Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217202643
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3217202643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: S., proti žalovaným: 1/ P.,
2/ O., 3/ O., 4/ N. o zaplatenie 7.552,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. júna 2018, č.k. 4Csp/117/2017-206, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti - o lehote plnenia (výrok II.) m e n í
tak, že súdom uloženú povinnosť výrokom II. povoľuje splácať žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ v 100,- eurových
mesačných splátkach splatných vždy do 15.dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok s tým,
že prvá splátka sa stáva zročnou do 15.dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku

a s tým, že v prípade plnenia jedného so žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti o trovách konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e .

Odvolacie konanie v zostávajúcej časti z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I.
konanie včastiozaplateniečastiúrokuzomeškaniavovýške8,00%ročneod1.9.2016zistinyvovýške
7.552,87eurdo19.6.2017vsume136,54euraúrokuzomeškaniavovýške8,00%ročneod20.6.2017z
istiny vo výške 7.552,87 eur do 10.8.2017 v sume 1,76 eur a v časti o zaplatenie časti úroku z omeškania
vo výške 8,00 % ročne od 20.06.2017 z istiny vo výške 7.552,87 eur do 10.08.2017 v sume 82,67 eur,
úroku z omeškania výške 8,00 % ročne od 11.08.2017 z istiny vo výške 7.552,87 eur do 27.03.2018 v
sume 377,44 eur a v časti zmluvného úroku vo výške 1,00 % ročne z istiny vo výške 7.552,87 eur od

01.09.2016 do 27.03.2018 v sume 114,97 eur zastavil. Ďalej výrokom II. žalovaných 1/ - 4/ zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.552,87 eur spolu so zmluvným úrokom o výške 1,00 %
ročne zo sumy 7.552,87 eur od 01.09.2016 do 27.03.2018 vo výške 3,39 eur, spolu so zmluvným úrokom
vo výške 1,00 % ročne zo sumy 7.552,87 eur od 28.03.2018 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne od 28.03.2018 z istiny 7.552,87 eur do zaplatenia po započítaním sumy 91,03
eur hradenej dňa 9.5.2018, a tiež sumu 55,46 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým,
že v prípade plnenia jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Výrokom III. v zostávajúcej časti o zaplatenie istiny vo výške 315,02 eur a o zaplatenie sumy 91,03 eur
žalobu zamietol. Výrokom IV. o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ až 4/ sú povinní zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ktorýmbude rozhodnuté o výške trov s tým, že o tejto bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia istiny
7.552,87 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1 % ročne od 1.9.2016 zo sumy 7.552,87 eur do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 136,54 eur, úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. od
20.6.2017 zo sumy 7.552,87eur do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške
370,48 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných

žalovaných. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o poskytnutí podpory
vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovaným 1/ a 2/ poskytnutá podpora
vo forme úveru vo výške 14.804,95 eur (446.000,-Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 1% s dobou
splatnosti 30 rokov spolu s nenávratným príspevkom vo výške 4.414,79 eur (133.000,- Sk). Žalobca
zaslal žalovaným 1/ a 2/ výzvu na úhradu dlhu na omeškaných splátkach zo dňa 21.8.2014, avšak
napriek nej nedošlo k úhrade. Žalovaní boli k dátumu 20.7.2016 v omeškaní s 12 splátkami, čím došlo

k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 3 zmluvy o úvere, oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu
od zmluvy o úvere. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 22.7.2016, čím sa celý dlh
stal splatným. Žalovaný 1/ zásielku prevzal dňa 1.8.2016, žalovaná 2/ zásielku prevzala dňa 1.8.2016,
žalovaný III. odstúpenie neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola uložená dňa 27.7.2016 (fikcia
doručenia) a žalovaný 4/ zásielku prevzal dňa 30.7.2016. Vzhľadom k odstúpeniu a k ustanoveniu článku

VIII. ods. 3 zmluvy o úvere, nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere vrátane
príslušenstva voči žalovanému pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 7.552,87 eur, nesplateného
zmluvného úroku k 22.7.2016 (dátum odstúpenia) v zmysle ustanovenia článku V. zmluvy o úvere vo
výške 78,- eur, nesplateného úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením
vo výške 55,28 eur a zmluvnej pokuty vo výške 763,08 eur. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že je pravda,

