Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200803
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015200803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu

a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: INVESTEX GROUP,
s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 034 665, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Brada, advokát,
Dunajská 58, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Číslo:
1100302/1/171154/2015/1042 zo dňa 23.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
21.05.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo:
1100302/1/171154/2015/1042 vydaného dňa 23.04.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) v
spojení s rozhodnutím správcu dane - prvostupňového orgánu verejnej správy - Daňový úrad Banská
Bystrica (ďalej tiež len prvostupňový orgán) číslo: 9601402/5/294504/2015/Bed zo dňa 06.02.2015
(ďalej tiež len prvostupňové rozhodnutie), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume XXX
XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie január 2012. Tiež

žiadal priznať právo na náhradu trov konania. Spolu s podaním žaloby žiadal o priznanie odkladu
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (v súčasnosti odkladný účinok podanej žaloby), čomu správny
súd vyhovel uznesením č. k. 6S/122/2015-49 zo dňa 26.09.2015.

2. Správny súd pri prejednávaní veci zistil, že na tunajšom súde prebehlo viacero súdnych konaní
v skutkovo a právne totožných veciach, týkajúcich sa vyrubenia rozdielu DPH žalobcovi za obdobie
február, marec, jún, október a december 2012 a preto v súlade s ust. § 140 SSP poukazuje na v daných

veciach vydané rozsudky (ten istý žalobca - INVESTEX GROUP, s. r. o. a totožný predmet konania -
preskúmanie zákonnosti správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie roku
2012).

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad

Banská Bystrica vykonal u žalobcu na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 15.07.2013,
daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január, február, marec, jún, október a december 2012.4. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601402/5/3605465/2014/Bed zo dňa 24.07.2014
(ďalej len Protokol), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole doručený
žalobcovi dňa 11.08.2014. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole písomne vyjadril.

5. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 06.02.2015 rozhodnutie číslo: 9601402/5/294504/2015/Bed,
ktorým v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový
poriadok) určil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura na DPH za zdaňovacie obdobie január
2012.

6. V dôsledku odvolania podaného žalobcom vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo:
1100302/1/171154/2015/1042 zo dňa 23.04.2015 a podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdilodvolanímžalobcunapadnutéprvostupňovérozhodnutie,keďžesa stotožnilsozávermisprávcu
dane o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), v zmysle čoho žalobcovi

nevzniklo právo na odpočítanie DPH v celkovej výške XXX XXX,XX €, a to 1/ vo výške XX XXX,XX €
od dodávateľa - F.. Y. F., R.. F.., V., z dodávateľských faktúr č. 20120017, č. 20120021, č. 20120025, č.
20120050 za nákup tovaru - náhradné diely elektronického charakteru, 2/ vo výške XXX XXX,XX € od
dodávateľa - E., R.. F.., V., D. K. P., z dodávateľských faktúr č. 20120004, č. 20120005, č. 20120008,
20120009, č. 20120010 za nákup tovaru - náhradné diely elektronického charakteru, 3/ vo výške XX

XXX,XX € od dodávateľa - E., R.. F.., D. K. P., z dodávateľskej faktúry č. 20120007 za nákup tovaru -
náhradné diely mechanického charakteru, 4/ vo výške XX XXX € od dodávateľa - P.-N. F.. F.. E.. D.., M.,
z dodávateľskej faktúry č. 20120020 za nákup tovaru - náhradné diely elektronického charakteru.

7. V rozhodnutí žalovaný došiel k záveru, že žalobca nepreukázal, že v prípade posudzovaných

obchodov by došlo k vecnému plneniu, čiže k dodaniu tovaru tak, ako bol deklarovaný predmetnými
faktúrami. Správca dane nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale sa zameral predovšetkým na
realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach. Poukázal aj na to, že žalobca a jeden z
jeho dodávateľov - F. Ž. Y. F., R.. F.., boli personálne prepojené v osobe p. C.. R. V., konateľa žalobcu a
zároveň predsedu predstavenstva spoločnosti dodávateľa. Žalobca deklarovaný tovar v kontrolovanom

období január 2012 od vyššie uvedených dodávateľov ďalej fakturoval jeho dodanie spoločnostiam F.
Ž. Y. F., R..F.., E., R.. F.. -D. K. P. a spol. J., F.. F.. E.. D.., K..

8. Zo skladovej evidencie spoločnosti žalobcu, nákup, predaj a zostatok tovaru v kusoch jednotlivých
druhov tovaru správcom dane vyplynulo, že spoločnosti F. Ž. Y. F., R.. F.., E., R.. F.. - D. K., J., F.. F.. E..

