Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205526
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116205526.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: V. Q.,

W.. XX.XX.XXXX, F. U. XX, XXX XX T., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor
Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti odporcovi: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, o bezdôvodné obohatenie 824,49 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 824,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy odo dňa 23.04.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300006263 nachádzajúca sa v časti 6. tohto dokumentu v znení:

„Ročná úroková sadzba úveru v %-tách 79,49“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 16.03.2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 824,49 €. V návrhu žalobkyňa vychádzala z nasledujúceho skutkového základu:

1.1. Dňa 23.01.2008 uzatvorila so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere č.
8300006263. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 30000,-Sk a za 36 mesiacov mala
vrátiť sumu 65232,-Sk.
1.2. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
písm. g) - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
písm. i) - výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov.

1.3. Z dôvodu vyššie uvedených chýbajúcich náležitostí považuje žalobkyňa uzatvorenú zmluvu o
pôžičke za bezúročnú a bez poplatkov a žiada jej vyporiadanie podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka ako záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia.1.4. Žalobkyňa uvádza, že žalovanému uhradila sumu vo výške 2170,25 € a pri poskytnutom úvere vo
výške 995,82 € a vratke úrokov vo výške 349,94 €, tak suma 824,49 € predstavuje plnenie poskytnuté
bez právneho dôvodu, ktoré musí žalovaný vydať.

1.5. Zároveň žalobkyňa tvrdí, že o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil,
dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS v mesiaci jún 2015 s tým výsledkom, že takéto
zmluvy žalovaného sú bezúročné a bez poplatkov.
1.6. Pokiaľ ide o možnú námietku premlčania, poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Prešove aj
Krajského súdu v Žiline, ktoré u dodávateľa prezumujú úmyselné zavinenie pri získaní bezdôvodného

obohatenia spočívajúceho v tvrdených nedostatkoch zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 22.05.2016 a uviedol v ňom nasledujúce:
2.1. Čo sa týka žalobkyňou namietaných nedostatkov zmluvných náležitostí, žalovaný uvádza, že v
zmluve neabsentuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o
konečnej splatnosti úveru. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa

najejlícnejstranealeajzmluvnýmidojednaniaminachádzajúcimisanajejrubovejstrane.Obsahzmluvy
tvoria aj jej prílohy, ktoré sú v zmysle článku 7 ods.1 zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je tak aj „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“,
ktoré predstavuje nielen akceptáciu predloženého návrhu na uzavretie zmluvy ale je súčasťou zmluvy
ako takej. Toto oznámenie ako aj splátkový kalendár obsahujú údaj o konečnej splatnosti úveru.

2.2. Žalobca ďalej zastáva názor, že skúmaná zmluva obsahuje aj údaj vyžadovaný § 4 ods.2 písm.i)
zákona č. 258/2001 Z.z.
2.3. Žalovaný vznáša námietku premlčania z dôvodu uplynutia ako subjektívnej, tak aj objektívnej
premlčacej lehoty.

3. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom zo dňa 23.05.2016 tak, že žalobu zamietol. Vychádzal
predovšetkýmztoho,žezmluvaprerozpornávrhuajehoprijatianevznikla(vprijatínávrhubolainávýška
RPMN ako v návrhu) a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni (z dôvodu preplatenia
istiny) je premlčaný.

4. Rozsudok Okresného súdu Prešov bol zrušený uznesením KS v Prešove, č.k. 6Co/243/2016 - 90 zo
dňa 02.02.2018, ktorého podstatné časti sú nasledujúce:
„9. Ak sa súd v spore so slabšou zmluvnou stranou nevyrovná s inými právoplatnými súdnymi
rozhodnutiami v obdobných spoločenských vzťahoch ako je prejednávaná vec a konanie vedie v
zásadnom odklone od správneho právneho posúdenia veci, súd tým znemožní stranám sporu procesné

prostriedkyútokučiobrany.Otakýtoprípadidenepochybneajvtedy,aksakonajúcisúdvôbecnevenoval
možnému úžerníckemu charakteru skúmanej spotrebiteľskej zmluvy.
10.Vpredmetnejveciideonárokzporušeniaprávazúverovejzmluvyazaobdobnéspoločenskévzťahy
tak možno považovať úverové vzťahy a prirodzene aj úroky, o ktorých vrátenie ide aj v predmetnej
veci (79,49%).

