Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. máj 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210419
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8714210419.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1/ rade

T. Z., nar. X.X.XXXX, bytom V. J. XX, v 2/ rade T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom V. J. XX, zastúpenej
zákonnouzástupkyňouT.Z.,bytomV.J.XXav3/radeR.Q.,nar.XX.X.XXXX,bytomV.J.XX,zastúpený
zákonnou zástupkyňou T. Z., bytom V. J. XX, všetci zastúpení spoločnosťou Beňo & partners advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti žalovanému
KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31
595 545, zastúpený Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie
8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 80.000,-- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu vo výške 40.000,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,15% ročne od 11.9.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2/ rade sumu vo výške 20.000,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,15% ročne od 11.9.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 3/ rade sumu vo výške 20.000,- eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,15% ročne od 11.9.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 11.9.2014 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1) rade sumu 40 .000,- eur, žalobkyni v 2) rade sumu 20.000,-
eur a žalobcovi v 3) rade sumu 20.000,- eur spolu s príslušenstvom.

2. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 20.9.2011 došlo medzi obcou Z. a mestom Y. k
dopravnej nehode zavinenej Q. Z., ktorý bol vodičom motorového vozidla značky Z. U. N.: LC XXX BV
a ktorý bol poistencom žalovaného. Pri dopravnej nehode okrem vodiča Z. zahynul tiež spolujazdec B.
Z., syn žalobkyne v 1) rade a brat žalobcov v 2) a 3) rade. Nakoľko žalobcovia boli na osobu B. Z.,
svojho rodinného príslušníka citovo veľmi naviazaní, jeho úmrtie v dôsledku dopravnej nehody pociťujú
ako ujmu, za ktorú od žalovaného ako poistiteľa vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, požadujú
náhradu nemajetkovej ujmy. Poukazujú pritom na rozsudok Súdneho dvora ES zo dňa 24.10.2013 sp.

zn. C-22/12.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí a v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že nie je pasívne vecne
legitimovaný pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu poistného vzťahu, pričompoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež na rozhodnutia krajských súdov
Banská Bystrica, Trnava, a iných súdov Slovenskej a Českej republiky.
Podľa žalovaného povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka (OZ) je

osobne späté s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila,
takže ma výlučne osobný charakter a zaniká smrťou takejto osoby. Podľa žalovaného v prípade smrti nie
je na strane povinnej osoby možný prechod práv, resp. povinností na iný subjekt. Povinnou osobou je
vodič motorového vozidla. Povinnosť poskytnúť plnenie v súvislosti s ochranou osobnosti v zmysle § 13
OZmôžeprejsťnaďalšiuosobu-poisťovňu-výlučnenazákladezákonaaleboriadneho,zrozumiteľného

a slobodného právneho úkonu.
Poisťovňa vystupuje iba ako účastník poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a do osobnostných práv žalobcov žiadnym spôsobom nezasiahla.
Poukázal na skutočnosť, že § 4 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (PZP), nemôže a nedáva zodpovednosť žalovaného za uplatnený nárok, ktorý je nesprávne

kvalifikovaný ako škoda na zdraví v širšom ponímaní.
Smernice ES, ktoré sa zaoberajú zodpovednosťou za škodu nedopadajú na poistenie nárokov
vzniknutých z iného titulu než je zodpovednosť za škodu a pokiaľ stanovujú povinnosť odškodniť ujmu
na zdraví a nie nároky priznávané z iného titulu. Smernice nestanovujú spôsob a rozsah nárokov, ktoré
má členský štát špecifikovať pre účel rozsahu náhrady škody a teda nepopierajú právo členského štátu

nároku z titulu zodpovednosti za škodu vrátane škody na zdraví. Je na členskom štáte akými princípmi
sa odškodnenie zásahu do zdravia človeka riadi, pričom poukázal na ust. § 444 až 449 OZ.
Nedostatočnú aproximáciu nemá poisťovňa dôvod namietať a pokiaľ zákon o PZP vo svojom obsahu
nevymenúva konkrétne aké nároky PZP kryje, má človek možnosť obrátiť sa na súd z návrhom
na náhradu škody od štátu, ktorý nekorektne transponoval smernicu. Súčasne vzniesol námietku

premlčania s tým, že k vzniku nemajetkovej ujmy došlo dňa 20.9.2011 a návrh vo veci samej bol podaný
dňa 11.9.2014.