D.., P.-N., F.. F.. E.. D.., a žalobca si medzi sebou fakturovali niekoľkokrát ten istý druh tovaru v rámci
mesiaca január 2012. Správca dane mal za to, že z uvedeného jednoznačne bolo preukázané, že tieto
spoločnosti so zapojením do reťazového obchodu aj so žalobcom si prefakturovávali ten istý tovar len
medzi sebou bez toho, aby ho kúpili od inej spoločnosti, alebo predali inej spoločnosti, a teda tento tovar
neskončil v skutočnej spotrebe ako náhradný diel elektronického charakteru konečným odberateľom,

ale tieto obchodné transakcie prebiehali len fakturačne, bez materiálnej podstaty, za účelom zvyšovania
obratu a tým aj bonity jednotlivých spoločností v reťazci.

9. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, podľa ktorých žalobca vedel preukázať dodanie
náhradných dielov elektronického charakteru len na základe listinných dokladov, avšak nevedel na

materiálnej báze vierohodne preukázať reálne dodanie tovaru od svojich dodávateľských spoločností.
Správca dane preto vykonal rozsiahle šetrenie vo veci a preveroval celý obchodný reťazec za účelom
zistenia prvotného dodávateľa tovaru, t. j. zistenie pôvodu tovaru a až po konečného odberateľa, t. j.
zistenie konečnej spotreby tovaru.

10. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý preukázal zneužívajúce konanie žalobcu a
neprihliadal k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, preto dodávateľom
žalobcu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a v nadväznosti na § 49 ods. 1
cit. zákona o DPH nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie DPH.

Žaloba.

11. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, dôvodiac nesprávnym
právnym posúdením veci ako aj jeho nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov svedčiacich o tom,že tak konal z dôvodu, že chcel získať daňovú výhodu ako aj z dôvodu neuznania ním predložených
listinných dôkazov.

12. Pokladal tvrdenie správcu dane o personálnej prepojenosti spoločností v údajnom reťazci za
zavádzajúce, pretože personálne bol prepojený len so spoločnosťou Slovenská Ž.W. Y. F., R.. F.., V., F..
J., F.. F.. E.. D.., a s organizačnou zložkou E. (P. T. pôsobí ako zodpovedný zástupca niektorých živností
žalobcu) a s ostatnými spoločnosťami nemal nič spoločné.

13. Poukázal na to, že vedel, od koho predmetný tovar kúpil a taktiež vedel, komu tovar predal, a
nebolo jeho povinnosťou poznať ostatné podnikateľské subjekty, ktoré sa na obchode v niektorej časovej
zóne zúčastnili. S odkazom na judikatúru ESD C-354/03, C-355/03, C-484/03 konštatoval, že každá
transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky
alebo podvod na inom stupni obchodu. Tvrdenie správcu dane o tom, že overoval celý obchodný reťazec
a že základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci potom vyhodnotil ako

rozporné s uvedenou judikatúrou.

14. Ďalej uviedol, že predmetný tovar kúpil od dodávateľov a tento objednaný tovar bol dodaný
a vyfakturovaný tak, že faktúry obsahovali popis - druh tovaru a taktiež množstvo a dodacie listy,
preukazujú dodanie tovaru, faktúry žalobca uhradil bezhotovostným stykom spolu s celou fakturovanou

DPH, a teda tým podľa názoru žalobcu nemožno poprieť, že uhradil celú DPH na vstupe v prospech
štátu.

15. V súvislosti so spochybnením všetkých ním predložených a navrhnutých dôkazov zo strany správcu
dane, ktorý tvrdil, že pre preukázanie materiálneho naplnenia, nebolo postačujúce dokladovať obchod

len odberateľskými a dodávateľskými faktúrami a dodacími listami, poukázal žalobca na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, podľa ktorého dôkazné bremeno
daňového subjektu nie je absolútne a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/10/2012
dôkazné bremeno daňového subjektu, nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu
a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.

16. Žalobca ohľadne existencie fakturovaného tovaru tvrdil, že na základe výzvy správcu dane
odpovedal, že presná špecifikácia tovaru sa nachádzala vo faktúrach a v dodacích listoch. Tovar bol
nakupovaný od obchodníka, nie od výrobcu, preto bolo možné, že sa jednalo o tovar viacerých výrobcov
(pravdepodobne z Ázie), pre lepšiu predstavu o tom, o aký tovar išlo, uviedol, že obdobný tovar v Európe

