Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203848
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316203848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu R., Y. L., so sídlom L., S.: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. Emilom Župíkom, advokátom, Pražská 4, Košice, proti žalovaným 1/ P. T., rod.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, 2/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, R., obaja žalovaní
zastúpení JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Valaškovská 21, Humenné, o neplatnosť kúpnej zmluvy,
o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 6C/80/2016-276 z 20.03.2018
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne, cit.:

· „Súd u r č u j e , že je neplatná kúpna zmluva zo dňa 1.10.2015, uzatvorená medzi žalovanou
v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom je prevod vlastníckych podielov žalovanej v 1.

rade v prospech žalovaného v 2. rade, na základe ktorej N. úrad R., katastrálny odbor, rozhodnutím z
5.11.2015 číslo vkladu V XXX/XX, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k všetkým
nehnuteľnostiam uvedeným v tomto rozhodnutí, v prospech žalovaného v 2. rade, t. j. v katastrálnom
území L. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v podiele X/XX, k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX v podiele XX/XXXX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v podiele XX/
XXXXX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX v podiele XXXXX/XXXXXXX, k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v podiele XXXXXX/XXXXXXXX a v katastrálnom území Y.

k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v podiele X/XX.

· P r i z n á v a žalobcovi, vo vzťahu k žalovaným, právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní trovy uhradiť spoločne a nerozdielne. Výška trov bude vyčíslená v
rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka vydaného po právoplatnosti rozsudku vo veci samej“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/ OSP v spojení s § 470 ods. 1, ods. 2

CSP, § 2 ods. 2, § 9 ods. 7, ods. 9, § 11 ods. 2 zák. č. 97/2013Z.z., § 39, § 116, § 117, § 457 Občianskeho
zákonníka. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.3. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti zmluvy identifikovanej vo výrokovej časti rozsudku, pričom naliehavý právny záujem
žalobca preukázal, lebo predmetom kúpnej zmluvy boli podiely v nehnuteľnostiach, ktoré sú spoločnou

nehnuteľnosťou v správe žalobcu. Žalovaná 1/ tieto podiely odpredala tretej osobe a v prípade, ak by
bola zmluva určená za neplatnú, žalovaná 1/ ako členka spoločenstva by sa znova stala vlastníčkou
týchto podielov. Ak by ich v budúcnosti chcela odpredať tretej osobe, musela by ich prostredníctvom
výboru ponúknuť ostatným členom spoločenstva. Výbor spoločenstva písomne pred uzatvorením kúpnej
zmluvy žalovanej 1/ oznámil, že členovia spoločenstva o tieto podiely majú záujem. Teda žalobca

má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými. Existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne
postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen
v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme
vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo

zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia (uznesenie NS SR
z 22.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009).

4. Žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je neplatná pre rozpor
s ustanovením § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 (ďalej len zákon o pozemkových spoločenstvách),

lebo žalovaná 1/ neponúkla svoje podiely v spoločnej nehnuteľnosti ostatným členom spoločenstva
prostredníctvom výboru.

5. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona o
pozemkových spoločenstvách a má v správe spoločnú nehnuteľnosť, ktorá zahŕňa aj podiely v

nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Zároveň listinným dôkazom -
listom z 10.08.2015 preukázal, že žalovanú 1/ ako členku pozemkového spoločenstva upozornil na to, že
svoje podiely v nehnuteľnostiach, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť, nemôže previesť na tretiu osobu
bez toho, aby ich prostredníctvom výboru ponúkla ostatným členom spoločenstva. Preto považoval
kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými za neplatnú.

6. Žalovaní uplatnili procesnú obranu z troch dôvodov. Tvrdili, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
nešlo o prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti, lebo poznámka v katastri nehnuteľností bola uvedená
neoprávnene. Ďalej tvrdili, že prevod bol možný, pretože žalovaný 2/ je so žalovanou 1/ v príbuzenskom
pomere a ako tretí dôvod uviedli, že žalovaný 2/ ako kupujúci nemal vedomosť o tom, že žalovaná 1/
ako predávajúca musí svoje podiely ponúknuť prostredníctvom výboru ostatným členom spoločenstva.

7. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 01.10.2015 bola
na jednotlivých listoch vlastníctva, na ktorých boli zapísané prevádzané podiely, uvedená poznámka
v katastri nehnuteľností a to v časti „iné údaje“, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a na ktorých ďalších
listoch vlastníctva sú pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť. Na základe protestu prokurátora N. úrad

R., katastrálny odbor, dňa 20.04.2017 pod číslom zmien XX/XX a XX/XX zrušil na príslušných LV kat.
územie Y. a L. kód spoločnej nehnuteľnosti. Dňa 10.07.2017 pod číslom zmeny XX/XX bola v katastri v
časti „iné údaje“ znova vyznačená skutočnosť, že na príslušných LV sú zapísané nehnuteľnosti, ktoré
tvoria spoločnú nehnuteľnosť.

8. Je potrebné konštatovať, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a platia až kým sa nepreukáže
ich opak. Teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanými bola na jednotlivých listoch
vlastníctva uvedená skutočnosť, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a tento údaj bol záväzný. Je potrebné
sa stotožniť so stanoviskom žalobcu v tom, že spoločná nehnuteľnosť nevznikne uvedením poznámky
na jednotlivých listoch vlastníctva, ale zmluvou, na základe ktorej spoločenstvo vzniká a tam zahrnutých

nehnuteľností, ktoré budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Poznámka v katastri nehnuteľností má len
evidenčnú a informatívnu evidenciu. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy takúto informatívnu funkciu aj
spĺňala, lebo na jednotlivých listoch vlastníctva bolo vyznačené, že ide o spoločnú nehnuteľnosť. Ak by
tomu tak aj nebolo, žalovaná 1/ ako predávajúca bola dokonca písomne upozornená na to, že svoje
podiely nemôže predať tretej osobe bez toho, aby ich ponúkla ostatným spoluvlastníkom, ktorí mali o

kúpu záujem.

9. Ďalšou obranou žalovaných bolo tvrdenie, že predmetná kúpna zmluva nemôže byť neplatná, lebo
bola uzatvorená medzi príbuznými tak, ako to vymedzujú ustanovenia § 116 a § 117 OZ. Poukazovali tuna stanovisko Úradu geodézie a kartografie publikované ako odpoveď na otázku v odbornom bulletine.
Takéto stanovisko nie je pre súd záväzné.

10. Tu je potrebné konštatovať, že na posúdenie zákonnosti predmetnej zmluvy je potrebné použiť
ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách. Podľa tohto ustanovenia na prevod
podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o
predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Na daný prípad sa ustanovenie § 11 ods. 2
nevzťahuje, lebo nejde o nehnuteľnosti, ktoré spravuje Fond. Teda ak by išlo o prevod podielu spoločnej

nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva, na takýto prevod by sa nevzťahovali všeobecné ustanovenia
o predkupnom práve podľa § 140 OZ. Podľa tohto ustanovenia, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,
majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. V
ustanovení § 9 ods. 7, prvá veta zákona o pozemkových spoločenstvách je však jednoznačne uvedené,
že na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa ustanovenie § 140 OZ

nepoužije. To znamená, že vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti môže svoj podiel previesť na iného
člena spoločenstva bez možnosti predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, lebo ustanovenie § 140
OZ sa nevzťahuje.

11. Zásadnou skutočnosťou je to, že žalovaná 1/ ako členka spoločenstva neprevádzala svoj podiel

na iného člena spoločenstva, ale na tretiu osobu. Bolo bezvýznamné skúmať, v akom príbuzenskom
pomere sú predávajúca a kupujúci, lebo jednoznačne bolo preukázané, že kupujúci nebol členom
spoločenstva a nevlastnil už iné podiely v spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle § 9 ods. 7 zákona o
pozemkových spoločenstvách, žalovaná 1/ ako vlastníčka podielu spoločnej nehnuteľnosti, pri prevode
svojho podielu, musela tento ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti

prostredníctvom výboru. Len ak by o podiel neprejavili záujem ostatní vlastníci podielov, mohla ho predať
tretej osobe. V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná 1/ ako predávajúca svoje podiely
neponúkla ostatným spoluvlastníkom, hoci o to mali záujem, ale predala ich tretej osobe, ktorá nebola
členom spoločenstva.
12. Ako procesnú obranu použili žalovaní tiež tvrdenie, že kupujúci nemal vedomosť o tom, že

predávajúca musí svoje podiely ponúknuť na predaj ostatným členom spoločenstva. Toto tvrdenie je
bezvýznamné z hľadiska posúdenia platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, lebo samotná vedomosť či
nevedomosť kupujúceho nemá vplyv na to, že zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom. Navyše
žalovaná 1/ ako predávajúca bola písomne upozornená na nemožnosť odpredaja podielov kupujúcemu.

13. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými nie je ani v súlade so stanovami spoločenstva,
lebo podľa článku 4 bod 6 by podielový spoluvlastník mohol predať svoj podiel len ďalšiemu členovi
spoločenstva alebo spoločenstvu samému, pričom prevod alebo predaj inému subjektu alebo inej
fyzickej osobe je možný len ak spoločenstvo neprejaví záujem o kúpu do šiestich mesiacov od písomnej
ponuky. Výnimku tvorí predaj alebo darovanie rodinnému príslušníkovi, či už priamemu dedičovi alebo

blízkemu príbuznému, čím sa rozumie brat, sestra, synovec alebo neter. Žalovaná 1/ odpredala svoje
podiely synovi svojho bratranca.

14. Stanovy spoločenstva sú síce neplatné v tej časti, kde umožňujú prevod podielu na samotné
spoločenstvo, lebo to vylučuje § 9 ods. 9 zákona o pozemkových spoločenstvách, ale pokiaľ ide o prevod

na inú fyzickú osobu, vymedzili príbuzenský pomer, kedy takýto prevod je možný. Syn bratranca medzi
tieto osoby nepatrí.

15. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť a určiť,
že kúpna zmluva tak ako je vymedzená vo výrokovej časti rozsudku, je neplatná.

16. Žalovaní uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 9 ods. 7 zákona
o pozemkových spoločenstvách a teda je neplatná. Dôvodom neplatnosti je skutočnosť, že žalovaná
1/ ako členka pozemkového spoločenstva a vlastníčka podielov v nehnuteľnostiach tvoriacich spoločnú
nehnuteľnosť, tieto podiely odpredala tretej osobe, ktorá nie je členom spoločenstva a to bez toho, aby

ich ponúkla na predaj ostatným vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru.

17. Na základe určenia neplatnosti kúpnej zmluvy sa obnoví pôvodný vlastnícky stav a žalovaná 1/ bude
v katastri nehnuteľností znova vedená ako vlastníčka podielov v nehnuteľnostiach, ktoré tvoria spoločnúnehnuteľnosť. Súd do výroku rozsudku túto skutočnosť neuviedol tak ako to žiadal žalobca, lebo to
vyplýva priamo z ustanovení katastrálneho zákona.

18. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalovaní, súdu prvej inštancie vytýkajúc inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, ďalej nesprávne skutkové zistenia a taktiež
nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP). Ich odvolacie námietky možno
zhrnúť do nasledovných rovín: (i) nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že v čase prevodu išlo o
spoločnú nehnuteľnosť; (ii) názor, že ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách sa

nepoužite pri prevode medzi blízkymi osobami, pričom žalovaní takými osobami sú; (iii) neprihliadnutie
na dobrú vieru žalovaného 2/ ako nadobúdateľa, ktorý nevedel o tom, že žalovaná 1/ nerešpektovala
predkupné právo, tu poukazujúc na rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 151/2016; (iv) nepreukázanie
existencie naliehavého právneho záujmu a (v) nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo podľa
odvolateľov zakladá inú vadu konania. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
dôvodiac, že žalovaná 1/ mala povinnosť svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť ostatným
spoluvlastníkom prostredníctvom výboru s tým, že bolo bez právneho významu potom posudzovať, či
žalovaní boli blízkymi osobami, pričom rozhodnutie ÚS SR, na ktoré sa odvolávajú žalovaní hovorí

o poskytnutí ochrany osobe konajúcej v dobrej viere pri nadobudnutí vlastníctva, oproti doterajšej
priorite zásady nemo plus..., a v tomto smere nikto nespochybňoval vlastníctvo žalovanej 1/ a spoločná
nehnuteľnosť v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách existuje už vznikom spoločenstva a
poznámka má iba informatívny charakter.

20. Ďalšie podania strán dané neboli.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaných nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím

boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanou inou vadou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením

veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).

24. Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013Z.z. Zákona o pozemkových spoločenstvách účinného v čase
uzatvorenia napádanej zmluvy Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva
sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,15) ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť
na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel
neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.

