Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215506
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116215506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, Vyšná
Hutka 040 18, IČO: 36 668 451, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., Kmeťová 26,
Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 362,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/4/2017-146 zo dňa 24.5.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 362,65 eur, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 274,50 eur od 3.4.2016 do zaplatenia,
5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 88,15 eur od 27.3.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 14.7.2016 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 362,65 eur,

5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 274,50 eur od 3.4.2016 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 88,15 eur od 27.3.2016 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
18.11.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle H. P., B.: O.
XXX C., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej: P.. N. M.. Poškodená mala v čase uvedenej
škodovej udalosti uzatvorenú poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel u žalovaného.
Škodová udalosť bola žalovanému riadne oznámená dňa 24.11.2015 (ďalej len škodová udalosť č. 1).
Dňa 16.9.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. C.,

B.: O. XXX I., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: E. U.. Predmetnú škodovú udalosť
spôsobil vodič motorového vozidla s EČ: H. XXX Y., ktorého vlastníčkou je Ľ. O. a ktorá mala v čase
uvedenej škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (ďalej len PZP). Škodová udalosť bola žalovanému riadne
ohlásená dňa 16.9.2015 (ďalej len škodová udalosť č. 2).

3. Poškodení dali svoje motorové vozidlá opraviť k žalobcovi. Poškodenému v dôsledku škodovej

udalosti č. 1 bolo oznámené, že dňa 18.3.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu
predložený výpočet výšky plnenia. Poškodenému v dôsledku škodovej udalosti č. 2 bolo oznámené,
že dňa 11.3.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia.
Fakturovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti č. 1predstavovala sumu vo výške 1.005,43 eur s DPH. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky
564,96 eur s DPH. Podľa vyjadrenia likvidátora boli krátené náklady na mechanické a lakovacie
práce vzhľadom na to, že opravu vykonal neautorizovaný servis a v tejto súvislosti žalovaný priznal

normohodinu len vo výške 23,- eur/NH s DPH, pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 274,50
eur. Fakturovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti č. 2
predstavovalasumuvovýške618,25eursDPH.Sumauznanážalovanýmvšakbolaibadovýšky490,10
eur s DPH. Podľa vyjadrenia likvidátora boli krátené náklady na mechanické a lakovacie práce vzhľadom
na to, že opravu vykonal neautorizovaný servis a v tejto súvislosti žalovaný priznal normohodinu len

vo výške 20,- eur/NH s DPH, pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 88,15 eur. Žalovaným
neuznaná suma zo škodových udalostí v celkovej výške 362,65 eur bola poškodenými postúpená na
žalobcu Zmluvami o postúpení časti pohľadávky zo dňa 6.4.2016 a zo dňa 14.3.2016. Žalovaný teda v
oboch prípadoch krátil poistné plnenie z dôvodu, že nepriznal náklady na práce (NH/eur) v plnej výške.
Hodinovásadzbaúčtovanáautoservisom(vrátaneDPH)priopravemotorovéhovozidlaH.P.predstavuje
sumu 25,- eur/NH bez DPH, t.j. 30,- eur/NH s DPH, a pri vozidle Š. C. predstavuje sumu 22,- eur/NH

bez DPH, t.j. 26,40 eur/NH s DPH. Tieto sumy neprevyšujú sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre
konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj zákonné úroky z omeškania z dlžných
súm, nakoľko mal za to, že ich neuhradením sa žalovaný dostal do omeškania.

4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že žaloba je nedôvodná. Namietal,

že prešetril poistnú udalosť pri poškodení motorového vozidla H. P. a na základe toho rozhodol
o poskytnutí poistného plnenia podľa prepočtu nákladov v systéme AUDATEX, ktoré zodpovedá
primeraným nákladom na opravu vozidiel v súlade s článkom IX. bod 2. písm. a) veta prvá zmluvných
dojednaní pre havarijné poistenie. Zároveň poukázal na článok IX. bod 4 zmluvných dojednaní, podľa
ktorého si žalovaný vyhradzuje právo pri výpočte náhrady škody uplatniť ceny platné v určenej opravovni

žalovaného. V prípade poškodenia motorového vozidla Š. C., hradil žalovaný iba preukázané nároky
na náhradu škody vzniknutej poškodením veci, podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je žalovaný povinný uhradiť iba tzv. skutočnú škodu, pričom
faktúra za opravu vozidla nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody.