vyrába česká firma W. D.. Zdôraznil, že neuviedol, že W. D. je výrobcom fakturovaného tovaru, i napriek
tomu správca dane sa snažil vyvolať dojem, že žaloba označil menovanú spoločnosť za výrobcu.
Správca dane mal k dispozícii odborné vyjadrenie spoločnosti W. D. k fakturovanému tovaru, z ktorého
vyplýva, že menovanej spoločnosti je označenie druhu tovaru uvedené na faktúrach známe a podľa
použitých kódov sú schopní niektoré súčiastky identifikovať a to, že spoločnosť W. D. nepozná všetky

fakturované tovary, ešte neznamená, že ako také neexistovali. Mal za to, že nebolo jeho chybou, že
výrobca neoznačil svoje výrobky svojím obchodným menom a tovar nakupoval žalobca pre účelové
priemyselné využitie tovaru jeho ďalším nadobúdateľom, ako aj za účelom dosiahnutia zisku a tržby,
a nie pre značku výrobcu. A to, že správca dane v priebehu kontroly tovar ani cez prehliadač Google
nenašiel, nepotvrdzuje, že tovar v čase jeho nákupu a predaja neexistoval.

17. S poukazom na § 43 ods. 1, 5 zákona o DPH, o oslobodení od dane tvrdil, že nadobúdateľ tovaru z
ČR spol. R. N., F..E..D.., je osobou identifikovanou pre daň v ČR, o čom svedčí aj overenie IČ DPH cez
stránku Finančného riaditeľstva SR a medzi podmienky oslobodenia DPH patrí preukázanie platiteľom
nasledovnými dokladmi: kópia faktúry, CMR, dodací list a objednávka, ktoré v danom prípade boli ním

predložené.

18. Konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle vyšetrovanie a dospel k záveru, že žalobca
vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky na odpočítanie DPH zo strany platiteľa
boli splnené, naopak žalobca vyjadril názor, že predložil všetko, čo sa od neho ako platiteľa dane na

preukázanie materiálneho plnenia požadovalo.

19. Žalobca s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom spochybnil správca dane
existenciu tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, a zároveň vyslovil pochybnosť o odbornejstarostlivosti žalobcu, keď obchodoval s niečím, čo zrejme neexistovalo a takýto obchod, o ktorom
svedčí „len“ existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania,
nesúhlasil a tvrdenia žalovaného o neexistencii tovaru, považoval za domnienky.

20. Bol názoru, že nemožno použiť ako argument v jeho neprospech, že spol. P.-N., F.. F. E..D.. a W.-R.
F..E..D.. ako nadobúdatelia tovaru, si nesplnili svoje záväzky a faktúry neuhradili a bezpredmetné pre
žalobcu bolo aj to, že tieto spoločnosti tovar nadobudli za rovnakú cenu, t. j. s nulovou maržou. Žalobca
uviedol, že nevie ovplyvniť stanovenie ceny tovaru jeho nepriamymi obchodnými partnermi a on tovar

vždy predal s maržou.

21. S odkazom na vyššie uvedené žalobca vyhodnotil rozhodnutie správcu dane ako rozhodnutie
nemajúce oporu v zákone, pretože správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym záverom a nesprávne vyhodnotil konanie žalobcu ako zneužívajúce, v dôsledku čoho
neprihliadal k právnym úkonom preukazujúcim objednanie, dodanie tovaru či jeho fakturáciu. V

nadväznosti na to, považoval rozhodnutie žalovaného aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
svedčiacich o tom, že žalobca chcel získať daňovú výhodu a ako aj neuznania listinných dôkazov
predložených žalobcom.

22. Žalobca v replike zo dňa 31.08.2017 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach

uvedených v žalobe.
Vyjadrenie žalovaného.
23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.06.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť a
postupne zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam.

24. Uviedol, že zistenia správcu dane nasvedčovali tomu, že v danom prípade sa jednalo o typický
obchodný reťazec, ktorý mal znaky karuselového obchodu. Zo skladovej evidencie žalobcu správca
dane zistil, že spoločnosti J., F.. F.. E.. D.., F. Ž. Y. F., R.. F.., V., E., R.. F.., D. K. R. P.-N., F.. F.. E.. D..,
si medzi sebou v mesiaci január 2012 fakturovali niekoľko krát ten istý druh tovaru (rovnaký druh, typ,
názov, množstvo, merné jednotky ako náhradné diely elektronického charakteru).

25. S námietkou žalobcu, že správca dane nedostatočne preveroval celý obchodný reťazec, sa žalovaný
nestotožnil, pretože v danom prípade správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré podrobne
uviedol v Protokole z daňovej kontroly, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú
dôkazy zistené správcom dane, a to aj odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom

spoločnosti R. N., F..E..D..