11. Súdy vrátane najvyšších súdnych inštancií všeobecného a ústavného súdnictva sa otázkou úžernej
ceny úverového právneho úkonu už v minulosti zaoberali. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
v demokratickej spoločnosti sú úžernícke úroky v úverových vzťahoch absolútne netolerovateľné a že
odporujú dobrým mravom (porov. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky
sjednané při peněžité půjčce jsou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování“ NS

ČR 21Cdo1484/04)“. Za určitých okolností dokonca problém nadobúda trestnoprávny rozmer (porov.
NS ČR sp. zn. 3 Tdo 225/2012).
12. Rovnako by nemali existovať pochybnosti o tom, že na absolútnu neplatnosť úžerného právneho
úkonu alebo v časti úžerného plnenia sa pre rozpor s dobrými mravmi prihliada aj bez návrhu (porov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/09 pri úrokoch 60% ,,Dohoda o výške úrokov musí

byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný“.)
17. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že predmetná úverová zmluva nevznikla pre
neodsúhlasenie navrhovanej RPMN (ako už bolo v úvodnej časti uvedené návrh 79,49% akceptácia
80,25%). Poukázal na obdobný názor v iných rozsudkoch. Odvolací súd potvrdzuje, že aj na tunajšom

súde sa takýto názor v minulosti vyskytol, no má za to, že tento názor treba prehodnotiť z nasledovných
dôvodov:
18. Spotrebiteľským úverom je okrem iného úver, pôžička, či iná odložená platba (§2 písm. a/ zákona
č.258/2001 Zz. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov; ďalej aj ,,ZoSU"). V
predmetnej úverovej zmluve boli esenciálne náležitosti stanovené Obchodným zákonníkom (§ 497)
schválené; výška úveru 30000 Sk, akceptovaná výška 30000 Sk, navrhnutá úroková sadzba 79,49 %,

akceptovaná 79,49%, navrhnuté úverové obdobie 36 mesiacov, akceptované 36 mesiacov. Ak sú všetky
vstupné údaje pre celkové náklady (tzv.RPMN) dohodnuté, je problematické sa stotožniť s názorom , že
zmluva nevznikla, navyše s odkazom len na menej ako 1-percentuálny rozdiel.

23. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody považuje úverovú zmluvu najmenej

v časti o úrokoch za neprijateľnú (§53ods.1 OZ), odporujúcu dobrým mravom, a preto podľa § 39
OZ za absolútne neplatnú a právo na vydanie úrokov z dôvodu bezdôvodného obohatenia za
existujúce. Dôležité bude opätovné posúdenie premlčania. Otázka, či ide o neplatnosť celého úverového
právneho úkonu, závisí od skutočnosti, či Profi Credit poskytol úver za 80%-né úroky za súčasného
(kumulatívneho ) využitia nadvlády nad žalobkyňou pod vplyvom niektorého kvalifikačného kritéria,
napríklad tiesne (de lege lata sú kritéria uvedené v 39a OZ, pred účinnosťou tie isté podľa § 39 OZ),

(porov. OGH vo veci 7Ob636/56 ,,Stav núdze je daný, keď zmluvný partner stojí pred voľbou vstúpiť
do zmluvného vzťahu alebo utrpieť ujmu, ktorá podľa rozumného uváženia je ťažšia ako hospodárska
strata, ktorú má zmluva za následok“).

K premlčaniu

25. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho ustanovenia § 107 OZ, na ktoré odvolací súd odkazuje
a pri objektívnej dobe aj správne stanovil jej začiatok od momentu, kedy došlo k plneniu zo strany
žalobkyne.

