Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/498/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227021
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215227021.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: JUHAPHARM,

s .r. o., IČO: 31698441, Myslavská 644/190/A, 040 16 Košice, zastúpeného: JUDr. Ing. Michal Juhás,
advokát, Myslavská 644/190/A, 040 16 Košice, proti žalovanému: Direct Parcel Distribution SK s.r.o.,
IČO: 35834498, Technická 7, 821 04 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN
& PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 5.079,60 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.079,60 Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania
od 18.10.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

40 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 5.079,60 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že mu
žalovaný spôsobil škodu pri preprave tovaru tým, že doručil tovar inej osobe, ako bola žalobcom určená

ako príjemca.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe zasielateľskej zmluvy č. J. zo dňa 12.08.2013 odovzdal žalobca žalovanému 2 zásielky za
účelom jeho prepravy do Budapešti. Zásielky žalovaný doručil 16.07.2015 na určenú adresu, avšak

osobe s menom Z. M., t.j. inej osobe, ako bola určená žalobcom. Žalobcovi preto vznikla škoda v hodnote
stratených zásielok (podľa faktúry č. 56 splatnej dňa 27.07.2015). Vyčíslenú škodu v sume 5.079,60 eur
žalovaný do dnešného dňa nezaplatil.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v zmysle bodu 6.7 VOP žalovaný doručí zásielku na adresu
príjemcu, ktorého uviedol príkazca na prepravnom štítku obvykle v nasledujúci pracovný deň po dni
vyzdvihnutia. Bránil sa tým, že zásielku doručil na konkrétne určené GPS súradnice a poukázal na bod

8.4 VOP, podľa ktorého je zodpovednosť zasielateľa za škodu vzniknutú na prepravovanej zásielke
obmedzená maximálnou sumou 520,- eur.4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.03.2016 poukázal na § 617 ods.2 Obch. zák., podľa ktorého ak je
dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku. Ak príjemca zásielky na určenej
adrese nesídli, žalovaný nie je oprávnený odovzdať mu zásielku, čo podľa názoru žalovaného vyplýva

z § 617 ods. 1 Obch. zák. (dopravca je povinný vykonať prepravu do miesta určenia s odbornou
starostlivosťou ). Ustanovenie bodu 8.4 VOP považuje za rozporné so zákonom, keďže v zmysle § 386
ods. 1 Obch. zák. sa nemožno vzdať nároku na náhradu škody pred porušením povinnosti, z ktorého
môže škoda vzniknúť. Je v rozpore aj so zásadou poctivého obchodného styku.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.05.2017 uviedol, že žalobca mal možnosť vybrať si z viacerých
produktov, ktoré ponúka žalovaný. Žalobca si vybral produkt doručenie zásielky na konkrétnu adresu, čo
bolo zo strany žalovaného aj dodržané. Poukázal aj na tú skutočnosť, že vo všeobecných podmienkach
bol upravený iba rozsah, resp. limitácia náhrady škody. Uvedeným ustanovením nedošlo k vzdaniu sa
samotného nároku na náhradu škody. Uvedená limitácia je ustálená v obchodnoprávnych vzťahoch a
rovnako v tomto smere existuje aj konštantná judikatúra.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 13.03.2018 odkázal na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným,
ktorá je označená ako zasielateľská zmluva, datovaná k 12.8.2013, konkrétne na jej článok 1 - predmet
plnenia. Zdôraznil, že predmetom plnenia je expresné doručovanie kusových zásielok. Ďalej poukázal
na všeobecné obchodné podmienky žalovaného, konkrétne na čl. 1, bod 1.1, kde je žalovaný označený

skratkou DPD, ktorá sa ďalej používa v texte obchodných podmienok. Takisto odkázal na čl. 2, bod 2.2.,
kde je ako zasielateľ označený spoločnosť DPD. Teda určite je medzi sporovými stranami nesporné,
že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy. Konkrétnosť tejto súvislosti odkázal na č. 6
bod 6.7, 6.8 : „DPD doručí zásielku na adresu príjemcu, ktorú uviedol dopravca na prepravnom štítku“.
Čo sa týka bodu 6.8, doručenie zásielky je potvrdené podpisom príjemcu, ktorý je taktiež definovaný na

účely týchto VOP. Je to subjekt, ktorý je na zásielke označený ako príjemca. Slovo doručiť z hľadiska
významového, podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, znamená dopraviť. Z týchto článkov
vyvodil, že zmluvný typ, ktorý bol uzavretý medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o preprave veci
alebo zmiešanou zmluvou, nielen zasielateľskou zmluvou. Čo sa týka samotného označenia zmluvy,
tak to nie je podstatné a odkázal v tejto súvislosti na samotnú definíciu zasielateľskej zmluvy. Záväzok

žalovaného doručiť, teda dopraviť zásielku, je z uvedených ustanovení zrejmé. V zmysle § 621 dopravca
môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho prepravcu a zodpovedá za to, ako by prepravu uskutočňoval
sám.

