stáli na chodbe. Ona nevie o tom a nikdy nebola pri tom, keď
mali byť odovzdávané nejaké účtovné doklady pánom K. ostatným členom P. klubu. Prvý krát sa o tom
dozvedela na súde v Bardejove s pani T. a potom, keď ju pozval pán M. R. na výsluch. Vtedy sa prvý krát
dozvedela, že existujú nejaké fiktívne faktúry, bola zhrozená, nič také predtým nevidela. Faktúra bola
skoro na 500.000,-Sk. Ona si stále myslela, že česká firma im pomáha sa presadiť na trh do Čiech a že

imrobianejakézmluvy.Onanijakúzmluvupredtýmnevidela.Onavedela,žedoČiechpracovaťnepôjde,
lebo manžel bol chorý, teraz je nebohý. V P. klube zarobila asi 40.000,-Sk, ktoré musela vrátiť členom
P. klubu, lebo nechcela mať nepriateľov, lebo oni už nepokračovali. Pána A. videla raz a nevie, čo robil,
nepozná ho. Ona nikdy nikomu neradila, ako znížiť daňovú povinnosť. Obžalovaná ďalej uviedla, že k
tomu, čo je uvedené v obžalobe, že pán Q. mal vysoké príjmy v P. klube a preto mu ona mala poradiť,

aby si vybavil živnosť uviedla, že je pravda, že mu povedala, aby si vybaviť živnosť, ona ale nemala
žiadnu vedomosť o tom, aké mal pán Q. príjmy, alebo aké mali príjmy ostatní členovia klubu, pretože
tam sa to všetko tajilo. On jej povedal, že to robí na čierno a keďže ona si myslela, že všetky príjmy je
potrebné zdaniť, tak mu povedala, aby si na to vybavil živnosť, ale nijako mu s tým nepomáhala. Nikdy
nenahovárala členov, aby si krátili dane. Nemala na to dôvod. O spoločnosti V..B..V.. W. nikdy nepočula.

Svedok F. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná z toho dôvodu, že sa priatelí s
jej synom F. s ktorým plánovali aj spoločné podnikanie. V decembri 1997 obžalovanú poznal, vtedy mali
spolu s pánom A. H. X. B.. T.. Y.., kde predmetom podnikania bolo vedenie účtovníctva. V tom období
im obžalovaná povedala, že pozná veľa ľudí, ktorí majú vysoké príjmy a potrebujú účtovníctvo, že im

dohodne s nimi stretnutia, kde následne prišli s nimi do bývalého domu ROH v Prešove, kde bolo podľa
jeho odhadu 250 až 300 ľudí, ktorých nepoznal. Nakoniec s nikým nedohodli a nerobili

účtovníctvo. Bolo to stretnutie P. K., kde mali prenajaté celé poschodie, bolo to ako keby posedenie,
nejaká oslava, bol tam aj alkohol. On nevie ani presne uviesť, s kým sa rozprával, bol tam vtedy aj

s pánom A.. Potom na tieto stretnutia už nechodil, keďže to boli stretnutia pre členov P. klubu a on
členom nebol. Neskôr na základe kontaktov sa s niektorými ľuďmi stretol osobne. Z osôb uvedených v
obžalobe si pamätá len pána M.. Pri prvom stretnutí bola aj obžalovaná, v podstate ich uviedla, keďže
išlo o uzavretú spoločnosť, pri ďalších stretnutiach už prítomná nebola. K tomu, že on dával nejaké
doklady ľuďom, ktorí sú uvedení v obžalobe je pravdou, priznal sa k tomu, bol za to aj odsúdený.

Tieto doklady vyhotovil s pánom H. a od týchto ľudí prevzal aj peniaze, ale nevie v akej sume. Pri
odovzdávaní dokladov alebo peňazí obžalovaná nebola prítomná. On nikomu žiadne peniaze nevracal.
Jednému pánovi z Bardejova, keď tam bol v tejto veci vypovedať ako svedok na súde vrátil možno
1.000,-Sk. Nevie, či to bolo trestné alebo civilné konanie. Peniaze bral pán H.. Bol to muž vo veku
55 rokov, ktorý výzorom pripomínal aristokrata, aj vystupovaním, mal sivé vlasy, podnikal, respektíve

zaujímal sa o podnikanie. Vystupoval v mene svojej firmy V.. B.. V., ktorá dodávala tieto faktúry. Nikdy
nevidel jeho doklad totožnosti. Obžalovaná sa s ním nepodieľala na zabezpečovaní a odovzdávaní
týchto fiktívnych faktúr. Všetko zabezpečoval sám aj s pánom H.. On osobne všetkým týmto ľuďom
odovzdával tieto doklady. On sám sa vždy s týmito ľuďmi stretával a to pri odovzdávaní faktúr aj prijímaní
peňazí, obžalovaná pri tom nebola nikdy prítomná. Pečiatku na týchto dokladoch zabezpečoval pán H..

Svedkyňa P. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 1997 pracovala na daňovom úrade
Prešov, od roku 2007 je na dôchodku, pričom túto vec si vôbec nepamätá, trvá na tom, čo je uvedené
v protokole. Vie k tomu uviesť len to, že určite daňovú kontrolu museli vykonať dve. Ona v čase, keďpracovala na daňovom úrade, tak kontrolovala len fyzické osoby, meno F. K. jej niečo hovorí ale nevie
sa k tomu vyjadriť.

Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania, uviedla, že na tejto výpovedi v plnom rozsahu
trvá.