že sa dostali do omeškania s platením úveru, ktorý im poskytol žalobca. Avšak po vypovedaní zmluvy
bola medzi nimi uzatvorená dohoda navrhnutá žalovaným, na základe ktorej im boli určené splátky ich
dlhu, ku ktorým boli pripočítané aj trovy právneho zastúpenia, ktorú plnili a aj napriek tomu, žalobca
odstúpenieodúverovejzmluvynestornoval.Akceptáciouasplnenímpožiadaviekžalobcudošloknovácii
ich záväzku a preto dôvod pre vypovedanie úverovej zmluvy odpadol. Odstúpenie od zmluvy nebolo

podľa ich informácií dodnes doručené žalovanému 3/, ktorý bol podľa ich informácií v cudzine. Žalovaný
4/ uviedol, že si je vedomý záväzku plynúceho titulom ručenia zo zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa
24.6.1999. Je však názoru, že je spravodlivé uspokojiť záväzok žalobcu v prvom rade zo strany dlžníkov
1/ a 2/ a až následne od ručiteľov, a to najskôr od ručiteľa, žalovaného 3/, ktorý je blízkou osobou
žalovanej 2/.

3. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do
omeškania zo splácaním úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 25.6.1999.
Právny zástupca žalobcu zaslal žalovaným 1/ a 2/ výzvu na úhradu zo dňa 21.8.2014 v ktorej ich
vyzval, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach (12 mesačných splátok). Výzvou na úhradu boli

žalovaní vyzvaní na úhradu sumy 571,73 eur. Napriek výzve nedošlo zo strany žalovaných 1/ a 2/ k
úhrade vyššie uvedeného dlhu na omeškaných splátkach. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ bol pre
prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok v súlade so Zmluvou o poskytnutí podpory
dojednaný spôsob odstúpenia od zmluvy v čl. VIII bod 3. Žalobca odstúpil od tejto zmluvy listinou zo
dňa 22.07.2016 , čím sa celý dlh stal splatným (istina úveru s úrokmi), veriteľ (žalobca) je oprávnený

požadovať, aby dlžník (žalovaní 1/ a 2/) vrátili dlžnú sumu s úrokmi (ust. § 506 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ prevzali odstúpenie dňa 1.8.2016. Podľa čl. VIII Zmluvy o úvere v
súladesObchodnýmzákonníkombolanávratnosťúveruzabezpečenáručenímtretíchosôb(žalovanými
3/ a 4/) ktorí v ručiteľskom vyhlásení ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí podpory
vyhlásili, že sa dobrovoľne, slobodne a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok žalovaných 1/

a 2/, dlžníka voči veriteľovi. Obaja ručitelia (žalovaní 3/ a 4/) podpisom na Zmluve o poskytnutí podpory
potvrdili, že sú si vedomí toho, že sú povinní dlh splniť ak ho nesplní dlžník, hoci bol na to veriteľom
písomne vyzvaný. Žalovaným 1/ a 2/ bola poskytnutá lehota na plnenie v rozsahu 30 dní od doručenia
odstúpenia od zmluvy. Z dôvodu, že dlžníci, žalovaní 1/ a 2/ nesplnili svoj záväzok v tejto lehote, t.j. po
tom, čo ich na to veriteľ písomne vyzval dňa 22.7.2016 (do 31.8.2016) veriteľ je oprávnený domáhať sa

splnenia záväzku tiež od ručiteľov - žalovaných 3/ a 4/. Je bezvýznamná obrana žalovaného 3/, že ako
ručiteľ listinu - odstúpenie zo dňa 22.7.2016 neprevzal, pretože sa zdržiaval služobne v T.. Bez ohľadu
na to, že žalovaný 3/ o týchto svojich tvrdeniach aj napriek poučeniu nepredložil a ani neoznačil žiadne
dôkazy je rozhodujúce, že sa táto listina dostala do sféry jeho vplyvu (§ 45 Občianskeho zákonníka),pretože žalobca ako veriteľ mu ju doručoval na adresu, ktorú žalovaný vo svojom ručiteľskom vyhlásení
uviedol. Právna skutočnosť odstúpenia od zmluvy o úvere nespôsobuje zánik záväzku t.j. nespôsobuje
zánik povinnosti splniť dlh (Rozsudok NS SR 2Obo33/2012). O povinnosti plniť z ručiteľského vyhlásenia