7. Žalovaný na pojednávaní na tomto pojednávaní uviedol, že zmluvné strany medzi sebou uzavreli

zasielateľskú zmluvu, podľa ustanovení § 601 a nasl. Obch. zák. a to vzhľadom na nespornú vôľu oboch
zmluvných strán uzavrieť tento zmluvný typ, čo obe sporové strany potvrdili podpisom zasielateľskej
zmluvy. V čl. 1 zasielateľskej zmluvy, ako uviedol žalovaný, je uvedené expresné doručovanie zásielok.
Vzhľadom na povahu samotnej zasielateľskej zmluvy je ale zjavné, že toto doručovanie nemusí byť
explicitne vykonávané žalovaným, ale môže byť v súlade s § 601 ods. 1 Obch. zák. vykonané aj

prostredníctvom tretích subjektov. Základnou esenciou zasielateľskej zmluvy ja záväzok zasielateľa,
že príkazcovi vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu veci a nie že musí zásielku doručiť
zasielateľ. Žalovaný rovnako ako žalobca poukázal na bod 6.7 VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zasielateľskej zmluvy. Podľa tohto bodu žalovaný doručí, resp. zabezpečí doručenie zásielky na adresu
príjemcu. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav žalovaný túto podmienku

splnil a to doručil zásielku na adresu uvedenú na prepravnom štítku a odovzdal osobe na tejto adrese
sa nachádzajúcej. Žalovaný si týmto splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z bodu 6.7 VOP. V prípade,
ak by sporové strany mali záujem uzavrieť medzi sebou zmluvu o preprave veci, tak by tak vykonali a
neuzavreli by zasielateľskú zmluvu, pričom žalobca pri uzatváraní tohto zmluvného vzťahu nenamietal
uzavretie tohto typu zmluvy. V tejto súvislosti si ešte žalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že

podľa zápisu z Obchodného registra žalobcu je jedným zo štatutárnych zástupcov splnomocnený právny
zástupca žalobcu a preto mal mať vedomosť o uzatvorenom zmluvnom type, resp. namietať chybné
uzatvorenie tohto zmluvného typu. Žalobca ďalej na pojednávaní doplnil, že splnomocnený právny
zástupca nie je štatutárnym orgánom žalobcu, ale jej prokuristom. Bez ohľadu na označenie zmluvy
treba vychádzať predovšetkým z jej obsahu a celkovo tento argument nie je relevantný pre toto konanie.

Tieto zmluvy sú formulárové, sú predložené žalovaným na podpis s tým, že ju vypracoval žalovaný a
použil také označenia, slová, pojmy, ako doručiť, a to jednak v predmete zasielateľskej zmluvy, ako i
vo VOP. Tak v prípade pochybností k ich obsahu treba pristúpiť na výklad v neprospech strany, ktorá
to ako prvá použila. Nebolo mu zrejmé, že z ktorého ustanovenia, alebo vety bodu 6.7 vyplýva, žeDPD zabezpečí doručenie a odkázal opäť na definíciu príjemcu, ktorým je subjekt, ktorý je na zásielke
označený ako príjemca, teda keď došlo k odovzdaniu zásielky k inej osobe, nebolo doručenie vykonané
s odbornou starostlivosťou a v rozpore priamo s VOP. žalovaného. Žalovaný doplnil, že skutočnosť,

že prokurista žalobcu disponuje 2. stupňom ukončeného právnického vzdelania a je aj advokátom, je
relevantná informácia pri uzatváraní zmluvného typu. V momente uzatvárania zmluvy preto v prípade
akýchkoľvek pochybností po špecifikácii typu zmluvy mal upozorniť žalovaného na tieto údajné rozpory,
alebo túto zmluvu neuzavrieť. Žalovaný si taktiež dovoľuj podotknúť, že podľa čl. 6.7 VOP DPD doručí
zásielkunaadresupríjemcu.To,žesanemusíjednaťpriamoožalovaného,ktorýzásielkudoručilvyplýva

zo zákonných ustanovení o zasielateľskej zmluve, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným,
čoho si musel byť prokurista žalobcu ako advokát vedomý.

