Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Bernáthová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Er/251/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111216808
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Bernáthová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111216808.2
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, pobočka Trnava, Halenárska 22, IČO: 35 937
874, proti povinnej: U. P., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Z. XXXX/X, H., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Hana Cibulková, so sídlom Opletalova 96, Bratislava, pre vymoženie 1.141,94 Eur a trovy exekúcie, o
námietkach povinnej proti exekúcii a o námietkach povinnej proti trovám exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovuje v časti 136,17 Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 111355 zo dňa 27.07.2011 bol súdny exekútor JUDr.
Hana Cibulková, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Trnava č.k. 1111224013 zo dňa
04.04.2011, č.k. 1111224213 zo dňa 04.04.2011 a č.k. 1111223913 zo dňa 04.04.2011.
Súdny exekútor vydal dňa 26.08.2011 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa bolo doručené povinnej
do vlastných rúk dňa 22.09.2011. Povinná si upovedomenie prevzala a dňa 25.09.2011 na pošte podala
námietky proti exekúcii a trovám exekúcie, v ktorých nesúhlasí s predmetnou exekúciou a namieta
súdnym exekútorom vypočítané trovy exekúcie.
V námietkach povinná ďalej uvádza, že v období, za ktoré oprávnený požaduje zaplatenie nedoplatkov
na zdravotnom poistení nevyužívala lekárske ošetrenie a preto nevidí dôvod, pre ktorý by si mala plniť
povinnosti voči štátu. Zároveň oznámila, že nemá žiadny stabilný príjem, žiaden hnuteľný a nehnuteľný
majetok, predajom ktorého by mohla uspokojiť predmetnú pohľadávku.
Oprávnený sa k námietkam povinnej písomne vyjadril dňa 26.01.2012, pričom uviedol, že povinná
je jeho poistencom od 01.01.1995. V rozhodnom období bola evidovaná v registri oprávneného ako
samostatne zárobkovo činná osoba, kedy mala povinnosť v zmysle zákona o zdravotnom poistení
odvádzať zdravotné poistenie sama. Nakoľko povinná si svoju povinnosť neplnila bol jej za príslušné
obdobievyčíslenýnedoplatoknazdravotnompoisteníspoluvovýške1.141,94Eur.Oprávnenýpovažuje
námietky povinnej za neopodstatnené a trvá na pokračovaní exekúcie.
Podľa § 50 ods.1 zák. č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, môže povinný vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnej titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho
je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná
zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,
ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti,
na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Súd preskúmal námietky povinnej proti exekúcii a zistil, že námietky povinnej boli podané včas, a
nie sú dôvodné. Povinná vo svojich námietkach neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhanéhonárokualebobrániajehovymáhateľnosti,aniinédôvody,prektoréjeexekúcianeprípustná.
Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie povinnej vyplýva priamo zo zákona č. 580/2004 Z.
z. o zdravotnom poistení a vznik tejto povinnosti nie je podmienený vykonaním lekárskeho ošetrenia
povinnej. Ani skutočnosť namietaná povinnou, že nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu
svojho záväzku voči oprávnenému, nie je dôvodom, ktorý by spôsobil zánik vymáhaného nároku alebo
bránil jeho vymáhateľnosti. Súd taktiež nezistil žiadne dôvody v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého by bolo možné zastaviť exekúciu.
Nakoľko sa oprávnený domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul,
pričom povinná vo svojich námietkach neuviedla žiadne skutočnosti v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku, na základe ktorých by mohlo byť jej námietkam proti exekúcii vyhovené, a taktiež v konaní
nevyšli najavo ani žiadne iné skutočnosti preukazujúce pochybenie pri výkone exekúcie, súd námietky
povinnej proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
Súd sa zaoberal aj námietkami povinnej proti trovám exekúcie, ktoré boli obsahom podania povinnej zo
dňa 25.09.2011. Podľa § 201 ods. 1-4 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor
podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Účastník konania môže vzniesť
u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
Povinná podala námietky proti trovám exekúcie, ako bolo uvedené vyššie, dňa 25.09.2011 na poštovú
prepravu. Súd skúmal včasnosť podania námietok povinnej proti exekúcii, teda či došlo k zachovaniu
3-dňovej lehoty na ich podanie, v zmysle ustanovení § 201 ods. 2 Exekučného poriadku a zákona č.
99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. sa do plynutia
lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota teda začala plynúť
dňom 23.09.2011 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 26.09.2011. Podľa § 57 ods. 2 vety druhej
O.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.
Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že povinný sa spravoval nesprávnym
poučením uvedeným v rozhodnutí - § 204 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) ani
skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky
podajúnapošte,prípadnenainomorgáne,ktorýjepovinnýprocesnýúkondoručiťvposlednýdeňlehoty.
Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u exekútora. Podľa pečiatky poštového
úradu, na ktorom boli námietky povinného podané, bol dátum podania 25. 09. 2011, t.j. tretí deň po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie námietok.
Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie podľa § 4, § 5 ods.
