Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209940
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117209940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD, s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO 50 361 368 proti žalovanej A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom S. XXX o zaplatenie 327,59 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 11Csp/91/2017-75
zo dňa 02. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 327,59 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 327,59 eur od 08.10.2009 do zaplatenia,
a to v splátkach po 25,- eur mesačne, vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania dlhu, pričom omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia /výrok I./, vo zvyšku uplatneného
úroku z omeškania žalobu zamietol /výrok II./ a nakoniec rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 100% o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 327,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy istiny 327,59 eur odo dňa 07.10.2009 do zaplatenia titulom neuhradenej dlžnej
sumy zo zmluvy o úvere. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 19.11.2008 uzavreli právny
predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. č. 2182248708. Podľa nej
veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť
v 70 mesačných splátkach po 9,89 eur (298,- Sk) vždy k 19. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti
prvej splátky bol 19.12.2008. Zmluvné strany si nedohodli poistenie úveru, úroková sadzba bola 29 %
ročne, výška RPMN bola 39,23 %, celková výška nákladov bola 387,48 eur (11.673,35 Sk). Podľa bodu

3.11 písm. a) VOP ak dôjde porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo dohody zo strany klienta
a/alebo ak omeškanie klienta s plnením splátok dohodnutých v zmluve o úvere trvá viac ako 10 dní,
je banka oprávnená postupovať podľa bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu
3.12 písm. b) VOP ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 3.11 tejto časti VOP, banka je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky zo zmluvy o úvere pred
termínom konečnej splatnosti. Klient je povinný splatiť pohľadávku banky v lehote, ktorú banka určí v

oznámení doručenom klientovi. Z výpisu aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.11.2010 vyplynulo, že veriteľ
poskytol žalovanej úver v sume 331,94 eur, pričom žalovaná celkovo splatila sumu 4,35 eur a nesplatená
istina je v sume 327,59 eur. Z výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 30.07.2009 vyplynulo, že právnypredchodca žalobcu - veriteľ požiadal žalovanú o úhradu nedoplatku, dlžnej sumy vo výške 39,56 eur
spolu s poplatkom za upomienku vo výške 24,90 eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Z výzvy na
splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 07.10.2009 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - veriteľ

požiadal žalovanú o úhradu dlžnej sumy 414,52 eur pozostávajúcej z dlžnej istiny v sume 327,59 eur,
úroku v sume 48,75 eur, poplatkov za upomienku v sume 38,18 eur, z dôvodu, že podstatným spôsobom
porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. 2182248708 zo dňa 19.11.2008, v dôsledku čoho sa stal úver
ku dňu 07.10.2009 predčasne splatným v celom rozsahu. Výzvu žalovaná prevzala dňa 15.10.2009.
Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 61Er/379/2014 vyplynulo, že spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o.

podala návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.zn. PV-C/1011/0486 zo
dňa 10.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2013 a vykonateľnosť dňa 30.07.2013.
Súdny exekútor podal dňa 24.01.2014 žiadosť o udelenie poverenia. Uznesením č.k. 61Er/379/2014-
44 zo dňa 07.10.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/16/2014-63 zo
dňa 13.08.2015, právoplatným dňa 26.08.2015, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by
mohol byť exekučným titulom. Uznesením č.k. 61Er/379/2015-70 zo dňa 17.12.2015, právoplatným dňa
11.01.2016, súd exekučné konanie zastavil. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 565 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že posúdením výsledkov vykonaného dokazovania
podľa uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Napriek tomu,
že žalovaná pohľadávka voči žalovanej bola žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi priznaná

rozhodcovským rozsudkom, na základe tohto rozsudku nie je materiálne vykonateľná, nakoľko Okresný
súd Trenčín žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe
nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom a exekučné konanie
zastavil. Žalobca si tak na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku uplatňovanú pohľadávku

nemôže exekučne vymáhať a vydanie tohto rozhodcovského rozsudku nepredstavuje pre rozhodnutie v
tomto konaní prekážku rozhodnutej veci. Súd po oboznámení sa s predloženými listinami mal za to, že
medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy o úvere vznikla právnemu predchodcovi
žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanej úver a žalovanej vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa

dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaná ako dlžník
akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet
zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou
zaviazala. Súd uzavretú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona

č. 258/2001 Z.z.. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti podľa bodu 3.11. písm. a) VOP
riadne a včas, využil právny predchodca žalobcu svoje právo dojednané v bode 3.12. písm. b) VOP
a vyhlásil v súlade § 565 Občianskeho zákonníka mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 07.10.2009, čo
žalovanej oznámil listom zo dňa 07.10.2009. Žalobca sa od žalovanej domáha v časti uplatňovanej istiny
len toho, na čo má vo vzťahu k žalovanej právo a jeho nárok na zaplatenie dlžnej istiny súd posúdil ako

dôvodný v celom rozsahu. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu istiny
327,59 eur uhradila, súd žalovanú zaviazal na jej zaplatenie. Žalovaná nepoprela žalovaný nárok ani ho
nespochybnilaprávnerelevantnýmiskutočnosťami.Zdôvoduomeškaniažalovanejsplatenímúverusúd
v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalobcovi
priznal aj úrok z omeškania v uplatňovanej výške 9 % ročne zo sumy dlžnej istiny 327,59 eur odo dňa

nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 08.10.2008 do zaplatenia dlhu. V
ostatnej časti uplatneného úroku z omeškania( uplatnené od 07.10.2008) súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1, 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/. Úspešnému žalobcovi, ktorý mal
neúspech len v nepatrnej časti uplatneného príslušenstva /úrok z omeškania uplatnený od 07.10.2008

a priznaný od 08.10.2008/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Lehotu na splnenie uloženej
peňažnej povinnosti súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP vzhľadom na sociálne pomery žalovanej, ktorá
poberáinvalidnýdôchodokzktoréhosúvykonávanémaximálnezákonnézrážky.Malzato,ževykonanie
plnenia v splátkach po 25,- eur mesačne nebude mať negatívny dopad na majetkovú sféru žalobcu,nezhorší jeho pomery, keďže žalobca so splátkami súhlasil a vytvorí reálnu možnosť na zaplatenie dlžnej
sumy. Zároveň určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určil vo výroku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého

plnenia.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že od žalobcu si žiadne peniaze
nepožičala. Mala dlh voči spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. v sume 589,47 eur, ktorý si už ale dňa
21.11.2018 splatila zrážkami z invalidného dôchodku.
3. K svojmu odvolaniu žalovaná pripojila oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.07.2018, z ktorého

vyplynulo, že žalovanej je na základe príkazu na začatie exekúcie vydaného dňa 13.02.2013 súdnou
exekútorkou Mgr. Janou Virličovou zrážané z jej dôchodku 36,04 eur na úhradu vymáhanej pohľadávky
oprávneného PRO CIVITAS s.r.o. 589,47 eur /neprednostná pohľadávka/, 6,65 eur /úrok z omeškania/,
83,48 eur /úrok z omeškania/, 1.377,65 eur /náklady spojené s uplatnením pohľadávky/.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a §

380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo
výroku I. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku uplatneného
úroku z omeškania zamietnutá, odvolaním napadnutý nebol a preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej

inštancie právoplatný a týmto rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/.
7. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 327,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 327,59 eur od 08.10.2009 do zaplatenia, a to v splátkach po 25,- eur mesačne, vždy do konca
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku

až do vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia, dospel odvolací súd po preskúmaní k záveru, že súd prvej inštancie pri tomto rozhodnutí
vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli,
neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam
žalovanej dodáva nasledovné:

8. Pokiaľ žalovaná namieta, že od žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. si žiadne peniaze nepožičala,
musí odvolací súd uviesť, že toto ani súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku netvrdí. Z listinných
dôkazov, ktoré žalobca v spore predložil je zrejmé, a uviedol to v rozsudku aj súd prvej inštancie, že
žalovaná ako dlžník uzatvorila zmluvu o úvere s veriteľom-Poštovou bankou, a.s., ktorá jej peňažné
prostriedky dojednaného úveru poskytla. Menovaná banka však neskôr preukázane svoju pohľadávku

nasplatenieúveruvočižalovanejpostúpilapísomnouzmluvouopostúpenípohľadávoknaďalšísubjekt/
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED/, ktorý ju potom postúpil spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o, ktorá ju
postúpila spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a tá ju nakoniec postúpila žalobcovi. Všetky
písomné zmluvy o postúpení pohľadávky preukazujúce uvedený rad postúpení z Poštovej banky, a.s. až
nažalobcubolivsporepredložené.Žalobca,ajkeďneboltýmsubjektom,ktorýreálnežalovanejpeňažné

prostriedky úveru poskytol, sa tak stal na základe radu postúpení pohľadávky veriteľom žalovanej,
oprávneným požadovať od žalovanej splnenie jej dlhu zo zmluvy o úvere.
9. Čo sa týka druhej uplatnenej odvolacej námietky žalovanej, že ona už svoj dlh splnila, resp. ho plní
exekučnými zrážkami z dôchodku v prospech oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., ani tu nebolo odvolanie
žalovanej dôvodné. Dlh, ktorý si žalovaná splnila, resp. plní v exekúcii, nie je ten dlh, ktorý je predmetom

tohto sporu. Tieto dlhy majú odlišnú výšku, keď istina exekučne vymáhaného dlhu je 589,47 eur a
predmetom tohto sporu je dlh s istinou 327,59 eur. Ďalej je zrejmé, že zatiaľ čo exekučne vymáhaný
dlh musel byť exekučným titulom veriteľovi priznaný pred 13.02.2013 /kedy už súdna exekútorka vydala
exekučný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy žalovanej/, tak dlh, ktorý je predmetom tohto
sporu bol veriteľovi priznaný až rozhodcovským rozsudkom zo dňa 10.05.2013, pričom tento následne

ani nebol predmetom exekúcie, keď uvedený rozhodcovský rozsudok bol exekučným súdom posúdený
ako nulitný pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Podľa odvolacieho súdu je teda zrejmé, že sa jedná
o dva rozličné dlhy žalovanej.10. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal proti
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania
preukázane nevznikli.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).