Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200847
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118200847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu G. X. s.r.o., so sídlom v W., P. XX, G.: XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. U. Q., advokátom so sídlom v W., P. XX, proti žalovaným 1) U. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., Q. XXX/XX, 2) P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. XXX/XX, o zaplatenie
14.231,39 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
17. januára 2019, č. k. 18Csp/13/2018-60 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III., IV. z r u š u j e a vec mu vracia v tejto
časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie voči žalovanému 2/. Výrokom II.

zastavil konanie v časti o zaplatenie 6.848,91 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 6.848,91 € od 31.03.2015 do zaplatenia. Výrokom III. rozhodol, že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 7.382,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.382,48 €
od 31.03.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca
žalobcu sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy vo výške 14.231,39 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 14.231,39 eur od 31.03.2015 do zaplatenia a

náhradytrovkonania.Uznesenímč.k.18Csp/13/2018-33zodňa27.07.2018pripustilsúd,abynamiesto
doterajšieho žalobcu, spoločnosti Q. do konania vstúpila spoločnosť G. X., s. r. o., z dôvodu postúpenia
pohľadávky. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.01.2019 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy
6.848,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.848,91 eur od 31.03.2015
do zaplatenia späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd preto v súlade s ustanovením § 145 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie v tejto časti zastavil. Z vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými zmluvu o poskytnutí

účelovejpôžičkyzodňa11.07.2011,nazákladektorejsazaviazalposkytnúťžalovanýmpôžičkuvovýške
17.000 eur. Pôžičku sa žalovaní zaviazali splácať v 120 mesačných splátkach po 245,90 eur. Ročná
úroková sadzba bola dojednaná vo výške 12,91 %, RPMN 12,91 % a priemerná RPMN bola stanovená
vo výške 12,52 %. Celková suma pôžičky predstavovala 29.508 eur a celkové náklady spotrebiteľa
predstavovali sumu 12.508 eur. Konečná splatnosť bola určená na júl 2021. Predžalobnou upomienkou
zo dňa 27.01.2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú 1/ k úhrade dlžných splátok vo výške
1.008,19 eur s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, ak k úhrade splátky splatnej v 11/2014

nedôjde najneskôr do 05.03.2015. Zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila neprevzatá
v odbernej lehote. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.03.2015 oznámil
právny predchodca žalobcu žalovanej, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok sa stal splatný úver
v celom rozsahu, pričom jeho výška predstavuje sumu 14.527,96 eur, z toho istina predstavuje sumu14.468,63 eur. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 38Odk/431/2018-20 zo dňa 26.10.2018, právoplatným
dňa 06.11.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 2/. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca
si voči žalovanému 2/ uplatňoval pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze, zastavil súd

voči žalovanému 2/ konanie a ďalej pokračoval v konaní len voči žalovanej 1/. Právne vec súd prvej
inštancie posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 101, § 103, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy; § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
v čase uzavretia zmluvy; § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia

pohľadávky. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Ako vyplýva z
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so
súhlasom klienta, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie
a klient je napriek tejto výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V danom prípade mal
súd za preukázané, že uvedené podmienky pre postúpenie pohľadávky boli splnené. Po preskúmaní
predmetnejzmluvykonštatoval,žesajednáospotrebiteľskúzmluvu,nakoľkoideotakýtypzmluvy,ktorej

obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená,
predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy
vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná 1/, ktorá pri uzatváraní zmluvy
nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Žalovaná 1/ v rámci svojej obrany vzniesla námietku
premlčania, preto sa súd zaoberal aj touto otázkou. Po preskúmaní uplatneného nároku dospel súd k

záveru, že tento premlčaný nie je. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky
ku dňu 25.03.2015. Od nasledujúceho dňa, t. j. od 26.03.2015, začala plynúť trojročná premlčacia
doba pre zostatok nesplnenej pohľadávky a uplynula dňa 26.03.2018. Právny predchodca žalobcu
uplatnil svoj nárok žalobou podanou súdu dňa 29.01.2018, t. j. v rámci plynutia premlčacej doby, a preto
mal za to, že žaloba bola podaná včas a ňou uplatnený nárok premlčaný nie je. Právny predchodca

žalobcu si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil, keď žalovanej pôžičku v dohodnutej
výške poskytol. Žalovaná si však nesplnila svoju zmluvnú povinnosť, keď žalobcovi ani jeho právnemu
predchodcovi pôžičku v celom rozsahu nesplatila. Pri prijímaní tohto záveru vychádzal súd najmä z
tvrdení žalobcu ako i z prehľadu splátok a úhradu, pričom žalovaná tieto tvrdenia nijak nerozporovala.
S poukazom na uvedené uložil súd žalovanej 1) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.382,48 eur,

ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 17.000 eur a splatenou časťou
pôžičky vo výške 9.617,52 eur (17.000 - 9.617,52 = 7.382,48). Pokiaľ žalovaná v rámci svojej obrany
poukazovala na nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
na túto námietku súd neprihliadol, nakoľko žalobca od žalovanej požaduje vrátiť len sumu pôžičky bez
akéhokoľvek navýšenia o úroky, prípadne poplatky alebo iné plnenia z čoho jednoznačne vyplýva, že si

neuplatňuje žiadne plnenia, ktoré by bolo možné označiť za neprimerané zmluvné podmienky a ktoré
by spôsobovali žalovanou namietanú nerovnováhu vo vzťahu medzi zmluvnými stranami. Konštatoval,
že aj keby zmluva mala žalovanou namietané vady, nezbavilo by to žalovanú vrátiť žalobcovi sumu
poskytnutej pôžičky. Neprijateľnosť zmluvných podmienok totiž nespôsobuje stav, kedy by spotrebiteľ
nebol povinný veriteľovi vrátiť minimálne istinu, t. j. sumu poskytnutej pôžičky. Keďže žalovaná žalobcovi

ani jeho právnemu predchodcovi predmetnú pôžičku riadne a včas nezaplatila, dostala sa do omeškania,
v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 7.382,48 eur od 31.03.2015 do zaplatenia. V predmetnej veci mala každá strana úspech
len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 51,9 % titulom priznaného plnenia, žalovaná mala úspech
vo výške 48,1 % titulom čiastočného späťvzatia žaloby, keď súd zastavil konanie po tom, čo žalobca

čiastočne zobral žalobu späť bez udania dôvodu, čím v tejto časti znáša neúspech v spore; rozdiel
úspechu strán sporu predstavuje 3,8 %). Vzhľadom ku skutočnosti, že obe strany mali úspech v konaní
približne rovnaký, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/. Uviedla, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal meritom jej protiargumentov v celom rozsahu. Opätovne upozornila na značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to aj v nadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/028,
C-168/05). Mala za to, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah.
Zmluva bola vopred predtlačená. Bola toho názoru, že už na začiatku boli porušené jej základné ľudské
práva.Ďalejuviedla,žetým,žežalobcazobralžalobuspäťbezuvedeniadôvodu,priznalpodľažalovanej

1/nekalé praktiky už na vstupe, a to vo veci snahy i neprimerané sa obohatenie hraničiace s úžerou, čo
je v rozpore s dobrými mravmi a samo o sebe zakladá dôvod na zamietnutie žaloby v plnom rozsahu.
V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/177/2017 zo dňa
21.03.2018 a uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 4CoE/193/2017-73 zo dňa 29.12.2017. Ďalejuviedla, že nesúhlasí s postúpením vymáhania dlžnej sumy na žalovaného, ktoré je podľa nej v rozpore s
ochranou jej osobných údajov, nakoľko tejto spoločnosti nedala právo disponovať s jej osobnými údajmi.
Poukázala na nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a príslušnú judikatúru Súdneho

dvoraEurópskejúnie.Uviedla,žezároveňvznášanámietkupremlčania.Ztýchtodôvodovžiadalažalobu
zamietnuť v celom rozsahu.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 1/ písomne nevyjadril.
4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi
odvolania žalovanej 1/ i s jej navrhovaným petitom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Ako ďalší

dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu uviedol, že neboli na vstupe úplne a presne oboznámení
s podmienkami zmluvy, čo bolo pravdepodobne spôsobené i enormnou snahou externých pracovníkov
uzatvoriť zmluvu za každých podmienok s jediným cieľom získať za uzatvorenie zmluvy finančnú
províziu.
5. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedla, že sa stotožňuje s opisom
žalovaného 2/ za akých podmienok a akým spôsobom bola s nimi uzatváraná zmluva. Zdôraznila, že

už na vstupe neboli úplne a presne oboznámení s podmienkami zmluvy. Trvá na svojich už vedených
dôvodoch pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu, súhlasí s dôvodmi, ktoré doplnil žalovaný 2/ na
zamietnutie žaloby.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval verejný záujem/v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III., IV je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Zo súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu spločnosť I. (ďalej len „predchodca

