Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210879
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715210879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu P. R. a.s., so sídlom L. M. XX/b, Q.,
I.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., Šoltésovej 14,
Bratislava, proti žalovanému I.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, P. F., o zaplatenie 1.312,14
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17C/372/2015-129 z
23.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I.PotvrdzujerozsudokokremvýrokuII.ozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastisupresnením,žeovýške
priznanej náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Odmieta odvolanie voči výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.312,14 eur s 5 %-ným p. a. úrokom
z omeškania od 22.01.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 82 ods. 1, ods. 2 zák. č. 251/2012Z.z., § 1
ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012Z.z., § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády SR č.
87/1995Z.z. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Svoje rozhodnutie postavil na závere, že v predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu za obdobie od 19.08.2013 do 05.12.2013 na odberom
mieste F. XX, keď u žalovaného dochádza k odberu zemného plynu, meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca vyfaktúroval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX splatnou XX.XX.XXXX vyčíslenú škodu v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. na sumu 1.312,14 eur, ktorú napriek lehote splatnosti žalovaný
neuhradil.4. Žalobca vyčíslil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od
19.08.2013 do dátumu posledného odpočtu zemného plynu do 05.12.2013, keď zamestnanci žalobcu

zistili porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle.

5. Uznesením OO PZ Hranovnica č. ORP-782/HR-PP-2014 z 03.10.2014 bolo zastavené trestné
stíhanie, keď v dobe od 11.08.2013 do 05.12.2013 po dobu 109 dní mal doposiaľ neznámy páchateľ
vykonať také opatrenie, že malo dochádzať u majiteľa rodinného domu č. XX v obci F., okr. U. I..

F. B. ku neoprávnenému odberu zemného plynu z plynomeru č. XXXXXXXXXXXX zapojeného do
verejnej rozvodnej siete zemného plynu v obci F. v rozpore s vyhláškou č. 499/2012 Z.z. Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky, čím zatiaľ neznámy páchateľ svojim konaním, spočívajúcim v
neoprávnenom zásahu do uvedeného merača plynomeru uviedol do omylu distribútora zemného plynu,
pokiaľ ide o skutočné odobraté a spotrebované množstvo plynu konkrétnym odberným miestom, v
dôsledku čoho by bolo na odbernom mieste fakturované menšie ako skutočne spotrebované množstvo

plynu ku škode P. - R.., Q., Mlynské M. XX/b, XXX XX Q., I.: XXXXXXXX v celkovej výške 1.257,54 eur,
lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

6. Podľa správy RWE za faktúračné obdobie 19.08.2013 až 18.08.2014 bol vrátený žalovanému
preplatok za obdobie vo výške 217,27 eur, pričom platil preddavkové platby každý mesiac 163,-- eur.

7. Svedkyňa T. B., ktorá je manželkou žalovaného, na pojednávaní uviedla, že si dobre pamätá deň
19.08.2013, keď mala vtedy prvý deň celozávodnú dovolenku. Bola doma, prišiel k nim zamestnanec
plynárni. Manžel ju zavolal, že má doniesť kľúče od plynovej skrinky. Pýtala sa kvôli čomu, manžel jej
povedal, že keď odpisoval odber plynu mal drôtik a na ňom baterku, ktorá mu spadla do skrinky. Keď sa

išla pozrieť, baterku už mal vybratú. Nič podozrivé si v tom čase nevšimla, až v decembri 2013 zistila,
že boli im a ešte trom susedom poškodené plynové skrinky a volaný plynár vtedy zistil, že je problém
s odberom plynu.

8. Svedok L. B. na pojednávaní uviedol, že u žalobcu pracuje od roku 2010 ako kontrolór neoprávnených

odberov. Na predmetnom odbernom mieste bol v roku 2013 za účelom výmeny plynomeru. Zistil, že
číselník meradla je prevŕtaný. Číselník je z plastu, nedá sa iným spôsobom poškodiť. Je umiestnený
horizontálne,niejehomožnépoškodiťpádompredmetu.Ajzvypracovanéhoznaleckéhoposudku,ktorý
zabezpečil, bolo zistené, že číselník bol navŕtaný. Žalovaný im pri kontrole tvrdil, že plynomer poškodil
zamestnanec žalobcu, keď pri odpočte mu niečo spadlo do skrinky a vyberal to drôtikom.

9. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

10. Nebolo sporné, že od 19.08.2013 do 05.12.2013 na odbernom mieste F. XX v nehnuteľnosti,

ktorej vlastník je žalovaný, dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola
sporná. Žalovaný tvrdil, že zistil porušenie meradla náhodou v súvislosti s poškodením plynovej skrinky
zamestnancom žalobcu dňa 05.12.2013. V súlade s ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike ide
o neoprávnený odber plynu, keď bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. Je zrejmé, že v súlade s § 82 ods. 2 uvedeného zákona odberateľ, ktorý
neoprávnene odberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu.

11. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom svedka L. B. a listinným dôkazom - protokolom zo
skúšky meradla (č.l. XX) súd dospel k záveru, že mechanické poškodenie meradla spočívalo v prevŕtaní

krytu počítadla. Napriek procesnej obrane žalovaného, že poškodenie meradla spôsobil zamestnanec
žalobcu, súd dospel k záveru, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že drôtikom nemohlo dôjsť k poškodeniu
meradla prevŕtaním krytu meradla.

12. V súlade s judikatúrou, na ktorú poukazoval žalobca rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci 4Cdo 102/2010 z 29.11.2011, podľa ktorého súd mal za to, že v danom prípade bola
naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu, pretože žalovaný odoberal plyn meraný
meradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,zodpovedážalobcovi
za škodu, ktorú neoprávneným odberom spôsobil. Je tomu tak preto, že zákonná úprava je vybudovanána princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu
na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií poškodí. Za škodu bez ďalšieho zodpovedá
odberateľ. Vo veci 3Cdo 99/2012 z 12.03.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že

zodpovednosť odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, upravuje zákon ako objektívnu zodpovednosť.
Otázka zavinenia odberateľa je tu právne irelevantná. Vo veciach 1Cdo 107/2008 a 4Cdo 30/2009,
podľa ktorých rozhodnutí zákon v ustanoveniach § 30 ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko skutkových
podstát, ktoré označuje za neoprávnený ober plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti

odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne
rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený
nárok na náhradu škody - prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu
(napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do
meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (napríklad pri
neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie
tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. V týchto konaniach nebolo preukázané, kto skutočne
porušenie meradla spôsobil, preto v týchto prípadoch (nie je známy škodca) zákonodarca na ochranu
dodávateľa plynu zaviedol objektívnu zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber.

13. Súd v súlade s právny názorom odvolacieho súdu po doplnení dokazovania mal za to, že žalovaný
titulom objektívnej zodpovednosti zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym odberom.

14. Výška priznanej náhrady škody vyplýva z výpočtu škody pripojenej zo strany žalobcu (č.l. X), ktorá

nebola zo strany žalovaného namietaná.

15. K procesnej obrane žalovaného súd konštatoval, že s poukazom na ostatné dôkazy (výpoveď
svedka L. B., dohodu č.l. XX spisu) javí sa nepravdepodobné tvrdenie žalovaného, že poškodenie
meradla spôsobil zamestnanec žalobcu. Výpoveď svedkyne T. B., ktorá potvrdila tvrdenie žalovaného

súd považoval za účelovú vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah.

16. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou. Za
prvý deň omeškania súd považoval deň 13.03.2014 s poukazom na splatnosť vystavenej faktúry č.
XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX.

17. Tento rozsudok včas podaným odvolaním v celosti napadol žalovaný, vytýkajúc súdu prvej inštancie,
že nevypočul svedka, ktorý v čase od 18. do 21.08.2013 odpočítaval plynomer, a ktorý škodu spôsobil,
o čom žalovaný súd prvej inštancie podľa jeho tvrdenia upozorňoval listom zo dňa 10.04.2017. Namietal
i výšku škody, pričom je ochotný zaplatiť sumu 217,27Eur, ktoré mu boli vrátené formou preplatku.

18. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho
konania dôvodiac, že žalovaný nikdy počas konania výšku škody nenamietal, ako i, že ak navrhol
vykonať dôkaz, súd nemá povinnosť vykonať každý dôkaz, pričom rozhodne, ktorý z navrhnutých
dôkazov vykoná.