26. Pokiaľ však ide o otázku úmyslu obohatiť sa na neprimeraných úrokoch, rozsudok s jednovetovým
odôvodnením objektívnej premlčacej doby zo strany súdu prvej inštancie (,,platí záver súdu uvedený
vyššie“)popredchádzajúcejcitáciiviacerýchrozsudkov,,pre aproti“avšetkozaložené naneudržateľnej
argumentácii o nevzniknutej zmluve alebo na bezúročnosti pre neuvedenie náležitosti zmluvy, je
na úkor preskúmateľnosti.

27. Ani táto časť rozsudku neprispela k posilneniu spravodlivého procesu (nepreskúmateľnosť).
Rozsudok by mal dať presvedčivú odpoveď na otázku, ako je možné ,,len z nedbanlivosti" poskytovať
úžerné úroky 80% (úžerníčime ale len z nedbanlivosti). Rozsudok nesmie postrádať zdravý logicky
úsudok a v tomto smere sa súd musí vyrovnať s požiadavkou podnikania s odbornou starostlivosťou

vo finančných službách, ktoré čo do nepriaznivého dopadu na súkromie občanov sú veľmi časté. Je
dôležité zohľadniť názor mienky odbornej i laickej verejnosti k takejto výške úrokov z hľadiska dobrých
mravov, ktorými sú pravidlá správania, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a sú súčasťou
fundamentálneho hodnotového poriadku (porov. pre zmenu aj rozhodnutie KS v Ostrave vo veci Profi
Credit 16Cm944/2010,cit.,, Řízením bylo jednoznačně prokázáno, že smlouva o revolvingovém úvěru

č. xxxxxxxxxxxx ze dne 19. 10. 2009 uzavřená mezi žalobcem a žalovaným č. 2 jakožto dlužníkem je
absolutně neplatná pro rozpor s dobrými mravy podle § 39 občanského zákoníku. Soud ze zákona a z
úřední povinnosti ( ex officio et ex lege) hodnotí platnost právních úkonů. Příčinou rozporu s dobrými
mravy je skutečnost, že výše roční procentní sazby nákladů (RPSN) u této smlouvy o úvěru činí 96,31%,
jde tak o nepřiměřeně vysoké, nebo-li lichvářské úroky. Soudu je z jeho činnosti známo, že nejvyšší

bankovní úroky u srovnatelných úvěrů činí maximálně 20 % ročně, sjednaný úrok v projednávané věci
je však téměř 5x vyšší, podle setrvalé judikatury nejvyššího soudu ČR je čtyřnásobek maximálního
bankovního úroku považováno za odůvodnění právního závěru, že jde o ujednání, které je v rozporu
s dobrými mravy a tedy absolutně neplatné podle § 39 občanského zákoníku (srovnej např. rozsudek
nejvyššího soudu ČR z 15.12.2004 sp. zn. 21 Cdo1484/2004)". Alebo aj závery tunajšieho súdu , napr.

vo veci 6Co 150/2015 a iné.

28. Kým pre objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas platenia úrokov zo
strany žalobkyne) a otázna je už len dĺžka objektívnej premlčacej doby, tak pri subjektívnej premlčacej
dobe bude dôležité zistenie, kedy sa žalobkyňa dozvie o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne

obohatil a v akej výške.

29. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z neprijateľnej zmluvnej podmienky
(80% úroky). Doposiaľ nebola prekonaná judikatúra súdneho dvora Európskej únie o existenciinezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené prípady C-240 až 244/98). Tým sa ale zákonite
natíska otázka, že ak takéto obavy existujú v čase vzniku zmluvy, o čo menšie obavy existujú v

čase, keď spotrebiteľ vykonáva reálne plnenie z takejto zmluvnej podmienky. Zdá sa, že je tu rovnaké
nebezpečenstvo a reálny život to potvrdzuje, že spotrebitelia platia z nevedomosti správne aplikovať
právo a v pochybnostiach (arg. slovo ,,mala pochybnosti o preplácaní úveru“), ktorú skutočnosť súd
prvej inštancie použil paradoxne v neprospech žalobkyne.

30. Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak by mali vedomosť, že platiť
nemajú.Niesúvšakchráneníneobmedzenúdobu,alelenkýmimneuplynieobjektívnapremlčaciadoba,
ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na
ich úkor obohatil. Súd prvej inštancie preto nedôvodne vyjadruje obavu o obranu žalovaného, pretože
objektívna doba plynie nezávisle na vôli žalobkyne.

31. Odvolací súd preto zásadne nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že už v čase,
kedy došlo k plneniu nad rámec poskytnutej čiastky, žalobkyni začala plynúť premlčacia doba (arg.
slovo ,,došlo“ ako relevantné no pri objektívnej premlčacej dobe ;§ 107 ods.2 OZ). Názor , že žalobkyni
začala plynúť subjektívna doba dňom, keď zaplatená čiastka presiahla čiastku poskytnutú žalobkyni,
je problematický aj z dôvodu, že subjektívna doba by tak začala plynúť skôr, ako vôbec k obohateniu o

úroky došlo. Žalobkyňa platila podľa rozpisu v splátkach istinu a úroky (nie najprv istinu a po jej splatení
úroky).

34. Zdá sa, že viaceré súdy posudzujú začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času, kedy
spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom čase sa spotrebiteľ dozvedá

o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Každý je povinný poznať
právo , no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať.

35. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba
dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla

s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje
v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.

36. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,, dozvie" sa, potiera rozdiel
medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade

rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu
na úroveň ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný
menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“.
37. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“,
aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času

po vykonaní plnenia.
38. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Z
nateraz zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa mala viacero úverov, že mala pochybnosti
o korektnosti úveru a že s odstupom času po tom ako zaplatila sporné úroky, jej Centrum právnej
pomoci nemohlo poskytnúť službu, že ju následne známa usmernila na združenie spotrebiteľov, ktoré

ju odkázalo na advokáta, ktorý podal žalobu. V spise sa nachádza aj listina s hlavičkou združenia
obsahujúca všeobecné upozornenie na rôzne vady zmluvy vrátane neprimeraných úrokov. O tejto
listine sa dá usudzovať, že združenie ju používa vo viacerých prípadoch aj u iných spotrebiteľov.
39. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia ), no okolností nie zo zmluvy, ale

okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k
porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie" sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.
40. Ak z dokazovania nevyplynú nové skutočnosti, zdá sa, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plniť

nemala až s odstupom času a do úvahy prichádza Centrum právnej pomoci, známa žalobkyne,
združenie a advokát. Z rozsudku nie je celkom jasno, či pochybnosti na strane žalobkyne už v čase
plnenia považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce pre začiatok plynutia subjektívnej doby. Bez
ohľadu na to, odvolací súd tento názor nezdieľa.“5. Pokyny KS v PO uložené pre ďalšie konanie OS Prešov: Úlohou súdu prvej inštancie bude:
5.1. Priznať princípu ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu ústavného princípu (Ústavní
soud připomíná, že v jeho judikatuře již byla ochrana slabší smluvní strany shledána principem

ústavněprávního významu, jímž se orgány veřejné moci mají v aplikační praxi povinnost řídit.
Tento princip je obzvláště akcentován v oblasti právních vztahů specifického charakteru, jako jsou
spotřebitelské smlouvy, vztahy vyplývající z pracovního, směnečného či nájemního práva, apod. [srov.
např. nález sp. zn. II. ÚS 2164/10 ze dne 1. 11. 2011 (N 187/63 SbNU 171), usnesení sp. zn. III. ÚS
3436/12 ze dne 19. 3. 2013, dále např. nálezy sp. zn. I. ÚS 3512/11 ze dne 11. 11. 2013, sp. zn. III. ÚS

