Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200291
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200291.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., W. XX, zastúpenej
právnou zástupkyňou: Mgr. Klaudia Szekeres, advokátka, so sídlom Tešedíkovo, Široká 569, proti
žalovanému: Okresný úrad Komárno, Odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Komárno, Nám. M.
R. Štefánika 10, o správnej žalobe zo dňa 12. 06. 2019 proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12. 06. 2019 doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 06. 2019 sa žalobkyňa domáhala
určenia súdom, že vydanie dvojjazyčného slovensko-maďarského rodného listu žalobkyne Matričným
úradom v Komárne dňa 07. 11. 2018 bez vyplnenia všetkých údajov v maďarskom jazyku bolo

nezákonné. Ďalej sa domáhala určenia, že odpoveď žalovaného č. 0U-KN-OVVS/2019/005766-4 TM
zo dňa 01. 04. 2019 na sťažnosť žalobkyne proti vybaveniu sťažnosti, ako aj odpoveď Útvaru hlavného
kontrolóra Mesta Komárno č. 11/ÚHK/2018 sť, 69642/30890/ÚHK/2018 zo dňa 11. 01. 2019 na sťažnosť
žalobkyne boli nezákonné. Tiež žiadala zrušiť odpoveď žalovaného č. 0U-KN-OVVS/2019/005766-4 TM
zo dňa 01. 04. 2019 na sťažnosť žalobkyne proti vybaveniu sťažnosti a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie, v ktorom sa prijmú opatrenia na zabezpečenie vydania dvojjazyčného slovensko-maďarského

rodného listu žalobkyne s vyplnením všetkých údajov v slovenskom aj maďarskom jazyku. O prijatých
opatreniach je žalovaný povinný informovať súd do 30 dní.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 07. 11. 2018 požiadala Matričný úrad v Komárne o vydanie
slovensko-maďarskej verzie svojho rodného listu. Žalobkyni bol vystavený rodný list na dvojjazyčnom
formulári, na ktorom však samotné údaje boli uvedené výlučne v slovenskom jazyku. Dokument je

teda dvojjazyčný len pokiaľ ide o predvyplnený text, chýba preklad konkrétnych údajov žalobkyne do
maďarského jazyka. V nadväznosti na tieto skutočnosti podala žalobkyňa vo veci sťažnosť zo dňa 08.
11. 2018. Útvar hlavného kontrolóra Mesta Komárno oznámil žalobkyni výsledok prešetrenia sťažnosti
č. 11/ÚHK/2018 sť 69642/30890/ÚHK/2018 zo dňa 11. 01. 2019, v ktorom predmetný orgán označil
sťažnosť za neopodstatnenú, vzhľadom na súlad platného formátu dvojjazyčného matričného dokladu
so zákonnou úpravou. Následne žalobkyňa podala sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti zo dňa 03.

02. 2019. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 01. 04. 2019 podotkol, že obec nemôže zasahovať do
vzoru dvojjazyčného výpisu určeného Ministerstvom vnútra SR a konštatoval, že matričný úrad zákon
neporušil.

2. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,

opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

Podľa § 69 ods. 4, 5 a 6 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím

toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala
udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota
uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší

nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.

Lehotajezachovaná,aksaposlednýdeňlehotyurobíúkonnasprávnomsúdealebosapodanieodovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami
je doručené mimo pracovného času.

3. Krajský súd v Nitre skúmal procesné podmienky konania podľa ust. § 6, § 97, § 98, § 256 SSP, teda
včasnosť podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako základnú procesnú podmienku
konania pred správnym súdom.

Včasné podanie správnej žaloby, t. j. v lehote dvoch mesiacov, je procesnou podmienkou, nedostatok
ktorej nie je odstrániteľný. Správny súdny poriadok v § 256 ustanovuje dve lehoty na podanie žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, a to subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od momentu, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom
dozvedela. Objektívna lehota je dvojročná a plynie od vykonania iného zásahu. Na to, aby bola žaloba

podaná včas, je nutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote. Ak nebola žaloba podaná
včas, súd žalobu odmietne v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Pod dozvedením sa o inom zásahu je
pritom nutné rozumieť nielen to, že tento nastal alebo k nemu došlo, ale i to, kto, t. j. aký orgán verejnej
správy ho vykonal.

Lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu majú procesnoprávny charakter, a teda postačuje, ak
žalobca v rámci nich podá žalobu na prepravu (§ 69 ods. 6 SSP). Predčasné alebo oneskorené podanie
žaloby je dôvodom pre jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. c) a d) SSP.

4. V danom prípade žalobkyňa požiadala žalovaného o vydanie dvojjazyčného rodného listu (slovensko-

maďarského). Predmetný rodný list bol vydaný žalovaným dňa 07. 11. 2018. Z obsahu žalobkyňou
predložených príloh k žalobe vyplýva, že žalobkyňa dvojjazyčný rodný list prevzala v ten istý deň (v deň
jeho vydania), nakoľko už nasledujúci deň a to 08. 11. 2018 spísala sťažnosť adresovanú žalovanému
a teda správny súd je toho názoru, že žalobkyňa dotknutá iným zásahom, za ktorý súd považuje práve
deň vydania predmetného rodného listu, podala žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy

oneskorene. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy pripadol na deň 07. 01. 2019, t. j. pondelok. Žalobkyňa podala žalobu v elektronickej podobe
s autorizáciou podľa osobitného predpisu, dňa 12. 06. 2019, t. j. urobila tak až po márnom uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Vzhľadom na to, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania bolo potrebné postupovať podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP a žalobu odmietnuť ako podanú

oneskorene.

5. Súd pre úplnosť dáva do pozornosti, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy
zákon nestanovuje procesnú podmienku vyčerpať príslušné prostriedky nápravy, za ktorú sa v zmyslepôvodnej právnej úpravy považovala sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach a preto včasnosť podania
žaloby posudzoval odo dňa vydania dvojjazyčného rodného listu žalobkyni a teda odo dňa, kedy sa
žalobkyňa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedela.

6. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia a žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu, že žaloba nebola podaná včas.

7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 odsek 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439 odsek 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.