žalobcu“) poskytol žalovaným 1/, 2/ spotrebiteľský úver vo výške 17.000 eur na základe zmluvy
označenej ako „zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky“ zo dňa 11.07.2011 č. XXXXXXX (ďalej len
„zmluva o úvere“). Žalovaní 1/, 2/ spotrebiteľský úver nesplácali podľa dohodnutých podmienok. Právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 25.03.2015 žalovanej 1/ oznámil, že došlo k vyhláseniu okamžitej
splatnosti úveru zo zmluvy č. XXXXXXX a žalovanú 1/ vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške

14.527,96 €. Žalovaná 1/ v rámci svojej obrany vzniesla námietku premlčania.
8.Súdprvejinštanciepopreskúmaníuplatnenéhonárokudospelsúdkzáveru,žetentopremlčanýnieje,
keď uviedol, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky ku dňu 25.03.2015,
pričom od nasledujúceho dňa, t. j. od 26.03.2015 začala plynúť trojročná premlčacia doba pre zostatok
nesplnenej pohľadávky a uplynula dňa 26.03.2018, a teda pokiaľ právny predchodca žalobcu uplatnil

svoj nárok žalobou podanou súdu dňa 29.01.2018, t. j. v rámci plynutia premlčacej doby, žaloba bola
podaná včas a ňou uplatnený nárok premlčaný nebol.
9 Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky.
12. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo
dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu

práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že
to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ
môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V predmetnom
spotrebiteľskom vzťahu bolo preto potrebné najskôr skúmať, či medzi zmluvnými stranami existovala

dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka a až následne ustáliť začiatok plynutia premlčacej lehoty
podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd
prvej inštancie skúmal, či bolo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka medzi zmluvnými stranami
dohodnuté. Žalobcom predložená zmluva o úvere, žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky,podmienky k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky sú v nečitateľnej forme, písané malým písmom z
ktorých nie je možné konštatovať, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený úver zosplatniť a navyše
z nich nevyplýva ako bola stanovená splatnosť splátok, keď je možné iba z vyjadrenia žalobcu vychádzať

z toho, že splatnosť splátok bola 20 dňa v mesiaci.
13. V prípade, že by v danej veci existovala dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka, kedy by
veriteľ - žalobca mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, kedy sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, Občiansky zákonník v § 103 druhá veta,
stanovuje osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného úveru. V zmysle §

103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Preto premlčanie vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania žalovanou 1/ bolo potrebné posudzovať s poukazom na toto osobitné
pravidlo začiatku plynutia premlčacej doby od zročnosti nesplnenej splátky a nie odo dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, ako premlčanie posudzoval súd prvej inštancie.
14. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je jednak rozhodné zistenie, či medzi zmluvnými

stranami bolo dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, ako aj zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu
celého úveru. Odvolací súd poukazuje na to, že zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu
listom zo dňa 25.03.2015 neobsahovalo pre ktorú splátku predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu
úveru, pričom tento vo vzťahu k nezaplateným splátkam odkazoval na predžalobnú upomienku. Z listu

označenom ako „Predžalobná upomienka“ vyplýva upozornenie žalovanej 1/, že ak do 05.03.2015
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2014 bude predchodca žalobcu oprávnený úver
zosplatniť. Splátka pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu (ak veriteľ toto právo mal) bola splatná
v mesiaci 11/2014, t. j. pri splatnosti splátok 20 dňa v mesiaci, išlo o splátku splatnú dňa 20.11.2014
od splatnosti ktorej treba počítať premlčanie podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Tiež ale

treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa § 565 v spojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
vyplýva obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a tiež povinnosť veriteľa upozorniť spotrebiteľa na

uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15dní. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na
zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre
ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tejto splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od
splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo

zaniká a prípadné neskoršie zosplatnenie nebude platné.
15. Vzhľadom na uvedené, nakoľko súd prvej inštancie nepostupoval správne pri posúdení uplatnenej
námietky premlčania žalovanou 1/, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III., IV, podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a podľa §
391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

16. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
bude vzhľadom na prijaté závery odvolacieho súdu preskúmať, či zmluvné strany zmluvy o úvere medzi
sebou dohodli oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie celého úveru pre nesplnenie niektorej splátky podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, či došlo k platnému zosplatneniu úveru predchodcom žalobcu vzhľadom
na časovo limitované využitie práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka druhá veta

a na základe uvedeného posúdiť premlčanie uplatneného nároku žalobcu podľa osobitného pravidla
začiatku plynutia premlčacej doby od zročnosti nesplnenej splátky podľa druhej vety § 103 Občianskeho
zákonníka.
17. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).