562/12 ze dne 24. 10. 2013 a sp. zn. II. ÚS 1774/14 ze dne 9. 12. 2014 (N 221/75 SbNU 485)]. Cílem je
nahradit formální rovnost smluvních stran rovností materiální. Od vstupu České republiky do Evropské
unie se zásada účinné ochrany spotřebitele promítá do českého právního řádu také prostřednictvím
evropského práva, v němž jsou jejím právním základem ustanovení Smlouvy o fungování Evropské unie
a článek 38 Listiny základních práv Evropské unie, prováděné celou řadou směrnic.
O Okresný súd Prešov teda princípu ochrany slabšej zmluvnej strany priznáva silu ústavného princípu.

5.2. Považovať úverovú zmluvu za uzavretú.
O Okresný súd Prešov považuje prejednávanú zmluvu za uzavretú.
5.3. Považovať úroky 79,49 % za úžerné plnenie, odporujúce dobrým mravom a v spojení s čl.13
všeobecných podmienok za neprijateľnú zmluvnú podmienku (čl.13 umožňuje okamžitú splatnosť aj
predmetných úžerných úrokov.

O Okresný súd Prešov považuje úroky vo výške 79,49% ročne za úžerné plnenie (aj keď podľa
jeho názoru z § 53 ods.1 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
bolineprijateľnépodmienkyindividuálnedojednané.-vyplýva,žecenaplnenianemôžebyťneprijateľnou

podmienkou a nemožno ju preskúmavať z hľadiska jej neprimeranosti. To sa podľa súdu vzťahuje
aj na kritérium dobrých mravov, pretože z hľadiska iného si posudzovanie primeranosti výšky úrokov
predstaviť ani nemožno).
Čl. 13 Zmluvných dojednaní súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku nevyhlásil pre nemožnosť jeho
prečítania.

Vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vykonal súd podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
§ 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
§ 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
5.4. Zaoberať sa nepriamym úmyslom žalovaného nadobudnúť od žalobkyne predmetné úžerné úroky
(vedel,žedojednávaspoločenskyneprijateľnéúrokyapreprípad,žesatakstane,bolstýmuzrozumený)

aj vo svetle rozhodnutí súdov k neprimeranosti úrokov, a teda vytvoriť najmä pre žalovaného priestor
na procesnú obranu.
O Okresný súd má za to, že zo strany žalovaného išlo minimálne o nepriamy úmysel sa obohatiť
vzhľadom na to, že je subjektom profesionálne poskytujúcim spotrebiteľské úvery a preto znalosť
ovládania právnych predpisov vzťahujúcich sa na jeho činnosť by mala byť samozrejmosťou.

Podľa § 107 ods.2 OZ - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vychádzajúc z úmyselného bezdôvodného obohatenia žalovaného, robí súd záver, že k uplynutiu
objektívnej premlčacej lehoty nedošlo, keďže posledné plnenie žalobkyne bolo vykonané dňa
02.06.2009 a žaloba bola na súde podaná dňa 16.03.2016.

5.5. Umožniť stranám procesné práva v súvislosti s novým názorom na začiatok premlčacej doby,
novo posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných
skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia
práva, a teda o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia (neprijateľnosť klauzulyo úrokoch, výšku do úvahy prichádzajúceho bezdôvodného obohatenia a príčinnú súvislosť) tak,
aby mohla podať žalobu (napr. rozsudok NS SSR sp. zn. Cpj 37/98 - R 1/1979, NS ČR sp. zn.
33Odo306/2005, NS ČR sp. zn. 25Cdo 3306/2007, mutatis mutandis NS ČR sp. zn. 33Cdo 83/2004).