V prípravnom konaní vypovedala, že na základe pokynu riaditeľa vykonali v dňoch 9.1.2001 až 3.7.2001
kontrolu daňového subjektu F. K., pričom táto kontrola bola vykonaná hlavne na základe pokynu OR

PZ Prešov. Predmetom daňovej kontroly bolo preskúmanie správnosti vzťahov daňového subjektu k
SR pri plnení daňových povinností. Pán K. s ňou počas kontroly spolupracoval. Vykonanou kontrolou
bolo zistené, že pán K. mal nezdokladované výdavky na celkovú sumu 99 630,-Sk. Ďalej bolo zistené
neoprávnené zúčtovanie sadzby základnej náhrady za 1 km jazdy, pričom predtým si zúčtoval spotrebu
PHM. Takto došlo k neoprávnenému zúčtovaniu základnej sadzby dane vo výške 64 982,-Sk. Taktiež
došlo k zúčtovaniu výdavkových dodávateľských faktúr na celkovú sumu 1 006 770,-Sk, kde sa

nepodarilo zo strany pána K. preukázať, že práce na základe týchto faktúr boli skutočne vykonané.
Pán K. mal veľmi vysoké príjmy a skoro žiadne výdavky. Tieto faktúry na sumu 1 006 770,-Sk boli
uhradené akože v hotovosti, pričom daňovník im na požiadanie zmluvu o sprostredkovaní H. V..B..V..
W. nepredložil. Takto boli vyčíslené výdavky aj účtovným dokladom na sumu 344 400,-Sk pre firmu T.,
B..T..Y.. a tento výdavok nesúvisel s podnikaním. Takto bolo zistené, že K. vznikol daňový rozdiel vo

výdavkoch 1 432 752,-Sk a z tejto sumy bol povinný odviesť daň vo výške 545 961,-Sk.

Svedok J.. T. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o skutkoch, ktoré sú predmetom obžaloby nič

nevie. Oni spolu s bývalým spoločníkom pánom K. chceli robiť účtovníctvo pre Č. P. klubu, kde ich
zoznámila obžalovaná. Následne však z toho nič nebolo a nevstúpili ani do P. K., lebo to bola pre nich
vysoká čiastka. Oni sa k tomu, aby robili účtovníctvo pre členov P. klubu dostali tým spôsobom, že sa
poznali so synom obžalovanej. Boli na stretnutí P. klubu a to tak, že ich tam pani X. vzala, ale len s
cieľom, aby vstúpili do P. klubu. O ďalších skutočnostiach svedok uviedol, že nemá žiadnu vedomosť.

Uviedol, že u nič nehovorí ani N. V.. B.. V. W. alebo pán H. P. B..

Svedok J.. T. A. v prípravnom konaní vypovedal, že v roku 1997 bol konateľom a 50 % spoločníkom
spoločnosti X. B..T..Y.., kde druhým konateľom bol F. K.. Predmetom podnikania spoločnosti malo byť
vedenie účtovníctva rôznym firmám. Je pravdou, že koncom roka 1997 boli v jednaní s niekoľkými členmi

P. klubu, on bol na jednom stretnutí v decembri 1997, kde bola prítomná obžalovaná, pán Weber, pán
M. a ešte asi dvaja členovia, ktorých mená nevie. Nakoniec sa na ničom nedohodli, z rozprávania vie,
že účtovníctvo viedol členom klubu pán G.. On osobne nevidel, aby F. K. alebo obžalovaná vystavovali
členom P. klubu nejaké faktúry, ani jeho o to nikto nepožiadal. Dňa 2.1.1998 sa na valnom zhromaždení
firmy X. B..T..Y.. dohodli ako spoločníci, že končí ako konateľ v tejto spoločnosti a svoj podiel predal F. K..

Svedkyňa P. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej, pani Q.j a pánovi Q.Č. A.olo zo strany
obžalovanej navrhnuté, že si môžu na základe určitej faktúry pokrátiť daň. Ona osobne peniaze
odovzdávala pánovi K. v športovej hale a daňové priznanie jej odovzdal W. X.. Svedkyňa ďalej uviedla,
že nevie, čo presne im obžalovaná povedala. Nevie ani uviesť, či bola taká situácia, že boli spolu

obžalovaná a pán K.. Y. platila za faktúru 10% z čiastky na faktúre, bolo to okolo 103.000,-Sk a za daňové
priznanie platila 20.000,-Sk. Sumu 103.000,-Sk odovzdala pánovi K. a sumu 20.000,-Sk asi pánovi X.,
presne to nevedela uviesť. Po vykonaní daňovej kontroly musela zaplatiť celú dovyrúbenú daň ako aj
daň za predmetnú faktúru a 100 % penále. V tejto trestnej veci bola aj trestne stíhaná. Svedkyňa ďalej
uviedla, že si pamätá, že na predmetnej faktúre bola spomenutá firma M.B..V.. W.. Daňové priznanie

jej vypracoval pán K. M. roku 1997 a účtovné doklady jej odovzdal pán X.. Svedkyňa ďalej uviedla, že
ona obžalovanej žiadne peniaze nedala.

Svedkyňapoprečítanívýpovedezprípravnéhokonaniauviedla,žetrvánasvojejvýpovedizprípravného
konania ako aj na tom, že obžalovaná im vtedy uviedla, že pán K. je pracovníkom jej firmy.

