Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210028
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417210028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

ZlochuasudkýňJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JanyHaluškovejakočlenieksenátu,vsporežalobkyne:
H. F., nar. X. E. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: MINIHOTOVOSŤ, SE,
IČO: 043 55 211, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, o určenie, že
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o
určenie neplatnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom, č.k. 24Csp/157/2017-109 zo dňa 11. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. a v závislom výroku o nároku na náhradu trov

konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 24Csp/157/2017-109 zo dňa 11. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol
nasledovne:
I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 461327 zo dňa 16.02.2015 uzatvorenej
medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,

811 09 Bratislava, IČO: 35852453 je bez úročný a bez poplatkov.
II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená dňa 16.02.2015 medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35852453 je neplatná.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná v ustanovení bodu 18. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru právneho predchodcu žalovaného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35852453, verzia 6, platnosť od 11.02.2015 v znení „ veriteľ je oprávnený

požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov, spojenou s
upomienkouvovýške3,00€zakaždúupomienku.Veriteľjetaktiežoprávnenýpožadovaťodspotrebiteľa
zmluvnú pokutu za omeškanie zo splátkami úveru, a to vo výške 0,15 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
V. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

1.1 Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenie neplatnosti
zmluvných podmienok, pričom argumentovala, že uzavretá zmluva, na základe ktorej jej bola poskytnutá
krátkodobá pôžička vo výške 300,-Eur, je zmluvou spotrebiteľskou a neobsahuje podstatné zákonompredpísané náležitosti. Odôvodnila naliehavý právny záujem potrebou právnej istoty. Poukázala na
ďalšie vady zmluvy, uzatvorenej medzi ňou a žalovaným, za neplatnú považovala aj dohodu o zrážkach
zo mzdy.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného (MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852
453) bola dňa 11.02.2015 platne na diaľku uzatvorená Zmluva o úvere č. 461329 (ďalej len „Zmluva“).
Na základe uvedenej Zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni krátkodobý bezúčelový úver vo výške 300,-

Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalobcovi spolu s odplatou vo výške 64,-Eur do 21 dní odo dňa
poskytnutia úveru. Právny predchodca žalovaného pri uzavretí Zmluvy konal v rámci svojho predmetu
podnikania, žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
nekonala. Ide o typovú, resp. formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov
s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do jej obsahu. Okresný súd uzavrel, že právny vzťah
založený Zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, riadiaci sa právnym poriadkom

Slovenskejrepubliky.Ideotzv.inýúvervzmysle§24zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 129/2010 Z.z.“).

1.3 Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že úver je bezúročný

a bez poplatkov, okresný súd konštatoval, že naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. S poukazom na záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1MCdo/1/2009
okresný súd v danom prípade konštatoval, že žalobkyňa ako spotrebiteľka je v pozícii slabšej zmluvnej
strany, má naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav, spočívajúci

v úhrade úrokov a poplatkov žalovanému na základe úveru, ktorý možno v zákonom stanovených
prípadoch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a podanie
takejto žaloby pripúšťa aj osobitný predpis (zákon č. 129/2010 Z.z.).

1.4 Pokiaľ ide o náležitosti Zmluvy, okresný súd konštatoval, že preskúmavaná Zmluva neobsahuje
podstatnúnáležitosťvyžadovanúvzmysle§9ods.2písm.f)zákonač.129/2010Z.z.,atedaneobsahuje
termín konečnej splatnosti tak, aby si spotrebiteľ mohol už pred vznikom zmluvného vzťahu urobiť obraz
o dĺžke trvania úveru. Okresný súd pritom právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu o

pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, poskytnutie peňažných prostriedkov bolo medzi účastníkmi Zmluvy dohodnuté
bezúročne a jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere je dohoda o úrokoch. Bezúročná zmluva
o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou len za predpokladu, že sa tak strany
dohodli. Za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka považoval okresný súd dojednaný

záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi inú „odplatu,“ nakoľko pri peňažnej pôžičke táto môže spočívať len
v dohode. Okresný súd konštatoval tiež, že predmetná Zmluva neobsahuje údaje o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, neobsahuje tak podstatnú náležitosť vyžadovanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. i)
zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe uvedeného vzhľadom k tomu, že Zmluva neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľský úver na základe nej poskytnutý sa

podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom
k uvedenému záveru súd prvej inštancie považoval výrok o určení neplatnosti zmluvného dojednania,
v zmysle ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalovanému odplatu vo výške 64,-Eur, za nadbytočný a v tejto
časti žalobu zamietol.