5. Žalobca v priebehu konania tvrdil že, kalkulačný program žalovaného nie je objektívnym nástrojom pre
výpočet výšky opravy a likvidátor má možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko
môže vkladať a vyberať rôzne parametre. Keďže právny predchodca žalobcu si nedal opraviť vozidlo
H. P. v určenej opravovni, žalovaný pri stanovení výšky normohodiny za mechanické a lakovacie práce

vychádzal aj zo skutočnosti, že sa jednalo o neznačkový servis a preto priznal iba sadzbu 23,- eur s DPH
za hodinu mechanických a lakovacích prác. Zo strany žalovaného však nedošlo k určeniu opravovne,
kde sa má oprava vykonať. Žalovaný ani nepreukázal, že z jeho strany došlo k určeniu opravovne, kde
sa má oprava vozidla vykonať. Poisťovňa tak nevyužila svoje právo určiť „opravovňu“, v ktorej sa mala
oprava vykonať. Navyše podmieňovanie výplaty poistného plnenia vykonaním opravy poškodeného

motorového vozidla výlučne v opravovni určenej poisťovňou možno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Poistený zveril opravu poškodeného motorového vozidla H. P. žalobcovi,
ktorý má v predmete podnikania opravu motorových vozidiel. Keďže žalovaný nepostupoval v súlade
s článkom IX bod 4. zmluvných dojednaní, aj v prípade, ak by určil opravovňu v zmysle zmluvných

dojednaní, nemožno ustanovenie druhej vety článku IX bod 4 zmluvných dojednaní aplikovať, nakoľko
toto možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú majú súdy prihliadať z úradnej moci.
Žalovanýnavyšenepostupovalprivýpočtepoistnéhoplneniavzmyslečl.IXbod4a2písm.c)zmluvných
dojednaní, keďže poistné plnenie vyčíslil použitím systému AUDATEX. Z kalkulácie opravy predloženej
žalovaným vyplýva, že žalovaný určil náklady na lakovanie tzv. systémom AZT. Žalovaný preto za

lakovací materiál nepriznal poistenému sumu 133,80 eur, pričom o túto sumu krátil poistné plnenie.
Lakovacímateriáljevypočítanýzaritmetickéhopriemeruzohľadnenýchvýrobcovlakovaciehomateriálu,
čiže ak je použitý drahší lak, alebo lak od iného výrobcu, AUDATEX túto skutočnosť nezohľadní a
„nahodí“ iba priemernú cenu. Táto skutočnosť sa prejaví v tzv. lakovacej konštante, ktorú žalovaný
dáva vo výške 100 % - 110 %, pričom výrobcovia vozidiel ako aj lakovacích materiálov (dokonca

aj distribútori jednotlivých kalkulačných programov) odporúčajú pri metalíze (ako to je aj v prípade
motorového vozidla zn. H. P.) lakovaciu konštantu od 130 % do 150 %. V prípade opravy motorového
vozidla Š. C. žalovaný po vykonanej kalkulácii systémom AUDATEX zistil neprimerane účtovanú cenu
náhradného dielu ako aj neprimerane účtovanú prácu. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia §442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je
nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch
vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť

hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v
plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre
správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. Podľa
§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, už samotným vznikom škody na
motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Žalovaný je povinný

uhradiťskutočnúškodu,ktorávzniklapoškodenímmotorovéhovozidla.Skutočnáškodamábyťpriznaná
vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už
samotným vznikom škody, s ktorou sa žalovaný mal možnosť presvedčiť už pri vykonanej obhliadke
poškodeného motorového vozidla, a nie až opravou poškodeného motorového vozidla (§ 797 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej
škody. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného

poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný
za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať
všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do
predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp.
poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal

uvedeniamotorovéhovozidladostavuprednehodou.Nepochybneúčelomzákonajetakýpostup,abysa
poškodenému, resp. žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode
aj so spravodlivým výkladom zákona. V prípade oboch poistných udalostí, poistné plnenia boli krátené z
dôvodu nepriznania ceny za normohodinu práce vo výške vyfakturovanej autoservisom vykonávajúcim
opravu poškodených motorových vozidiel. Nie je možné pripustiť, aby žalovaný bezdôvodne a svojvoľne