Svedkyňa P. T. v prípravnom konaní vypovedala, že ju oslovila asi v novembri 1997 do januára
obžalovanástým,žesadajúspraviťfaktúry,sktorýminebudúmusieťplatiťtakúdaň.Potomjuzoznámila
s pánom K. o ktorom jej povedala, že je to jej pracovník. F.. K. jej povedal, aby doložila svoje príjmy,ktoré boli potrebné na urobenie daňového priznania a vyhotovenie faktúry. Obžalovaná jej navrhla, že
jej pán K. urobí daňové priznanie a ona s tým súhlasila. Obžalovaná jej povedala, že za 10 % z čiastky,
ktorá bola na faktúre jej vyhotoví faktúru, ktorá by jej mala stačiť na to, aby ona neplatila daň a ona s

jej návrhom súhlasila. Skutočnosť, kto túto faktúru vyhotovil ona nevidela, na ďalšom stretnutí jej ju dal
pán K., bola pri tom aj obžalovaná. Peniaze v sume 100 000,-Sk dala
-
pánu K., pretože faktúra bola na sumu 1 008 000,-Sk a túto faktúru vystavila nejaká česká firma. Po
podaní daňového priznania, mala daňovú kontrolu, kde kontrola konštatovala, že všetko je zle a ešte

aj z vyššie uvedenej faktúry platila ďalšiu daň, daňový úrad jej vyrubil nedoplatok ako aj penále, na
zaplatenie ktorých si musela zobrať pôžičku. Následne bola aj trestne stíhaná. Potom kontaktovala pána
K. a žiadala o vrátenie 100 000,-Sk, ktorý je povedal, že jej ich nevráti, pretože ich odovzdal obžalovanej
a vrátil jej len sumu 17 000,-Sk.

Svedkyňa C. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona spolu s manželom, pani T. P. pánom M.

sa vtedy stretli v športovej hale za účelom, aby im vystavili faktúry, kde už skôr im bolo povedané, že je
tu možnosť skrátiť daň. Skôr v P. klube im obžalovaná povedala, že majú ísť na živnosť a na základe
toho, im oni poskytnú faktúru, kde cieľom tejto faktúry bolo, aby sa im znížila daň, pričom túto faktúru
im mala poskytnúť obžalovaná aj pán K.. Tá faktúra bola vystavená za hodnotu 10 % zo sumy faktúry,
to bola ich odmena. Táto suma im bola daná pri odovzdaní faktúru. Svedkyňa uviedla že si nepamätá

komu peniaze vyplatili, nevie, či to bolo obžalovanej, alebo išli za pánom K.. Túto faktúru zahrnuli do
daňového priznania, kde dôsledkom toho bolo, že museli doplatiť daň okolo 145.000,-Sk a k tomu 100 %
penále do troch dní od rozhodnutia. Manžel potom požiadal o odpustenie penále okolo 100.000,-Sk až
120.000,-Sk, ktoré mu následne aj odpustili. Potom žiadali vrátiť peniaze od pána K., ktorý im povedal,
že on tie peniaze nemá. Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že je možné, že tieto peniaze odovzdával

jej manžel, ale oni všade s manželom chodili spolu. Nevie sa presne vyjadriť, či tieto peniaze odovzdali
obžalovanej alebo pánovi K..

Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že si už nepamätá, ako to presne bolo,
myslí si, že po pečiatku a faktúru išli do nejakej druhej miestnosti. Myslí si, že faktúru im odovzdával pán

K.. Ona v tom čase nevedela, že ide o fiktívnu faktúru, bolo im povedané, že im to pomôže k daňovému
priznaniu.

Svedkyňa C. Q. M. prípravnom konaní vypovedala, že jej manžel Milan Q. bol v roku 1997 členom P.
K. a ona ako manželka mala možnosť chodiť na stretnutia členov P. K.. V decembri pri stretnutí na

N.A. L. ich oslovila obžalovaná a opýtala sa ich ako chcú zdaniť príjem ako členovia P. K.. Povedala
im, že si musia vybaviť živnosť a že im pomôže znížiť daňový základ, tak, že im vystaví faktúry, ktoré
si zaúčtujú. Oni si s manželom vybavili živnosť a o pár dní sa stretli s obžalovanou, ktorá sa manžela
opýtala, aký mal manžel minulý rok príjem D. P. klubu, kde jej manžel povedala že cca 500 000,-Sk, čo
ale nebola pravda bol to fiktívny príjem, reálne mali príjem 400 000,-Sk. Obžalovaná im povedala, že

10 % z ročného príjmu teda 50 000,-sk dajú jej osobne a že nejaký pán na takú sumu vystaví faktúru.
Toho pána im predstavila a tomuto pánovi dal jej manžel v hotovosti sumu 50 000,-Sk a obžalovaná
bola pri tom, kde svedkyňa uviedla, že aspoň si tak pamätá, pretože je to už 10 rokov. Následne manžel
zaúčtoval túto faktúru a daňový úrad ju neuznal, pretože firma M.S.M. Praha neexistuje. Manžel bol
z uvedeného dôvodu aj odsúdený, musel vrátiť daňovému úradu 137 000,-Sk s penále, čo splácajú

dodnes. Oni potom kontaktovali obžalovanú aj pána K. niekedy v lete 1998, kde bola prítomná aj pani
T.. Na tomto stretnutí obžalovaná nebola prítomná, K. im peniaze odmietol vrátil, uviedol, že s peniazmi
sa rozdelil s obžalovanou a že peniaze nemá.

