Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 11, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/303/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234433
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5112234433.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinovaul.č.25,81109,Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenýFridrich
Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla položiť Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej
únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanými žalobami domáhal voči žalovanému náhrady:

A/ vo všetkých podaniach sa domáhal majetkovej škody vo výške po 125 eur,

-2-

B/ vo všetkých podaniach sa domáhal aj nemajetkovej ujmy, v konaní 8C 303/2012 vo výške 505,26 eur,
8C 304/2012 vo výške 1.071,36 eur, 8C 307/2012 vo výške 275 eur, v konaní 8C 308/2012 vo výške 330

eur, 8C 305/2012 vo výške 1.235,48 eur, 8C 306/2012 vo výške 385 eur a 8C 309/2012 vo výške 330 eur.

Podľa tvrdenia žalobcu majetková škoda a nemajetková ujma vznikla ako následok nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Žilina tým, že Okresný súd Žilina postupoval
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil po uplynutí zákonom
stanovenej doby.

2. Nesprávny úradný postup podľa tvrdenia žalobcu spočíval v tom, že:
a/ exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti
( udelením poverenia ),
b/ k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia vo forme rozhodnutia o zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia nedošlo v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti, tak

ako to ukladá súdu ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku.3. Podľa tvrdenia žalobcu v predmetnom prípade napriek tomu, že vec ním prejednávaná:
- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,

- nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
exekučný súd rozhodol oneskorene.

4. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma.

A/ Majetkovú škodu žalobca vyčíslil na 125€.
Uvedená majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o uvedenej žiadosti.

Žalobca - poškodený vynaložil v tomto období:
a/ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70 eur,
b/ na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur,
c/ na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, poštovné spojené s
urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde 15 eur.

5. B/ Nemajetkovú ujmu žalobca vyčíslil v konaniach 8C 303/2012 vo výške 505,26eur, 8C 304/2012
vo výške 1.071,36 eur, 8C 307/2012 vo výške 275 eur,

-3-

6. v konaní 8C 308/2012 vo výške 330 eur, 8C 305/2012 vo výške 1.235,48 eur, 8C 306/2012 vo výške
385 eur a 8C 309/2012 vo výške 330 eur.

Podľa názoru žalobcu márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,
že správnym postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež podľa názoru navrhovateľa došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Uvedená nemajetková ujma bola vyčíslená ako spravodlivá satisfakcia za:
- vnútorné zásahy do spoločnosti,
- ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
- porušenie jeho práv,
- stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,

- za stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci,
- vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

7. Pri vyčíslení nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej
doktríny, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. 660,-€.

V žalobe žalobca odkázal na doterajšie konkrétne rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.

Vyčíslenie nemajetkovej ujmy žalobcom predstavuje vyššie uvedenú sumu (alikvotný pomer 55 eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu), s odkazom na vyššie uvedenú doktrínu
„zbytočných prieťahov v súdnom konaní“ ústavného súdu.Vyčíslenie nemajetkovej ujmy žalobca takto vypočítal vzhľadom na lehotu, ktorá uplynula odo dňa
podania žiadosti o udelenia poverenia až do dátumu rozhodnutia o uvedenej žiadosti.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
Nárok žalobcu považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok.

Poukázalnatúskutočnosť,žeMinisterstvuspravodlivostiSRbolovrozmedzíod23.4.2012do25.9.2012

doručených spolu 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Na výzvu žalovaného na doplnenie žiadosti zo strany žalobcu bola doručená len všeobecná odpoveď,
žalobca nedoplnil žiadne informácie.
-4-

Žalobca uvedeným spôsobom podľa názoru žalovaného zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, čím nárok žalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Z uvedeného dôvodu žiaden nárok žalobcu nebol uspokojený.

Kuplatnenémunárokunanáhraduškodyvovšeobecnostiuviedol,žeknesprávnemuúradnémupostupu
spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
žalobca doposiaľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky nepredložil.

Žalovaný nepopieral doručenie žiadosti o prerokovanie nároku, tým mal mať podľa tvrdenia žalobcu súd

splnenú podmienku právomoci vo veci konať a rozhodnúť.
Žalobca si za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. uplatnil nárok na predbežné prerokovanie podľa § 4
ods. 1 písm. a), kedy oprávneným za štát konať je Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní.

