Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211787
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717211787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Q. M., nar.
XX.XX.XXXX,bytomQ.XXXX/X,W.,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcomQ.N.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXXX/X, W., proti matke: X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, W., prechodne bytom
A. XX, X., zastúpenej splnomocneným zástupcom X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, Z. S.

X., prechodne bytom A. XX, X., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Pc/30/2017-201 zo dňa 13.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV.p o t v r d z u j e .

Rozsudku súdu prvej inštancie sa vo výroku III. n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. matke uložil povinnosť s účinnosťou od 31.10.2017
prispievať na výživu navrhovateľa výživným v sume 100,- eur mesačne, zročným vždy do 20-
teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac na účet navrhovateľa vedený v V. V. č. SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX; II. dlh na výživnom za obdobie od 31.10.2017 do 13.12.2018
v sume 1.403,23 eur uložil matke povinnosť splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur
zročných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a s tým,

že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý zvyšok dlhu; III. vo zvyšku uplatneného nároku
návrh zamietol; IV. žiadnemu z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 62 ods. 1 - 6, § 75 ods. 1, 2 Zákona o
rodine.Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že navrhovateľ je nezaopatreným
plnoletým dieťaťom matky X. M., ktorej vyživovacia povinnosť voči dieťaťu určená doposiaľ nebola.
Navrhovateľ požadoval priznať výživné s účinnosťou od 31.10.2017, teda od podania návrhu na súd a

súdmalpreukázané,žeminimálneodtohtodňasimatkavočidieťaťusvojuvyživovaciupovinnosťneplní.
Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti starých rodičov a príjem má len zo sporadicky plateného
výživného od otca a priznaného sociálneho štipendia tak, ako súd konštatoval vyššie. Nie je však
žiaduce, aby štát vo forme sociálneho štipendia financoval štúdium plnoletých detí rodičov, voči ktorým
si rodičia môžu a musia plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
U matky boli zistené vysoké náklady, ktoré súvisia s platením najmä nájomného za byt užívaný s jej

priateľom, ale aj náklady, ktoré vznikli platením rôznych druhov dlhov, ktoré matka v minulosti neplnila
a v súčasnosti sú tieto dlhy vymáhané exekučne. Výživné však má prednosť pred akýmikoľvek inými
záväzkami povinného a nie je možné prehliadnuť tú skutočnosť, že matka v rozhodnom období odoktóbra 2017 mala zamestnanie, a to pomerne stabilné zamestnanie v Bille, s. r. o., kde dosahovala
príjem cez 500,- eur v čistom zárobku a neskôr v apríli až v júli 2018 mala pracovno-právne vzťahy
na základe dohody o pracovnej činnosti a na základe pracovnej zmluvy s firmami Slovak Games a

Slovak Restaurants, ktoré jej umožňovali získať príjem vyše 600,- eur mesačne. Mimo pracovného
pomeru vo firme Rover všetky pracovno-právne vzťahy v sledovanom období matka ukončila z vlastnej
iniciatívy, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že mala existujúcu vyživovaciu povinnosť voči dvom
deťom, z toho jednu voči navrhovateľovi a veľké množstvo dlhov, ktoré je nutné splácať. Súd dospel
k presvedčeniu porovnaním príjmových možností matky, že matka je schopná dosahovať priemerný

čistý príjem v rozpätí od 500,- do 600,- eur mesačne. Minimálne takýto príjem dosahovala v obchodnej
spoločnostiBilla,kdeúdajneprezlépracovno-právnevzťahymedzizamestnancamirozviazalazvlastnej
iniciatívy pracovný pomer. U svojho ďalšieho zamestnávateľa potom dokonca dosahovala príjem vyšší,
je nutné však konštatovať, že matka mala dva pracovno-právne vzťahy, a to pracovný pomer a dohodu
o pracovnej činnosti v apríli až v júli 2018. Súd ale zastáva názor, že akýkoľvek príjem je lepší ako
príjemžiadny,pretožekaždýpríjemumožňujerodičomplniťvyživovaciupovinnosťvočideťom.Súdpreto