26. K tvrdeniu žalobcu, že nadobúdateľ tovaru z Českej republiky, R. N., F..E..D.., je osobou
identifikovanou pre daň v ČR uviedol, že na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií bolo zistené, že menovaná spoločnosť nemá a nikdy nemala na adrese H. W. X, P. X -

B. prenajaté nebytové priestory a nebola uzatvorená nájomná zmluva s nikým zo spoločnosti R. N.,
F..E..D.., z čoho je potom zrejmé, že tovar, ktorý žalobca deklaroval v roku 2012 ako intrakomunitárne
dodanie tovaru na územie ČR, a ktorý mal byť vyložený na adrese spoločnosti R. N., F..E..D.., P. X - B.,
a ktorý bol následne deklarovaný ako dodanie na územie SR, nemohol byť nikdy na uvedenej adrese
vyložený a skladovaný, pretože podľa českej daňovej správy, česká odberateľská spoločnosť nevlastnila

a ani nemala na uvedenej adrese žiadne vlastné a ani prenajaté podnikateľské priestory, v ktorých by
bolo možné reálne deklarovaný tovar skladovať. Mal za evidentné, že ani adresa uvedená v osvedčení
o dani pre zdaniteľnú osobu, nezodpovedala sídlu ekonomickej činnosti, a preto daňová správa bola
oprávnená považovať tento podnik za fiktívny.

27. S námietkou, ktorú žalobca oprel o rozsudky C-354/03, C-353/03, C-484/03 vo veci uznania/
neuznania nároku na odpočítanie dane správcom dane v rámci reťazca, v ktorej uvádza, že mu správca
dane nepreukázal úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, žalovaný nesúhlasil s odôvodnením, že
správca dane úmysel nepreukazuje.

28. Žalovaný v danom prípade za jadro problému považoval, že podvodom je poznačené aj priamo
plnenie, ktoré mal uskutočňovať žalobca, ako aj plnenia, ktoré tomuto plneniu predchádzali, alebo
nasledovali v reťazi dodávok. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že správca dane nepreukázal
existenciu reťazca a možnú vedomosť žalobcu o podvode a že to je len jeho tvrdenie, nemoholakceptovať, pretože z administratívneho spisu správcu dane vyplývalo, že zo strany žalobcu nebolo
žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že by sa deklarované zdaniteľné obchody aj fyzicky
uskutočnili.

29. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že spoločnosť W. SK F..E..D.., nie je jediným výrobcom tohto druhu
tovaru na svetovom trhu, uviedol, že ak mal žalobca vedomosť, kto je výrobcom, resp. distribútorom
tohto druhu tovaru, mohol a mal právo túto informáciu v procese dokazovania poskytnúť správcovi dane.
V danom prípade je to len písomné vyjadrenie žalobcu, ktoré žalobca nedoložil žiadnymi relevantnými

dôkazmi, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia.

30. Žalovaný konštatoval, že žalobca, ale aj ostatné obchodné spoločnosti v reťazci predkladali listinné
dôkazy, ktorými dôvodili, že k dodaniu tovaru došlo, ale správca dane tuzemskými dožiadaniami a
žiadosťami o vykonanie medzinárodného šetrenia zistil, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov sa
nepotvrdilo,pretoževdanýchobchodnýchtransakciáchnebolopreukázané,žetovarskutočneexistoval.

31. Žalovaný zastával názor, že správca dane, ako aj odvolací orgán sa v odôvodneniach vydaných
rozhodnutí vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre
posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov, uviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospeli
k správnemu právnemu názoru. Dospel k záveru, že skutočným obsahom v danom obchodnom prípade

bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, s cieľom získať daňovú
výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

32. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,
§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s ust. § 114 SSP v
neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom a žalobné
námietky neodôvodňovali ich zrušenie.

33. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku

súdnehopreskúmaniarozhodnutíorgánovverenejsprávy.Tentozákonbolvčastitýkajúcejsasprávneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

35.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli

predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

37. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

39. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré

vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
40. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

41. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

42. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

43. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady

k nim.

44. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

45. Podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č.222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane
z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť
vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v
tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije

na účely svojho podnikania ako platiteľ.

46. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

47.Predmetomsúdnehoprieskumuboloposúdeniezákonnostipostupuarozhodnutiažalovanéhoakoaj
prvostupňového správneho orgánu (správcu dane) v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby
- nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

48. Správny súd uvádza, že skutkovo a právne identická vec (toho istého žalobcu - INVESTEX GROUP,
s. r. o. a totožného predmetu konania - preskúmanie zákonnosti správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi
rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia roku 2012, a to za mesiace marec, jún a október) už boli predmetom
súdneho prieskumu tunajších správnym súdom ako aj následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

VkonanívedenomnaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.5S/121/2015boldňa15.11.2016vyhlásený
rozsudok,ktorýmbolazamietnutážalobažalobcu.TentorozsudokbolpotvrdenýrozsudkomNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Sžf/41/2017 zo dňa 18.05.2018. V inom konaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 1S/122/2015 bol dňa 21.04.2016 vyhlásený rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Tentorozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/55/2016 zo dňa 21.02.2018. V
konaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/115/2015 bol dňa 13.12.2018 vyhlásený rozsudok,
ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Všetky tieto konania spájajú rovnaký účastníci (žalobca a

žalovaný), totožný predmet konania - preskúmanie zákonnosti správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi
rozdiel DPH za mesiace marec, jún a október roku 2012. Vo všetkých konaniach sa vychádzalo z
rovnakého Protokolu č. 9601402/5/3605465/2014/Bed zo dňa 24.07.2014 o daňovej kontrole. Taktiež
žaloby v týchto veciach obsahujú rovnaké právne a skutkové argumenty a rovnako sú odôvodnené aj
preskúmavané rozhodnutia. Jediné čiastočné rozdiely medzi týmito konaniami spočívajú v z časti iných

obchodných spoločností zapojených do reťazca dodávateľov a odberateľov žalobcu pri deklarovanom
obchodovaní toho istého fakturovaného tovaru - náhradné diely elektronického charakteru.

49. Preto správny súd využijúc zákonné ustanovenie § 140 SSP pri svojom právnom odôvodnení tohto
rozsudku poukazuje na v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedené rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, s ktorými právnymi a skutkovými odôvodneniami aplikovateľnými

na prejednávanú vec sa plne stotožňuje a zastáva názor, že nie je k nim nič potrebné dodávať.

50. Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane
vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a
spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Preskúmavané

správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za
nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi
daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa daňového

poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové
subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň
v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu
dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva
daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a

ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Správca dane správne vyhodnotil
obchodné prípady v tom smere, že obchodné spoločnosti účastné v dodávateľsko-odberateľskom
reťazci spoločností si so žalobcom len prefakturovávali ten istý tovar len medzi sebou bez toho, aby ho
kúpili od inej spoločnosti, alebo predali inej spoločnosti, a teda tento tovar neskončil v skutočnej spotrebe
ako náhradný diel elektronického charakteru konečným odberateľom, ale tieto obchodné transakcie

prebiehali len fakturačne, bez materiálnej podstaty, v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť,
že dodávateľ aj fakturovaný zdaniteľný obchod skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané,
že žalobca deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej
činnosti. Súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že existencia tovarov je nepreukázaná, pričom išlo
o medzi sebou fiktívne obchodujúce spoločnosti.

51. V danom prípade bolo potrebné, aby samotný žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky
rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie
účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných
plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu

neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie
o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany
daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo
nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.

52. Iba existencia faktúry a ďalších dokladov sama osebe ešte neznamená, že aj došlo k dodaniu tovarov
a služieb podľa nich, preukázanie dodania nevychádza len z účtovania, ale musí byť preukázané i z
reálneho plnenia, ktoré musí preukázať platiteľ. V danom prípade existuje rozpor medzi deklarovaným
a reálnym skutkovým stavom - nepreukázanie samotnej materiálnej existencie obchodov, ktorý mal za
následokvzniklegitímnychalogickýchpochybnostízostranysprávcudanekdeklarovaným obchodným

transakciám. Správca dane vykonal dostatok úkonov za účelom správneho posúdenia veci a preukázal
porušenie zákona o DPH. Pri výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu (zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým
právnymúkonom,priktorýchjesíceúkonprávneperfektný,alenevyjadrujeskutočnýekonomickýobsah.Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady
a dôkazy.

53. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú
tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom za dodanie tovaru, aj napriek formálnemu dodržaniu
zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 zákona o DPH), viedlo k
získaniu daňovej výhody a teda k zneužitiu práva.

54. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne
také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Má za
to, že ako správca dane vykonal riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu náležite zistil
skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom
rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami

uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý
správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako
nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

55. Správny súd s poukazom na ust. § 186 ods. 2 SSP uvádza, že uznesením č. k. 6S/122/2015-49
zo dňa 26.09.2015 priznaný odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (v súčasnosti odkladný
účinokžalobe)právoplatnosťourozhodnutiasprávnehosúduvovecisamej,t.j.týmtorozsudkomzaniká.

56. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému

žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP v spojení s § 145 ods.
2 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).