sa žalovaný 3/ (i žalovaný 4/) dozvedeli aj z doručenej žaloby, a i napriek tomu si svoj ručiteľský záväzok
do rozhodnutia súdu nesplnili. A preto im súd uložil povinnosť z ručiteľského záväzku zo dňa 25.6.1999,
t.j. splniť povinnosť dlžníkov, žalovaných 1/ a 2/ vrátiť neuhradenú istinu úveru i úroky z úveru. K
obrane žalovaných uviedol, že ust. § 570 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom záväzkového
právneho vzťahu zmluvou zrušiť ich doterajší záväzok a nahradiť ho novým záväzkom s tým, že doterajší

záväzok zaniká a dlžník je povinný splniť už nový záväzok, pričom subjekty doterajšieho právneho
vzťahu sa nemenia . Dohodu o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom možno platne uzavrieť,
akzáväzok,ktorýmábyťnahradený,jeplatný.Pojmovojetotižvylúčenénahradiťzáväzok,ktorýzanikol,
novým záväzkom, pretože tým zanikol aj záväzkový právny vzťah účastníkov. V posudzovanej veci
vzhľadom na účinky odstúpenia od zmluvy k novácii zmluvy o poskytnutí podpory (vo forme úveru) už
nemohlo dôjsť, pretože zmluva o poskytnutí podpory formou úveru doručením odstúpenia žalovaným

1/ a 2/ (dňa 1.8.2016) ako taká zanikla, doručením odstúpenia však ale povinnosť žalovaných podľa
ust. § 506 Obchodného zákonníka vrátiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi (a keďže sú v omeškaní i
s úrokmi z omeškania) nezanikla (Rozsudok NS SR 2Obo33/2012) . Súd bol však toho názoru, a to
najmä vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaných 1/a 2/ a vzhľadom na znenie nimi predloženého
listinného dôkazu - emailová odpoveď zo dňa 31.8.2016 zástupcu žalobcu o "storne odstúpenia od

úverovej zmluvy" (č.l. 45-46) že po odstúpení od zmluvy by prichádzalo do úvahy zo strany žalobcu ako
odstupujúcej strany odvolanie alebo zmena účinkov odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 349 Obchodného
zákonníka (a nie novácia). Z obsahu a znenia tejto emailovej správy je zjavné, že žalobca ako veriteľ
mal pristúpiť k "stornu odstúpenia od úverovej zmluvy" za súhlasu druhej strany a potom ako bude
podpísaný splátkový kalendár. A keďže žalovaní splnenie týchto podmienok nepreukázali, t.j. že tak

žalovaný 1/ ako i žalovaná 2/ súhlasili "so stornom" odstúpenia, že obaja žalovaní 1/ a 2/ podpísali
splátkový kalendár, pričom z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaní 1/ a 2/ nespochybnili vyplýva, že žalobca
vypracovalajdohoduktorábolažalovanýmajzasielaná,nebolavšakvrátenáanipodpísaná,súdtak mal
preukázané, že k odvolaniu ani k zmene účinkov odstúpenia od zmluvy o poskytnutí podpory nedošlo
a preto sú žalovaní 1/ a 2/ povinní žalobcovi vrátiť istinu i s úrokmi z úveru (a keďže sú žalovaní 1/

a 2/ v omeškaní, uplynula lehota 30 dní od prevzatia listiny - odstúpenia, sú povinní zaplatiť i úroky
z omeškania podľa zásad § 369 Obchodného zákonníka). Na základe týchto skutočností a záverov
vykonaného dokazovania súd žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom zo zmluvy o úvere a žalovaným 3/ a 4/
ako ručiteľom uložil povinnosť uhradiť žalobcovi zostatok istiny úveru i spolu s úrokmi, zohľadňujúc
čiastočné úhrady žalovanými, ktoré vykonali po podaní žaloby (v ktorej časti vo výške úhrad zobral

žalobca žalobu späť), okrem sumy 91,03 eur hradenej žalovanými 1/ a 2 / 9.5.2018, ktorú je žalobca
povinný na priznané plnenia započítať, s tým že ak dlh splní jeden z nich, povinnosť ostatných zanikne. A
keďže súd mal preukázané, že žalovaní dňa 9.5.2018 uhradili žalobcovi sumu 91,03 eur, čím v tejto časti
dlh (čiastočne splnili) ich záväzok voči žalobcovi zanikol (§ 324 Obchodného zákonníka) v tejto časti súd
žalobu zamietol. Žalobca na pojednávaní dňa 16.5.2018 uviedol, že nemá vedomosť o úhrade, avšak

žalovanýmipredloženýdôkazoúhradesumy91,03eur(dňa9.5.2018)žiadnymspôsobomnespochybnil
a do rozhodnutia súdu v tejto časti žalobu nezobral späť. Súd tiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie
peňažného plnenia vo výške 315,02 eur ako časť nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to z
dôvodu, že nejde náklady v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Lehotu na plnenie určil
súd podľa ust. § 232 ods. 3 CSP. Vec právne posúdil podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, § 349