znižoval hodinovú sadzbu za vykonanú prácu toho - ktorého servisu, najmä, ak servis/žalobca účtuje
za svoju prácu v prípade opravy vozidla H. P. sumu 30,- eur/NH (25 eur/NH bez DPH), resp. v prípade
opravy vozidla Š. C. si účtuje sumu 26,40 eur/NH (22 eur/NH bez DPH) a priemer na trhu v regióne
opravcu v prípade oboch vozidiel je cca 30 eur/NH s DPH, nakoľko v daných prípadoch ide o primerané
náklady na opravu, keďže hodinová sadzba žalobcu v žiadnom prípade nepresahuje sumu obvyklú v

danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Preto je nedôvodné, ak žalovaný krátil
predmetné poistné plnenia z dôvodu, že oprava nebola vykonaná v servise určenom poisťovňou (tzv.
autorizovanom, alebo zmluvnom servise).

6. Žalovaný v konaní zotrval na svojom zamietavom stanovisku k uplatnenej pohľadávke. Uviedol, že

žalobca predložil cenníky iných autoservisov, z čoho sa snaží vyvodzovať adekvátnosť' ceny práce
seba, ako neautorizovaného servisu, a to poukazovaním na cenu práce oficiálneho autorizovaného
servisu (Qalt, AUTO GABRIEL, Moris, Porsche Inter Slovakia), čo je v rozpore s elementárnou logikou.
Tieto cenníky sú cenníky autorizovaných opravovní, ktoré na rozdiel od žalobcu majú od výrobcu
poskytnutú autorizáciu na opravu vozidiel opravy ktorých vykonávajú, pričom žalobca nie je oficiálnym

autorizovaným servisom vozidiel, a preto aj cenu ich práce nemožno porovnávať. Žalobca nepredložil
žalovanému ani súdu doklad o úhrade faktúry č. 20160024, ktorý by preukazoval skutočne vynaloženie
finančných prostriedkov zo strany poškodeného na opravu motorového vozidla Š. C.. Absenciou
skutočnej úhrady týchto nákladov nemohlo dôjsť zo strany poškodeného k zníženiu jeho majetku a
teda nemohlo tu dôjsť v jeho prípade ani k vzniku skutočnej škody na jeho strane. V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25Cdo/986/2001 zo dňa 20.2.2003.
Nakoľko žalobca nepreukázal samotný vznik škody na strane poškodeného vo forme zníženia jeho
majetku, nepreukázal ani vznik skutočnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému. Keďže v čase
podania žaloby nebol preukázaný vznik škody na strane poškodeného, nemohla byť platná ani Zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2016, od ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na

podanie žaloby. Vzhľadom na to, žalovaný nemôže byť ani v omeškaní s plnením jej náhrady.

7. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav o vzniku a šetrení škodových udalostí tak ako to uviedli
strany sporu vo svojich písomných podaniach. Vec právne posúdil podľa §§ 34, 35 a 37 Občianskeho
zákonníka, upravujúce právne úkony, §§ 788 ods. 1, 3 a 790 Občianskeho zákonníka, upravujúce vznik

poistného vzťahu a druhy poistenia, § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka o písomnej forme právnych
úkonov týkajúcich sa poistenia, ďalej podľa § 797 Občianskeho zákonníka o osobe, ktorá má v prípade
vzniku poistnej udalosti právo na plnenie poistiteľa, § 799 Občianskeho zákonníka o povinnostiach
poisteného,ktorévyplývajúzuzavretejpoistnejzmluvy.Ďalejpodľa§442ods.1Občianskehozákonníkao povinnosti uhradiť skutočnú škodu, § 526 Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky a § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka o nárokoch vzniknutých z omeškania, § 4 ods. 1 a 2 písm. b), § 6, §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o práve
poisteného voči poisťovateľovi, náležitostiach poistnej zmluvy a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu
poškodenému.