9. Pred nariadením pojednávania Okresný súd Žilina uznesením Okresného súdu Žilina 8C 303/2012-39
zo dňa 19.3.2015 spojil na spoločné konanie k veci 8C 303/2012 veci 8C 304/2012, 8C 305/2012, 8C
306/2012, 8C 307/2012, 8C 308/2012 a 8C 309/2012, ktoré veci sú vedené pod sp. zn. 8C 303/2012.

10. Na nariadené pojednávanie dňa 11.9.2017 sa strany sporu nedostavili, doručenie predvolania mali

riadne a včas vykázané.
Účasť žalobcu a aj žalovaného na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo stranami
sporu využité.

11. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, s prihliadnutím na obsah spisu a doteraz

vykonané dôkazy, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

1/ Ž a l o b c a v konaní 8C 303/2012 ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn.: 20 Er 514/2011, doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 11.2.2011 žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
ExekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzodňa6.10.2010,
sp. zn. SR 09163/10, ktorý bol právoplatný dňa 8.11.10 a vykonateľný dňa 11.11.10 .

Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o

udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ďalšie listiny ktoré boli doložené k
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd vyzval Stály rozhodcovský súd výzvou zo dňa 28.2.2011, aby predložil súdu fotokópiu zmluvy o
úvere s rozhodcovskou doložkou ( resp. všeobecné podmienky ) a kópiu doručenky potvrdzujúcej

doručenie exekučného titulu povinnému.
Uvedené listinné dôkazy boli doložené dňa 5.4.2011.-5 -

Uznesením Okresného súdu Žilina 20Er 514/2011 zo dňa 8.7.2011, ktoré uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.10.2011, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá.

2/ Ž a l o b c a v konaní 8C 304/2012, ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn.: 20Er 3714/2009, doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 28.10.2009
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 7.7.2009,
sp. zn. SR 00713/09, ktorý bol právoplatný dňa 24.8.09 a vykonateľný dňa 27.8.09.

Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o

udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ďalšie listiny, ktoré boli doložené k
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd listom zo dňa 8.3.2009 vyzval Stály rozhodcovský súd, aby doložil súdu kópiu doručenky
potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.

Uvedené listinné dôkazy boli doložené dňa 30.3.2010 .
Uznesením Okresného súdu Žilina 20Er 3714/2009 zo dňa 29.3.2011, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.4.2011, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá.

3/ Ž a l o b c a v konaní 8C 305/2012 ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn.: 18 Er 2690/2010, doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 24.6.2010
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 8.3.2010,

sp. zn. SR 00053/10, ktorý bol právoplatný dňa 29.3.2010 a vykonateľný dňa 1.4.2010.

Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ďalšie listiny ktoré boli doložené k
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd listom zo dňa 9.8.2010 vyzval Stály rozhodcovský súd, aby doložil súdu fotokópiu zmluvy o úvere
s rozhodcovskou doložkou a fotokópiu doručenky, potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.
Uvedené listinné dôkazy boli doložené dňa 29.9.2010
Uznesením Okresného súdu Žilina 18Er 2690/2010 zo dňa 29.3.2011, ktoré uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 27.4.2011, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá.

-6-

4/ Žalobca vkonaní8C306/2012akooprávnenývexekučnomkonanívedenomnaOkresnomsúde
Žilina pod sp. zn.: 24Er 2625/2009, doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 6.8.2009, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

ExekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzodňa26.5.2009,
sp. zn. SR 01638/09, ktorý bol právoplatný dňa 8.6.09 a vykonateľný dňa 11.6.09 .

Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ďalšie listiny, ktoré listiny boli doložené

k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd listom zo dňa 7.8.2009 vyzval Stály rozhodcovský súd, aby doložil súdu fotokópiu zmluvy o úvere
s rozhodcovskou doložkou a kópiu doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.Okresný súd Žilina dňa 13.1.2010 pod Číslom 5511 063508 vydal poverenie na vydanie exekúcie.

5/ Ž a l o b c a v konaní 8C 307/2012, ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn.: 24 Er 470/11, doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 9.2.2011 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zo dňa
23.11.2010, sp. zn. SR 10843/10, ktorý bol právoplatný dňa 10.01.11 a vykonateľný dňa 13.01.11.

Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, listiny ktoré boli doložené k žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súdu Žilina pod Číslom 5511 103253 dňa 31.5.2011, vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

6/ Ž a l o b c a v konaní 8C 308/2012 ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn.: 20 Er 5094/2010, doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 10.12.2010,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

ExekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzodňa25.8.2010,
sp. zn. SR 06812/10, ktorý bol právoplatný dňa 4.10.10 a vykonateľný dňa 7.10.10.

Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ďalšie listiny, ktoré boli doložené k

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

-7-

Súd listom zo dňa 29.12.2010 vyzval Stály rozhodcovský súd, aby doložil súdu fotokópiu zmluvy o úvere
s rozhodcovskou doložkou a kópiu doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.
Uvedené listinné dôkazy boli doložené dňa 1.2.2011 .

Okresný súd Žilina pod číslom 5511 096290 zo dňa 8.2.2011, vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

7/ Ž a l o b c a v konaní 8C 309/2012 ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn.: 24Er 23/2009, doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 9.1.2009 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

ExekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzodňa23.9.2008,
sp. zn. SR 09079/08, ktorý bol právoplatný dňa 13.10.08 a vykonateľný dňa 16.10.08.

Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ďalšie listiny, ktoré boli doložené k

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd listom zo dňa 13.3.2009 vyzval Stály rozhodcovský súd, aby doložil súdu fotokópiu zmluvy o úvere
s rozhodcovskou doložkou a kópiu doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.
Uvedené listinné dôkazy boli doložené dňa 9.4.2009.

12. Okresný súd Žilina pod číslom 5511 049243 zo dňa 21.1.2009, vydal poverenie na vykonanie
exekúcie.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou do 1.1.2013),

zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,

nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

-8-

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovujú inak

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Súd v konaní hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Súd základ nároku žalobcu na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č.

514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomalebonezákonnýmrozhodnutímpodľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťou
a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

13. Podľa Exekučného poriadku:

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.5.2011 ) exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2011), podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade:
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

-9-Podľa 41 ods. 1/ Exekučného poriadku ( s účinnosťou po 1.6.2011 ) exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2/ písm. d/ Exekučného poriadku ( s účinnosťou po 1.6.2011 ), podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

14. Podľa § 44 ods. 1/ Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.5.2010 ) exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2010), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1/ Exekučného poriadku ( s účinnosťou po 1.6.2010 ) exekútor, ktorému bol doručený

návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr
do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku ( s účinnosťou po 1.6.2010 ) súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. K predmetu veci je potrebné uviesť, že strany v spore zaťažuje jednak povinnosť tvrdenia a jednak
aj dôkazná povinnosť ( § 132 ods. 1/ CSP a § 150 ods. 1/ CSP ).
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na strane konania.
Neunesenie dôkazného bremena znamená neúspech v spore. ( nezávisle na procesnom postavení
strany v spore ).
Inak povedané, ak chce byť v konaní žalobca úspešný, musí uniesť dôkazné bremeno.

-10-

16. Podľa názoru žalobcu uvedeného v žalobe, v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných
pravidiel je vždy založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
K veci je potrebné uviesť, že zákonné ustanovenie § 41 ods. 2/ Exekučného poriadku platného do
31.5.2011 vyslovene neuvádzalo exekučný titul: vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských súdov.
Až zákonné ustanovenie § 41 ods. 2/ písm. d/ Exekučného poriadku po 1.6.2011 zaviedlo exekučný titul:

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

17. Ďalej je potrebné dodať, že z obsahu zákonného ustanovenia § 44 ods. 1/ Exekučného poriadku
( či už pred 1.6.2010 alebo po 1.6.2010 ) jednoznačne vyplýva, žeexekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ako je vyššie uvedené, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh s exekučným titulom najneskôr do 15 dní:
a/ od doručenia návrhu,
b/ alebo odstránenia vád návrhu,
súdu ( § 45 ) a požiada súd o udelenie poverenia.

Z obsahu zákonného ustanovenia § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekútor
je oprávnený požiadať o udelenia poverenia súd len za podmienky, ak návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul podaný oprávneným je bez vád.
Ak návrh oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul obsahuje vady, je exekútor povinný
vady odstrániť a až po odstránení vád návrhu alebo exekučného titulu, môže požiadať súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Túto povinnosť nemôže exekútor prenášať na súd.

