Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202800
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518202800.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: U. P., bytom W., V.
D. XXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907 proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody,
so sídlom Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10, o zaplatenie sumy 1028,82 eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na predloženie veci kompetenčnému senátu s a z a m i e t a .

II. Krajský súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1028,82 eur spolu s úrokom z omeškania o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobu doručenou Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 28.08.2018, od
žalovaného zaplatenia sumy 1028,82 eur s príslušenstvom. Sám žalobca v podanej žalobe uviedol, že
uvedená suma predstavuje jeho nárok na nezaplatený plat, ktorý vznikol v súvislosti s jeho služobným
pomerom u žalovaného. Tento služobný pomer pritom trval do 28.02.2018.

2. Poukázal na to, že dostával služobný plat za výkon jednotlivých služieb. Tento plat zodpovedal
nariadenej dvanásťhodinovej službe. V skutočnosti však musel byť pripravený vždy 15 minút pred
začiatkom služby, pričom počas tohto času už riadne vykonával svoje povinnosti určené pre danú službu.
Odkázal na personálny rozkaz, v zmysle ktorého musel byť ustrojený a pripravený 15 minút pred
začiatkom služby. Za tento čas mu však nebol poskytnutý plat, hoci vykonával činnosti priamo súvisiace
s výkonom služby, bez ktorých by nebol samotný výkon služby ani možný. V tejto súvislosti sám poukázal

na znenie § 188a ods.1 a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj rozhodovaciu činnosť Krajského súdu
v Žiline v obdobnej právnej veci.

3. Žalobca v závere konštatoval, že počas obdobia od 21.05.2015 do 28.02.2018 (do skončenia
služobného pomeru) mu vznikol voči žalobcovi nárok na doplatenie platu, a to v priemere 3 hodiny a
30 minút mesačne. Uvedené predstavuje sumu v súhrne sumu 1028,82 eur. Zaplatenia uvedenej sumy

sa v zmysle žalobného petitu aj domáhal.
4. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žalobu doručil žalovanému a po následnej replike a duplike,
vo veci nariadil pojednávanie. Deň pred takto nariadeným pojednávaním termín zrušil a následne
vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému. Dôvodom postúpenia bola skutočnosť,
že ide o vec správneho súdnictva. Okresný súd dospel k záveru, že nie je daná jeho kauzálna
príslušnosť, nakoľko vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže

nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne. Poukázal na to, že služobný pomer je
charakterizovaný ako inštitút verejného práva a to sa prejavuje aj v právnej úprave týkajúcej sa vzniku,zániku, zmeny a priebehu štátnej služby ako aj s tým súvisiacich otázok ako je napríklad odmeňovanie.
Poukázal na to, že služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže je právnym vzťahom
zakladaným, meneným a končiacim zásadne rozhodnutiami orgánu verejnej správy ako individuálnymi

správnymi aktmi. Odkázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19.2.2019sp.zn.1KO3/2019.Zuvedenéhookresnýsúddovodil,žeidevovecižalobcuovecsprávneho
súdnictva.

5. Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že je vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie

veci žalobcu. Predmetná právna vec má základ v (už zaniknutom) verejnoprávnom vzťahu účastníkov,
ktorý bol založený zákonom č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej
len zákon). Z obsahu žaloby bez pochybností vyplýva, že žalobca bol v čase do 28.02.2018 v služobnom
pomere a na základe personálneho rozkazu riaditeľa ústavu vykonával pre žalovaného pracovné
činnosti. Po skončení služobného pomeru dospel žalobca k názoru, že okrem vyplateného služobného

platu mu prislúchal plat aj za čas pred prevzatím stanoviska od predchádzajúcej zmeny. Uplatnený
nárok má teda svoj základ v služobnom pomere žalobcu u žalovaného. Správny súd sa stotožňuje s
názorom okresného súdu, ktorý je uvedený v odseku 4 tohto rozhodnutia, a ktorý vychádza zo záverov
kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 1KO
3/2019. Z právnej vety tohto rozhodnutia vyplýva, že služobný pomer je inštitútom verejného práva a

tento charakter majú aj všetky nároky, ktoré s ním súvisia. Otázka odmeňovania osoby v služobnom
pomere má potom bez pochybností základ vo verejnom práve a ide o vec správneho súdnictva. Na
uvedenom nemôže nič zmeniť skutočnosť, že vec bola podaná na okresný súd a tento vo veci už robil
úkony podľa zákona č. 160/2015 Z.z. a ani skutočnosť, že k postúpeniu veci došlo až 9 mesiacov po
podaní žaloby. Charakter uplatneného nároku je rovnaký od začatia konania a práve tento charakter

nároku určuje, že ide o vec správneho súdnictva. S poukazom na uvedené, bol súd po postúpení veci
toho názoru, že ide o vec správneho súdnictva a vo veci ďalej konal.

6.Správnysúdkonštatuje,žeúpravasprávnehosúdnictvaustanovujeúpravujednotlivýchdruhovkonaní
resp. žalôb, ktoré sa v rámci správneho súdnictva prejednávajú. V zmysle ust. § 6 SSP správne súdy

v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Správne súdy potom rozhodujú v konaniach o správnych žalobách, správnych žalobách vo veciach
správneho trestania, správnych žalobách v sociálnych veciach, správnych žalobách vo veciach azylu,

zaistenia a administratívneho vyhostenia, žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, žalobách
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, žalobách vo volebných veciach, žalobách vo veciach
územnej samosprávy, žalobách vo veciach politických práv, kompetenčných žalobách, a v návrhoch v
iných veciach. Podanie žalobcu však nespĺňa náležitosti ani jednej zo žalôb. Nie je zrejmé o aký druh
žaloby by malo ísť, či má byť predmetom súdneho prieskumu súdneho rozhodnutie žalovaného, jeho

opatrenie, resp. faktický zásah. Vzhľadom na uvedené bol žalobca postupom podľa § 59 ods. 1 SSP
vyzvaný na doplnenie a opravu svojho podania v lehote 15 dní pod hrozbou jeho odmietnutia.