1.5 Súd prvej inštancie tiež určil, že zmluvná podmienka dojednaná v ustanovení bodu 18 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru právneho predchodcu žalovaného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. je neplatná.
Uvedenú zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú, argumentoval, že právna úprava zmluvnej
pokuty vyžaduje pre jej platné dojednanie okrem písomnej formy aj vymedzenie zmluvnej povinnosti,
ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu

jej určenia. V danom prípade ale zmluvná pokuta nesankcionuje porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaného, spoplatňuje úkony veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky. Preto nejde o
platné dojednanie zmluvnej pokuty, požiadavka žalobcu na priznanie paušálnej náhrady nákladov
spojených so zaslaním upomienok nemá oporu v Občianskom zákonníku. Aj ustanovenie § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka za príslušenstvo pohľadávky považuje len skutočné náklady spojené s
uplatnením pohľadávky a nie paušálne určenú sumu poplatku. Výška paušálnej náhrady nákladov
pritom závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa o tom, koľko sa rozhodne zaslať upomienok, ich

najvyšší prípustný počet nie je obmedzený. Z uvedeného dôvodu ide o dojednanie, spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je neplatné.
Od spotrebiteľa umožňuje okrem úrokov z omeškania ako zákonnej sankcie za omeškanie uplatňovať
aj zaplatenie dvoch rôznych zmluvných pokút, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa tak odchyľujú od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa ako spotrebiteľka

nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred žalobcom formulovaného dojednania o zmluvnej
pokute, mohla ich iba prijať alebo odmietnuť. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednanie o zmluvných
pokutách nemožno považovať za individuálne dohodnuté.

1.6 Vo vzťahu k určovaciemu výroku o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky, jej procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 298 ods. 1 C.s.p.. Naliehavý

právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Okresný súd tak konštatoval, že
u žalobkyne aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je preukázaný naliehavý
právnyzáujem,lenurčovacoužalobousamôžeodstrániťstavneistoty,vktoromsažalobkyňanachádza.
Len deklarovaným vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy môže žalobkyňa následne

argumentovaťvovzťahukzamestnávateľovi,abyďalejnevykonávalzrážkyzomzdy.Dohodaozrážkach
zo mzdy pritom umožňuje, aby platiteľ mzdy vyplácal časť mzdy priamo veriteľovi momentom, kedy
mu je táto dohoda predložená, nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany
spotrebiteľa. Takýmto spôsobom sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, obchádza sa súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú je žalobkyňa

žalovanému dlžná. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na charakter dohody o zrážkach zo
mzdy, uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, pokiaľ je uzavretá v
súlade so zákonom. V danom prípade je takéto konštatovanie spochybnené, žalobkyňa ako spotrebiteľ
je nútená kedykoľvek počas platnosti Zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky
veriteľa, vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich

vykonávaniu v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Reálne tak dochádza k
narušovaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa,
zmluvné dojednanie o dohode o zrážkach zo mzdy vnucuje žalobkyni určité správanie, konanie,
zvýhodňuje tým poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia. Nie je vylúčené, že zamestnávateľ môže
zraziť zo mzdy aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, výška vymáhanej pohľadávky

je založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, nie na objektívnom posúdení a vyhodnotení obsahu
spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok. Okresný súd zdôraznil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať určité formálne náležitosti, okrem označenia veriteľa, dlžníka,
platiteľa mzdy, musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy túto požiadavku nespĺňa, neobsahuje označenie

platiteľa mzdy, ani výšku dohodnutých zrážok, čo rovnako okresný súd vyhodnotil ako skutočnosť
znevýhodňujúcu spotrebiteľa, voči ktorému má byť tento zabezpečujúci inštitút použitý. Uzavrel, že tým,
že určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a že zmluvné pokuty
zakotvené v bode 18 VPPÚ sú ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné, je následne neplatná aj
dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako zabezpečovacia zmluva. Súbeh zabezpečovacích

inštitútov spočívajúcich v kombinácii zabezpečenia pohľadávky veriteľa zmluvnými pokutami a dohodou
o zrážkach zo mzdy možno považovať aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá požaduje, aby
spotrebiteľ poskytol zabezpečenie svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho
záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe aj v tejto časti
vyhovel.