18.Ďalejjepotrebnédodať,žezákonnéustanovenie§44ods.2/Exekučnéhoporiadku(čipred1.6.2010
alebo po 1.6.2010 ) ukladá tiež povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu.
Vydanie poverenia súdom v zákonnej 15 dňovej lehote je viazané na podanie perfektnej žiadosti o
udelenie poverenia, perfektného návrhu oprávneného a perfektného exekučného titulu, všetko zo strany

exekútora ( súdu vyplýva povinnosť skúmať súlad žiadosti, návrhu a exekučného titulu so zákonom ).
Ak žiadosť, návrh a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, v takom prípade súd vydá poverenie
v lehote 15 dní.
Ak súd v rámci svojej prieskumnej činnosti v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

-11-

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal by bez ďalšieho uznesením zamietnuť.

19. K predmetu veci je ďalej potrebné dodať nasledovné:

1/ Vo veci 8C 303/2012, po podaní žiadosti o udelenie poverenia dňa 11.2.2011, v exekučnej veci 20Er
514/2011, súd vyzval Stály rozhodcovský súd listom zo dňa 28.2.2011, na doloženie fotokópie zmluvy o
úvere s rozhodcovskou doložkou a doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.

Až následne súd žiadosť súdneho exekútora uznesením Okresného súdu Žilina 20 Er 514/2011 zo dňa
8.7.2011 zamietol.

2/ Vo veci 8C 304/2012, po podaní žiadosti o udelenie poverenia dňa 28.10.2009, v exekučnej veci
20Er 3714/2009, súd vyzval Stály rozhodcovský súd listom zo dňa 11.11.2009 a 8.3.2009, na doloženie

fotokópie zmluvy o úvere s rozhodcovskou doložkou a doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia
povinnému.
Až následne súd žiadosť súdneho exekútora uznesením Okresného súdu Žilina 20 Er 3714/2009 zo
dňa 29.3..2011 zamietol.

3/ Vo veci 8C 305/2012, po podaní žiadosti o udelenie poverenia dňa 24.5.2010, v exekučnej veci 18Er
2690/2010, súd vyzval Stály rozhodcovský súd listom zo dňa 9.8.2010, na doloženie fotokópie zmluvy
o úvere s rozhodcovskou doložkou a doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.
Až následne súd žiadosť súdneho exekútora uznesením Okresného súdu Žilina 18 Er 2690/2010 zo
dňa 29.3.2011 zamietol.

4/ Vo veci 8C 306/2012, po podaní žiadosti o udelenie poverenia dňa 6.8.2009, v exekučnej veci 24Er
2625/2009, súd vyzval Stály rozhodcovský súd listom zo dňa 7.8.2009 a 15.10.2009, na doloženiefotokópie zmluvy o úvere s rozhodcovskou doložkou a doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia
povinnému.
Až následne súd dňa 13.1.2010 vydal poverenie pod č. 5511 063508.

5/ Vo veci 8C 307/2012, po podaní žiadosti o udelenie poverenia dňa 9.2.2011 v exekučnej veci 24Er
470/2011, súd dňa 31.5.2011 vydal poverenie pod č. 5511 063508.

6/ Vo veci 8C 309/2012, po podaní žiadosti o udelenie poverenia dňa 9.1.2009, v exekučnej veci 24Er

23/2009, súd vyzval Stály rozhodcovský súd listom zo dňa 29.12.2010, na doloženie fotokópie zmluvy
o úvere s rozhodcovskou doložkou a doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.
Až následne súd dňa 21.4.2009 vydal poverenie pod č. 5511 049243.

7/ Vo veci 8C 308/2012, po podaní žiadosti o udelenie poverenia dňa 10.12.2010, v exekučnej veci
20Er 5094/2010, súd vyzval Stály rozhodcovský súd listom zo dňa 7.8.2009 a 15.10.2009, na doloženie

fotokópie zmluvy o úvere s rozhodcovskou doložkou a doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia
povinnému.

-12-

Až následne súd dňa 8.2.2011 vydal poverenie pod č. 5511 096290.

20. Pokiaľ súd v rámci prieskumnej činnosti preskúmaval žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, v rámci uvedenej prieskumnej činnosti zistil, že
nie sú splnené podmienky pre vydanie poverenia a z uvedeného dôvodu požiadal Stály rozhodcovský
súd o doloženia ďalších listín, potrebných pre vydanie poverenia ( zamietnutie žiadosti ), nemôžeme
konštatovať, že nevydanie poverenia v uvedenej lehote je nesprávny úradný postup.
K predmetnému zákonnému ustanoveniu § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku je potrebné dodať, že

zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je viazané na 15 dňovú lehotu.
Celkom na záver je potrebné uviesť, že pri zákonnom ustanovení § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku
( účinného po 1.6.2010 ), 15 dňová lehota na vydanie poverenia pri exekučných tituloch podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ zák. č. 233/1995 Z.z. n e p l a t í .