8. Na pojednávaní dňa 31.05.2018 žalovaný uviedol, že pracuje na základe franšízovej zmluvy, na
základe ktorej využíva ochranné známky vlastníka, resp. matky žalovaného, ako aj pôsobí v teritóriu
špecifikovanom vo franšízovej zmluve (SR), tzn. môže zabezpečovať alebo obstarávať zabezpečovanie

zásielok v tejto oblasti. Žalovaný predložil zoznam doručovateľov, ktorý pôsobia v jednotlivých štátoch
na základe zmluvy, z ktorej je zrejmé, že žalovaný pôsobí iba v regióne SR, pričom poukázal na to, že
zásielka bola doručovaná do Maďarska, tzn. do inej oblasti, iného teritória. Na základe týchto skutočností
je zjavné, že žalobca a žalovaný nemohli medzi sebou uzavrieť zmluvu o preprave veci, ale zasielateľskú
zmluvu, čo bolo zrejmé, že žalovaný bude prepravy iba obstarávať a nie reálne realizovať. Predložil

aj štandardizovanú zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku a preprave veci. Žalovaný nedoručuje
zásielky samostatne, ale prostredníctvo troch subjektov, tzv. prepravcov. Aj v prípade doručovania
zásielky v oblasti SR nedoručuje zásielky žalovaný, ale tri osoby - dopravcovia. Vychádzajúc z týchto
skutočností je zjavné, že medzi sporovými stranami nebola uzavretá zmluva o preprave veci, ale
zasielateľská zmluva, keďže žalovaný zásielky samostatne nedoručuje.

9. Na tomto pojednávaní žalobca uviedol, že franšízová zmluva a zmluva o preprave dopravného
prostriedku a preprave veci, ktoré predložil žalovaný upravujú interný vzťah medzi materskou
spoločnosťou a žalovaným a následne medzi žalovaným a jeho subdodávateľom, tzn. na právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným nemajú relevantný právny vplyv. V tejto súvislosti poukázal konkrétne na

zasielateľskú zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami, kde sú definované všetky zmluvné podmienky
a VOP. Podľa jeho názoru je potrebné kvalifikovať predmetnú zmluvu ako zmluvu o preprave veci, kde
podľa § 621 Obch. zák. v prípade, ak žalovaný použije subdodávateľov, zodpovedá za škodu spôsobenú
jeho subdodávateľmi. Čo vlastne pasívne legitimuje žalovaného v tomto konaní. Aj keby sa pripustilo,
že predmetná zasielateľská zmluva je skutočne zasielateľskou zmluvou, poukázal na bod 8.1 VOP a

§ 622 ods. 1. Navyše na právnu úpravu zasielateľskej zmluvy sa subsidiárne uplatňujú ustanovenia
o komisionárskej zmluve. V tomto prípade podľa § 580 ods. 2. Aj v prípade kvalifikácie zasielateľskej
zmluvy je v tomto prípade daná pasívna legitimácia žalovaného. Právne úkony, teda túto zmluvu,
je potrebné vykladať podľa jej obsahu, pričom označenia zmluvných strán nemusia mať rozhodujúci
právny význam. Vo VOP žalovaného sa žalovaný sám dobrovoľne zaviazal na náhradu škody, keďže

ich vypracoval. V prípade pochybností sa vyžaduje aplikácia výkladu contra preferentem. Čo sa týka
zodpovednosti za škodu zo strany boli v konaní preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za
škodu, a to porušenie povinnosti zo strany žalovaného pri doručovaní zásielky, taktiež vznik škody, ktorej
výška bola v konaní nesporne preukázaná a kvantifikovaná. Taktiež bola medzi porušením povinnosti a
vznikom škody príčinná súvislosť. Keďže žalovaný nepreukázal žiadny liberačný dôvod, je tak povinný

nahradiť vzniknutú škodu, a to vo výške, ktorej sa žalobca žalobou domáha. V generálnej limitácii
náhrady škody uvedenej vo VOP žalovaného, a to konkrétne v bode 8.4, keďže sa jedná o medzinárodnú
prepravu, je toto ustanovenie absolútne neplatné, keďže obchádza kogentnú právnu úpravu § 386 Obch.
zák.Ďalšídôvodneplatnostitohtoustanoveniajerozporspoctivýmobchodnýmstykom,akoajsdobrými
mravmi, a to z dôvodu, že maximálna výška náhrady škody je obmedzená na sumu 520,- €, čo v tomto

prípade znamená, že pomer uplatnenej škody, ktorá skutočne vznikla je 10 k 1.