4. Rozsudkom zo dňa 31.10.2014 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na
náhradu nemajetkovej ujmy. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd v Prešove rozsudok súdu

prvej inštancie uznesením zo dňa 30.3.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu
odvolacieho súdu bolo potrebné určiť rozhodné právo, nakoľko z rozsudku súdu I. stupňa odvolací súd
nezistil miesto dopravnej nehody, a ďalej doplniť, akými úvahami sa súd pri hodnotení vykonaných
dôkazov riadil.

5. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 22.9.2015 súd rozhodol o tom, že nárok žalobcov voči žalovanému,
o náhradu nemajetkovej ujmy, je opodstatnený. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd Prešov
ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Po dovolaní podanom žalovaný Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.1.2018
dovolanie odmietol.

6. Súd po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým určil opodstatnenosť nároku žalobcov
voči žalovanému, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom strany zotrvali na svojich prednesoch a
stanoviskách. Súd vo veci vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa v 1) rade v rámci výsluchu uviedla, že vozidlo, v ktorom zahynul jej syn B. Z., šoféroval
Q. Z. (poistenec žalovaného), ktorý pri nehode zahynul. Pred nehodou žil B. so žalobcami a bývalým
druhom žalobkyne v 1) rade v jednej domácnosti. Nastúpil do posledného ročníka školy, mal maturovať.
Žalobkyňa ďalej uvádzala, že nebohý ju stále vypočul, pomáhal jej, kde chcela, tak ju vzal, bol jej oporou.
C. potrebovala, vedel ju objať alebo sedeli a rozprávali sa. Veľmi dobrý vzťah mal tiež s mladšími deťmi.

Hrali sa spolu a pomáhal im s učením. O nehode sa dozvedela ráno o 7.00 hod. od policajtov. Pýtali
sa jej či pozná B. Z. a keď povedala, že áno, tak povedali, že je v márnici. Kričala, nevedela čo sa s
ňou deje. Potvrdila, že úmrtie syna na ňu vplývalo veľmi negatívne a keby nemala ešte mladšie deti,
pravdepodobne by si siahla na život. Nebohý B. žalobcom veľmi chýba, neprejde deň, aby na neho
nemysleli. R. aj v domácnosti, pomáhal v záhrade aj okolo domu. Chystal drevo, kosil, pomáhal vo

všetkom. Vzhľadom na nízky vek žalobcov v 2) a 3) rade súd výsluch týchto nevykonal.

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:9. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

10. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

11. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

14. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

15. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

16. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

18. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom
4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a

podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.

20. Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní

nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať
povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho
občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky
odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

21. Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo
na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne
postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom

má taká osoba trvalý pobyt.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisteniezodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Podľa § 15 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie
nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej

miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

27. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že dňa 20.9.2011 došlo k dopravnej nehode
zavinenej Q. Z., ktorý bol vodičom motorového vozidla značky Z. U. N.: LC XXX BV a ktorý bol
poistencom žalovaného. Pri dopravnej nehode okrem vodiča Z. zahynul tiež spolujazdec B. Z., syn
žalobkyne v 1/ rade a brat žalobcov v 2/ a 3/ rade. V dôsledku úmrtia vodiča vozidla Q. Z. trestné
stíhanie vo veci bolo vedené OR PZ v L., odborom kriminálnej polície, oddelením ekonomickej kriminality

pod ČVS: ORP-642/OEK-LC-2011, a z dôvodu úmrtia vodiča vozidla Q. Z. bolo zastavené. Existenciu
poistného vzťahu v čase nehody žalovaný nenamietal. Stratu syna a brata žalobcovia pociťujú ako
osobnú ujmu, za ktorú žiadajú náhradu.

30. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrnuje

tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie
za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13
Občianskeho zákonníka.
Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava
vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté

(môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (môžu ňou byť aj
právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba
medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti
vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu.
Povinnosťposkytnúťzadosťučineniepodľa§13Občianskehozákonníkajetedasubjektívnespätástým,

kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu,
ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo
prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú.
Z uvedených úvah teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom doosobnostnýchpráv,jevzmysle§11anasl.Občianskehozákonníkanositeľomhmotnoprávnejpovinnosti
ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Náhrada nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obete usmrtenej pri dopravnej nehode spadá do rozsahu poistného krytia

povinného zmluvného poistenia v zmysle platného a účinného zákona č. 381/2001 Z. z. (zhodne napr.
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 610/2017).

31. V posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobcov (do ich práva na
súkromný a rodinný život) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil poistenec žalovaného.

32. Pojem „nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah do osobnostných práv je upravený v Prvej
časti Občianskeho zákonníka v ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako jeden z právnych
prostriedkov ochrany osobnostných práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je
poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže
skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť (dá sa len predpokladať), výška nemajetkovej ujmy sa nedá

presne vyčísliť a teda ani preukázať.

