Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/350/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108219996
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6108219996.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu LEMAS, spol. s r.o., so sídlom Prievidza, Nedožerská cesta 171/20, IČO: 31 616 810, v konaní
zastúpeného JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova
3, Prievidza, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného JUDr. Petra
Kohúta, súdneho exekútora, so sídlom Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, o náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8 823,37 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od

15. 09. 2008 až do zaplatenia, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd konanie v časti o zaplatenie 2 750,22 Eur z a s t a v u j e .

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaným návrhom zo dňa 10. 10. 2008 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 18 471,95 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci a to činnosťou JUDr. Petra Kohúta, súdneho exekútora, Exekútorský úrad Banská
Bystrica, Mičinská cesta 35.

2. Súd vo veci vydal medzitýmny rozsudok dňa 12. 12. 2011 pod č. k. 8C/350/2008-207, na základe
ktorého rozhodol, že základ žalobného návrhu žalobcu voči žalovanému je opodstatnený. Na odvolanie
žalovanej následne odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 11.

2013 pod č. k. 17Co/76/2012-331 tak, že medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil.

3. Z tohto dôvodu potom prvostupňový rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k.
8C/350/2008-207 zo dňa 12. 12. 2011 nadobudol právoplatnosť dňa 18. 02. 2014.

4. Po podanom dovolaní zo strany žalovanej rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím pod č. k. 4Cdo/148/2014-353 zo dňa 23. 04. 2015, v ktorom dovolanie odmietol, pričom

toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 05. 2015.

5. Predmetom ďalšieho konania potom zostalo rozhodnutie o výške náhrady škody. Žalobca sa návrhom
doručeným dňa 10. 10. 2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18 460,43 Eur (556 139,-- Sk)s príslušenstvom, pričom túto sumu tvorila jednak priama škoda vyčíslená vo výške 11 562,07 Eur (348
319,-- Sk) a ušlý zisk vo výške 6 898,36 Eur (207 820,-- Sk).

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca rozšíril svoj žalobný návrh a žiadal priznať sumu ušlého zisku sumou
6 909,88 Eur (208 167,-- Sk), súd túto zmenu žalobného návrhu pripustil svojím rozhodnutím zo dňa
12. 08. 2011 pod č. k. 8C/350/2008-198, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2011. Teda žalobca
žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 18 471,95 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
15. 09. 2008 až do zaplatenia.

7. Žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť svojím podaním zo dňa 06. 10. 2015 v časti skutočnej
škody v rozsahu 2 738,70 Eur z dôvodu, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod
č. k. 12C/144/2007 zo dňa 28. 11. 2008, v ktorom bol intervenient zaviazaný uhradiť žalobcovi časť
uplatnenej istiny vo výške 82 506,20 Sk, zobral v tejto časti po prepočte sumu 2 738,70 Eur späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť.

8. Žalobca taktiež zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 11,52 Eur späť v časti ušlého zisku a to vzhľadom
aj na výšku uplatneného nároku, ktorá bola predbežne prerokovaná so žalovaným dňa 29. 02. 2008 vo
výške 6 898,36 Eur.

9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Vzhľadom na procesný úkon žalobcu, súd zastavil konanie v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia v časti o zaplatenie 2 738,70 Eur a 11,52 Eur.

12. Predmetom žaloby teda zostala náhrada škody vo výške 15 721,73 Eur spolu s 8,5 % ročným

úrokom z omeškania od 15. 09. 2008 až do zaplatenia a náhradou trov konania, pričom skutočná škoda
predstavovala sumu 8 823,37 Eur a škoda z titulu ušlého zisku predstavovala sumu 6 898,36 Eur.

13. Už v predchádzajúcom konaní bolo preukázané, že žalobca previedol finančné prostriedky v celkovej
výške 348 319,-- Sk v domnení, že tieto finančné prostriedky zasiela na účet vedený v obchodnej

spoločnosti Chemolak Smolenice, avšak tento účet v Poštovej banke tejto obchodnej spoločnosti
nepatril, naopak patril obchodnej spoločnosti BCE, s. r. o., Banská Bystrica, Fatranská ulica 3. Táto
obchodná spoločnosť vystupovala do 17. 05. 2005 pod obchodným menom INTEX-COLOR s. r. o.,
Banská Bystrica, so sídlom Majerská cesta 36. Tieto finančné prostriedky zaslal tromi platbami a to dňa
18. 08. 2005 vo výške 142 834,-- Sk, dňa 25. 08. 2005 sumou 100 000,-- Sk a dňa 26. 08. 2005 sumou

105 485,-- Sk, spolu teda 348 319,-- Sk. O tejto sume teda žalobca tvrdil, že sa jednalo o skutočnú
škodu, ktorá mu vznikla. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 2 738,70 (82 506,20 Sk)
predstavovala výška skutočnej škody sumu 8 823,37 Eur.