1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 159,71 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 114,50,- Eur, z
hotových výdavkov vo výške 18,59 Eur a zákonnej DPH vo výške 26,62 Eur. Súdny exekútor bol vyzvaný
na špecifikáciu predbežných trov, a k výzve uviedol, že vypočítal odmenu ako 20 % z istiny t.j. z 1.141,94
Eur a zároveň túto v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky znížil o 50 %. Suma 18,59 Eur predstavuje
reálne hotové výdavky - poštovné v deň vydania upovedomenia o začatí exekúcie.Súd preskúmal námietky povinnej proti trovám exekúcie, spisový materiál a dospel k záveru, že
námietkam je potrebné v časti vyhovieť. Súdny exekútor mal pri vyčíslení predbežných trov exekúcie
postupovať v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého predbežné trovy exekúcie
určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci
predbežných trov exekúcie si exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie;
náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania
upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu
byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
V zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3
Exekučného poriadku, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1, t.j. v tomto prípade 50 % z
odmeny vo výške 33,19 Eur. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu
na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33 193,92 Eur. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom
na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je
výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Na základe vyššie uvedeného je teda súd toho názoru, že súdny exekútor si nesprávne vyčíslil odmenu v
sume 114,50 Eur, nakoľko v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky by
výsledná suma mala predstavovať len jednu polovicu minimálnej odmeny, t.j. sumu 16,60 Eur, pretože
do času vydania upovedomenia o začatí exekúcie nemožno hovoriť o vymožení pohľadávky a základom
na určenie odmeny je preto minimálna výška 33,19 Eur.
V súvislosti s citovaným ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku mal súdny exekútor postupovať
pri vyčíslení predbežnej náhrady trov a hotových výdavkov tak, ako je uvedené v Exekučnom poriadku
a v upovedomení tak mal vychádzať z reálne vynaložených výdavkov v predmetnej exekúcii a to v
čase vydania upovedomenia. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 26.08.2011. Vzhľadom
na vyššie uvedené, súd nemohol do predbežných trov exekúcie zaradiť náhradu výdavkov za úkony,
ku ktorým nedošlo do vydania upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. poštovné za postúpenie námietok
povinnej dňa 29.09.2011. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za poštovné
pri doručovaní žiadosti o poskytnutie súčinnosti OR PZ Trnava, nakoľko sa v exekučnom spise
nenachádzala doručenka preukazujúca jej doručenie ani iný relevantný dôkaz, z ktorého by bolo
zrejmé, že hotové výdavky boli súdnym exekútorom reálne vynaložené. Pokiaľ ide o hotové výdavky,
ktoré boli podľa obsahu exekučného spisu preukázateľne vynaložené, sú nimi poštovné za doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk povinnej, oprávnenému a príkazov na začatie
exekúcie do bánk. V týchto prípadoch však súd znížil súdnym exekútorom uplatnenú výšku poštovného
primerane podľa počtu exekučných konaní, v ktorých boli na jednu doručenku doručované písomnosti
rovnakým adresátom. Výška hotových výdavkov vynaložených na poštovné do vydania upovedomenia
o začatí exekúcie bola preto súdom vypočítaná na sumu 3,02 Eur zvýšenú o zákonnú DPH.
Na základe vyššie uvedeného, súd znížil predbežnú náhradu trov a hotových výdavkov zo sumy 159,71
Eur na sumu 23,54 Eur vrátane DPH.
Súd má za to, že skutočne vynaložené trovy exekúcie nemôžu byť hradené z majetku exekútora,
a to aj v prípade, že by súdny exekútor pri exekučnom konaní nepostupoval v súlade so zásadou
hospodárnosti a účelnosti. Výška „predbežných trov“ však nie je konečná a pri ukončení (zastavení)
exekúcie môže dôjsť k jej zvýšeniu alebo zníženiu, čo znamená, že celkové trovy exekúcie budú určené
až po úplnom vymožení pohľadávky či po inom ukončení predmetnej exekúcie. Z uvedeného zjavne
vyplýva, že súdnemu exekútorovi môžu byť v rámci predbežných trov priznané len také trovy, ktoré boli
skutočne vynaložené spolu s odmenou v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky. Skutočnosť, že súd súdnemu
exekútorovineuznánáhradunákladov,ktorémueštereálnenevznikli,žiadnymspôsobomnepoškodzuje
a ani neohrozuje samotného súdneho exekútora, jeho majetok či spôsobilosť viesť exekučné konanie.
Už citované ustanovenia § 201 ods. 1 Exekučného naopak chránia povinného tým spôsobom, že v
prípade okamžitej úhrady pohľadávky povinný neuhradí aj trovy, ktoré už ani v budúcnosti nemusia
nevyhnutne vzniknúť.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie v časti 136,17
Eur, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora špecifikovanej v upovedomení o začatíexekúcie (vrátane DPH) a odmenou, ktorá súdnemu exekútorovi prináleží podľa názoru súdu, t.j.
odmena súdneho exekútora vo výške 19,92 Eur s DPH a náhrada hotových výdavkov vo výške 3,62 Eur
s DPH, teda predbežné trovy v celkovej výške 23,54 EUR.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní od jeho doručenia. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.