Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Renáta Deáková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213222
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116213222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenom JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 37 927
795, proti žalovanej C. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom O. cesta XXX/XXX, R. R., zastúpenej JUDr. Zuzanou
Oravcovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Skuteckého 12, Banská Bystrica, o zaplatenie
914,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
8Csp/8/2016-96 zo dňa 02.12.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 25,23 Eur s
príslušenstvom zastavil (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi vo výške 100 % (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z §52 ods. 1, §524, §526 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), §9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej

v texte aj „z.č. 129/2010 Z.z.“) konštatoval nesporný skutkový stav, týkajúci sa čerpania finančných
prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke ako aj ich splácanie žalovanou, ktorý vyplýva z listinných
dokladov, zmluvy o pôžičke a výpisu splátkového kalendára. Právny predchodca žalobcu so žalovanou
uzatvoril dňa 20.12.2010 zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke č. 6084862, predmetom ktorej bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.600 Eur s tým, že žalovaná sa zaviazala ich vrátiť v
48 splátkach po 55,26 Eur mesačne v celkovej výške 2.577,60 Eur. V zmluve bola dohodnutá ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 28,99%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov

vo výške 20,68% a ročná úroková sadzba vo výške 28,99%. Žalovaná pôžičku riadne a včas nesplácala;
uhradila celkom sumu 1.574,77 Eur; po podaní žaloby zaplatila ešte 25,23 Eur (v tejto časti okresný súd
konanie zastavil), t.j. celkom sumu vo výške 1.600 Eur. Dňa 07.08.2013 došlo vyhláseniu splatnosti dlhu
a k výzve na zaplatenie dlhu.
Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca naňho postúpil pohľadávku voči žalovanej zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2016, ktorú však napriek výzve súdu nepredložil; predložil len
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2016, ktorého obsahom je oznámenie právneho

predchodcu žalobcu, že bola na žalobcu postúpená pohľadávka zo zmluvy vo výške 1.095,88 Eur.
K tomu predložil podací hárok č.EPH008020856 o rozpise zásielok, na ktorom je uvedené aj meno
žalovanej s číslom zásielky RF180000906 SK; nevyplýva z neho, čo bolo žalovanej doručované, t.j. či
skutočne išlo o oznámenie o postúpení pohľadávky a či uvedené oznámenie o postúpení pohľadávkybolo žalovanej aj skutočne doručené, teda či sa žalovaná vôbec dozvedela, že pohľadávka zo zmluvy
bola postúpená právnym predchodcom ako postupcom na žalobcu ako postupníka.
Túto skutočnosť okresný súd zistil pri skúmaní vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby.

Uzavrel, že pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník), pričom na platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností, vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom

namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou
spojené, aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom
postavení dotknutý, je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení pohľadávky
dozvedel. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia
dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného
odkladuoznámiťdlžníkovi,žedošlokpostúpeniupohľadávky.Právneúčinkypostúpeniaajvočidlžníkovi

nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani
formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie pohľadávky oznámi akýmkoľvek
spôsobom, nevyhnutú však je, aby sa dlžník vôbec dozvedel, že má plniť novému veriteľovi. Kým
postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže
svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Postupca je povinný takéto plnenie prijať, ale

po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).
Keďže žalobca ako postupník nepredložil súdu prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej
by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať žalobu voči žalovanej a z listinných dôkazov nie je
zrejmé, aká pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená (v oznámení o postúpení postúpená
suma nie je totožná so sumou, zaplatenia ktorej sa žalobca v konaní domáha), nemohol okresný súd

zistiť, či voči žalovanej mohli nastať účinky postúpenia pohľadávky. Dlžníkovi síce nie je potrebné
predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, pretože nie je jej účastníkom, ale následky tohto úkonu
sa ho týkajú (týkajú sa jeho postavenia), a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bol o postúpení
pohľadávky upovedomený postupcom v akejkoľvek forme. Upovedomenie o postúpení pohľadávky sa
musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý toho, že došlo k zmene v osobe veriteľa

a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V tejto veci žalobca nepreukázal, že by bola žalovaná
upovedomená o postúpení pohľadávok takým spôsobom, aby vedela, komu má plniť; nepreukázal, že
upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej skutočne doručené, pretože takéto jeho tvrdenia
z podacieho hárku, priloženého k žalobe, nevyplývajú.
Vzhľadom na uvedené pochybnosti o tom, kto je veriteľom žalovanej, s poukazom na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 192/2004, okresný súd už neskúmal, či zmluva
o pôžičke má alebo nemá všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola
uzavretá v písomnej forme, a žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu
zamietol. Prihliadol na závery v obdobných veciach, vedených Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn.
8C/48/2015 (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/654/2015), sp.zn. 8C/148/2015 (na

Krajskom súde v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/612/2015) a sp.zn. 8C/158/2015 (na Krajskom súde v
Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/733/2015).
O trovách konania rozhodol v zmysle §255 ods. 1a §262 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zamietol žalobu z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie. Aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazoval oznámením o postúpení
pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané na adresu, uvedenú žalovanou v zmluve o úvere, ktorá je
zároveň aj adresou jej trvalého pobytu, čo vyplýva z dokladu, predloženého žalovanou v čase spísania

úverovej zmluvy a to občianskeho preukazu. Oznámenie o postúpení pohľadávky právneho predchodcu
žalobcu bolo zaslané žalovanej doporučene dňa 24.10.2016. Relevantným oznámením o postúpení
pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003. Zmenu
adresy na doručovanie písomnosti žalovaná žalobcovi ani právnemu predchodcovi žalobcu neoznámila.

Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané do sféry dispozície žalovanej, kedy odosielateľ
písomnosti môže rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom písomnosti objektívne aj oboznámi.
V oznámení o postúpení pohľadávky bola postúpená pohľadávka riadne identifikovaná, oznámenie
o postúpení pohľadávky tvorí súčasť spisu, o postúpení pohľadávky sa žalovaná mohla dozvedieťnajneskôr z doručených príloh k žalobe. Žalovaná v tomto konaní výslovne nepoprela nedoručenie
dotknutého oznámenia o postúpení pohľadávky, nedoručenie oznámenia žalovanej zo spisu nevyplýva,
preto nie je daný dôvod túto skutočnosť spochybňovať. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní

z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v
prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených
prípadov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.US 640/2014 z 01.04.2015).
K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, došlo riadne a platne, čím je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil

a žalobe vyhovel v odvolaním napadnutých výrokoch; uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla
rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Podstatou
odvolania žalobcu je jeho nesúhlas s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Pokiaľ odvolateľ na preukázanie doručenia oznámenia o

postúpení pohľadávok predložil len samotný podací hárok, uvedené ešte nepreukazuje, že sa zásielka,
ktorá na jeho základe mala byť žalovanej doručovaná, do sféry jej dispozície dostala. Navyše, z
predmetného podacieho hárku nevyplýva ani len to, čo malo byť obsahom zásielky adresovanej
žalovanej (t.j., že týmto bolo práve oznámenie o postúpení pohľadávky). Poukázala na rozhodnutie
všeobecných súdov.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej už nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný, v zmysle §34 C.s.p. vec preskúmal v rozsahu určenom §380
ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §365 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie

podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmalodvolanímnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieapretožejerozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní
a ex offo z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ako aj procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia (§380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie v súlade s vyjadrením strán dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec správne právne
posúdil.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa domáhal zaplatenia sumy 914,33 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne, počítanom zo sumy 914,33 Eur od 19.08.2013 až do
zaplatenia a náhrady trov konania; so žalovanou dňa 20.12.2010 uzavrel zmluvu o pôžičke č.6084862,
na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.577,60 Eur; žalovaná sa ju zaviazala splácať
v 48 splátkach po 55,26 Eur mesačne. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná sumu 1.574,77 Eur a

po podaní žaloby 25,23 Eur. Dňa 07.08.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na zaplatenie
celejdlžnejsumyjednorazovo;podľažalobcužalovanádlžísumuvovýške914,33Eur,ktorápredstavuje
rozdiel medzi istinou vo výške 2.489,10 Eur a sumou prijatých splátok vo výške 1.574,77 Eur.

9. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd

prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil
a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil; hodnotenie dôkazov zodpovedá obsahu znenia §191 ods. 1
C.s.p. a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedajú §220 ods. 2 C.s.p.. S dôvodmi rozsudku
súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

10. Odvolanie nie je dôvodné.
Jediná odvolacia námietka žalobcu je jeho nesúhlas s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie,
podľa ktorého v spore preukázal svoju aktívnu legitimáciu oznámením o postúpení pohľadávky
žalovanej. S takýmto tvrdením odvolateľa sa krajský súd nestotožňuje.11. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.02.2010); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady,
aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v
tom,žesúdpoužilnesprávnuprávnunormualebosíceaplikovalsprávnuprávnunormu,alejunesprávne

interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 MCdo 4/2009).
O takéto pochybenie okresného súdu v prejednávanom spore nejde.

12. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
z ktorého je odvodzovaný žalobou uplatňovaný nárok. Ako správne konštatoval okresný súd, na to, aby

sa niekto stal účastníkom konania, nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným); či však bude v spore úspešný, závisí od toho, či
je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje návrhom uplatnený nárok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo 192/2004 konštatoval, že pre označenie

stavu, vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom
určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia (navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

13. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne aj právne správne, keď žalobu v prevyšujúcej
časti v prejednávanej veci zamietol; dôvody jeho rozhodnutia sú zrozumiteľné, konzistentné, logické a
správne. Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania.

14. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bola žalovaná; podľa §255 ods. 1 C.s.p. jej patrí náhrada trov

odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd v súlade s §396 ods. 1 a §262 ods. 1
C.s.p. rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov konania podľa
§262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.