10. Žalovaný na uvedenom pojednávaní ďalej dodal, že vykonáva doručovanie zásielok prostredníctvo
troch subjektov, čo žalobca v priebehu konania nepoprel. Bolo by nanajvýš nelogické a nesúladné so
zákonom, aby žalovaný uzatváral zmluvu o preprave veci v prípade, ak reálne nedoručuje zásielky,

práve preto Obch. zák. upravuje zasielateľskú zmluvu, ktorú žalovaný pri uzatváraní zmluvy aj využil.
Vo vzťahu zasielateľskej zmluvy a komisionárskej zmluvy si žalovaný iba v krátkosti dovoľuje uviesť, že
podľa § 609 Obch. zák. sa na zasielateľskú zmluvu použitú iba obdobne ustanovenia o komisionárskej
zmluve. Keďže je zodpovednosť za škodu upravená v zasielateľskej zmluve nepoužijú sa ustanoveniao komisionárskej zmluve. Žalovaný teda je názoru, že preukázal nedostatok svojej pasívnej legitimácie
a skutočnosť, že za údajne spôsobenú škodu nezodpovedá. Zásielku doručil na adresu uvedenú
žalobcom, tzn. že v prípade, ak zásielka podľa žalobcu nebola doručená správne, resp. na správnu

adresu, nemôže za toto pochybenie zodpovedať žalovaný.

11. Podľa bodu 6.7 prvá veta Všeobecných obchodných podmienok DPD účinných dňom 02.06.2014
DPD doručí zásielku na adresu príjemcu, ktorého uviedol príkazca na prepravnom štítku obvykle v
nasledujúci pracovný deň po dni vyzdvihnutia.

Podľa bodu 6.8 prvá veta Všeobecných obchodných podmienok DPD účinných dňom 02.06.2014
doručenie zásielky je potvrdené podpisom príjemcu na súpiske rozvozu v papierovej forme alebo
príjemca potvrdzuje prevzatie zásielky na mobilnom dátovom zariadení elektronickým perom.

12. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností

ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda,
ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti,
ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa§386ods.1Obchodnéhozákonníkanárokunanáhraduškodysanemožnovzdaťpredporušením
povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.

Podľa § 601 Obchodného zákonníka zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu

vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a
príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že
prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia),

a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 617 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s
odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína
lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.

Podľa § 617 ods. 2 Obchodného zákonníka ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť
mu zásielku, alebo ak má podľa zmluvy príjemca zásielku v mieste určenia vyzdvihnúť, oznámiť mu
ukončenie prepravy.

Podľa § 621 Obchodného zákonníka dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a
zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

Podľa § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po
jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení

odbornej starostlivosti.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas

celého tohto kalendárneho polroka omeškania..

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola 0,05
%.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa

§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

13. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda

vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané
okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého
došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za
predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku
založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť,

je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik
škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.peniazmi,ajetedanapraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej

povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu
a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením
zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je
rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

14. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané
dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania bola

náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi tým, že žalovaný nedoručil dve zásielky žalobcom určenej osobe,
pričom jej výška sa rovná hodnote týchto dvoch zásielok. Súd mal z listinných dôkazov dostatočne za
preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu, ktorá je síce označená ako zasielateľská, avšak z jej
obsahu a následne zo samotného výkonu predmetu tejto zmluvy vyplýva, že má skôr charakter zmluvy
o preprave veci. Z identifikačných štítkov zásielok č. XXXXXXXXXXXXXXw a XXXXXXXXXXXXXXw