8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na článok IX. bod 2 zmluvných dojednaní žalovaného, podľa

ktorého po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo
znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované
podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu,
prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom;
b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný
typ a značku v opravovniach SR a článok IX. bodu 4 zmluvných dojednaní žalovaného, kde poisťovňa

si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná
v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej
opravovni.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že došlo ku škodovým

udalostiam, v dôsledku ktorých boli poškodené predmetné motorové vozidlá H. P. a Š. C.. Predmetné
škodové udalosti bola riadne ohlásené u žalovaného, s ktorým mal poškodený v prípade motorového
vozidla H. P. uzavreté havarijné poistenie a v prípade motorového vozidla Š. C. v čase škodovej udalosti
mal škodca ako poistený uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poškodení si dali opraviť vozidlá v servise žalobcu.

10. Náklady na opravu motorového vozidla H. P. predstavovali sumu 1.005,43 eur z faktúry č. 20160030,
kdežalobcaúčtovalnormohodiny25,-eur/NHbezDPH.Poukončeníšetreniapoistnejudalostižalovaný
poukázal na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 564,96 eur. Z toho priznal normohodinu vo výške
23,- EUR/NH s DPH, krátil poistné plnenie o sumu 140,70 eur za neprimerane účtovanú prácu a o sumu

133,80 eur za neprimerane účtovaný lakovací materiál a spoluúčasť vo výške 165,97 eur. Zmluvou o
postúpení časti pohľadávky zo dňa 6.4.2016 bola postúpená pohľadávka voči žalovanému na žalobcu
vo výške 274,50 eur (140,70 eur + 133,80 eur).

11. Náklady na opravu motorového vozidla Š. C. predstavovali sumu 618,25 eur z faktúry č. 20160024,

kdežalobcaúčtovalnormohodiny22,-eur/hodbezDPH.Poukončeníšetreniapoistnejudalostižalovaný
poukázal na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 490,10 eur. Z toho priznal normohodinu vo výške
20,- eur/hod s DPH, nepriznal aj neprimerane účtovanú cenu náhradného dielu a zároveň znížil poistné
plnenie o 40,- eur v zmysle zápisu z obhliadky, teda krátil poistné plnenie o sumu 88,15 eur a o sumu
40,- eur. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.3.2016 bola postúpená pohľadávka voči

žalovanému na žalobcu vo výške 88,15 eur.

12. Z cenníkov predložených žalobcom v roku 2012, resp. 2013 vyplýva, že tieto monitorujú ceny
normohodín obvyklé v košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla. Z nich vyplýva,
že cenník lakovacích prác a mechanických prác pre osobné motorové vozidlá H. P.B. je v rozmedzí 30,-

eur až 36,- eur s DPH. Cenník lakovacích prác a mechanických prác pre osobné motorové vozidlá Š.
C. je v rozmedzí 30,- eur až 45,42 eur s DPH.

13. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného v tom, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že nepredložil doklad o úhrade faktúry č. 20160024 a

tým nepreukázal samotný vznik škody na strane poškodeného vo forme zníženia jeho majetku, teda
nepreukázal ani vznik skutočnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému, ktorá mala byť predmetom
postúpenia na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.3.2016. K povinnosti predložiť
doklad o úhrade faktúry mal súd prvej inštancie za to, že povinnosť predložiť takýto doklad nemá oporu
v zákone a je vyslovene v rozpore so samotnou podstatou poistenia, ako aj v rozpore s praxou poisťovní.

Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným totiž predstavuje nárok
vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v konaní vznikol krátením časti poistného plnenia,
ktoré si uplatnil poškodený/poistený na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového
vozidla so žalovaným, resp. nárokom na náhradu škody za poisteného z PZP a ktoré boli postúpenéna žalobcu zmluvami o postúpení časti pohľadávky. Zmluvami o postúpení časti pohľadávky zo dňa
6.4.2016 a zo dňa 14.3.2016 postupcovia, t.j. veritelia postúpili svoje pohľadávky voči žalovanému, t.j.
sumu vo výške 274,50 eur s príslušenstvom, ako rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a

škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) a sumu vo výške 88,15 eur s príslušenstvom, krátenú
a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 20160024, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou
servisu) a škodou reálne zaplatenou žalovaným. Žalovaný pritom uhradil iba časť sumy uvedenej v
týchto faktúrach. Časť poistného plnenia, vo výške špecifikovanej v zmluvách o postúpení pohľadávky
ostala zo strany žalovaného neuhradená.