Svedok W. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si pamätá len meno pána M., ktorý v tom období

prišiel za ním, aby mu on spracoval daňové priznanie za rok

1997 až 1998, keďže on vtedy vykonával účtovníctvo a bol na plnom invalidnom dôchodku. Obžalovanú
pozná už dlho ešte z 80 rokov, odvtedy sa nestretávali. On si z toho obdobia pamätá len to, že za ním
prišiel pán M., aby zabezpečil nejakú miestnosť, kde by sa mohli oni stretnúť. Nepamätá si, o koho

išlo, rokovali za zatvorenými dverami, on čakal vonku. Spolu s ním vonku čakala obžalovaná. Nevie sa
vyjadriť k tomu, či sa obžalovaná poznala s pánom M.. Mená F. K. P. H. mu nič nehovoria. Svedok
ďalej vypovedala, že faktúry, na vypracovanie daňového priznania mu predložil pán M.. Svedok uviedol,
že si nepamätá, či medzi faktúrami bola aj faktúra firmy V. W.. Nik iný okrem pána M.a mu faktúryneodovzdával. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby bola obžalovaná členkou P. K., on
sám bol členom P. klubu. Nikdy nevidel, aby obžalovaná niekomu odovzdávala faktúry firmy V...B..V..
W. ani od nikoho takú vedomosť nemá.

Svedok po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že osobu menom K. F. nepozná, trvá na
svojej výpovedi z prípravného konania.

Svedok W. G. v prípravnom konaní vypovedal, že do P. klubu vstúpil niekedy koncom roku 1997, zaplatil

vklad, ale ďalšiu činnosť ako člen nevyvíjal. Niekedy v tom čase ho oslovil pán M. s tým, či by nebol
ochotný podať vysvetlenie k dani z príjmov pre členov P. K.lubu, on s tým súhlasil a asi na troch štyroch
sedeniach podal členom k tomu vysvetlenie. Čo sa týka faktúry číslo XX/XXXX, ktorú mu na zaúčtovanie
predložil G. M., vie len to, že mu ju X.. M. predložil na zúčtovanie a on ju zúčtoval a odporučil mu, aby z
tejto faktúry daň zaplatil, kde mu on povedal, že je to jeho vec a on sa do toho nemá starať. Osobu pána
K. nepozná a osobu pod menom pán H. pozná iba z faktúry, kde bol pečiatka s menom tejto osoby, ale

nikdy ho osobne nevidel. Obžalovanú pozná už skôr, sú kamaráti. On nemá žiadnu vedomosť o tom,
aby obžalovaná vystavovala členom P. K.lubu nejaké faktúry, nikdy ju žiadne faktúry vystavovať nevidel.

Svedok X. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že k celej tejto veci si vzhľadom na odstup času
už nepamätá skoro nič. Pamätá si, že asi pred 14 rokmi boli na nejakom jednaní v Prešove s nejakým

pánom, jeho meno si nepamätá, kde im sľúbili nejakú prácu. Na tom stretnutí bol nejaký pán, ktorý
bol Slovák a predstavil sa ako konateľ nejakej Českej firmy, alebo zástupca nejakej Českej firmy. Keď
im odovzdal nejaké doklady, vie, že on vtedy platil nejakú sumu peňazí, nevie akú, nakoniec však z
celého obchodu nič nebolo. Obžalovaná na tom stretnutí obžalovaná nebola prítomná. Meno F. K. mu
nič nehovorí a meno pán H., malo niečo spoločné s tou Českou firmou. Tieto doklady on potom použil

do svojho účtovníctva, kde na daňovom úrade to z účtovníctva vyhodili a bol za to aj odsúdený. Svedok
doplnil, že obžalovaná mu nikdy žiadne doklady neodovzdávala. Nevie ani o tom, aby obžalovaná
zabezpečovala, alebo vyhotovovala faktúry pre iných členov P. klubu.

Svedok: po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že na svojich výpovediach z prípravného

konania v plnom rozsahu trvá. Nevie, kto bol pán K. a pán H..

Svedok X. M. v prípravnom konaní vypovedal, že asi od roku 1997 bol členom a neskôr manažérom
P. klubu. Obžalovanú pozná z P. klubu, kde bola najprv členkou a potom manažérkou. W. K. nepozná,
bol zoznámený s pánom H., ktorý

mal byť zástupcom českej firmy MSM, o ktorom sa neskôr od rôznych ľudí dozvedel, že to nemal byť
pán H., ale pán K.. S pánom H. ho zoznámila obžalovaná, on potom jednal už len s pánom H., ktorý mu
ponúkol, že po uzatvorení zmluvy bude pre neho firmy V. W. robiť prieskum trhu, či by sa mohli aktivity
P. klubu rozšíriť aj do Českej republiky. Malo ho to stáť cca 4 600 000,-Sks čím on súhlasil, zmluvu

podpísal. Obžalovaná tam pri podpise tejto zmluvy nebola, bol tam jeden pán, ktorého meno nevie
uviesť. Z ich vzájomného rozhovoru s pánom H. pochopil, že by mu mal zaplatiť províziu za uzavretie
zmluvy a vystavenia faktúry vo výške 10 % zo sumy cca 4 600 000,-Sk teda sumu 460 000,-Sk, on ich
prevzal. Obžalovaná tam nebola prítomná. Žiadne potvrdenie mu o tom nevystavil. Nepamätá si na to,
aby s pánom H. alebo obžalovanou rozprával o daňových veciach. Ďalej uviedol, že obžalovaná mu

žiadne mu žiadne doklady nedodala, ona ho len zoznámila s pánom H.. Následne dodal, že si už presne
nepamätá, či ho obžalovaná zoznámila s W. H., alebo sa mu predstavil sám.