vyplýva, že príjemca zásielky bol riadne označený ako Arcadia beauty a pod ním bola uvedená
doručovacia adresa v Budapešti. Na týchto štítkoch bol nad odosielateľom (žalobcom) uvedený v
hlavičke žalovaný. Vzhľadom k tomu, že žalobca riadne označil príjemcu zásielky a z uzavretej
zmluvy (resp. z k nej pripojených VOP - body 6.7 a 6.8) jasne vyplýva, že žalovaný bol povinný
doručiť zásielku na adresu príjemcu (t.j. nestačilo doručiť len na určenú adresu, ale na určenú adresu

uvedeného príjemcu) a zároveň doručenie zásielky malo byť potvrdené podpisom príjemcu, súd dospel
k jednoznačnému záveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne doručiť predmetné zásielky, keď
ich doručil síce na určenej adrese, ale osobe - Z. M., ktorá nemala oprávnenie zásielky prevziať za
spoločnosť W. I.. Žalovaný si napriek tomu, že pri doručovaní zásielky mal postupovať s odbornoustarostlivosťou vyplývajúcou aj z jeho dlhoročnej praxe, nepreveril na mieste, či osoba Z. M. zastupuje
spoločnosť W. I., alebo či je oprávnená preberať za túto spoločnosť zásielky. Svojím konaním tak porušil
nielen uzavretú zmluvu, ale aj ustanovenia zákona: konkrétne § 617 ods. 2 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, ako aj § 622
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla
po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že
nemohol odvrátiť škodu na zásielke ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Zásielka nebola určenému
príjemcovi doručená, čím fakticky došlo k jej strate, za ktorú zodpovedá žalovaný. V konaní žalovaný

relevantným spôsobom nepreukázal, že prepravu predmetných zásielok uskutočnila iná osoba ako on
sám, pričom ak by tak aj bolo, stále by žalovaný zodpovedal za prepravu, akoby prepravu uskutočnil
sám (§ 621 Obchodného zákonníka). Zo zmlúv doložených do spisu (fanšízová zmluva v anglickom
jazyku a zmluva o prevádzke dopravného prostriedku a preprave vecí č. XXX-S.-XXXX) súd nemal za
preukázané, že tieto sa týkali konkrétnej prepravy dvoch zásielok, ktoré sú predmetom tohto konania.
V zmysle uvedených skutočností sú podľa názoru súdu dané zákonné predpoklady zodpovednosti

žalovaného za škodu, a to porušenie zmluvnej povinnosti doručiť zásielky určenému príjemcovi na
určenú adresu, vznik škody vo výške hodnoty stratených zásielok a príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného (t.j. chybným doručením zásielok) a vznikom škody (tzn. ak by žalovaný riadne doručil
zásielky, k vzniku škody na strane žalobcu by nedošlo). Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu škody vo výške 5.079,60 eur, teda v hodnote zásielok v zmysle faktúry č. 56 zo dňa 13.07.2015,

ako aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z. odo dňa 18.10.2015, nakoľko nezaplatil náhradu škody v lehote 15 dní, ktorú mu žalobca určil vo
výzve zo dňa 28.09.2015, doručenej žalovanému dňa 02.10.2015 a ktorá uplynula dňa 17.10.2015. Súd
priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v
súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného

s náhradou škody.

15. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že bol povinný doručiť zásielku len na určenú adresu a že si žalobca
zvolil doručenie zásielok len „na adresu“, táto nemá oporu v zásade poctivého obchodného styku, vo
VOP (body 6.7 a 6.8) a ani v zákone (najmä § 617 ods. 2 Obchodného zákonníka), nakoľko logicky

nemôže stačiť, že žalovaný doručil zásielky síce na určenú adresu, ale osobe, ktorá nemá oprávnenie,
ani fakticky nič spoločné s príjemcom zásielky určeným žalobcom. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že
v zmysle bodu 8.4 VOP bola zodpovednosť žalovaného za škodu na zásielke obmedzená maximálnou
sumou 520,- eur vzhľadom k tomu, že takéto ustanovenie neprimerane znevýhodňuje žalobcu a
nemožno naň prihliadať, keďže priamo odporuje kogentnému ustanoveniu § 386 ods. 1 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého sa nároku na náhradu škody nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z
ktorého môže škoda vzniknúť. Takéto zmluvné dojednanie je pre rozpor so zákonom neplatné a nijak
nezaväzuje zmluvné strany a preto naň ani súd nemôže prihliadnuť.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.