33. K použitej terminológii súd konštatuje, že zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu v ustanovení § 2 vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje
a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje ani

teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel). V občianskom zákonníku sa však
nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§ 442 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorá
okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje.

34. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného
a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Pri strate života sa výživou
oprávneným osobám priznáva pozostalostná úrazová renta (§ 448 Občianskeho zákonníka) a uhrádzajú
sa náklady spojené s pohrebom, prípade s liečením (§ 449 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
Keďže zákon č. 381/2001 Z. z. pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne

ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku
nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Chráneným predmetom, za
poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak,
nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život.

35. Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných
práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

36. Čo sa týka žalovaného, v tomto smere súd konštatuje, že poistenie má za úlohu ekonomickú ochranu

jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Poisťovníctvo je založené na tvorbe poistno-
technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a akumulácie poistného od poistených. Z
týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistné plnenia. Na základe dohody a za poplatok
poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. V prípade, že nastane poistná
udalosť, poisťovňa sa zaväzuje uhradiť poistenému dohodnutú poistnú sumu, v prípade poistenia

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie vzťahuje na následky spôsobené
poškodeným pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu poistenca. Uvedený druh
poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla povinná v zmysle ust. §
3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho
nie je ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať.

37. Súd je toho názoru, že i pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je pojem škoda potrebné vykladať tak,
že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, i keď sa jedná o samostatné inštitúty, ak účelom poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti
s prevádzkou vozidla.

38. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2014, z ktorého
vyplýva, že: „... ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na svoju doterajšiu judikatúru,
v ktorej už uviedol, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len zhľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je

interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,
najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa

tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí
aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy
interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010,
III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).“ Z uvedeného je
zrejmé,žepriposudzovanívecijenepochybnepotrebnéinterpretovaťprávnunormuvsúladesprincípmi

spravodlivosti.

39. Z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochranu ľudských práv a slobôd,
Občianskeho zákonníka vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy
ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života, zahŕňa aj právo

na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je
rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom
alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými, bez ohľadu na skutočnosť, že žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného

zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

40. V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného
OR PZ v Lučenci, odborom kriminálnej polície, oddelením ekonomickej kriminality pod ČVS: ORP-642/
OEK-LC-2011. V tomto konaní bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia proti poistencovi

žalovaného, ktoré však nebolo možné vykonať z dôvodu úmrtia vodiča vozidla.

41. Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť B. Z. spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života
žalobcov a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca.
Smrťou syna a brata žalobcovia stratili sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a

nebohým. Od smrti B. Z. majú žalobcovia a ich rodina ochudobnenú sféru vzťahu s nebohým ako
najbližším rodinným príslušníkom. Stratili možnosť prejavovať jej lásku, priazeň a dostávať oporu,
porozumenie. Protiprávnym konaním poistenca žalovaného u žalobcov došlo k nenávratnej deštrukcii
väzieb súkromného života. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože
žiadna by nepostačovala na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobcov. Ujma vzniknutá žalobcov

je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu považovala za objektívne závažnú, náhrada
nemajetkovej ujmy môže u žalobcov prispieť k zmiereniu stavu. Je prejavom slušnosti a spravodlivosti,
nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.

42. Vzhľadom na uvedené súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že podstatou poistenia je

ekonomická ochrana jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Na základe dohody a
za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. Žalovaný nepredložil
dôkaz o tom, že by mal so svojim poistencom zúžený či obmedzený rozsah poistenia.

43. Je zrejmá potreba eurokonformného výkladu pojmu „škoda“ použitého v zákone o povinnom

zmluvnom poistení. Za rozhodujúci je potrebné považovať rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2013
vo veci C-22/12 (Haasová). Napriek absencii priamej záväznosti smerníc pre fyzické osoby a právnické
osoby aj v prípade, že nedochádza k priamej aplikácii konkrétnej právnej normy ES, to znamená,
keď sa na určitý právny prípad aplikuje normy vnútroštátna, mala by byť interpretovaná a použitá
v súlade s právom ES (tzv. nepriamy účinok práva ES;...). Z judikatúry Európskeho súdneho dvora

vyplýva, že členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti rešpektovať právo Únie
a že vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú náhradu škody pri dopravných nehodách spôsobených
prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať smernici jej potrebný účinok (rozsudok ESD z 9. júna
2011 vo veci C-409/2009).“.V zmysle extenzívneho prístupu k interpretácii pojmu „škoda“ plynúceho z judikatúry Súdneho dvora
možno dovodiť, že pojem „škoda“ zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný

a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov... ESD
nehovorí o samostatnom, od pojmu škoda oddelenom pojme nemajetkovej ujmy, ale hovorí o „škode z
dôvodu nemajetkovej ujmy“. Z tohto slovného spojenia je zrejmé, že aj v prípade nemajetkovej ujmy ide
o škodu... K takémuto poňatiu škody sa okrem iného hlásia aj princípy európskeho deliktuálneho práva,
ktoré definujú škodu ako majetkovú, alebo nemajetkovú ujmu zákonom chránených záujmov.

44. Ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, sú požadovaným vnútroštátnym právom
uplatňovaným na základe zodpovednosti za škodu, ako skonštatoval ESD v bode 56 rozsudku vo veci
Haasová. Za rozhodujúci pre uvedené konštatovanie považoval podľa bodu 59 fakt, že zodpovednosť
poisteného vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu.
Vo svetle uvedeného eurokonformného výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom

poistení potom platí, že náhrada škody z dôvodu nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu krytia povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, a preto
žalovaný je ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému
na základe § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení vznikla povinnosť uhradiť škodu
navrhovateľom.

Žalovaný sa stal nositeľom povinnosti na zaplatenie náhrady na základe skutočnosti, že s ním Q. Z.
(vodič vozidla) uzavrel poistnú zmluvu. Žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú Q. Z. prevádzkou
dopravného prostriedku, vyvolanú zvláštnou povahou tejto prevádzky podľa § 427 Občianskeho
zákonníka a tým aj za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou dopravných
prostriedkov na chránených osobnostných právach. Otázka pasívnej legitimácie žalovaného ako

poisťovateľa bola právoplatne vyriešená medzitýmnym rozsudkom.

45. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so

zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,

predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,

ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Stanovisko žalovaného nemôže spočívať len v
popieraní tvrdení žalobcov.

46. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Dopráva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

47. Pri výške nemajetkovej ujmy u žalobcov súd v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadal
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobkyňa žiadala
priznať nemajetkovú ujmu vo výške 40.000,- eur, resp. 20.000,- eur. Takáto výška ujmy, podľa názoru

súdu zodpovedá okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo, a je jednoznačné, že vzniknutú ujmu
žalobkyne možno hodnotiť ako maximálne závažnú.
Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou
a pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí mať
preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa
ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu

nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcom. Z dokazovania v súvisiacej trestnej veci vyplynulo, že
poistenec žalovaného porušil svoje zákonné povinnosti vodiča, čím spôsobil smrť tretej osoby. Týmto
došlokzásahudoosobnostnýchprávnebohéhoajehorodinyvtejnajhoršejmožnejintenzite.Závažným
spôsobom bolo dotknuté právo žalobcov na ich súkromný a rodinný život, pričom vzhľadom na charakter
zásahujevylúčenédomáhaťsamorálnehozadosťučineniavzmysle§13ods.1Občianskehozákonníka

a je dôvodné domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Smrťou B. Z. bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma rodine, v ktorej okrem nebohého a jeho
matky (žalobkyne v 1/ rade) žili aj maloleté deti, žalobcovia v 2/ a 3/ rade. Rodina už nebude spĺňať svoju
funkciu - výchovnú, ekonomickú prípadne výrobnú, ochrannú, emocionálnu. V rodine žalobcov došlo k
nenapraviteľnej ujme, ktorú možno len zmierniť priznaním peňažnej satisfakcie za túto ujmu.

Priznanie nemajetkovej ujmy nie je reparáciou. Je nespochybniteľné, že žiadna priznaná suma
nenahradí žalobcom matku, no môže zmierniť následky vzniknutej nemajetkovej ujmy. Okolnosti vzniku
nehody boli predmetom šetrenia v trestnom konaní, právoplatne skončenom. Súd síce nezistil na strane
nebohého okolnosti týkajúce sa jeho spoluzavinenia a požadované sumy dostatočne zohľadňujú fakt,
že žalobcovia s nebohým synom či bratom v čase jeho úmrtia žili v spoločnej domácnosti, boli na neho

odkázaní.
Priznané sumy 40.000,- eur pre matku a 20.000,- eur pre súrodencov nebohého súd považuje primeranú
všetkým okolnostiam týkajúcich sa posúdenia výšky nemajetkovej ujmy.

48. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešným žalobcom priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne v zmysle § 262 C.s.p. samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.