14. Ďalšiu časť náhrady škody, ktorú si žalobca svojou žalobou uplatnil, predstavovala škoda z titulu

ušlého zisku vo výške 6 898,36 Eur.

15. Výšku tejto škody žalobca preukazoval znaleckým posudkom č. 9/2015, ktorý v konaní predložil a bol
spracovaný Ing. Igorom Vojtkom, znalcom v odbore ekonomika a manažment a bol spracovaný dňa 05.
10. 2015. Zo znaleckého posudku uvedeného znalca vyplýva, že úlohou znalca bolo vypočítať ušlý zisk

spoločnosti žalobcu a to od augusta 2005 do februára 2008 z dôvodu škody vo výške pôvodne 348 319,--
Sk, ktorá bola spôsobená v auguste 2005 nevrátením tejto peňažnej sumy zo strany Exekútorského
úradu. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že znalec vykonal ekonomickú analýzu a výpočet
ekonomických ukazovateľov spoločnosti žalobcu za roky 2003 až 2008, pričom z týchto ekonomických
ukazovateľov vychádzal z účtovných závierok spoločnosti žalobcu, pričom sa jednalo o ekonomické

ukazovatele: a) výnosnosť celkového kapitálu, b) výkonnosť tržieb, c) celkový obrat kapitálu, d) celková
likvidita, e) solventnosť firmy, f) celková zadlženosť, g) ukazovateľ tempa rastu zisku, h) výpočet
obchodného rabatu. Na základe týchto ekonomických ukazovateľov potom znalec dospel k výpočtu
ušlého zisku od augusta 2005 do februára 2008, pričom tento vypočítal na sumu 6 991,-- Eur.16. Z uvedeného ušlého zisku si žalobca uplatnil sumu 6 898,36 Eur.

17. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že znalecký posudok, ktorý bol predložený žalobcom a
bol spracovaný na základe jeho objednávky, je nespôsobilý preukázať vznik a existenciu ušlého zisku
žalobcu, ktorej náhrady sa žalobca v predmetnom konaní domáha. Z tohto dôvodu žiadala žalovaná, aby
súd na takýto dôkaz neprihliadal. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že z ustanovenia § 442 ods.1
Občianskeho zákonníka je možné rozlišovať dva druhy škody, pričom sa jedná o skutočnú škodu a ušlý

zisk. Kým skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
areprezentujúcamajetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošlého
stavu, to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa o to s ohľadom na pravidelný beh
vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, pričom nestačí
iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku lebo musí byť naisto postavené, pri pravidelnom behu vecí,

teda nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre výšku ušlého
zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť zabránilo konanie škodcu, teda
konkrétnyakýreálnydosiahnuteľnýpríjemupoškodenéhoušiel.Zuvedenéhotedavyplýva,ženastrane
žalobcu bolo potrebné nevyhnutne preukázať existenciu ušlého zisku v zmysle občianskeho zákonníka,

pričom znalecký posudok vychádza z ušlého zisku podľa obchodného zákonníka, pričom aplikácia tohto
právneho predpisu v danom prípade nie je možná. Zo strany žalobcu tvrdila žalovaná je potrebné, aby
teda preukázal, aké konkrétne obchodné príležitosti, z ktorých mohol dosiahnuť zisk, boli zmarené,
označiť k akému konkrétnemu prospechu malo reálne dôjsť a aký reálny príjem z akej konkrétnej
obchodnej aktivity by žalobca dosiahol, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Nie je možné vychádzať

zo všeobecnej matematickej kalkulácie, ktorá bola preukázaná znaleckým posudkom vypracovaným
podľa obchodného zákonníka. Zároveň žalovaná namietala, že k prevodu finančných prostriedkov z
účtu žalobcu na tretí subjekt došlo v dňoch 18. 08., 25. 08. a 26. 08. 2005, avšak od súdneho exekútora
žalobca domáhal svojho práva až neskôr, kedy až 12. 09. 2005 reklamoval milnú platbu v príslušnej
banke. Teda nie je zrejmé, prečo zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobca si uplatňuje náhradu škody

aj za mesiac august roku 2005.