14. Súd prvej inštancie uviedol, že zoznam zmluvných autoservisov žalovaného sám o sebe, môže mať
pre poškodeného, ktorý bol v danom prípade aj spotrebiteľom, iba odporúčací charakter. Vyhradzovanie
si práva určiť poisťovňou servis, kde sa má oprava poškodeného vozidla vykonať spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami a je to zároveň diskriminačné
voči poisťovňou neurčeným (nezmluvným) autoservisom čo je obmedzovaním hospodárskej súťaže.

Vyhradzovanie si práva určiť poisťovňou servis, kde sa má oprava poškodeného vozidla vykonať a
následné ničím nepreukázané, riadne neodôvodnené krátenie ceny práce uvedené iba v Oznámení
žalovaného o poistnom plnení súd považoval za svojvoľné krátenie ceny práce žalovaným.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca cenníkmi preukázal obvyklú cenu lakovacích prác

a mechanických prác pre osobné motorové vozidlá H. P.B. v rozmedzí 30,- eur až 36,- eur s DPH a pre
osobné motorové vozidlá Š. C. v rozmedzí 30,- eur až 45,42,- eur s DPH , teda servis vykonávajúci
opravu daného motorového vozidla neprekročil cenu normohodín obvyklú v košickom regióne pre
príslušný typ a značku motorového vozidla, keď fakturoval cenu prác pre vozidlo H.S. P. vo výške 30,-
eur s DPH a pre vozidlo Š. C. vo výške 26,40,- eur s DPH.

16.Súdprvejinštanciepretovyhovelžalobeauložilžalovanémuuhradiťpoistnéplnenievovýške274,50
eur a sumu 88,15 eur so zákonnými úrokmi z omeškania, keďže žalovaný sa dostal s ich úhradou do
omeškania.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

18.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Navrholabyodvolací
súdnapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobuzamietne,aleboabyrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvej

inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p./; súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e)

C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /
§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to predložením cenníka opráv
žalobcu z obdobia, kedy vykonal opravu predmetných poškodených motorových vozidiel. Poukázal,

že žalobca vyvodzoval adekvátnosť ceny práce seba ako neautorizovaného servisu poukazovaním
na cenu práce cenníkmi autorizovaných opravovní, ktoré ceny nie je možné porovnávať. Cenník
žalobcu pritom predstavuje skutočnosť podstatnú pre kompletné a zrejmé ustálenie skutkového základu
sporu. Nevykonanie uvedeného dôkazu je arbitrárne aj vo vzťahu k návrhu na vykonanie dôkazu
žalobcu a to oboznámením likvidačných spisov žalovaného, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel.

Vyššie uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo žalovanému znemožnené uskutočnenie jemu
patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie tým, že sa vôbec nezaoberal uvedenou argumentáciou žalovaného, zároveň nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, čo zakladá inú vadu konania. Súd prvej inštancie zároveň vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia, keď odignoroval argumentáciu žalovaného, že poistený síce mal

možnosť zvoliť si sám autoservis, v ktorom vykoná opravu motorového vozidla, avšak v takom prípade
mal povinnosť rešpektovať postup poisťovateľa pri výplate poistného plnenia uvedený v článku IX.
bod 4 zmluvných dojednaní, podľa ktorého poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej
sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňapri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. V prípade opravy motorového
vozidla H. P.B. poistený prevzal zoznam zmluvných opravovní žalovaného, no napriek tomu si zvoli
vlastný autoservis a preto musí počítať s preverením účelnosti vyúčtovaných nákladov za opravu na

základe zmluvne dohodnutého postupu poisťovne. Súd prvej inštancie tak pri právnom posúdení síce
uplatnil článok IX. bod 2 zmluvných dojednaní, avšak bez ďalšieho vysvetlenia odignoroval článok
IX. bod 4 zmluvných dojednaní, ktorý bol pre posúdenie výšky normohodiny podstatný. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie
posúdil ako platné postúpenie pohľadávky v prípade opravy motorového vozidla Š. C. zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2016, ktorú platnosť namietal žalovaný, keďže poukazoval, že
žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry č. 20160024, ktorý by preukazoval skutočne vynaloženie
finančných prostriedkov zo strany poškodeného. Absenciou skutočnej úhrady týchto nákladov nemohlo
dôjsť zo strany poškodeného k zníženiu jeho majetku a teda ani k vzniku skutočnej škody na jeho strane.
Tým nebol preukázaný ani vznik skutočnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému a nemohla byť
platná ani zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2016, od ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu

legitimáciu v konaní. V prípade škodovej udalosti na motorovom vozidle Š. C. sa pritom jedná o nárok na
náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b) č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla a nie nárok na poistné plnenie vyplývajúci napr.
zo zmluvy o havarijnom poistení.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol,
že žalovaný nepriznal žalobcovi sumu spolu vo výške 362,65 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
nákladmi na opravu vyčíslenými vo faktúre servisu č. 20160024 a č. 20160030 a nákladmi, ktoré
určil žalovaný. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia doložili žalovaným požadované doklady a
k žiadnemu porušeniu povinností zo strany žalobcu, resp. poškodených nedošlo. Poškodení splnili

všetky povinnosti vyplývajúce im zo zákona, ako aj zo zmluvy. Poukázal na ustanovenie § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorého zmyslom a účelom je zaistiť, aby poškodenému bola v plnej miere
vykompenzovaná majetková ujma. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže
sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je
vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry (NS ČR sp. zn. 25Cdo 347/2000) nie je podstatné, či

poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako
poškodený s vecou naloží. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy.
Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená
zásahom škodcu. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto
iný spôsobil škodu. Zníženie nákladov za prácu žalovaným z dôvodu neuznania výšky normohodiny

fakturovanej žalobcom žalovaný doposiaľ relevantne neodôvodnil. Zároveň takéto „krátenie“ nemá ani
oporu v zákone. K odvolacím dôvodom žalovaného žalobca uviedol, že tieto sú nedôvodné. Nie je nutné,
aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaná s ohľadom na
okolnosti každého prípadu. Cena účtovaná žalobcom ako servisom neprevyšovala ceny iných servisov

v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla. To, že išlo aj o cenníky tzv. autorizovaných servisov,
nič nemení na tom, že žalobca svoj nárok preukázal. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov
nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal, že súd prvej
inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku, že upustil od ďalšieho dokazovania, keďže mal nárok žalobcu
nepochybne preukázaný už z iných vykonaných dôkazov. Rozsudok súdu prvej inštancie tak nebol

nedostatočneodôvodnený.Zobsahulikvidačnéhospisunevyplývaskutočnosť,žebyvprípadeškodovej
udalosti na motorovom vozidle H. P.B. došlo zo strany žalovaného k určeniu opravovne, kde sa má
vykonať oprava vozidla. Žalovaný tak nepostupoval v súlade s článkom IX. bod 4 zmluvných dojednaní,
keďže opravovňu poistenému neurčil. Navyše žalovaný ani neuplatnil ceny platné v určenej opravovni
ale poistné plnenie určil v súlade so svojou kalkuláciou vyhotovenou programom AUDATEX. Požiadavka

žalovaného, aby žalobca predložil doklady o úhrade faktúry vystavenej žalobcom za opravu motorového
vozidla nemá oporu v zákone, prieči sa princípom spravodlivosti a je vyslovene v rozpore aj s praxou
poisťovní. Z ustanovení § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP nevyplýva, že
by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi doklad o úhrade
nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou/škodovou udalosťou. Ak by poškodený

musel najprv uhradiť náklady a tak žiadať ich preplatenie, poprel by základný význam a účel samotného
povinného zmluvného poistenia, ako aj princíp spravodlivosti. Nárok na náhradu škody, resp. poistné
plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Tedanie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto)
uhradí škodu.