1.7 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, 2 a § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a konštatoval, že žalobkyňa
bola úspešná v časti troch výrokov rozhodnutia, v ktorých súd žalobe vyhovel a len v jednom výroku
neúspešná. Žalobkyni tak vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania. Žalobkyňa si nárok na

náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej žiadne trovy ani nevznikli, a preto okresný súd rozhodol
tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch I., II., III. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietal, že žalobkyňa na určení Zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá
naliehavý právny záujem, pričom poukázal na ustanovenie § 137 C.s.p. a posúdenie bezúročnosti a

bezpoplatkovosti zmluvy Okresným súdom Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 52C/135/2014
a Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 17Co/325/2016. Poukázal aj na
záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Cdo/251/2015 zo dňa 16.03.2016. V
konkrétnostiach zdôraznil, že pri predchádzajúcej právnej úprave bolo možné zo strany súdov rozhodnúť
o časť ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., slovné spojenie „právny vzťah“ sa v C.s.p.
vôbec nenachádza a zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi

skutočnosťami v zmysle § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti
odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny stav. Civilný sporový poriadok v zásade
nepripúšťaurčovaciežalobyourčenieprávnejskutočnosti,svýnimkoužalôbzapodmienky,žetovyplýva
z osobitného predpisu. Argumentoval, že osobitným právnym predpisom je Zákonník práce (žaloba
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru), Zákon o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť

dražieb), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu). V tomto smere zdôraznil,
že určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a zmluvnej odplaty nevyplýva
zo žiadneho osobitného predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007
Z.z., ktorý ani v ustanovení § 3 ods.5 nepripúšťa žalobu o určenie právnej povinnosti, konštatuje iba
oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby.

V tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov.

2.2 Odvolateľ ďalej popísal zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere č. 461327, zdôraznil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne, ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvorili na základe
dobrovoľnosti, bola uzavretá písomne ako prostriedok zabezpečenia peňažnej pohľadávky vyplývajúcej

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch podľa § 34 Občianskeho zákonníka, možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou
každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ chránený pred zlou platobnou disciplínou
dlžníka. Žalovaný pristúpil k realizácii zabezpečovacieho inštitútu po tom, ako žalobkyňa svoj dlh
nesplnila riadne a včas. Výšku splátky a pohľadávky neurčuje veriteľ svojvoľne a samostatne, veriteľ

nemienil inštitút z dohody o zrážkach zo mzdy použiť ako nástroj na svojvoľné stanovenie a určenie,
či už výšky záväzku žalobcu alebo výšky mesačnej zrážky zo mzdy žalobcu, ktorej výška je aj tak
limitovaná platným právom. Ak by sa pri každom jednom predložení dohody o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, tento zabezpečovací inštitút by stratil akúkoľvek
opodstatnenosť. Na požiadanie zamestnávateľa dlžníka o zrážky zo mzdy nie je potrebné súdne

rozhodnutie, postačuje samotná dohoda o zrážkach, platne uzavretá medzi zmluvnými stranami, ide o
mimosúdny zabezpečovací inštitút. Žalovaný tiež zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza
nasamostatnomlistepapiera,kdejeveľkýmipísmenaurčené,žesajednáodohoduozrážkachzomzdy,
za účelové považoval vyjadrenie žalobkyne, že jednotlivé listiny podpisovala bez toho, aby sa s nimi
oboznámila alebo bola o ich obsahu poučená. Žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom k podpise dohody

o zrážkach zo mzdy donútená, podpisy činila bez akéhokoľvek psychického, či fyzického nátlaku. Svojim
podpisom potvrdila, že bola pred uzatvorením dohody o zrážkach osobitne poučená o dôsledkoch jej
uzavretia. Miesto na vyznačenie prejavu vôle je obsiahnuté v dohode o zrážkach, nejde o vnorený text,
ktorý je nečitateľný, prípadne nezrozumiteľný, dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje jej odmietnutie
zo strany dlžníka. Vo vzťahu k prejavu vôle poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn.

9Co/343/2013, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16.07.1998 vo veci Gut Springenheide
GmbH, Rudolf Tusky vs. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fur Lebensmitteluberwachung,
ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-361/04. Na základe uvedeného
žalobca uzavrel, že zmluvné strany vyslovene prejavili vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá
tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju

nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Z uvedeného dôvodu nie je možné posúdiť ju ako
neplatnú.3.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhopovažovalarozhodnutiesúduprvejinštancie
po všetkých stránkach za správne a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutých výrokoch I., II. a III. ako vecne správny potvrdil,
vrátane závislého výroku o nároku na náhrade trov konania.

