Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200114
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2618200114.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
V U. XXXX/XX, M., zastúpená: JUDr. Jánom Pekarom, advokátom, Potočná 191/39, Skalica, proti osobe
povinnej výživným: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V U. XXXX/XX, M., zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., Hurbanova 486/2, Senica, IČO: 36 271 268, o určenie výživného
na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 20. júna
2018, č.k. 11Pc/2/2018-128, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti určenia výživného na navrhovateľku za obdobie

od 1.2.2019 naďalej, v tejto časti r u š í rozsudok súdu prvej inštancie a konanie z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje povinnému výživné na
navrhovateľku v sume 130 eur za obdobie od 17.1.2018 do 31.8.2018 a v sume 150 eur za obdobie od
1.9.20018 do 31.1.2019 a vo zvyšku návrh zamieta.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.1.2018 do 31.1.2019 v sume 100 eur je povinný

p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do rúk navrhovateľky.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil vyživovaciu povinnosť osobe povinnej
platiť výživné na navrhovateľku v sume 130 eur mesačne splatnej vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred s účinnosťou od 17.1.2018. Zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 17.1. do
30.6.2018 v sume 274,15 eur, ktorý povolil povinnému zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka návrhom zo dňa 17.1.2018,
zmeneným uznesením zo dňa 22.5.2018 sa domáhala na povinnom - svojom otcovi určenia výživného
v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od 17.1.2018 do 31.8.2018 a v sume 270 eur mesačne od
1.9.2018 naďalej. Uviedla, že od začiatku roka 2017 dochádzalo k závažným nedorozumeniam medzi
ňou a povinným, v dôsledku čoho sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, začala bývať u svojej tety O.
K. v J., následne prišlo aj ku konfliktu medzi jej rodičmi, po ktorom spoločnú domácnosť opustil aj povinný
( ďalej otec ). Tento konflikt rodičov skončil tak, že sa vedie proti otcovi trestné stíhanie. V čase podania

návrhu bola žiačkou 4. ročníka Obchodnej akadémie v Senici, v čase zmeny návrhu začala navštevovať
vysokú školu, Ekonomickú fakultu v Brne. Otec jej na výživu žiadnym spôsobom neprispieva. Otec
navrhovateľky uviedol, že s návrhom tak, ako bol podaný, nesúhlasí. Okrem navrhovateľky má ešte dve
vyživovacie povinnosti, na ktoré platí ich matke mesačne sumu 120 eur a navrhovateľke posiela 80 eurmesačne. Je ochotný do budúcnosti platiť výživné navrhovateľke 50 eur mesačne z dôvodu, že táto od
17. rokov pracuje v G., kde má príjem okolo 150 - 280 eur mesačne. Býva u kamaráta, ktorému prispieva
na domácnosť sumou 150 eur mesačne, cestovné platí 100 eur mesačne, inkaso 230 eur mesačne.

Následne uviedol, že od 9.5.2018 si prenajal byt v M., kde musel zložiť zábezpeku 560 eur, nájom platí
150 eur, elektriku 30, TV a internet 30 eur, stále spláca dlh, ktorý si zobral v zamestnaní v sume 150 eur
mesačne a tiež spláca spoločný úver s manželkou mesačne v sume 455 eur. Uhrádza tiež cestovné do
zamestnania100eurmesačne.Zpotvrdeníonávšteveškolysúdzistil,ženavrhovateľkavškolskomroku
2018/2019 je študentkou prvého ročníka Mendelovej univerzity v Brne. Okresný súd Senica rozsudkom

zo dňa 22.2.2018, sp.zn. 10P/3/2018 rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky, dve maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti matke navrhovateľky, ich otcovi určil povinnosť prispievať na ich výživu
na maloletého F. nar. v roku 2002 v sume 120 eur mesačne a maloletú O. nar. v roku 2015 v sume
60 eur mesačne. Matka navrhovateľky pracuje v G. ako pokladníčka, s čistým mesačným príjmom
482 eur, poberá rodičovský príspevok na maloletú O. vo výške 214,70 eur mesačne a prídavky na tri
deti v celkovej výške 71,04 eur. Zo správy zamestnávateľa otca navrhovateľky B., s.r.o., súd zistil, že

jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 416,92 eur, okrem toho poberá diéty v sume 800 až
1100 eur netto mesačne. Od januára 2018 platí otec navrhovateľke dobrovoľne výživné v sume 80 eur
mesačne. Súd vec právne posúdil podľa § 62, § 75 Zákona o rodine, vyvodil právny záver, že návrh
navrhovateľky je dôvodný len v časti, v ktorej mu súd vyhovel. Pri určení výšky výživného súd prihliadol
na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľky. Mal v konaní

preukázané, že navrhovateľka je študentka denného štúdia, pričom od leta 2016 brigádnicky pracuje v
G., na úkor svojho voľného času. Jej pravidelné mesačné výdaje sú len stravné v škole a cestovné do
školy vo výške 46 eur mesačne. Iné výdaje nepreukázala. Otec je zamestnaný s mesačným príjmom
minimálne 1.216 eur, býva v nájme, kde platí 150 eur mesačne, má ďalšie vyživovacie povinnosti k
maloletému F. 120 eur a O. 60 eur mesačne. Obaja rodičia navrhovateľky splácajú spoločné úvery.

Porovnaním osobných a majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj pomerov navrhovateľky, súd určil
otcovi navrhovateľky platiť výživné v sume 130 eur mesačne, ktoré považoval za primerané vzhľadom
na vek, odôvodnené potreby navrhovateľky, ale i na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, najmä
otca, ktorému po zaplatení vyživovacích povinností v celkovej sume 310 eur zostane ešte suma 900 eur,
ktorá výrazne presahuje životné minimum. Okrem výživného od otca je matka navrhovateľky povinná

prispievať na jej výživu sumou primeranou jej príjmu. Príjem matky je vo výške 767,74 eur mesačne, má
tri vyživovacie povinnosti, pričom i ona je povinná platiť výživné na všetky tri deti vo výške 25% v tej istej
výške ako otec navrhovateľky, z čoho na navrhovateľku pripadá približne 70 eur mesačne. Pokiaľ ide o
príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti, tento súd nezohľadnil, nakoľko má za to, že navrhovateľka
nie je povinná pracovať, pretože preukázala, že sa pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka
a to proti zamietajúcej časti. Uviedla, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
z dokazovania bolo preukázané, že povinný dosahuje mesačný netto zárobok 1.200 až 1.500 eur
mesačne. Súd bral do úvahy jeho minimálny príjem, t.j. 1.216,92 eur. O výške výživného zobral do úvahy

i príjem jej matky, ktorý uviedol, že dosahuje vo výške 767,42 eur mesačne. Priemerný mesačný zárobok
matky však je v inej výške a to vo výške 482 eur. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 214,70
eur mesačne do konca mesiaca marec 2018. Nezodpovedá teda skutočnosti údaj súdu o mesačnom
zárobku jej matky a z toho je nesprávne aj odvodená suma, ktorou má matka prispievať na jej výživu.
Nemožno súhlasiť ani s ďalším tvrdením súdu, že i matka má sa podieľať na platení výživného na všetky

tri deti vo výške 25,56% svojho príjmu. Suma 130 eur na ňu nezodpovedá podielu na životnej úrovni
otca. Tiež nesúhlasí so zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného od 1.9.2018. Od uvedenej doby
bude študentkou Mendelovej univerzity v Brne, už si zabezpečuje študijné materiály a tiež veci osobnej
potreby, ktoré bude mať počas týždňa v Brne. Má za to, že rozsudok je nesprávnym rozhodnutím, keď
súd nebral do úvahy skutočné zárobky rodičov. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, vyhovieť

jej návrhu a určiť výživné sumou 200 eur od 17.1. do 31.8.2018 a sumou 270 eur od 1.9.2018 naďalej.

3. Otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľka nepredložila žiadny
doklad o nástupe do školy, o začatí semestra a o jej pravidelných mesačných výdavkoch. Od rozhodnutia
súdu prišlo k zmene na strane matky navrhovateľky, u ktorej začali v dome bývať okrem navrhovateľky,

jej matky, súrodencov a starej matky i priateľ matky W. N., jej brat B. Z. a tiež priateľ navrhovateľky. Je
potrebné prihliadnuť aj na príjmy dotyčných osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou.
Čo sa týka diét, tieto do mzdy podľa Zákonníka práce nepatria. Súd sa správne vysporiadal s výškoujeho mzdy a diétami, ktoré nemá každý mesiac rovnaké. Ich výška závisí od toho, v ktorom štáte sa ako
dlho zdrží a sú určené výlučne na stravu a ubytovanie.