Teda nielen o pochybnostiach o tom, čo žalobkyňa tušila, ale o skutočnej, nie predpokladanej vedomosti
o skutku z porušenia práva. Bude dôležitý výsluch žalobkyne na tvrdenie o čase, kedy sa o skutkových
okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedela. V rámci aplikačnej praxe súdov sa vyskytli prípady,
že sa upozornenie združenia antidatovalo, pričom relevanciu má čas skutočného času, kedy sa
žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Bude preto dôležité vytvoriť procesný priestor aj pre

procesnú obranu žalovaného k tvrdeniu žalobkyne a predloženým dôkazom.
O Okresný súd uvedené umožnil a výsluchom žalobkyne zistil, že táto sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci jún 2015.
Podľa § 107 ods.1 OZ - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Keďže žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení na jej úkor dozvedela v júni 2015 a žaloba bola na súde

podaná dňa 16.03.2016, k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty nedošlo.
Vyššie uvedený záver urobil súd z dôvodu viazanosti právnym názorom súdu odvolacieho, hoci jeho
skutočný právny názor je totožný s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3 Cdo 169/2017 - „1. Okresný súd
Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. júna 2016 č.k. 5 C 49/2016-67
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu

2 863,98 € s príslušenstvom, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej získané na úkor
žalobkyne. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že účastníčky uzatvorili tri zmluvy o úvere: a/ 23.
novembra 2005 zmluvu o úvere č. 7102639, ktorou žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 863,04
€ a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanej tento úver zvýšený o úrok a poplatky; takto uhradila na
účet žalovanej sumu 1 712,76 €, b/ 27. októbra 2006 zmluvu o úvere č. 7103043, na základe ktorej

žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 995,81 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o úrok
a poplatok; takto uhradila žalovanej sumu 1 876,16 €, c/ 23. júla 2007 zmluvu o úvere č. 7103491,
na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1 327,75 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala
vrátiť zvýšený o úrok a poplatok; celkom takto uhradila žalovanej sumu 2 256,54 €. Uvedené zmluvy
boli uzavreté za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č.

258/2001 Z.z.“). V zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol okrem všeobecných náležitostí aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“). V danom prípade tejto údaj v uzatvorených zmluvách absentoval, preto sa malo
vychádzať z toho, že úver je poskytnutý bezúročne a sumy vyplatené nad výšku poskytnutého úveru
predstavujú bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná vo vyjadrení k

žalobe účinne vzniesla námietku premlčania práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Konštatoval, že k jeho premlčaniu došlo tak v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ako aj v
objektívnej trojročnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Zákon č. 258/2001
Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy
pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy

vedela, že ak v zmluvách chýba údaj o RPMN, úver je bezúročný a bez poplatkov. Jej tvrdenia, že o
bezdôvodnom obohatení sa (subjektívne) dozvedela až po vysvetlení, ktoré jej podal právny poradca
približne 2 mesiace pred podaním žaloby, považoval za účelové. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa
žalobkyňa reálne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom, v ktorom zaplatila
úrok, ktorý nebola povinná zaplatiť (pri prvej zmluve 22. júna 2006, pri druhej zmluve 23. mája 2007

a pri tretej zmluve 22. apríla 2008). Objektívna trojročná premlčacia doba jej začala plynúť okamihom
získania bezdôvodného obohatenia žalovanou, to znamená pri prvej zmluve 30. októbrom 2006, pri
druhej zmluve 24. augustom 2007 a pri tretej zmluve 22. aprílom 2008. Pokiaľ bola žaloba podaná
na súde až 11. apríla 2016, bolo ňou uplatnené premlčané právo. Za nenáležitú označil pritom súd
prvej inštancie argumentáciu žalobkyne o desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Žalovaná sa totiž

nedopustila úmyselného konania, predpokladom ktorého je vedomosť konajúceho, že sa bezdôvodne
obohacuje; to v jej prípade preukázané nebolo.
2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 9. novembra 2016
sp. zn. 7 Co 302/2016 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny [§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“)]. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie na

základe výsledkov vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že žalovaná sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatila. V ich vzájomnom spotrebiteľskom právnom vzťahu prijala totiž od žalobkyne nad
rámec poskytnutého úveru peňažné plnenie, ktoré jej vzhľadom na absenciu údaju o RPMN nepatrilo (§
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.). Odvolací súd poukázal na to, že pre začiatok plynutia subjektívnejpremlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na

základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že
sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy oprávnený získal informácie o právnej
stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne
kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby

vôbec relevantné [odvolací súd v súvislosti s tým poukázal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 67/2011]. Rozhodujúcim
pritom je, že zákon č. 258/2001 Z.z. priamo ustanovuje, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. I keď je v danom prípade žalobkyňou spotrebiteľka práva neznalá, bolo by neprimeranou
ochranou jej práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň,
kedy sa od svojho právneho poradcu dozvedela, že žalovaná sa na jej úkor obohatila. Podľa názoru

odvolacieho súdu, zhodného s názorom súdu prvej inštancie, subjektívna dvojročná premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula v danom prípade pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie
bol preto povinný prihliadnuť na námietku premlčania dôvodne vznesenú žalovanou, v dôsledku ktorej
nemohol žalobkyni priznať premlčané právo. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobkyňa
nepriliehavo poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 9/2012, v zmysle ktorého

princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V danom prípade totiž žalovaná vzniesla
hmotnoprávnu námietku premlčania, na ktorú súd musel vziať zreteľ. Ak druhá strana účinne vzniesla
námietku premlčania, nemožno ani v prípade spotrebiteľa pripustiť odlišnú interpretáciu ustanovení
zákona o plynutí subjektívnej premlčacej doby, v ktorej sa môže domáhať vydania bezdôvodného

obohatenia.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie spísané advokátom, ktorý v
článku II. dovolania výslovne uviedol, že podaný mimoriadny opravný prostriedok je prípustný podľa §
421 ods. 1 písm. b/ CSP, lebo napadnuté rozhodnutie, ktorým bol potvrdený prvoinštančný rozsudok,
záviselo od vyriešenia právnej otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zatiaľ ešte nevyriešenej.

Podľapresvedčeniažalobkyneodvolacísúdzaložilrozhodnutienanesprávnomprávnomnázore,ktorým
de facto zotrel rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou. Žalobkyňa, plniac svoje
povinnosti z úverových zmlúv, poskytovala - ako spotrebiteľka - žalovanej peňažné plnenia, pričom
nemala vedomosť o tom, že v zmluve chýba nejaká náležitosť, v dôsledku ktorej je úver bezúročný a bez
poplatkov. Fikcia znalosti právnych predpisov sa v jej prípade nemôže uplatniť. Odvolacím súdom prijatý

právny názor o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je nepodložený výsledkami vykonaného
dokazovania a priečiaci sa zákonu (§ 102 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Skutočnú vedomosť o tom,
že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila, získala žalobkyňa až po právnej porade 26. januára
2016, bezprostredne po ktorej udelila plnú moc svojmu právnemu zástupcovi, aby ju zastupoval v
danom spore. Od tohto dňa do podania žaloby neuplynula žiadna premlčacia doba. Zdôraznila, že

pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné preukázať vedomosť jednak o vzniku
bezdôvodného obohatenia, jednak o tom, kto sa bezdôvodne obohatil. V danom prípade výsledky
vykonaného dokazovania nepreukázali, že by žalobkyňa získala takúto vedomosť pred 26. januárom
2016. Z týchto dôvodov dovolateľka žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
12. V danom prípade právna otázka, ktorú dovolateľka nastolila v dovolaní, bola už dovolacím súdom

vyriešená.
12.1. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 67/2011 pripomenul, že právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide

o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd tu konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú
objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a
dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna

premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo,
a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jehoúkorbezdôvodneobohatil.Keďžeoprávnenýsaobezdôvodnomobohatenínemôžedozvedieťskôr,ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
12.2 Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri

posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že
oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“.
12.3. K obdobným právnym záverom dospel najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 121/2009, v
ktorom uviedol, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa

oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o
tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda
nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie).
13. Na podklade uvedeného dovolací súd konštatuje, že žalobkyňa nedôvodne tvrdí, že právna otázka,