5.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne

právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide

o spotrebiteľskú zmluvu a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd
Zmluvu o úvere č. 461329 zakladajúcu právny rámec vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, posúdil
ako zmluvu o pôžičke podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, z dôvodu absencie
dohody o úrokoch ako podstatnej náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. S poukazom

na ustanovenie § 24 zákona č.129/2010 Z.z. zdôvodnil, že ide o tzv. iný úver, a preto sa na Zmluvu
vzťahujú aj ustanovenia § 9 a § 11 zákona č.129/2010 Z.z., aj keď nejde o tzv. spotrebiteľský úver podľa
ustanovenia § 1 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z.. Tieto závery súdu prvej inštancie odvolateľ nespochybnil;
nespochybnilanisúdomprvejinštanciekonštatovanúabsenciunáležitostíuvedenýchv§9ods.2písm.f)
a i) zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ okresný súd uzavrel, že z dôvodu absencie náležitostí uvedených

v § 9 ods. 2 písm. f) a i) citovaného zákona je poskytnutý úver (pôžička) bezúročný a bez poplatkov
s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., tento záver žalovaný spochybnil iba
argumentáciou, že nebol daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

7.1 Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu k podaniu

určovacej žaloby, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa s otázkou naliehavého právneho
záujmu v napadnutom rozhodnutí riadne a podrobne vysporiadal a to vo vzťahu k určeniu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverového vzťahu, ako aj vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Odvolací súd dodáva, že podľa § 137 písm. c), d) C.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ako i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobkyňa má v predmetnej veci naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru z dôvodu jej právnej istoty, či prípadný dlh voči

žalovanému vzniká zo Zmluvy, a ak áno, v akom rozsahu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu je pritom v platnosti novela zákona č. 129/2010 Z.z.,
vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z. (účinná od 01.01.2018), v ktorej zákonodarca v § 11 ods. 4 stanovil,
že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou. Okrem uvedeného,
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
(§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.) a proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s

cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva (§ 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z.). V zmysle citovanej právnej úpravy účinnej v
čase rozhodovania odvolacieho súdu naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je
potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu.

7.2 Odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na názory vyslovené v iných rozhodnutiach niektorých
okresných a krajských súdov vydaných v obdobných veciach vo vzťahu k existencii naliehavého
právneho záujmu. K tejto otázke doposiaľ konštantná, ustálená judikatúra vytvorená nie je. Odvolací
súd pripomína, že za súčasť ustálenej judikatúry je pre účely jej záväznosti potrebné považovať určitý
právny názor opakovane potvrdený najvyšším súdom (kedy ide o právny názor najvyššieho súdu, nie
jedného jeho senátu). Významnú hodnotu má aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované
predpokladaným spôsobom a odsúhlasené príslušným kolégiom, a je tak považované za súčasť
ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem
judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré

sú bezprostredne záväzné iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často
súdy vychádzajú. Publikovanie rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky je výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej
otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje
od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia.

7.3 Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie vyslovil, že poskytnutý úver (pôžička) je bezúročný a
bez poplatkov, odvolateľ argumentačne nenapadol. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil
s existenciou naliehavého právneho záujmu na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti, rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 461327 zo

dňa 16.02.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je bezúročný a bez
poplatkov, ako vecne správny potvrdil.

8. Preskúmaním veci dospel tiež odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre rozpor s predpismi

na ochranu spotrebiteľa, je správne. Medzi stranami v konečnom dôsledku nebol sporný spotrebiteľský
charakter prejednávaného sporu; sporná dohoda o zrážkach je obsiahnutá vo formulárovej zmluve a
je definovaná nasledovne: „Dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku zrážal
mesačne z jeho mzdy/dôchodku a uhrádzal dané zrážky na účet veriteľa č. účtu: 20226664/6500 v

Poštovej banke, variabilný symbol 7356048403, až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej
včl.Itejtodohody.Vprípade,akuvedenézrážkypresiahnuzákonomstanovenúhranicu,zamestnávateľ/
vyplácateľ dôchodku postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi, týkajúcimi sa výkonu zrážok
zo mzdy. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ zamestnávateľovi dlžníka/vyplácateľovi
dôchodku výpočet zákonného úroku a zmluvných pokút, ktoré medzičasom pribudnú k istine do úplného

uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ dlžníka/vyplácateľ dôchodku odvedie na vyššie
uvedený účet veriteľa.“ Pohľadávka veriteľa je pritom definovaná nasledovne: „dlžník sa zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. 461327 zaviazal, že poskytnutý úver vo výške 300,-Eur vráti aj spolu s
poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 64,-Eur, t.j. spolu vo výške 364,-Eur. Predmetnú sumu sa
zaviazal splatiť do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, s.r.o..