21. V konkrétnych prípadoch žalobca odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu tým, že
súd v zákonnej 15 dňovej lehote písomne nepoveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu.
Pokiaľbyvšakuvedenývýkladzákonnéhoustanovenia§§44ods.2Exekučnéhoporiadku(súčinnosťou
do 31.5.2010 alebo po 1.6.2010 ) nebol úplne správny, je potrebné sa predmetným právnym problémom
zaoberať aj z iného uhla pohľadu.

22. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasne viazané na splnenie troch základných predpokladov:
1/ nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy,

3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s

ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá zákona a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup smeruje.

23. Je nepochybné, že exekučný súd v predmetnom exekučnom konaní bol povinný udeliť poverenie
( ak nezistí rozpor uvádzaný v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ) v lehote 15 dní odo dňa
doručenia žiadosti.Vprípade,ženebolisplnenépodmienkynavydaniepoverenia,OkresnýsúdŽilinamalžiadosťoudelenia
poverenia zamietnuť.
Z obsahu spisu je zrejmé, že súd skúmal ( v konkrétnom prípade aj bol povinný skúmať) žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
-13-

a exekučný titul, tiež listiny, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie
poverenia, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe

spotrebiteľského vzťahu.
Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom.
V exekučnom konaní je však súd zo zákona nielen oprávnený ale aj povinný preskúmavať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010).

Pri aplikácii ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu aj zastaviť exekučné konanie

ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v
citovanom zákonnom ustanovení.
Exekučný súd v rámci predmetného exekučného konania podrobne skúmal hlavne rozhodcovský
rozsudok, čím postupoval v súlade so zákonom.
24. V súvislosti s uvedeným je potrebné dať do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti P. W. R., podľa ktorého smernicu
93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel
k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so

spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci
obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento
spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod 59).
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm. t),

každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa
nezaväzovali v záujme vyššej kvality života.

25. Súd zastáva názor, že pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je vždy postačujúca
len žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul.

Mnohokrát sú potrebné aj ďalšie listiny, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú vždy ako
príloha zasielané súdu ( hoci nič nebráni exekútorovi takého prílohy naviac zaslať, zvlášť v prípade, ak
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, kde povinným je spotrebiteľ, podkladom pre rozhodnutie
rozhodcovského súdu bola spotrebiteľská zmluva ).
Pri rozhodovaní o udelení poverenia je potrebné zdôrazniť, že súd automaticky neudeľuje poverenia na

základe žiadosti exekútora a príloh ním doručených.
Súdne rozhodnutie musí vychádzať z individuálneho objektívneho zistenia a posúdenia.
-14-

26. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia:

a/ vyhovie,
b/ alebo žiadosť zamietne.

Zo zákona nevyplýva ako je vyššie uvedené, že exekučný súd musí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie žiadateľovi vždy a automaticky vyhovieť.

Pokiaľ exekučný súd preskúmaval listiny (dôkazy), ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, išlo
o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovaťza úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako
nesústredený a so zbytočnými prieťahmi, zvlášť v konkrétnej veci.

27. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.08.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá
je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Je teda jednoznačné, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno ( aj keď neboli rozhodnutia
vydané v zákonných lehotách ) vždy a automaticky považovať za nesprávny úradný postup.

S poukazom na uvedené, rozhodnutia exekučných súdov, ktorými bola skúmaná:

- žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
- návrh na vydanie exekúcie,
- exekučný titul ( zvlášť, ak exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok ),
- popr. iné listinné dôkazy, ktoré s predmetom konania úzko súvisia,

nemožno považovať vždy a automaticky takýto postup súdu za nesprávny úradný postup súdu.