7. Žalobca v zákonom stanovenej lehote vytknuté vady podania neodstránil. Správnemu súdu oznámil,
že v predmetnej veci nejde o správnu žalobu. Mal za to, vec bola správnemu súdu nesprávne

postúpená a na prejednanie veci je daná kauzálna príslušnosť podľa § 23 zákona č. 160/2015 Z.z..
Zdôraznil, že zákon z kauzálnej príslušnosti okresného súdu nevylučuje zamestnancov resp. bývalých
zamestnancov štátnej správy. Poukázal na § 36 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., z ktorého dovodil,
že okresný súd mal rozhodovať o svojej príslušnosti na začiatku konania. Okrem toho žiadna zo strán
príslušnosť nenamietala. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu

Ružomberok v obdobnej právnej veci.

8. Správny súd ( pred uplynutím lehoty na odstránenie vád žaloby) žalobcovi oznámil, že súhlasí s
postúpením veci a v zmysle záverov kompetenčného senátu Najvyššieho súdu považuje jeho právnu
vec za vec správneho súdnictva. Z tohto dôvodu vec nebude predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

9. Podľa § 59 ods. 1,3 zákona SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka
a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzvetoho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. Ak sa v lehote
určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením;
to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanovuje zákon.

11. Podľa 18 ods. 4 SSP ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde
o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu

najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.

12. Ako bolo uvedené vyššie, správny súd je toho názoru, že uplatnený nárok žalobcu má základ
v zákone č. 73/1998 Z.z. a v služobnom pomere založenom medzi žalobcom a žalovaným, ktorý tu
existoval v čase do 28.2.2018. Uvedené nespochybňuje ani samotný žalobca, ktorý sám v podanej
správnej žalobe opieral svoj nárok o ustanovenia tohto zákona a skutočnosť, že tu bol medzi účastníkmi

založený služobný pomer a vyplácaný služobný plat. So záverov kompetenčného senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pritom vyplýva, že služobný pomer je inštitútom verejného práva a všetko
čo má základ v tomto služobnom pomere má následne rovnako takýto charakter. V zmysle uvedeného
vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby nemožno považovať za súkromnoprávne. Akékoľvek nároky
vyplývajúce z tohto vzťahu medzi príslušníkom väzenskej a justičnej stráže ( aj bývalým) a jeho úradom,

nepredstavujú súkromnoprávny vzťah. Odmeňovanie v takomto služobnom pomere potom predstavuje
uplatňovanie postavenia orgánu verejnej správy a to bez ohľadu na to, či bolo vykonané faktickým
konaním resp. nekonaním, resp. či vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktoré by malo formálne znaky
rozhodnutia. Súd zotrváva na svojom názore, že ide o vec správneho súdnictva a je teda potrebné, aby
oprávnená osoba uplatnila svoje práva niektorým zo spôsobov stanoveným SSP.

13. Správny súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na skutočnosť, že keby mala byť vec prejednaná
ako civilná vec, tak ako tvrdí žalobca, došlo by k situácii, že by konajúci okresný súd musel posudzovať
zákonnosť postupu orgánu verejnej správy a to mimo rámca správneho súdnictva, čo je neprípustné.
S poukazom na uvedené správny súd konštatuje, že nie je dôvod pre postup podľa § 18 ods. 4

SSP, nakoľko v prejednávanej veci ide o uplatnenie nároku patriaceho do správneho súdnictva.
K návrhu resp. žiadosti žalobcu o predloženie veci na určenie príslušnosti správny súd uvádza, že
zákon neustanovuje, že by mohol účastník takýto návrh podať, resp. že by mohol kompetenčný
senát rozhodovať na základe návrhu účastníka, ktorý s nesúhlasí s postúpením veci. S poukazom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti bol návrh žalobcu zamietnutý tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto

uznesenia.

14. Ďalej správny súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoj nárok formuloval ako
nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý žalobný petit nezodpovedá žiadnemu spôsobu uplatnenia
práva predpokladaného SSP, bol správnym súdom vyzvaný na doplnenie a opravu tohto podania

pod následkom odmietnutia tohto podania. Na takéto doplnenie bol žalobca vyzvaný uznesením č.k.
13S/53/2019-117 zo dňa 25.6.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 27.6.2019. Lehota na vykonanie
doplnenia a opravy uplynula dňa 12.7.2019. V tejto lehote však žalobca svoje podanie, ktoré je podaním
vo veci samej neopravil. Z podstaty jeho podania zo dňa 8.7.2019 naopak vyplýva, že na ňom zotrváva
v pôvodnej podobe.

15. Žaloba žalobcu nemá zákonom predpísané obsahové náležitosti ktorejkoľvek žaloby
predpokladanej SSP a tieto neboli doplnené ani po výzve súdu. Uvedené nedostatky znemožňujú súdu
vecriadnevsúladesozákonomč.162/2015Z.z.prejednať.Vzhľadomnauvedenésprávnysúdv súlade
s ust. § 59 ods. 1,3 SSP v spojení s ust.§ 98 ods. 1 písm. h) SSP podanie žalobcu odmietol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) zák.č. 162/2015 Z.z. v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v

Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. ( z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).