20. Žalovaný v odvolacej replike, doručenej po stanovenej lehote určenej súdom prvej inštancie, v
podstate zopakoval dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Poukázal, že v prípade škodovej udalosti na
motorovomvozidleŠ.C.nejdeonároknapoistnéplnenie,alenároknanáhraduškodyvzmysle§15ods.
1 ZoPZP. Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného, teda ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné

vynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošléhostavu(uznesenieNSSRsp.zn.4MCdo23/2008).Ak
poškodený neuhradil faktúru vo výške ako ju vystavil žalobca, nedošlo k zmenšeniu majetkového stavu
poškodeného v takej výške. Majetkové hodnoty, ktoré neboli vynaložené tak nepredstavujú skutočnú
škodu. Zo strany žalovaného nebolo uplatnené krátenie poistného plnenia v zmysle § 799 Občianskeho
zákonníka.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

22. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) C.s.p..
Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posudzoval relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v

kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria
vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorémudospel,pričomkcelkovejpresvedčivostirozhodnutiasúduprvejinštancievedieajto,žepremisy
zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale
aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v
súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie
rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej
inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre
opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného
súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím
vlastným (I. ÚS 188/06). Jedným z dôvodov podaného odvolania bolo, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí
Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné

súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich
skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich
súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými
slovami na to, aby závery boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale
v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z
materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne
konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS
76/07). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre
odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú

presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu
vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil.

27. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

28. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.3.2016, ktorou žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči
žalovanému vo výške 88,15 eur s príslušenstvom je neplatná, keďže žalobca nepredložil doklad o
úhrade faktúry č. 20160024, ktorý by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo

strany poškodeného. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť.

29. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť
vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá
okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému

pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.

30. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ

za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri
ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú

zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného poskytnúť
poškodenému poistné plnenie, teda nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody.
V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia
poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného
poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu

poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za
opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods.
4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.

32. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmlúv o postúpení

pohľadávky, pretože sú vyhotovené v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva kto komu postupuje
pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky.33. Keďže zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne
vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Odvolacia námietka žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

34. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 362,65 eur s
príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť.

35. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec

alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky
ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí
nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť
alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný
síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 362,65 eur aj z dôvodu, že žalobca

nadhodnotil cenu práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 23,- eur/NH s DPH v prípade opravy
motorového vozidla H.D.S. P., resp. 20,- eur/NH s DPH v prípade opravy motorového vozidla Š. C.,
namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho materiálu a neprimerane účtovanú cenu náhradného dielu,
na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať
dokazovanie. Žalovaný totiž neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna

výška odmeny pre neautorizovaný servis práve 23,- eur/NH s DPH, resp. 20,- eur/NH s DPH a nie vo
faktúrach uvedená odmena vo výške 30,- eur/NH s DPH pri vozidle H.S. P. a vo výške 26,40 eur/NH s
DPH pri vozidla Š. C.. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

37. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy

vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Ani žalovaný rozsah opravy
nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu
bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu
preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.

38. Podľa zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, ktorými sa spravuje poistný vzťah medzi
poisteným a žalovaným, je v článku IX. bod 2 uvedené, že po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa
povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne
vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že

sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami
náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom; b) v nákladoch na prácu a
lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach
SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a
časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

39. Podľa článku IX. bod 3 uvedených zmluvných dojednaní, primeranými nákladmi na opravu nie sú
zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu
MV v autoopravovni, neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.

40. Podľa článku IX. bod 4 zmluvných dojednaní, poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v
ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa
pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.

41. Zo znenia článku IX. bod 4 zmluvných dojednaní je zrejmé, že žalovaný mohol pri výpočte náhrady

škody (poistného plnenia) uplatniť ceny platné v určenej konkrétnej opravovni výlučne za kumulatívneho
splnenia dvoch podmienok a to, ak opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, určil, a zároveň
ak poistený v tejto určenej opravovni opravu nevykonal. Záver žalobcu, že uvedené podmienky pre
„krátenie“ poistného plnenia neboli v prejednávanom spore splnené, sú správne, nakoľko žalovanýžiadnym dôkazom nepreukázal, že by poistenému určil opravovňu, v ktorej má opravu vykonať. Ak
žalovaný tvrdil, že svoje právo určiť žalobcovi opravovňu, v ktorej má vykonať opravu vozidla, využil
predložením zoznamu zmluvných opravovní, nie je možné sa s jeho tvrdením stotožniť. Článok IX. bod

4 zmluvných dojednaní totiž úplne presne stanovuje, že poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa
má oprava vykonať (teda jednu a konkrétnu opravovňu), a tento článok nie je možné vykladať v rozpore s
jeho znením vyššie uvedeným spôsobom, prezentovaným žalovaným. Predloženie zoznamu zmluvných
opravovní totiž v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s určením konkrétnej opravovne na vykonanie
opravy. Napokon, ak by aj žalovaný tvrdil, že poistenému opravovňu určil, v priebehu konania neuviedol,

ktorú opravovňu poistenému na vykonanie opravy určil. Je potom možné uzavrieť, že žalovaný svoje
tvrdenia ničím nepreukázal a určenie konkrétnej opravovne naviac ani netvrdil.