Svedok Ing. R. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že osobu pod menom F. X. nepozná, nikdy ju
nevidel. Nepozná ani osobu pod menom F. K.. W. Y. H. pozná. Uviedol, že bol konateľom spoločnosti

V. W. a od 15.5.1997, kedy vstúpila spoločnosť do likvidácie, on bol likvidátorom tejto spoločnosti, on
bol jediný oprávnený v mene tejto spoločnosti konať. Od 15.5.1997 spoločnosť V. W. nevyvíjala žiadnu
činnosť, nevydávali sa žiadne faktúry. Po dátume 15.5.1997 spoločnosť V. W., nepoužívala žiadne
pečiatky, do tohto dátumu mohol tieto pečiatky čiastočne používať aj pán Y. H.. Pán Y. H. bol od roku
1993 spoločníkom firmy. On momentálne nevie, kde sa nachádza pán H., v roku 1997 zrušili všetky

kontakty medzi sebou. Svedok ďalej po nahliadnutí do listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a
to jednotlivých faktúr uviedol, že to nie je pečiatka spoločnosti V. W.. Takýto typ pečiatky nebol nikdy v
spoločnosti používaný a taktiež podpis na tejto pečiatke nepoznal. Svedok ďalej vypovedala, že niekedy
dávno bolo sídlo spoločnosti na adrese T. XX, W. X, v roku 1997 už mali kanceláriu na B.. On nemážiadnu vedomosť o tom, aby spoločnosť V..B..V.. Praha mala spoluprácu s pánom X. M., V. Q., P. T.,
V. A., P. P. S..

Svedok V. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná, zoznámili sa v P. klube v roku
1997. Svedok ku skutku uviedol, že obžalovaná vedela, koľko v P. klube zarobili a povedala im, že
daňová kontrola potom pôjde. Zároveň im povedala, že im vystaví faktúry, z čoho bude mať ona 10 % z
faktúry. Odovzdala mu príjmový pokladničný doklad aj so zmluvou na sumu 500.000,-Sk. Pri tom, ako mu
obžalovaná odovzdala doklady bola prítomná jeho manželka, pani N. P. W. K.. Rovnako vedy odovzdala

obžalovaná doklady aj pani N.. Svedok potom vo svojej výpovedi upresnil, že peniaze odovzdali pánovi
K., ktorý sadol do auta, niekam odišiel, potom sa vrátil a dal im tieto doklady. Bolo to v mestskej hale. Na
tej zmluve ktorú dostala bol názov firmy V. W.. Obžalovaná mu vtedy hovorila, že pán K. im vypracuje
aj daňové priznanie, s čím on nesúhlasil. On dal túto faktúru účtovníčke, ktorá mu povedala, že na
daňovom úrade mu to neprejde. Z uvedeného dôvodu sa znova stretol s obžalovanou, kde bol aj pán
K. a žiadal od obžalovanej vrátiť peniaze, kde oni mu povedali, že žiadne peniaze mu nevrátia. Svedok

ďalej dodal, že je pravdou, že obžalovaná mu povedala, že si má zriadiť živnosť, aby zdanil svoje príjmy,
pričom mu pomáhala s vybavovaním živnosti a to konkrétne s odpisom z registra trestov. Svedok ďalej
vo svojej výpovedi uviedol, že on dal peniaze pánovi K., kde faktúru mu odovzdal pán K. nie obžalovaná,
pričom peniaze

dali pánovi K. v salóniku v mestskej hale, on sa cíti byť podvedený zo strany pána K.. On nevidel, kto
tieto doklady vypisoval a nevidel ani to, aby časť z peňazí, ktoré odovzdal pánu K. on dal obžalovanej.
On bolo v tejto veci aj odsúdený, kde dostal podmienečný trest 10 mesiacov s odkladom na 18 mesiacov
a musel daňovému úradu zaplatiť 136.000,-Sk a v rovnakej výške mal zaplatiť aj penále, ktoré mu bolo
odpustené.

Svedok P. Ž. v prípravnom konaní vypovedal, že od roku 1997 do októbra 1998 bol členom P. klubu v A..
V tom období spoznal obžalovanú, ktorá bola tiež členkou klubu. Vnímal ju ako členku klubu, nikdy s ňou
neprišiel do kontaktu tak, aby vyplácala prémie za činnosť v klube. S pánom F. K. sa stretol v kancelárii
v A., predstavil sa mu ako zástupca firmy V..B..V.. so sídlom v ČR a predložil mu doklad oprávňujúci

ho za túto spoločnosť konať. Robil prieskum trhu, verejnej mienky a ponúkol mu možnosť uplatniť na
území iných štátov napr. aj v ČR. Jeho ponuka sa vzťahovala hlavne na činnosť P. klubu. Na stretnutí asi
po dvoch týždňoch mu predložil materiály o výsledkoch činnosti firmy V..B..V.. a následne mu predložil
pripravenú zmluvu do ktorej sa doplnili jeho nacionálie. Zmluvu v ten istý deň podpísal. Na základe
zmluvy sa firmy V..B..V.. zaviazala poskytnúť mu pomoc pri uplatnení sa na českom trhu. Predložil mu

kontakty, ktoré však boli nepoužiteľné, čo zistil až neskôr. Asi pol roka po podpise zmluvy mu predložil
štúdiu o adaptácii jeho firmy na českom trhu a vzápätí mu bola doručená aj faktúra na sumu zhruba
vo výške 900 000,-Sk. Túto čiastku mu uhradil v hotovosti na jednom stretnutí P. klubu v Bardejove. O
prevzatí uvedenej čiastky mu vystavil príjmov pokladničný doklad, ktorý on zaradil do účtovníctva svojej
firmy. Po úhrade tejto čiastky ho viac nestretol, aj keď sa ho snažil kontaktovať. Trestné oznámenie na

F. K. nepodal a ani iným spôsobom si nárok na náhradu škody neuplatnil.

Svedok V. Š. v prípravnom konaní vypovedala, že asi od roku 1997 pôsobil ako manažér M. P. klube,
odkiaľ pozná obžalovanú aj pána K.. Osobu pod menom pán H. nepozná, aj keď to meno mu niečo
hovorí súvislosti s faktúrami, ktoré mu boli ponúknuté obžalovanou niekedy v decembri 1997 v hoteli