K uvedenému je potrebné vyslovene zdôrazniť, že pri závažnosti a obtiažnosti spotrebiteľskej veci, pri
nutnosti dodržiavania zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nie je možné vždy dodržať zákonom stanovenú

15-dňovú lehotu pre udelenie poverenia, ktorú v konkrétnom čase zákon súdom ukladal.
28. Od pojmu „nesprávny úradný postup“ je potrebné oddeliť pojem používaný navrhovateľom „zbytočný
prieťah“.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný
prieťah v konaní, a podľa judikatúry Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012 ktorá

konštatuje, že „pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem „v
primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je
-15-

pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty

na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu.
29. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich
nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávanaprerokovanieveci

bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať
len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách."
30.Vposudzovanomprípadeprihodnotenízbytočnýchprieťahovvkonaníjevýznamnáajtáskutočnosť,
na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie II. ÚS 520/2012, že žalobca pred okresným
súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce exekučných konaní -

návrhov v typovo obdobných veciach).
Ústavný súd konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd resp. štát zodpovednosti za zbytočné
prieťahy v konaní.
Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali

adekvátne opatrenia na riešenie situácie.

31. Ústavný súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril po vzore Európskeho súdu pre ľudského
práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach.
Nešlo teda o situácie keď jeden žalobca stovkami až tisíckami podaní na súd prispel k väčšej zaťaženosti

súdu a týmto aj k dlhšej dobe rozhodovania všetkých vecí.
V prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov v obdobných
veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v
záujme ochrany práv a slobôd iných účastníkov.Pri zohľadnení vyššie uvedeného kritéria je potrebné zohľadniť aj kritérium faktickej zložitosti veci o
ktorej súd koná a v uvedenom je potrebné zohľadniť aj kritérium správania žalobcu ako účastníka
súdneho konania.

V takýchto prípadov je teda možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní.
Je možné konštatovať, že povinnosťou okresného súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi žalobcu,
čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez
zbytočných prieťahov v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým
súdom uchádzajú o súdnu ochranu.

32. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
-16-

33. ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Žalobca aj napriek tomu, že používa právny výraz „ zbytočný prieťah“, v konaní:
- postup v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nepreukázal,
- nepreukázal, že by takýto „zbytočný prieťah“ bol konštatovaný subjektom v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z.

Objektívne je možné konštatovať, že zákonom garantovaná 15 dňová lehota nebola dodržaná.
V rámci kritérií a významu veci pre žalobcu je potrebné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad
o osobno-statusový spor, pracovný spor, či spor pre žalobcu inak existenčný.
S poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti posudzovaného prípadu súd dospel k záveru, že dĺžka
konania od podania žiadosti na vydanie poverenia na Okresný súd Žilina, do rozhodnutia o žiadosti,

nemôže byť považovaná za tak neprimeranú, ktorú by súd vyhodnotil ako nesprávny úradný postup,
spôsobilý žalobcovi spôsobiť, žalobcom uplatnenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

34. Všeobecne môžeme konštatovať, že Okresný súd Žilina o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v období, kedy žalobca pred

Okresným súdom Žilina inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce
exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach), mimo bežného nápadu vecí Okresného
súdu Žilina.
Exekučným titulom pre udelenie poverenia na základe žiadosti exekútora o udelenie poverenia bol
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský súd uložil žalovanému - spotrebiteľovi povinnosť

zaplatiť žalobcovi priznanú sumu, ktorá suma vyplývala so spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi zmluvy.

Pokiaľ exekučný súd preskúmaval a hodnotil žiadosť o udelenie poverenia a prílohy k uvedenej žiadosti
môžeme konštatovať, že takáto činnosť súdu, ktorá priamo smerovala k vydaniu rozhodnutia nemôže

byť považovaná za úradný postup, ktorý by bol nesprávny, prípadne nesústredený, či neefektívny.
K uvedenému je potrebné tiež dodať, že pokiaľ súd nerozhodol o žiadosti exekútora v zákonnej uvedenej
lehote, žalobcovi nič nebránilo, využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým je bezpochyby podanie
sťažnostipredsedovisúduprotiporušovaniaprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovpodľa
§ 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch.

Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. §
415 OZ.35. Podľa § 2 ods. 1 Obch. zák. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

-17-

Žalobca je právnickou osobou, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, v oddiely:
Sro, vo vložke číslo: 23636/B.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1,2 Obch.

zák., znášajúci podnikateľské riziká, ktorý vykonával a naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

36. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

A/ Žalobca sa v podanom návrhu domáhal majetkovej škody.

Žalobca mala podľa tvrdenia navrhovateľa predmetná škoda vzniknúť ako „vynaložený náklad v tomto
období“ ( myslené v období od podania žiadosti až do rozhodnutia súdu ).