Zároveň sa v zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere zaviazal, v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou dlhu, k úhrade
zákonného úroku z omeškania v sadzbe a určeného v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, k úhrade zmluvnej pokuty za
omeškanie so splátkou úveru, a to vo výške 0,15% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a k

úhrade zmluvnej pokuty paušálnej náhrady nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,-Eur za každú
zaslanú upomienku, ďalej len „pohľadávka“ v príslušnom gramatickom tvare.“ Z uvedeného vyplýva,
že pohľadávkou, ktorá má podliehať dohode o zrážkach zo mzdy nie je len suma poskytnutej pôžičky
a zodpovedajúceho úroku z omeškania, ale aj zmluvná pokuta vo výške 0,15% denne z dlžnej sumyza každý deň omeškania a zmluvná pokuta definovaná ako paušálna náhrada nákladov spojených s
upomienkou.

8.1 Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulár, ktorý obsahuje vopred pripravený text, do
ktorého sa vpisujú len údaje konkrétnom zmluvnom vzťahu a ktorú je možné len v celku prijať bez
možnosti ovplyvniť jej obsah. Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za ustanovenie
Zmluvy o úvere spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka platného v čase uzavretia Zmluvy. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez
súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v
sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (bez ohľadu na
to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach); z dokazovania vyplýva, že
Zmluva ako aj sporná dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté v rovnaký deň a vzhľadom k tomu, že
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 19 uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy predvídajú,

je odôvodnený záver, že bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy by nedošlo ani k uzavretiu Zmluvy.
Možno uzavrieť, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou uzavretia Zmluvy, čo má
nepochybne vplyv na vôľu žalobkyne ako spotrebiteľa na jej uzavretí. Z predloženej Zmluvy nevyplýva
možnosť dlžníka, resp. žiadateľa o úver takúto zmluvnú podmienku odmietnuť, resp. jej uplatňovanie
vylúčiť; prehlásenie o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola spísaná podľa pravej a slobodnej

vôle účastníkov dohody samé o sebe neobstojí. Odvolací súd nevylučuje zabezpečenie splnenia
spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy pri súčasnom rešpektovaní ochrany spotrebiteľa
ako slabšej strany tohto právneho vzťahu (táto ochrana sa neskôr premietla aj do ustanovenia § 5a ods.
1 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech

predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou od 01.05.2014
zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodu o zrážkach zo
mzdy); odvolací súd ale súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sporná dohoda o zrážkach zo
mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože umožňuje

žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobkyne plnenia, ktoré môžu mať základ v neprijateľných
zmluvných podmienkach. Z dohody nevyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť dohodu
o zrážkach zo mzdy odmietnuť, absentuje poučenie žalobkyne ako spotrebiteľky o dôsledkoch jej
uzavretia. Okresný súd napokon správne poukázal na skutočnosť, že dohoda neobsahuje ani výšku
dohodnutých zrážok (a preto je neurčitá) a zabezpečuje pohľadávku, v ktorej sú obsiahnuté zmluvné

pokuty, ktoré ustanovenie súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné z dôvodu neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Záver súdu prvej inštancie o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov tak
nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyňa ako spotrebiteľka mala právo domáhať
sa na súde ochrany proti porušovaniu práv a povinností ustanovených v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.; aj vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy sa odvolací stotožňuje s tým, že žalobkyňa mala na

požadovanom určení naliehavý právny záujem. Aj vo výroku II. tak odvolací súd nenašiel dôvod na
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

9. Obdobné konštatovania platia aj vo vzťahu k určeniu, že zmluvná podmienka dojednaná v ustanovení
bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru právneho predchodcu žalovaného, verzia 6,

platnosťod11.02.2015vznení„veriteľjeoprávnenýpožadovaťodspotrebiteľavoformezmluvnejpokuty
paušálnu náhradu nákladov, spojenou s upomienkou vo výške 3,00Eur za každú upomienku. Veriteľ
je taktiež oprávnený požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu za omeškania so splátkami úveru, a
to vo výške 0,15% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.“ Súd prvej inštancie správne a precízne
odôvodnil, akých dôvodov mal preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení a z akých

dôvodov považoval uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a z toho dôvodu neplatnú. Odvolací
súd sa s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje. V
konečnom dôsledku žalovaný v podanom odvolaní, okrem tvrdenej neexistencii naliehavého záujmu na
takomto určení, vecne záver o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky argumentačne nenapadol.

10. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
ods. 2 C.s.p. v napadnutých výrokoch I., II. a III., vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania ako
vecne správne potvrdil. Súd prvej inštancie po zistení plného úspechu žalobkyne v spore jej nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani zo súdnehospisu nevyplýva, že by jej trovy účasťou v spore vznikli. Výrok IV. rozsudku okresného súdu odvolaním
napadnutý nebol.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 C.s.p. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie

uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnila.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie

výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).