42. Odvolací súd udáva, že za situácie, že žalovaný nepostupoval v zmysle článku IX. bod 4 zmluvných
dojednaní, nemôže byť na ťarchu poisteného, teda ani žalobcu, že pri výbere servisu si poistený
zvolil neautorizovaný servis, resp. nezmluvný servis žalovaného, a nezvolil si autorizovaný servis,

resp. zmluvný servis žalovaného, s ktorým má žalovaný dojednané zmluvné ceny. V prípade, ak má
opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu
je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov,
opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol
realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce,

ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú
náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd
uvádza,žečlánokIX.bod.4zmluvnýchdojednaní,aniinézmluvnédojednania,nepreukazujúdôvodnosť
a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými
servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Zmluvné dojednania

neuvádzajú, či existuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných
a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný
servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce.
Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej
udalosti, teda nemožno bez ďalšieho vychádzať iba kalkulačného programu žalovaného, ktorý tieto

skutočnosti nie je schopný zohľadniť.

43. Každá opravovňa má právo určiť si vlastnú sumu za normohodinu realizovaných prác, čo je v
súlade s právom podnikať ako aj zmluvnou voľnosťou v prípade uzavretia zmluvy o dielo na opravu
poškodeného motorového vozidla. Uvedené tak platí aj v prípade opravy veci poškodenej v dôsledku

poistnej udalosti medzi poisteným/poškodeným ako objednávateľom a opravovňou ako zhotoviteľom,
ako to bolo v posudzovanom prípade.

44. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 362,65 eur,
ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodených vozidiel a sumou reálne

zaplatenoužalovanýmakoprimeranú,spoukazomnaznačkuamodelvozidla,keďvychádzalzcenníkov
predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné
motorové vozidlá H. P.B. v rozmedzí 30,- eur až 36,- eur s DPH a pre Š. C. v rozmedzí 30,- eur až 45,42
eur s DPH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom vo výške 30,- eur/NH s DPH pri vozidle H.S.
P. a vo výške 26,40 eur/NH s DPH pri vozidla Š. C. bola primeraná. Túto skutočnosť nie je spôsobilé

vyvrátiť ani tvrdenie žalovaného, že cenníky predložené žalobcom uvádzajú ceny v čase pred škodovou
udalosťou, keďže aj odvolaciemu súdu je všeobecne známe z jeho rozhodovacej činnosti, že ceny opráv
majú iba rastúci trend.

45. Súd prvej inštancie tak zohľadnil v prípade opravy motorového vozidla H.D.S. P. článok IX. bod

2, písm. b) zmluvných dojednaní, podľa ktorého je poisťovňa povinná hradiť „primerané“ náklady na
opravu, kde v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne.
Týmto zmluvným ustanovením je pozitívne definovaný pojem „primerané“ náklady ako hodinová sadzba
v danom regióne. V článku IX. bod 3 zmluvných dojednaní je zároveň uvedená negatívna definícia
„primeraných“ nákladov, podľa ktorej nimi nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a

poisteným, okrem prípadov ak zmluvná cena za opravu „neprekročí“ podmienky dohodnuté v týchto
zmluvných dojednaniach.46. Aj v prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla Š. C. mal odvolací súd za
preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o
neautorizovanýservis,neovplyvňujekvalituvykonanejpráce,atedanepredstavujeanidôvodnakrátenie

ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.

47. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej
pohľadávky362,65eur,5%úrokuzomeškaniaročnezosumy274,50eurod3.4.2016dozaplatenia,5%

úroku z omeškania ročne zo sumy 88,15 eur od 27.3.2016 do zaplatenia, ktorú výšku a dobu omeškania
žalovaný ani nerozporoval a to ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodených vozidiel a
sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom poistného plnenia.

48. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne

správny.

49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný

žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

50.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).