Šariš a potom išli do nejakého tenisového centra. Boli tam prítomný aj pán M. P. W.N. G.. Obžalovaná mu
ponúkla faktúru a povedala mu, aby uviedol sumu na akú má byť vystavená, kde on povedal, že to má
byť na sumu 750 000,-Sk a ona mu takúto faktúru dala. Pán G., ktorý mu vtedy spracúvala účtovníctvo ju
skontroloval a povedal, že je v poriadku. Nepamätá si, kto od neho pýtal províziu 10 % zo sumy uvedenej
na faktúre, ale vie, že sumu 75 000,-S dal v obálke na stôl pred obžalovanú a ešte jedného pána vo veku

asi 30 rokov, ktorý sa s ním ani nerozprával. On nevidel, kto obálku s peniazmi zobral, pretože hneď
odišiel preč, taktiež nejakú faktúru dostal aj Ľ. M., tiež ju vzal pán G. P. W. M. platil províziu 70 000,-
Sk. Daňová kontrola mu neskôr túto faktúru neuznala, pretože to mala byť fiktívna faktúra, on volal G.,
ž čo stým, ale on mu povedal, že o ničom nevie. Vyrubený nedoplatok zaplatil daňovému úradu hneď a
penále spláca. Svedok ďalej upresnil, že obálku s peniazmi dal pred obžalovanú z dôvodu, že ten pán

prišiel s obžalovanou a doniesli mu faktúru. Kto presne z nich túto faktúru priniesol nevie uviesť.

Svedkyňa V. A. v prípravnom konaní vypovedala, že v roku 1997 pôsobila ako manažérka v P.
klube. Na túto činnosť mala živnostenské oprávnenie. Niekedy koncom roka 1997 sa dozvedela odobžalovanej, ktorá bola taktiež manažérkou klubu, že je možné do účtovných dokladov doložiť aj doklady
sprostredkovateľskej firmy V..B..V.. W., ktorá jej mala vykonávať nejakú poradenskú činnosť. O toto ona
ako jej ďalší

kolegovia D. P. klubu prejavili záujem a stretli sa v nejakej reštaurácii v Prešove, kto konkrétne, to si už
nepamätá. V tejto reštaurácii prišla za ňou obžalovaná s nejakým mužom, ktorého jej predstavila ako
zástupcu spoločnosti V..B..V.. W., na jeho mená si nepamätá. Obžalovaná jej povedala, že táto firma
bude pre ňu vykonávať poradenskú činnosť. Ona zástupcovi tejto firmy odovzdala svoj živnostenský list
a povedala mu, že má záujem využiť služby ich spoločnosti do výšky 130 000,-Sk. Potom tento pán na

chvíľu odišiel, po niekoľkých minútach sa vrátil a doniesol jej účtovný doklad o poskytnutí poradenských
služieb vo výške 130 000,-Sk, za ktorého vystavenie mu vyplatila sumu 13 000,-Sk. Ona tento doklad
zaúčtovala do svojho účtovníctva. Ona v tom čase nevedela o tom, že tento doklad je fiktívny, bola
presvedčená, že s uvedenou firmou bude ďalej spolupracovať.

Svedkyňa V. A., toho času W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že F. K. M. nepozná, obžalovanú

pozná, nevidela ju asi 15-17 rokov. Uviedla, že pokiaľ sa organizovala nejaké stretnutia tak sa vystavili
faktúry za posedenie, obžalovanú spoznala na takomto posedení. Spoločnosť V. W. nepozná, aloe tých
stretnutí bolo veľmi veľa, tak preto ani nevie ako sa sem tieto faktúry dostali. Nepamätá si, či obžalovaná
bola účastníčkou tejto spoločnosti. Svedkyňa ďalej vypovedala, že si nepamätá, či od obžalovanej P.
F. K. prevzala niekedy nejaký účtovný doklad. Od obžalovanej neprevzala žiadnu faktúru ani jej nedala

žiadne peniaze. Nikdy sa nestalo, aby ju obžalovaná navádzala na krátenie dane.

Svedok P. S. v prípravnom konaní vypovedal, že vzhľadom na odstup času si už nepamätá na všetky
okolnosti prípadu. Osoby pod menami F. X. a F. K. pozná. Všetky záväzky vyplývajúce zo skrátenia dane
si už vyrovnal.

Svedok J.. Y. H. v prípravnom konaní dňa 6.9.2001 vypovedal, že v spoločnosti V..B..V.. B..T..Y.. bol
spolumajiteľom, vlastnil 80 % spoločnosti. Spoločnosť bola založená 24.2.1993 a od 31.7.1997 bola
v likvidácii, či zanikla nevie uviesť. Uviedol, že faktúru č. 24/12/97 zo dňa 12.12.1997, pokladničný
doklad č. 92/97, výdavkový pokladničný doklad č. 93/97 a zmluvu č. 10/01/97 nepodpisoval a pečiatky

nezodpovedajú pečiatkam spoločnosti. Osoby pod menami V. Š., F. X., F. K. nepozná. J.. R. B. bol
konateľ spoločnosti V..B..V.., vlastnil 10 % spoločnosti. Rovnako nepozná ani P. K. A..