19. Žalovaný vo svojom nasledujúcom vyjadrení uviedol, že sa domáha zrušenia rozsudku, lebo on
škodu nespôsobil s tým, že je na súde koho vypočuje, mal za to, že jeho vinu mal preukázať žalobca, a
potom v záujme žalobcu malo byť ponúknutie svedka, pričom žalobca mohol doložiť znalecký posudok,
že k poškodeniu plynomeru nedošlo prevŕtaním - drôtikom.

20. Žalobca na to vo vyjadrení uviedol, že bolo preukázané, že plyn žalovaný odoberal meradlom s
poškodeným zabezpečením, pričom škoda v prípade neopravných odberov, vnikla distribútorovi plynu,
nie ako sa to mlyne domnieva žalovaný, spoločnosti I.
21. Ďalšie podania strán dané neboli.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), z časti oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je dôvodné, resp. je z časti podané neoprávneným subjektom.

23. Druhým výrokom súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolanie môže podať
iba strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP), teda strana, ktorej bola takým
rozhodnutím spôsobená ujma na právach. V tomto prípade žalovaný nie je stranou, ktorej by bola

rozhodnutím spôsobená ujma na právach, preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako postupom
podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť odvolanie žalovaného proti druhému výroku rozsudku, ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu

odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

26. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné

argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu
totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s jeho záväznými pokynmi z

ostatného zrušujúceho uznesenia a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu,
túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

27. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

28. Názor súdu prvej inštancie, že zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je založený na princípe objektívnej zodpovednosti je správny a je v súlade aj s
rozhodnutím NS SR sp. zn. 6 Cdo 76/2010 zo dňa 03.10.2011 a s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3
Cdo 99/2012 zo dňa 12.03.2015, ktoré síce posudzovali situáciu za platnosti zákona č. 656/2004 Z.

z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, avšak nelíšili sa v podstate od úpravy objektívnej
zodpovednosti odberateľa v prípade, ak je zistený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že v právnej úprave
je konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, ktoré sú označované za neoprávnený odber plynu,
pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi

plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých
možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza
totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. pri neoprávnenom odbere plynu
spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda
zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je tomu pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na

ktorom bol porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti
odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek.
Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti za neoprávnený odber totiž zbaviť iba vtedy,ak by tvrdil a preukázal (čo sa nestalo), že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k
poškodeniu došlo mimo sféry jeho zodpovednosti (napr. k poškodeniu meradla došlo až po jeho odňatí
zamestnancom dodávateľa). Teda dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažovala žalovaného, ktorú

žalovaný bezpochyby neuniesol, a toto jeho zlyhanie nemožno pripísať, resp. presúvať na žalobcu, ba
až na súd, ako sa to snažil v odvolaní prezentovať žalovaný. Totižto relevantný zákonom predpokladaný
návrh žalovaného na výsluch svedka v tomto smere učinený nebol ( § 196 a násl. CSP). Rovnako
nemožno žiadať od žalobcu predloženie znaleckého posudku, že ku poškodeniu plynomeru nemohlo
dôjsť činnosťou jeho zamestnanca. V tomto smere mal opäť iniciatívu vyvíjať žalovaný, avšak tak

neučinil.

29. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade škody spôsobenej
neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu
na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil). Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje
prevádzkovateľa, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou proti neoprávneným odberom a verejným

záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Súd prvej inštancie dostatočne jednoznačne a
zreteľne zvýraznil v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, že pre ustálenie zodpovednosti žalovaného
ako odberateľa za škodu je významné, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v ustanovení § 82
ods. 1, konkrétne pod písm. d/, teda išlo o odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v odvolaní neopodstatnene

namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zodpovednosť odberateľa (žalovaného) za
neoprávnený odber plynu a s tým súvisiacu otázku povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane
žalobcu, ba až súdu.

30. Rovnako pokiaľ žalovaný vyjadril svoj nesúhlas s určenou výškou škody, dôkazné bremeno v tomto

ohľade ťažilo jeho ako škodcu. Bolo totiž na žalovanom, aby preukázal, že výška škody vypočítaná
žalobcom je neprimeraným zásahom do jeho majetkových práv. Ani v tomto smere žalovaný dôkazné
bremeno neuniesol.

31. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v

rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil.

32. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku
na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade
trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle
uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

33. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).