18. Žalovaná ďalej uviedla, že je zrejmé, že žalobca nevie predložiť žiadne konkrétne zmluvy, ktorých
neplnenie v dôsledku škodnej udalosti malo vyvolať u žalobcu vznik ušlého zisku, teda žalobca
nedisponuje relevantnými podkladmi, z ktorých by bol prípadne znalec mohol vychádzať pri posudzovaní

ušlého zisku. Zároveň zdôraznila, že ušlý zisk pre účely jeho náhrady nemožno určiť na základe
ekonomických ukazovateľov ako je stav majetku, záväzkov, príjmov, výdavkov a nákladov, keďže takéto
nereflektuje na konkrétne skutkové okolnosti, ale len zovšeobecňuje hospodársky vývoj žalobcu ako
podnikateľského subjektu, na ktorý mohli mať vplyv ďalšie rôzne skutočnosti.

19. Intervenient vo svojej výpovedi uviedol, že s argumentmi po skutkovej a právnej stránke súhlasí so
žalovanou.

20. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v rámci návrhu na priznanie náhrady škody z titulu ušlého
ziskunetvrdí,žemuušielnejakýkonkrétnyobchodstým,ževjehoúmyslenebolovyrábaťnejakéfiktívne

zmluvy ohľadne takýchto okolností a z toho dôvodu práve preto zadal znalcovi tie skutkové okolnosti,
z ktorých vyplývala finančná situácia spoločnosti, aj keď predpokladal, že prípadný ušlý zisk ako škoda
mohla byť aj vyššia. Uviedol teda, že u žalobcu neexistujú nejaké zmluvy, z ktorých by vznikla prípadná
strata.

21. Podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu mal za
preukázané, že súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o opodstatnenosti žalobného návrhu žalobcu

voči žalovanej. Teda určil, že v danom prípade došlo k porušeniu právnej povinnosti a škode na strane
žalobcu, pričom medzi takýmto protiprávnym úkonom a škodou existuje príčinná súvislosť.23. V ďalšom konaní bolo predmetom konania skúmanie výšky náhrady škody, ktorú si uplatnil žalobca
z dvoch právnych titulov a to jednak ako skutočnej škody a škody spočívajúcej v ušlom zisku.

24. V časti skutočnej škody súd vychádzal potom z názoru, že pod pojmom skutočná škoda je potrebné
rozumieť takú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorý reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu vecí do predošlého stavu. Jedná
sa teda o takú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, v danom prípade peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, pokiaľ nedochádza k naturálnej reštitúcii. Takáto náhrada
škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy.

25. V danej súvislosti súd potom poukazuje na to, že v časti skutočnej škody došlo zo strany žalobcu k
jednoznačnému preukázaniu výšky takejto škody, ktorá spočívala v tom, že žalobca poukázal finančné
prostriedky v celkovej výške 348 319,-- Sk na účet tretieho subjektu, ktorý bol povinný v rámci

exekučného konania, ktoré bolo vedené pred Exekútorským úradom JUDr. Petrom Kohútom. Tieto
finančné prostriedky boli potom poukázané na účet oprávneného v rámci tohto exekučného konania a
žalobca sa týchto finančných prostriedkov nemohol domôcť iným konaním a preto na jeho strane vznikla
ujma, ktorá je schopná byť vyčíslená v peniazoch a predstavuje skutočnú škodu. Súd v tejto súvislosti
potom ďalej uvádza, že mal za to, že boli splnené všetky atribúty pre priznanie náhrady škody a to

porušenie právnej povinnosti, existencia a priama príčinná súvislosť medzi nimi. Z tohto dôvodu preto
súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 8 823,37 Eur od žalovanej.

26. Zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 15. 09. 2008 až do zaplatenia,
pričom výška úroku z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania ako

príslušenstvokpriznanejpohľadávkesúdpriznalvzhľadomktomu,žežalobcasadomáhalpredbežného
prerokovania nároku na náhradu škody u žalovanej svojou žiadosťou zo dňa 29. 02. 2008, pričom v
rámci 6-mesačnej lehoty v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o takomto nároku nebolo rozhodnuté,
a preto sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý nastal po uplynutí tejto 6-
mesačnej lehoty teda od 15. 09. 2008.

27. Pokiaľ súd konštatuje, že v časti skutočnej škody boli splnené podmienky pre priznanie takejto
náhrady, túto skutočnosť však súd nemôže konštatovať v časti o priznanie práva na náhradu škody v
časti ušlého zisku.