Svedok J.. Y. H. vo výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 11.7.2003 vypovedal, že osobu pod menom
F. K. nepozná. H. V..B..V.. B..T..o. sídlila na adrese W. X, T. XX M. rokoch 1995 až 1996, od roku 1997

zmenila adresu na Praha 10, V. XXX. V spoločnosti pôsobil ako spoločník, nebolo v jeho kompetencii
podpisovanie faktúr. Pečiatku firmy nikdy nemal k dispozícii a teda ju nikdy ani nemohol použiť. Nepozná
osobu pod menom V. Q., P. P. K. A..

Svedok J.. Y. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že osoby pod menami F. X. P. F. K. nepozná,

mená mu nič nehovoria. V spoločnosti V..B..V.. B.. s.r.o. v roku 1997 bol spoločník so 60 % podielom, na
Slovensku bol okolo roku 1994, neskôr už na Slovensku nebol. V predmetnej spoločnosti vystupoval pán
B.akokonateľ.SpoločnosťmalalenjednupečiatkusktoroudisponovalpánB..Podpisynapredložených
účtovných dokladoch nie sú jeho. Ku skutkom uvedeným v obžalobe nevedel nič uviesť, osoby tam
uvedené nepozná. Je pravdou, že v tejto veci už vypovedala na polícii, k týmto

--

výpovediam nemá čo dodať. Rovnako pečiatky, ktoré sú uvedené na zmluvách a faktúrach nie sú pravé.

Svedok P. T. v prípravnom konaní vypovedal, že osobu pod menom Daniel K. nepozná. Spoločnosť T.

B..T..o. K. mu nič nehovorí. Nevie sa vyjadriť k tomu, ako sa jeho meno dostalo do obchodného registra,
nakoľko spomínanú spoločnosť nezakladal a nemá s ňou nič spoločné.

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduA.XTXXX/XXXXbolopreukázané,žerozsudkomOkresnéhosúdu
Bardejov pod sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 13.2.2002 bol V. Q. uznaný vinným zo spáchania trestného

činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov XT XXX/XXXX bolo preukázané, že uznesením
Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 13.6.2002 bolo podmienečne zastavené
trestné stíhanie obvinenej P. T. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov 2T 207/2001 bolo preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu A. pod sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 11.8.2003 bol Anton Hudák uznaný vinným zo spáchania
trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní

dvoch rokov.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník XT XXX/XXXX bolo preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Svidník pod sp. zn. XT XXX/XXXX bol X. M. uznaný vinným zo spáchania trestného činu skrátenia
dane podľa § 148 ods. 1, 4 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch
rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní tri a pol rokov.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XT XX/XXXX bolo preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa F. K. uznaný vinným zo spáchania trestného
činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 1.9.2003 formou
spolupáchateľstva pomoci podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1.9.2003 k § 10 ods. 1 písm.

c)Trestnéhozákonaúčinnéhodo1.9.2003vbode1rozsudku,trestnéhočinuskráteniadaneapoistného
podľa § 148 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 1.9.2003 formou spolupáchateľstva pomoci podľa
§ 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1.9.2003 k § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do
1.9.2003 v bode 2 rozsudku, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 4 Trestného
zákona účinného do 1.9.2003 formou spolupáchateľstva pomoci podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona

účinného do 1.9.2003 k § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 1.9.2003 v bode 3 rozsudku,
trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1.9.2003
formou spolupáchateľstva pomoci podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1.9.2003 k § 10 ods.
1 písm. c) Trestného zákona účinného do 1.9.2003 v bode 4 rozsudku, trestného činu skrátenia dane
a poistného podľa § 148 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 1.9.2003 formou spolupáchateľstva

pomoci podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1.9.2003 k § 10 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona účinného do

1.9.2003 v bode 5 rozsudku, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 3 Trestného
zákona účinného do 1.9.2003 v bode 6 rozsudku, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu

obžalovanému, pretože rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 24.3.2005 ,
kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne a trest zákazu výkonu
podnikateľskej činnosti v trvaní 5 rokov je dostatočný.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných

súvislostiach oslobodil obžalovanú F.L. X. zo skutku právne kvalifikovaného ako spolupáchateľstvo
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pomoc k trestnému činu skrátenia dane a
poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
pretože nebolo dokázané že skutok spáchala obžalovaná.

Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z výpovede obžalovanej, svedeckých výpovedí ako aj listinných
dôkazov. Obžalovaná F.Š. X. vypovedala, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Uviedla, že o žiadny ch fiktívnych faktúrach nemala žiadnu vedomosť. Vie, že pán K. s pánom Bórym
prišli raz do P. K.lubu za účelom spracovania daňových priznaní pre členov P. K.. Svedok F. K., ktorý
bol za spáchanie rovnakého skutku odsúdený pod bodmi 1 až 5 rozsudku Okresného súdu Prešov

pod sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 29.1.2010 na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná
z dôvodu, že sa priatelí s jej synom. V decembri 1997 mal spolu s W. A. firmu, ktorá sa venovala
vedeniu účtovníctva, kde ich obžalovaná zoznámila s členmi P. klubu. Obžalovaná bola len pri tom prvom
stretnutí, on sám odovzdal ľuďom predmetné doklady a to zmluvy a faktúry, pričom ich vyhotovil a prebral
od nich peniaze, obžalovaná pri tom nebola. To, že boli na tomto stretnutí v P. klube v decembri 1997

potvrdil aj svedok A., kde uviedol, že tam bol prítomný aj pán G. P. M..