4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že jeho tvrdenia vo vyjadrení
k odvolaniu nezodpovedajú skutočnosti. Súdu doručila nájomnú zmluvu preukazujúcu, že v Z. má
ubytovanie a potvrdenie o platení nájmu vo výške 135 eur mesačne. Má za to, že jednoznačne treba pri
jeho mzde brať do úvahy aj diéty, ktoré k mzde poberá.

5.Povinnýsúduzaslalvyjadreniekvyjadreniunavrhovateľky,vktoromuviedol,žežiadazmeniťrozsudok
a určiť výživné len do okamihu, kedy bola navrhovateľka schopná sama sa živiť a žiada priznať trovy
odvolacieho konania s tým, že dňa 13.2.2019 mu bol doručený list od JUDr. Jána Pekara, ktorým
mu oznamuje, že navrhovateľka ukončila štúdium na Mendelovej univerzite v Brne dňa 31.1.2019. Od
1.2.2019 začala pracovať na riadny pracovný pomer.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
účastník konania (§ 156 Civilného mimosporového poriadku, zákon č. 161/2015 Z.z.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákon
č. 160/2015 Z.z.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je sčasti dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11Pc/2/2018 je určenie výživného
na navrhovateľku I. O., ako plnoleté dieťa, od povinného rodiča, otca L. O., ktorého sa navrhovateľka
domáha v sume 200 eur od 17.1.2018 do 31.8.2018 a v sume 270 eur od 1.9.2018 naďalej.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd určil výživné povinnému na navrhovateľku v sume 130 eur mesačne s účinnosťou od
17.1.2018, určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.1. do 30.6.2018 v sume 274,15 eur,
ktoré povolil povinnému rodičovi zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
návrh zamietol.

9. V priebehu odvolacieho konania na odvolacom pojednávaní navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že berie návrh späť a to v časti určenia výživného za obdobie od 1.2.2019
naďalej z dôvodu, že od 1.2.2019, potom, ako ukončila štúdium na vysokej škole sa riadne zamestnala
a je schopná sama sa živiť. Povinný súhlasil s určením výživného len do 1.2.2019.

10. Vzhľadom k uvedenému, teda k čiastočnému späťvzatiu návrhu po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
odvolací súd v súlade s ust. § 370 ods. 1, 3 CSP pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v časti určenia
výživného od 1.2.219 naďalej, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

11. Po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania predmetom konania zostalo určenie výživného na
navrhovateľku od povinného v čase od 17.1.2018 do 1.2.2019. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo,
že v čase podania návrhu na určenie výživného bola navrhovateľka študentkou Obchodnej akadémie.
Od 1.9.2018 začala navštevovať vysokú školu a to Mendelovu univerzitu v Brne, Provozně ekonomickú
fakultu, s tým, že na štúdium bola prijatá 11.6.2018 a štúdium bakalárskeho študijného programu

Ekonomika a management skončilo ku dňu 1.2.2019. Náklady na výživu a živobytie navrhovateľka
vyčíslila sumou 308 eur mesačne a to za dopravu po meste Brno 11 eur, dopravu na trase M. - Brno a
späť 12 eur, ubytovanie 135 eur, strava v školskej jedálni 20 eur, strava 60 eur, tlačenie skrípt, prednášok
a cvík 15 eur, učebnice 15 eur, oblečenie 20 eur, drogéria 20 eur. Navrhovateľka žije v spoločnej
domácnostisosvojoumatkou.NavrhovateľkapočassvojhovoľnapracovalavG.M.M.,a.s.od1.6.2017,

kde zarobila cca 230 eur mesačne. Rodičia navrhovateľky sú rozvedení. Matka je riadne zamestnaná,
dosahuje príjem 482 eur + rodinné prídavky na tri deti v súčasnosti už len na dve maloleté deti. V čase
rozvodového konania, kde súd vychádzal z celkového jej príjmu 767,42 eur mesačne matka poberala
ešte aj rodičovský príspevok, ktorý od 1.4.2018 už nepoberá. Okrem plnoletej navrhovateľky má ešte
dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktoré má v osobnej starostlivosti a to k maloletému F.,

nar. v roku 2002 a maloletej O. nar. v r. 2015. Otec navrhovateľky žije sám v prenajatom byte od mesta
M.. Platí nájom 150 eur a elektrinu 30 eur, TV a internet 30 eur, spoločný úver s bývalou manželkou 455
eur, cestovné do zamestnania 100 eur. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k maloletému F.
v sume 120 eur a k maloletej O. 60 eur mesačne. Je riadne zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačnýzárobok je 417 eur, okrem toho poberá aj diéty, ktoré slúžia na zabezpečenie stravy a ubytovania v
zahraničí. Tieto v roku 2018 dosiahol v priemere 871 eur mesačne.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov

obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru
všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti
rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa
sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov.