dospel k presvedčeniu, že fluktuácia matky zo zamestnania do zamestnania v sledovanom období je
neprimeraná a nepochopiteľná vzhľadom k existujúcim záväzkom matky a je jej povinnosťou vzhľadom
na skutočnosť, že matka je schopná dosahovať príjem vyše 500,- eur mesačne, pracovať tak, aby svoju
vyživovaciu povinnosť plniť mohla. Potreby navrhovateľa, ktorý v priebehu pracovného týždňa študuje
mimo miesta svojho bydliska, odôvodňujú vo vzťahu k matke výživné minimálne vo výške 100,- eur, a to

aj s prihliadnutím na výživné, ktoré bolo určené jeho otcovi. Podľa presvedčenia súdu je v schopnostiach
matky vzhľadom na jej zárobkové schopnosti platiť výživné v určenej výške 100,- eur na navrhovateľa,
a to aj popri existujúcej vyživovacej povinnosti voči synovi Q.. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z
výrokovej časti tohto rozsudku a matku zaviazal, aby na výživu navrhovateľa s účinnosťou od podania
návrhu prispievala určeným výživným v sume 100,- eur mesačne. Súd určil tiež dlh na výživnom za

obdobie od 31.10.2017 do 13.12.2018, keď ku dňu vyhlásenia rozsudku v celkovej výške 1.403,23
eur ide o dlh na výživnom za november, december 2017 a za celý rok 2018, keďže v novembri 2018
už bolo zročné výživné na december 2018. Súčasne za jeden deň októbra 2017 bolo určené výživné
vo výške 3,23 eur. Tento dlh súd umožnil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-
eur, ktoré sú zročné spolu s bežným výživným. Vo zvyšku uplatneného nároku súd návrh navrhovateľa

zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že by matka navrhovateľa bola schopná vzhľadom na jej príjmové
schopnosti v sledovanom období platiť výživné v navrhovateľom požadovanej výške. O trovách konania
súd rozhodoval podľa ustanovenia § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.

3. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Celé súdne konanie považuje za nečestné. Vec
chcela riešiť mimosúdne. S navrhovateľom sa opakovane stretla a chcela sa s ním dohodnúť, pretože
ako matke jej záleží na tom, aby mohol študovať a mal tým lepšie predpoklady sa zamestnať. Jeho
reakcie ju vždy prekvapili, dohodnúť sa nechcel, bol k nej drzý a arogantný. Od posledného rozhodnutia

súdu nastala zmena okolností v jej živote, rozišla sa s priateľom, keďže odišiel pracovať dlhodobo
do zahraničia. Zvýšili sa jej nevyhnutné výdavky na nájomné, ktoré teraz musí platiť sama vo výške
300,- eur. Z obrovského stresu a neprávostí, ktoré sa udiali zo strany jej syna, teda navrhovateľa, sa
jej zhoršil zdravotný stav a vznikli jej ďalšie nevyhnutné výdavky na lieky mesačne vo výške 20,- eur,
čakajú ju ďalšie vyšetrenia. Za telefón platí mesačne 20,- eur. Takisto má aj vyživovaciu povinnosť na

syna Q., ktorý žije s otcom, a to 30 % zo životného minima. Túto vyživovaciu povinnosť si poctivo
platí. Ďalšie nevyhnutné náklady, ktoré súd prvej inštancie nebral do úvahy, sú jej cestovné výdavky do
práce a z práce, ktoré sú vo výške 20,- eur mesačne. Ďalšími nevyhnutnými výdavkami sú výdavky na
stravu, čo súd prvej inštancie nebral do úvahy. Pri všetkej skromnosti sú jej mesačné výdavky na stravu
100,- eur. Pri spočítaní len týchto nevyhnutných výdavkov činí táto suma spolu 468,08 eur mesačne.