Obch. zákonníka, § 570 Obč. zákonníka. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1
CSP a podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním v jeho vyhovujúcej časti a
v súvisiacej časti o trovách konania (výroky II. a IV.) napadli žalovaní, navrhujúc odvolaciemu súdu

jeho zmenu tak, že žaloba bude zamietnutá, bude im priznaná náhrada trov konania a vychádzajúc z
obsahuodvolaniaprípadnenavrhovaliurčiťlehotuplneniavsplátkach.Namietalisprávnosťskutkovýcha
právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie (odvolacie dôvody uvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), tvrdiac, že pred podaním žaloby došlo k zmene, novácii
pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá neumožňovala žalobcovi domáhať sa voči žalovaným

splateniazáväzkovvyplývajúcichzúverovejzmluvyjednorázovoprostredníctvompodanejžaloby.Pokiaľ
súd prvej inštancie dospel k odlišnému záveru, nie je tento správny. Žalovaní nemali ako preukázať,
že podpísali splátkový kalendár, čo im súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vytýka, pretože
žiadny takýto kalendár od žalobcu na podpis nedostali. Nemali totiž žiaden dôvod ho nepodpísať,keďže požadované zvýšené splátky úveru platia od predmetnej mimosúdnej dohody v roku 2016 až
do súčasnosti. Porušenie vlastných záväzkov možno považovať aj za odporujúce zásadám poctivého
obchodného styku.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, ako aj v následných reťaziacich
sa písomných podaniach v priebehu odvolacieho konania, navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Odvolacie dôvody považoval za účelové, nedôvodné. K uzavretiu dohody
v písomnej podobe, na ktorú poukazujú žalovaní, výsledkom ktorej mala byť novácia záväzku, nikdy

nedošlo. Žalobca teda nemohol zvážiť storno odstúpenia. V tomto smere poukázal na judikatúru v
skutkovo obdobných veciach. Zastával názor, že boli splnené všetky podmienky ustanovené v § 497
Obch. zákonníka pre to, aby žalobe bolo možné vyhovieť. Bolo nesporné, že žalobca ako veriteľ
poskytol finančné prostriedky žalovaným, títo si nesplnili svoje zmluvné povinnosti uhrádzať riadne a
včas mesačné splátky úveru, nezaplatili prislúchajúci zmluvný úrok, z ktorého dôvodu žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, úrokov, zákonných úrokov z omeškania i vrátenie istiny

po odstúpení od zmluvy. Tvrdil tiež, že právny vzťah medzi účastníkmi založený identifikovanou zmluvou
nemožno považovať za spotrebiteľský, podriadený režimu spotrebiteľského práva, v súvislosti s čím
poukázal tiež na početnú rozhodovaciu prax odvolacích súdov.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote strany

v spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutých častiach vydané
podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, dospejúc k záveru o potrebe zopakovať
dokazovanie nariadil vo veci pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP.

7. V priebehu pojednávania odvolacieho súdu odvolatelia uviedli, že trvajú na podanom odvolaní len
v časti týkajúcej sa lehoty plnenia prisúdeného nároku a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania
(časť vyhovujúceho výroku II. a súvisiaceho výroku IV.), vo zvyšnej časti svoje odvolanie smerujúce voči
vyhovujúcemu výroku II. o prisúdenom plnení vzali späť.

8. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

9. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

10. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom odvolateľa, ktorým môže vziať svoje odvolanie späť.
Na účinné späťvzatie odvolania sa vyžaduje len jeho späťvzatie v časovo ohraničenej dobe, t. j. kým
súd o podanom odvolaní nerozhodol. Po späťvzatí odvolania, odvolací súd rozhoduje už len o zastavení
odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací posúdil účinky späťvzatia odvolania v intenciách citovanej
právnej úpravy a dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné v rozsahu, ktorým bolo dotknuté
dispozitívnym úkonom odvolateľov zastaviť, keďže títo vzali späť svoje odvolanie vo vymedzenom
rozsahu skôr, než o ňom rozhodol odvolací súd.