37. V konaní žalobca všeobecne uvádzal termín škoda, pričom v rámci podaní bližšie nešpecifikoval, či
sa domáha skutočnej škody alebo ušlého zisku.

Z predložených listinných dôkazov a ani iných dôkazov nemal súd preukázané, že by Ústavný súd
SR rozhodol, že základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) postupom Okresného súdu Žilina
bolo porušené.

Súd zastáva názor, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať okresný
súd v tomto konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len ústavný súd SR, na podklade
ústavnej sťažnosti ( popr. predseda prísl. súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ).
Pokiaľ okresný súd vychádzal z pojmu uvádzaného žalobcom, definovaný ako „zbytočný prieťah“, nemal

súd preukázané, že Okresný súd Žilina v exekučnom konaní spôsobil „prieťah v konaní“ v právnom
slova zmysle.
Všeobecne povedané podľa názoru Okresného súdu Žilina žalobca v konaní nepreukázal vznik škody
(majetkovej ujmy) ani ako skutočnú škodu a ani ako ušlý zisk v žalovanej výške.

38.Zobsahupodanéhonávrhuadoloženýchlistínžalobcomnemásúdpreukázané,žežalobcavynaložil
vo veci správy a vymáhania pohľadávok akékoľvek finančné prostriedky.

K uplatnenému nároku je potrebné dodať, že pokiaľ by žalobca v konaní aj preukázal vynaloženie
finančných prostriedkov na správu a vymáhanie pohľadávky alebo pohľadávok, uvedené náklady

žalobcu nemôže súd automaticky, bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú súdom nesprávnym
úradným postupom v rozhodnom období.

Bez individualizácie nákladov uplatnených žalobcom na konkrétnu žalovanú vec môžeme nárok žalobcu
považovať len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec t.j. náklady

podnikateľa súvisiace s podnikaním.
-18-

V prípade, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu vznikne škoda ( napr. pri správe a
vymáhaní pohľadávky ), ktorú podľa tvrdenia žalobcu mal zaviniť žalovaný, je žalobca povinný vznik

škody a jej výšku v konaní preukázať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že žalobca v časti uplatneného nároku z titulu náhrady
škody, v uplatnenom základe a výške neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené, súd v
tejto časti nárok žalobcu ( ohľadom majetkovej škody ) žalobný návrh zamietol.

39. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenúnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Žalobca nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu
nemajetkovej ujmy.

Žalobca v návrhu uvádzal len tvrdenia ( v návrhu definované riziká ), na základe ktorých vyčíslil

nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Na preukázanie škody a jej výšky nepredložil žiadne dôkazy.

40. Žalobca si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky ( spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) v žalovanej sume.
Vyčíslenú nemajetkovú ujmu vypočítal žalobca alikvotným pomerom 55€ za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu, na základe doktríny ústavného súdu, konštatovanú v nálezoch ústavného

súdu ( 660€ za 12 mesiacov, jeden mesiac 55€ krát navrhovateľom udávaný počet mesiacov
omeškania), s odkazom na nálezy ústavného súdu v návrhu.

41. K vyššie uvedenému je potrebné uviesť to isté čo prv, že v konkrétnom prípade ústavný súd
nerozhodol, že základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) postupom Okresného súdu Žilina
bolo porušené.

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody

podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( popr. predseda
prísl. súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ).
Inak povedané, konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR
( rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 9Co 285/2011 ).

-19-

Vzhľadom na vyššie uvedené, použitie metodiky uvádzanej žalobcom pre posúdenie nemajetkovej ujmy
a jej výšky, bez splnenia ďalších podmienok považuje Okresný súd Žilina za predčasné.

42. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca je právnická osoba a pokiaľ odkazuje žalobca na
pocity uvádzané žalobcom v návrhu, takéto pocity nemôže prechovávať právnická osoba.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti pre uplatnenie nároku vo forme nemajetkovej ujmy v
peniazoch nemôžu byť chápané ako pocity žalobcu - právnickej osoby ( odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické

osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, pretože fyzickým osobám nevzniká ujma priamo
(30Cdo 675/2011) ).
Žalobca vystupuje ako podnikateľský subjekt, uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov -
spotrebiteľov.

43. Žalobca v konkrétnom prípade využil zákon a podal na Okresný súd Žilina bližšie neurčený počet
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorých žiadostiach o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol Okresný súd Žilina povinný v zákonných lehotách rozhodnúť
PredmetnéžiadostioudeleniapovereniabolipodanénaOkresnýsúdŽilinanadrámecbežnéhonápadu,
pričom súd na také množstvo nemá ani materiálne a ani personálne vybavenie.