ktorú nastolila v dovolaní, nebola ešte dovolacím súdom vyriešená. Na tom nemôže nič zmeniť nesúhlas
žalobkyne založený na jej skutkových tvrdeniach, v zmysle ktorých sa o okolnostiach významných
z hľadiska určenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby dozvedela v iný deň, než uviedol
odvolací súd.
14. Dovolací súd k predchádzajúcim bodom poznamenáva, že pri argumentácii akýmkoľvek súdnym

rozhodnutímtrebavždyjehotextvnímaťvkontextekonania,vktorombolorozhodnutievydané.Vdanom
prípade žalobkyňa nenáležite poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 9/2012 [a v
ňom vyjadrený právny názor (že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ ustupuje v spotrebiteľských veciach
v závislosti od konkrétnych okolností princípu dôležitejšiemu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa)]
vydané v skutkovo a právne odlišnej (exekučnej) veci, líšiacej sa od predmetného sporu žalobkyne a

žalovanej nielen z hľadiska podstaty a účelu konania, ale aj procesného postavenia spotrebiteľa. Nie
bezvýznamnou je tu tiež okolnosť, že v konaní sp. zn. 6 MCdo 9/2012 poukázal najvyšší súd na uvedený
princíp v súvislosti s riešením procesnej otázky (oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc
rozhodcovskéhosúduvydaťrozhodcovskýrozsudok);vdanomprípadealežalovanávdovolanívzťahuje
uplatnenie tohto princípu na riešenie hmotnoprávnej otázky (začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby).
15. Skutočnosť, že dovolateľkou vymedzená právna otázka už bola vyriešená dovolacím súdom,
opodstatňuje záver, že dovolanie žalobkyne nie je podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP prípustné.“
5.6. Súd prvej inštancie vykoná výsluch obchodného zástupcu, ktorý dojednával predmetnú zmluvu. V
prípade zistenia, že pri uzatváraní zmluvy žalobkyňa konala v tiesni a v rámci kontraktácie o úžerné

protiplnenie 80%, obchodný zástupca alebo iná osoba konajúca za žalovaného poznali túto tieseň, súd
prvej inštancie posúdi neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (§39
OZ).
O Súd vykonal výsluch obchodného zástupcu žalovaného, z ktorého nevyplynulo, žeby tento konal
s vedomím, že žalobkyňa sa nachádza v tiesni. Uvedenú skutočnosť neprezentovala ani žalobkyňa

samotná.
5.7. Ak právo nie je premlčané, súd vo výroku určí klauzulu o úrokovej sadzbe 79,49 % v spojení
s čl.13 Všeobecných obchodných podmienok za neprijateľnú (§298 ods.1,2 CSP, čl.13 VOP umožňuje
okamžitú splatnosť úrokov).
O Okresný súd uvedené vykonal.

6. Na základe vykonaného dokazovania tak súd má za to, že prejednávaná úverová zmluva je bezúročná
z dôvodu, že dohodnutá úroková sadzba je neprijateľná a bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že
neobsahuje rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Suma nad poskytnutú istinu a po započítaní časti
platby žalobkyne na iný úver je bezdôvodným obohatením vo výške 824,49 €. Uvedené závery vyplývajú

z nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods.2 písm.i) zákona č. 258/2001 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z. - Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Podľa § 451 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 OZ - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

7. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
- výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému.
Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie, preto je potrebné vychádzať z § 563
OZ (Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.) a za požiadanie

považovať doručenie žaloby žalovanému. K doručeniu žaloby došlo dňa 21.04.2016, žalovaný mal plniť
dňa 22.04.2016 a pokiaľ tak neurobil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Základná úroková
sadzba ECB bola k tomuto dňu vo výške 0,00%, čo predstavuje právo na úrok z omeškania vo výške
5,00% ročne. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8.1. Žalobkyne neúspešnej iba v zanedbateľnej časti príslušenstva priznal súd nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.