25. Vyššie citovaný zákon predstavuje osobitnú právnu úpravu voči Občianskemu zákonníku. Zákon
v tomto ustanovení osobitným spôsobom upravuje predkupné právo spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti.

26. Je zrejmé, že ak ide o prevod podielu na iného spoluvlastníka, ostatní spoluvlastníci predkupné
právo nemajú.

27. Pokiaľ ide o prevod podielu na tretiu osobu (t. j. na osobu, ktorá dosiaľ nie je spoluvlastníkom), platí,
že pri tomto prevode ostatní spoluvlastníci majú predkupné právo, kde prevádzajúci spoluvlastník má
povinnosť ponúkať svoj podiel ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru.

28. Z pravidla uvedeného pod predchádzajúcim bodom však existuje výnimka, a to pri prevode podielu
na osobu, ktorá podielnikom v spoločenstve síce nie je, ale je blízkou osobu prevádzajúceho. Tu ostatní
podielnici predkupné právo na podiel nemajú.

29. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

30.Podľa§117ObčianskehozákonníkaStupeňpríbuzenstvadvochosôbsaurčujepodľapočtuzrodení,

ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného
predka.

31. Žalovaná 1/ je sesternicou otca žalovaného 2/. Možno potom hovoriť o rodinnom pomere medzi
žalovanými, avšak, čo je podstatné, z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva, aby

kvalita a intenzita ich vzájomných vzťahov bola taká, že by ujma vzniknutá jednému zo žalovaných,
bola druhým žalovaným pociťovaná ako ujma jemu vlastná, a že by tento stav bol u oboch žalovaných
navzájom, ak žalovaný 2/ pomáha žalovanej 1/, ktorá je vdovou s prácami okolo domu - kosenie,
rýľovanie, zabezpečenie dreva, a žalovaná 1/ veľmi dobre vychádza s otcom žalovaného 2/.

32. Uvedené potom zakladá neplatnosť tu napádanej kúpnej zmluvy, a to pre porušenie predkupného
práva žalovanou 1/ k ostatným spoluvlastníkom, lebo osoba žalovaného 2/ nie je jej blízkou osobou.

33. Nález Ústavného súdu SR, na ktorý žalovaní poukazujú vo svojom odvolaní sa zaoberal otázkou
ochrany nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka na základe dobrej viery

nadobúdateľa, a preto, nie je ho možné aplikovať na prejednávaný spor.

34. Pojem „spoločná nehnuteľnosť“ predstavuje osobitný inštitút spoluvlastníctva a užívania pozemku,
ktorý je bezprostredne spojený so vznikom pozemkového spoločenstva a poznámka na príslušnom
liste vlastníctva má len informatívny charakter, o to viac, ak v súdenom spore k chvíľkovému výmazu

tejto poznámky došlo iba pre formálne pochybenie - nedoloženie zákonom predpísaných listín k návrhu
potrebných pre tento zápis, ktorý nedostatok bol následne žalobcom už perfektným návrhom zhojený
a poznámka znovu katastrom zapísaná.

35. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP, je naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. Naliehavý právny záujem vyžaduje aj žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu
a to tak absolútnej ako i relatívnej. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je
daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Právny záujem musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
návrhomnazačatiekonaniasdanýmpetitommôžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaaleboprávnej
neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, čipodaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jehopráva,čisanímmôžedosiahnuťodstráneniespornosti,alebospornosťneodstraňujealenzbytočne
vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Určovacia žaloba spravidla

nebude úspešná tam, kde možno žalovať priamo splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ OSP. Procesná
povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho
vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

36. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k

nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa
primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa § 136 ods. 2 OZ s
modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho
práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene
zasiahne (spravidla nevlastníkmi), ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni

každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov. Potom naliehavý
právny záujem na podanej žalobe u žalobcu daný bezpochyby je.

37. Ak žalovaní namietali i nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa nich zakladá inú vadu konania, tu
odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať iba pod odvolací

dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. /b CSP - porušenie práva na spravodlivý proces, a nie pod odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada
však v súdenom spore zistená nebola.

38. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, potom odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvom vyhovujúcom vecne správnom výroku, včítane
druhého závislého, odvolaním osobitne nespochybneného a taktiež správneho výroku o trovách
konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).