14. Odvolací súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že je dôvodné určiť výživné
otca na navrhovateľku za obdobie od 17.1.2018 do 1.2.2019, nakoľko navrhovateľka v tomto období
nebola schopná sama sa živiť, pretože sa pripravovala na budúce povolanie formou denného štúdia.
Pokiaľ sa týka výšky výživného, tak sumu 130 eur určenú súdom prvej inštancie považoval odvolací

súd za primeranú, avšak len v období od 17.1.2018, t.j. od podania návrhu, do 31.8.2018. Od 1.9.2018
začala navrhovateľka študovať na vysokej škole v Brne, kde bola počas týždňa ubytovaná na internáte,
v dôsledku čoho možno mať za to, že sa jej zvýšili výdavky na výživu, preto bolo dôvodné určiť vyššiu
výšku výživného. Odvolací súd tu považoval za primeranú sumu 150 eur mesačne. Pri určovaní výšky
výživného odvolací súd vychádzal z príjmu otca 1.287 eur, ktorý pozostáva zo sumy 417 eur priemernej

mesačnej mzdy a sumy 871 eur z priemernej výšky diét, pričom mal za to, že do príjmu otca je
potrebné zahrnúť aj cestovné náhrady, teda diéty, ktoré sa síce v zmysle Zákonníka práce nepovažujú
za súčasť mzdy, avšak v zmysle koncepcie Zákona o rodine, sa na strane povinného rodiča skúmajú
jeho celkové zárobkové a majetkové pomery, preto je treba vychádzať z celkových príjmov povinného
u jeho zamestnávateľa a to aj vrátane cestovných náhrad. Z uvedenej sumy v zmysle rozhodovacej

praxe súdov je možné postihnúť mzdu povinného rodiča vo rozmedzí 20% až 30% z príjmu otca, suma
25% predstavuje sumu 321 eur. Túto sumu je však potrebné rozpočítať medzi všetky deti, na ktoré má
povinný povinnosť prispievať výživným. Na výživu navrhovateľky je povinná určitou sumou prispievať
aj jej matka, ktorá je takisto zamestnaná, má príjem a už nemôže svoju vyživovaciu povinnosť plniť
osobnou starostlivosťou. Toto je možné u maloletej O., kde vzhľadom na jej útly vek si vyživovaciu

povinnosť matka plní výlučne osobnou starostlivosťou a z väčšej časti u maloletého F.. Odvolací súd mal
za to, že od 1.9.2018, odkedy začala chodiť navrhovateľka na univerzitu do Brna, jej vzrástli výdavky
spojené s vlastnou výživou a odôvodnenými potrebami, preto odvolací súd považoval za dôvodné určiť
za toto obdobie výživné vyššie a to vzhľadom na príjem otca a jeho možnosti v sume 150 eur mesačne.
Navrhovateľka, pokiaľ dostane od otca sumu 150 eur mesačne + rodinný prídavok, aspoň 50 eur od

matky, bude mať pokryté náklady spojené s vlastnou výživou, i keď nie všetky, ktoré vyčíslila. Odvolací
súd tu však poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľka napriek tomu, že študovala formou denného
štúdia, popri štúdiu bola zamestnaná brigádnicky, kde si dokázala zarobiť v priemere okolo 230 eur
mesačne, takže časťou tejto sumy si mohla pokryť aj odôvodnené základné životné potreby.

15. Vzhľadom k všetkým týmto uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 zmenil a určil povinnému platiť výživné na navrhovateľku tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda sumou 130 eur mesačne od 17.1.2018 do 31.8.2018 a v sume
150 eur mesačne od 1.9.2018 do 1.2.2019 a vo zvyšku návrh zamietol.

16. Vzhľadom k tomu, že účastníci zhodne uviedli, že povinný má výživné uhradené za obdobie od
17.1.2018 do 1.2.2019 v súlade s napadnutým rozsudkom, teda vo výške 130 eur mesačne, vznikol mu
nedoplatok na zročnom výživnom len za obdobie od 1.9.2018 do 31.1.2019 v sume 100 eur mesačne
(5 mesiacov po 20 eur), ktorú sumu je povinný povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

17. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, v spojení s
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).