Pritom žije skromne, nenavštevuje žiadne kultúrne podujatia, nechodí na dovolenky. Súd prvej inštancie
uviedol, že dosahovala plat okolo 500,- eur v čistom, dokonca vraj aj 900,- eur v čistom, no po zrážkach
exekúcie bola táto suma omnoho menšia. Takisto súd uvádzal, že jej fluktuácia zo zamestnania bola
neprimeraná a nepochopiteľná k jej záväzkom, no súd nebral v úvahu, že to nebolo jej zapríčinením,
že ju z pracovných pozícií, kde dosahovala celkom dobrý príjem, vyhodili kvôli exekúciám. Účelovo

nezmenila prácu aby platila menej. Bola nútená zobrať akúkoľvek prácu, aby mohla plniť svoje záväzky.
Momentálne pracuje vo firme, kde zarobí necelých 500,- eur v čistom, a to nepočíta exekučné zrážky zo
mzdy, ktoré sú nie malej sumy. Po zohľadnení jej výdavkov nie je možné platiť takú vysokú sumu, ktorá
jej bola určená súdom prvej inštancie. Dostala by sa ešte do väčších problémov a exekúcií. Rozhodnutiesúdu prvej inštancie považuje za nesprávne. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že jej určí povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa výživným v sume 30 % zo životného minima
na nezaopatrené plnoleté dieťa.

4. Navrhovateľ sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v
rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu, t. j. vo výrokoch I., II., IV. potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa nedotýka výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvolaním
napadnutý nebol.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 - § 222 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd nepovažuje odvolanie matky za dôvodné.

9. Otázka existencie vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľovi nie je sporná. Navrhovateľ sa
pripravuje na budúce povolanie a je povinnosťou jeho rodičov prispievať na jeho výživu podľa svojich
možností a schopností v rozsahu, v akom je to potrebné na uspokojovanie potrieb navrhovateľa.

10. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na

dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča.

11. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd pri určení výživného nevychádza len zo skutočne
dosahovaného príjmu rodiča, ale vychádza z potencionálneho príjmu, aký by povinný rodič mohol

dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania,
zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.).

14. Hoci matka formálne tvrdí, že chce navrhovateľovi prispievať na výživu a že jej záleží na tom, aby
mohol študovať, k tejto svojej povinnosti pristupuje veľmi laxne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu,

rovnako ako to konštatoval súd prvej inštancie, z prehľadu zamestnaní matky a dôvodov opakovaného
skončenia pracovného pomeru možno konštatovať, že matka nevyvíja dostatočné úsilie na udržanie
trvalejšieho zamestnania, v ktorom by pri riadnom plnení si pracovných úloh mohlo dôjsť nielen k
udržaniu príjmu, ale k jeho nárastu. To, že voči matke sú vedené exekúcie a z uvedeného dôvodu sú
jej vykonávané exekučné zrážky, je dôsledkom toho, že si v minulosti neplnila svoje zákonné povinnosti

a nemôže to byť na neprospech navrhovateľa, ktorý v súčasnosti študuje dennou formou na vysokej
škole a jeho výdavky v súvislosti s návštevou vysokej školy (náklady na pomôcky a učebnice, potreba
zabezpečenia si ubytovania mimo trvalého bydliska a vznik cestovných nákladov) v súčasnom štádiu
jeho života kulminujú.15. Od rodiča, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, možno vyžadovať vyššiu mieru zodpovednosti
pri získaní a udržaní si zamestnania. Správne potom súd prvej inštancie vychádzal z potencionálneho

príjmu matky, ktorý by dosahovala v zamestnaní za predpokladu, že by z jej strany
nedochádzalo k laxnému opakovanému ukončovaniu pracovných pomerov.

16.Určenévýživnéjespôsobilézabezpečiťnavrhovateľoviibazákladnéanevyhnutnépotrebyazároveň
podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá možnostiam a schopnostiam matky, pokiaľ by sa správala

zodpovedne a využívala svoj pracovný potenciál. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 52
CMP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)