K časti skutku pod bodom 1 obžaloby bolo preukázané, že svedok X. M. na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že doklady im odovzdal nejaký pán, ktorý bol Slovák a prezentoval sa ako zástupca českejfirmy, a jemu platili určitú sumu peňazí. Obžalovaná pri tom nebola prítomná a nevie o tom, aby
zabezpečovala alebo vyhotovoval faktúry pre ostatných členov klubu. Doplnil, že za skutok pre ktorý bol
odsúdenýnebolaobžalovanážiadnymspôsobomúčastná.Tentosvedokajvprípravnomkonaníuviedol,

že obžalovaná ho s týmto pánom len zoznámila, on potom jednal len s ním, na ďalších jednaniach
obžalovaná nebola prítomná. Rovnako svedok G. vo svojej výpovedi potvrdil, že on vypracoval daňové
priznanie pre pána M. a len pán M. mu predkladal doklady na vypracovanie tohto účtovníctva, pričom si
pamätá, že tam bola aj faktúra firmy V. W.. Svedok G. zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby
obžalovaná vystavovala nejaké faktúry Č. P.B. klubu, pričom aj on sám bol členom klubu.

K časti skutku číslo 2 rozsudku bolo preukázané, že svedok V. Q. bol v súvislosti s touto trestnou
činnosťou odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 2T 214/2001 zo dňa 13.2.2002.
Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne uviedol, že obžalovaná
mu povedala, aby si v súvislosti s jeho príjmami v P. klube vybavil živnosť a tieto príjmy zdanil a
predstavila mu pána K., ktorý mu mal vystaviť účtovné doklady. Uviedol, že doklady mu odovzdal pán K.

a jemu aj on odovzdal peniaze. Na hlavnom pojednávaní Tento svedok na hlavnom pojednávaní najprv
uviedol, že mu obžalovaná odovzdala príjmový pokladničný doklad na sumu

500 000,-Sk, v ďalšej časti výpovede uviedol, že tieto doklady a to faktúru a zmluvu mu odovzdal pán K.,
nie obžalovaná, ako aj peniaze dal do ruky pánu K.. On potom žiadala vrátenie peňazí od obžalovanej

a a pána K. z dôvodu, že si myslel, že sa s peniazmi rozdelili, ale to bola len jeho domnienka, nič také
nevidel.

K časti skutku číslo 3 rozsudku bolo preukázané, že svedkyňa P. T. vypovedala, že obžalovaná ju
zoznámila s pánom K., ktorý jej mal vyhotoviť daňové priznanie. Daňové priznanie jej vypracoval pán K.

v roku 1997 a účtovné doklady jej odovzdal pán X.. B. ďalej uviedla, že ona obžalovanej žiadne peniaze
nedala. Peniaze a to 10 % z faktúry odovzdala pánu K., peniaze rovnako žiadala vrátiť od neho.

K časti skutku číslo 4 rozsudku bolo preukázané, že svedkyňa V. A. v prípravnom konaní uviedla že od
obžalovanej sa dozvedela, že je možné do účtovných dokladov doložiť aj doklady sprostredkovateľskej

firmy V..B..V.. W., ktorá jej mala vykonávať nejakú poradenskú činnosť. S obžalovanou sa stretli v
reštaurácii, kde jej obžalovaným predstavila nejakého muža ako zástupcu spoločnosti V. W., kde mu
ona povedala, že chce využiť služby ich firmy do hodnoty 130 000,-Sk, kde tento muž jej na takúto sumu
vystavil faktúru a ona mu odovzdala sumu 13 000,-Sk. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že
obžalovaná jej nikdy žiadnu faktúru nedala, ani ona jej neplatila žiadnu sumu peňazí. Obžalovaná ju

nikdy nenavádzala, aby krátila daň.

K časti 5 skutku rozsudku bolo preukázané, že svedok P. S. uviedol, že si už nič nepamätá, obžalovanú
aj F. K. pozná. Svoje záväzky zo skrátenia dane už vyrovnal.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že príjmové pokladničné doklady, zmluvy o obstaraní
záležitosti aj faktúry, ktoré boli vystavené ako dodávateľa firmou V..B..V.. B.. B..T..Y.. W. X , ktoré boli
zaúčtované do účtovníctva X. M., V. Q.K., P. T., V. A. P. P. S. sú fiktívnymi dokladmi, nie sú na nej podpisy
konateľa spoločnosti ani pečiatka, ktorú spoločnosť používala.

Z vykonaného dokazovania bolo rovnako preukázané, že obžalovaná bola členkou P. K. a roku 1997,
nevyplynula však žiadna spojitosť medzi ňou a spoločnosťou V..B..V.. B.. B..T..Y.. W. 1, ani to, aby tieto
účtovné doklady a faktúry odovzdávala jednotlivým svedkom, ktorí si ich zaúčtovala do účtovníctva a
následne boli v súvislosti s tým aj trestne stíhaní. Je pravdou, že obžalovaná sa poznala s danielom K. a
zabezpečila jeho prítomnosť na stretnutí členov P. klubu s cieľom, aby im vypracoval daňové priznanie.

Nebolo však preukázané, aby obžalovaná odovzdala členom klubu tieto fiktívne doklady a prevzala od
nich finančnú sumu za vystavenie týchto dokladov. O ton, že by sa s peniazmi mala obžalovaná s F. K.
rozdeliť vypovedala len svedok V. Q., ktorý však uviedol, že to bola len jeho domnienka nič také nevidel.
Nebolo preukázané, aby obžalovaná poskytla pomoc pri skrátení dane vo výške uvedenom v skutkovej
časti obžaloby, je pravdou, že niektorých členov združenia zoznámila s pánom K. s cieľom, aby im

vypracoval daňové priznania. Nebolo preukázané, aby mu poskytla pomoc v zadovažovaní prostriedkov,
alebo odstránením prekážok na to, aby došlo k skráteniu dane.Z uvedených dôvodov súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchala obžalovaná.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.