12. V dôsledku vyššie uvedeného obmedzujúceho dispozitívneho úkonu odvolateľov, tak predmetom
prieskumu odvolacieho súdu zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie len v časti o lehote plnenia
prisúdeného nároku a v časti o náhrade trov konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o lehote plnenia (časť výroku
II.), je potrebné za použitia § 388 CSP zmeniť, keďže v tejto jeho časti neboli splnené predpoklady na
jeho potvrdenie, ani zrušenie a v súvisiacej časti o trovách konania (výrok IV.) ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcich častiach (výrok I. a III.)

nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli, rovnako ako vyhovujúci
výrokII.vrozsahuprisúdenéhoplneniaspoukazomnaužvyššieuvedenýdispozitívnyúkonodvolateľov.14. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil.

15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na nárokované plnenie žalobcovi v
zmysle výroku II. napadnutého rozhodnutia s tým, že pokiaľ ide o lehotu plnenia, túto stanovil ako
zákonnú trojdňovú.

16. Odvolatelia namietali, že sú splnené podmienky pre stanovenie inej lehoty na plnenie, ako zákonnej
trojdňovej, požadovali, ako spresnili na pojednávaní pred odvolacím súdom, splátky vo výške 100,- eur
mesačne dôvodiac okolnosťami sporu.

17. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní vyjadril súhlas so splnením povinnosti
žalovaných v navrhovaných splátkach po 100,- eur mesačne.

18. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

20. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá

začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a
súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým
sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú
časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej

odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína
lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde). Určenie dlhšej než trojdennej
lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony
súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby aj

sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom
či už na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, či na výšku prisúdenej čiastky, alebo na
iné okolnosti prípadu.

21. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných
prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude
posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku
svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným
celý dlh.

22. V posudzovanej veci súd prvej inštancie mal za to, že nie sú dôvody pre to, aby prisúdené plnenie
mohližalovanísplácať.Nadrámectoho,ževpriebehuodvolaciehokonaniasanatomtospôsobeurčenia
lehoty plnenia (rozumej v splátkach) v zásade strany dohodli, keď žalobca akceptoval požiadavku
odvolateľov umožniť im splácať prisúdený dlh v 100,- eurových mesačných splátkach, odvolací súd na

rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že plnenie v splátkach vzhľadom na okolnosti sporu,
ktoré neboli súdu prvej inštancie neznáme, korešponduje so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi
zmluvnými stranami, ako hlavným zmyslom súdneho konania, ktorým spôsobom naviac žalobca, keďže
nejde o fyzickú osobu, ani nemôže byť na svojich pomeroch ťaživým spôsobom dotknutý. Je síce
pravdou, že žalovaní porušili pôvodne zmluvne nastavenú platobnú disciplínu, čo viedlo k odstúpeniu

žalobcu od zmluvy, avšak je im potrebné prisvedčiť v tom, že následne mali snahu o usporiadanie tejto
záležitosti a v zásade podľa požiadavky žalobcu aj reálne začali dlh vo zvýšených splátkach splácať a
splácajú doposiaľ. Ich snahou nebolo dlhu ako takému sa vyhnúť, snažili sa len o dojednanie aj pre nich
z hľadiska osobnej situácie prijateľných podmienok, ktorý postoj podľa názoru odvolacieho súdu (naviacpri akceptácii splátok žalobcom), indikuje v prospech dôvodnosti zmeny napadnutého rozhodnutia v
časti o lehote plnenia.

23. S poukazom na vyššie uvedené v tomto smere považoval odvolací súd námietky odvolateľov za
dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za použ. § 388 CSP v časti o lehote plnenia zmenil tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. Za vecne správne vyhodnotil odvolací súd však rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania

(výrok IV.), ktorým bol priznaný žalobcovi vzhľadom len na nepatrný neúspech (v zamietajúcej časti) a
procesné zavinenie žalovaných na čiastočnom zastavení konania, plný nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným (§ 256, ods. 1, § 255 ods. 1,2 CSP). Odvolatelia okrem väzby na nimi pôvodne
požadované plné zamietajúce rozhodnutie, žiadne konkrétne námietky voči tejto časti rozhodnutia
neprodukovali a vezmúc do úvahy prakticky plný úspech žalobcu, pri absencii ďalšej argumentácie
žalovaných, nebolo možné vyhodnotiť toto rozhodnutie v medziach odvolania za iné, ako vecne správne

a toto v uvedenej časti za použ. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. O výške trov vzniknutých pred súdom
prvej inštancie (samozrejme dôvodne a účelne vynaložených) bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodovať vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP),

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo, keďže obe v odvolacom konaní zaznamenali
čiastočný úspech.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).