Aj napriek uvedenému Okresný súd Žilina rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo vyššie uvedených lehotách, s ohľadom aj na tú skutočnosť, že exekučným titulom bol
rozsudok rozhodcovského súdu, na základe neplnenia si povinností spotrebiteľa, vyplývajúcich so
spotrebiteľskej zmluvy.44. Z vykonaného dokazovania naviac nemal súd preukázané, že by žalobca v konkrétnej exekučnej
veci využil akékoľvek právne prostriedky smerujúce k odstráneniu prieťahov v konaní formou ústavnej

sťažnosti, resp. sťažnosti na prieťah v konaní a pod., podanej do vydania udelenia poverenia.
V konaní nie je preukázané, že by žalobca chcel zvrátiť ten stav, v ktorom pociťoval podľa jeho vyjadrenia
právny stav neistoty, frustrácie, .... .
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že žalobca v časti uplatneného nároku z titulu
nemajetkovej ujmy neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené súd aj v tejto časti nárok

žalobcu ( ohľadom nemajetkovej ujmy ) žalobný návrh zamietol.

45. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ( porušenie právnej povinnosti, vznik a existencia škody, príčinná
súvislosť ), súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca žiadal „o vydanie medzitýmneho rozsudku“, ktorým medzitýmnym rozsudkom mal súd
konštatovať, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti žalobcu nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Žilina... .
-20-

46. Podľa § 214 ods. 1/,2/ a 3/ CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo
dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého
celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nepreukázal základ nároku žalobcu, nie je možné rozhodnúť o
návrhu žalobcu tak, ako to požaduje žalobca v predmetnom návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku.

47. Žalobca návrhom zo dňa 26.3.2015-81/ žiadal Okresný súd Žilina, aby súd predmetné konanie z
dôvodov uvedených v návrhu žalobcu v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ OSP p r e r u š i l.
Ako dôvod pre prerušenie konania žalobca uviedol, že pred Okresným súdom v Prešove prebieha pod
sp. zn. 7C 6/2010 konanie o náhradu škody, pre porušenie práva Európskej únie, ktorého porušenie
práva sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní, vedenom proti žalobkyni ( v konaní

pre Okresným súdom v Prešove ), na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenienazákladeneprijateľnejzmluvnejpodmienky,akoajvrozporesozákonmischválenýmizdôvodu
transpozície smerníc Európskej únie, zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.
Predmetom uvedeného konania je posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydávaní
poverenia na výkon exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok

rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

48. Podľa názoru Okresného súdu Žilina návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný.

PredmetomnárokužalobcuvkonanínaOkresnomsúdeŽilina8C303/2012jenárokžalobcunanáhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo vyčíslenej výške, spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Žilina ( nerozhodnutím o žiadosti exekútora v 15 dňovej lehote v zmysle § 44 ods.

2/ Exekučného poriadku ).

Predmetom nároku žalobcu na Okresnom súde Prešov je nárok na náhradu škody pri posudzovaní
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnejpodmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie
zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.
-21-

Podľa názoru súdu otázka, ktorá sa rieši pred Okresným súdom v Prešove, nemá žiaden význam pre
rozhodnutie Okresného súdu Žilina v konaní 8C 303/2012.

Na skutočnosť, že na Okresnom súde Žilina prebieha konanie o náhradu škody spôsobenej podľa

tvrdenia žalobcu nesprávnym úradným postupom, uvedený spor nesúvisí z otázkou náhrady škody,
vyplývajúcej z plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktoré plnenie má byť v rozpore so zákonmi
schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie, zameranými na ochranu spotrebiteľa na
finančnom trhu
S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný z a m i e t o l .

49.Podľa§255ods.1/,2/CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1/,2/ CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

S poukazom na výsledok konania, neuplatnenie trov konania žalovaným, Okresný súd Žilina o trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n a l .

50. Žalobca bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012) v zmysle ktorého
zákonnéhoustanoveniaodpoplatkujeoslobodenésúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.
Vzhľadom na procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol,

nezaviazal súd žalovaného ako úspešnú stranu v spore na zaplatenie súdneho poplatku z podaného
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

-22-

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Okresný súd Žilina
dňa 11.9.2017