28. Súd v danom prípade vychádzal z toho, že ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva v tom, že u poškodeného
nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa na to s ohľadom na
pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného,
teda úbytkom jeho aktív ako je to pri skutočnej škode, ale stratou očakávaného prínosu alebo výnosu.
Nestačí pri tom však iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo táto skutočnosť musí byť naisto

postavená v tom zmysle, že pri pravidelnom behu vecí, to znamená, keby nebolo protiprávneho konania
škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, resp. škodnej udalosti.

29. V tejto súvislosti je dôkazné bremeno na poškodenom teda žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia o

tom, že pri pravidelnom behu vecí by získal určitý majetkový prospech. Vychádzajúc z toho, že ušlý zisk
sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu, je pri výške
ušlého zisku rozhodujúce akého prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť zabránilo konanie škodcu,
teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný nie však hypotetický prospech u poškodeného ušiel. Teda
ušlý zisk nemôže predstavovať len tvrdenie zameraného a teoreticky zamýšľaného ekonomického či

podnikateľského vývoja poškodeného, pokiaľ takýto plánovaný majetkový prínos nie je podložený už
existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že k zamýšľanému
zisku by skutočne došlo pokiaľ by škodná udalosť do pravidelného behu vecí nezasiahla.

30. Súd teda vychádza z toho, že ušlým ziskom teda nie je automatická strata predpokladaného zárobku

vyplývajúceho z ekonomických ukazovateľov poškodeného tak, ako sa to snažil preukazovať žalobca v
danom konaní, avšak činnosťou pre jeho dosiahnutie sa bez súvislosti so škodnou udalosťou nezačal
ani naplňovať.31. Pokiaľ sa teda ušlý zisk neprejavuje zmenšením majetku poškodeného teda úbytkom aktív, ale
stratou očakávaného prínosu, nepostačuje pri tom iba pravdepodobnosť a hypotetickosť zvýšenia
prípadného majetkového stavu poškodeného v budúcnosti, ale táto musí byť naisto postavená, že

pri pravidelnom behu vecí nebyť protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať
rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Súd však uvádza,
že pri výške ušlého zisku je potom rozhodujúce akého prospechu, ku ktorému mohlo reálne dôjsť,
zabránilo konanie škodcu, teda aký konkrétne reálne dosiahnuteľný, nie však hypotetický prospech u
poškodeného ušiel. V tejto súvislosti súd teda uzatvára, že ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie

zamýšľaného prípadného zárobkového zámeru či ekonomického rastu alebo prísľubu takéhoto zárobku
takéhoto zisku, ak nie je takýto majetkový prínos podložený už existujúcimi, či reálne dosiahnuteľnými
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne
došlo. Ušlým ziskom je totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu
deja vedúceho k určitému zisku. V danom prípade je nepochybne dôležitý tzv. „pravidelný beh vecí“, teda
taká skladba okolností, ktorá svedčí o tom, že zámer poškodeného sa začal alebo sa mal nepochybne

začať naplňovať, avšak výsledok sa nedostavil.

32. Preto výška ušlého zisku ako škody, ktorú žalobca preukazoval znaleckým posudkom v rozsahu
v ňom uvedeným je podľa názoru súdu nedostatočný, pretože vychádza práve len z hypotetického
predpokladu žalobcu aký zisk a aká finančná kondícia spoločnosti žalobcu sa mohla realizovať v

prípade nebyť škodnej udalosti. Súd musí potvrdiť tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca v konaní
nepredložil žiadne konkrétne dôkazy o tom, aký konkrétny ušlý zisk mal nastať, pričom z výsledkov
znaleckého posudku takúto škodu spočívajúcu v ušlom zisku nie je možné konštatovať. Súd za správnu
považuje aj námietku žalovanej o tom, že takáto škoda mala vzniknúť už od augusta roku 2005, pričom
túto skutočnosť, keďže sa žalobca návratu milnej platby domáhal až v septembri roku 2005, nijakým

spôsobom nepreukazoval a ani tvrdenia v tejto súvislosti nepredkladal.

33. Za takejto skutkovej a právnej situácie mal potom súd za to, že k preukázaniu výšky škody v danom
prípade zo strany žalobcu čo sa týka škody spočívajúcej v ušlom zisku nedošlo a preto súd žalobu v
tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

34. Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.