Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618203210
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4618203210.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcov: 1) D.. J. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX Z., 2) D.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, K., XXX
XX K., 3) D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. hájom XXX/XX/X, Y. 41 L. nad V., 4) V. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXXX/XX, XXX XX V. a 5) U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX K., žalobcovia
v 3/, 4/ a 5/ rade zastúpení žalobcom v 2/rade, proti žalovanému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom "V
A." I. sociálnych služieb O. H., XXX XX O. H. 1, trvale bytom O. V. XX, XXX XX O. Z. V., zastúpený
opatrovníkom „V Kaštieli" Zariadenie sociálnych služieb, 956 08 Horné Obdokovce, o určenie absolútnej
neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti závetu po poručiteľke H. A., rod.
U., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX naposledy trvale bytom O. V. č. XX spísaného dňa
16.09.1987 u notára JUDr. Aleny Korenecovej pod č. N157/87, NZ 155/87 z dôvodu, že podľa tohto
závetu bol majetok odkázaný Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. č. XX, avšak žalovaný má krstné
menoQ.anarodilsaspriezviskomA.,pričomvrodnomlistejejehopriezviskoA..Okremtohopovažovali

predmetný závet za neplatný, keďže bol uzatvorený pod psychickým nátlakom, pretože žalovaný sa
poručiteľke vyhrážal, že ak si ho neosvojí, alebo mu neodkáže majetok, tak sa o ňu nepostará.

2./ Na pojednávaní žalobca v 1./rade uviedol, že v prípade tvrdeného psychického nátlaku, ktorý
predchádzal podpísaniu závetu vychádzajú z toho, že teta k nim chodila domov pomáhať ich matke pri
opatrovaní s babkou a vtedy aj plakala a tvrdila, že sa so žalovaným pohádali a vyhrážal sa jej, že ju
nedoopatruje. Samotný žalovaný mu hovoril, že sa bál, že ak teta zomrie, tak nebude mať nič a preto

ju navádzal na spísanie závetu. Z písomných vyjadrení žalovaného vyplýva, že tetu nenávidel, pričom
táto nikdy nespomínala, že spísala závet. H. A. mala zo žalovaného strach, keď tento začal vo väčšej
miere požívať alkohol a bolo to v dobe, keď stratil zamestnanie. Určite to bolo neskôr ako po 20-tich
narodeninách žalovaného.

3./ Žalovaný najskôr s podanou žalobou súhlasil a potvrdil, že občas požíval alkohol a fajčil cigarety, ale
nikdy nebral drogy. H. A. bola jeho pestúnkou a nútila ho, aby klamal, že je psychicky chorý, aby mohol

dostávať dôchodok. Narodil sa v Českej republike ako Q. A. a ku A. sa dostal, keď mal 7 rokov, pričom
priezvisko mu bolo zmenené, keď mal asi 13 rokov. Krstné meno si dal zmeniť na Q., keď mal asi 19
rokov. Pestúnku žiadal, aby mu dala dom a to sa aj stalo a tento potom daroval Q. - žalobcom v 1./ a
2./rade v r. 2013, keď už bol v ústave. Problémy s H. A. mal asi od 28 rokov svojho veku a táto mudarovala dom, keď mal asi 31 rokov a vtedy sa oženil, pričom H. A. povedal, že ak mu nedá dom, tak aj
s manželkou budú bezdomovci alebo odídu do A. nad O., odkiaľ manželka pochádzala. Rozviedol sa v
r. 2002, pričom s manželkou až do rozvodu bývali v O. V.. Keď mal 18 rokov, tak ho H. A. bijávala a bola

na neho prísna, ale on sa jej nevyhrážal a mal ju rád, i keď niekedy sa na ňu hneval a neznášal ju pre jej
prísnu povahu. Do 19 rokov svojho veku mal krstné meno Q. a potom si ho zmenil na Q.. H. A. odišla do
domova dôchodcov v r. 2011, potom sa vrátila domov a následne odišla do penziónu v r. 2012. Alkohol
začal požívať až okolo 30 rokov svojho veku, ale nebol na ňom závislý a skôr bol závislý na cigaretách.
H. A. žiadal, aby na neho previedla dom ešte predtým ako k tomu v skutočnosti došlo, pretože keď T. A.

zomrel v októbri 1986, tak sa obával, že v prípade smrti H. A. zostane na ulici, nakoľko nebol osvojený
a bál sa, že nebude po nej dediť. H. A. mu nikdy nepovedala, že spísala závet a tento nespomínala ani
v čase, keď mu darovala dom. Rozhodnutie ohľadom platnosti závetu ponechal na úvahu súdu.

4./ Opatrovník žalovaného sa nevedel vyjadriť k skutočnostiam týkajúcim sa platnosti závetu z dôvodu,
že v čase jeho spísania nebol žalovaný ich prijímateľom sociálnej služby a rozhodnutie ponechal na

úvahu súdu.

5./ Svedok P. X. uviedol, že žalobcov ako aj žalovaného pozná ako bývalých susedov, pričom jeho
rodičia bývali oproti domu A. a on býval v O. V. do roku 1982 a aj keď sa odtiaľ odsťahoval, tak často
chodieval pomáhať rodičom a to prakticky každý víkend, pričom jeho otec zomrel v r. 2006 a matka v r.

2010 alebo 2011. Žalovaného si susedia adoptovali, keďže nemali deti, avšak tento sa po smrti suseda
zmenil, nakoľko začal požívať alkohol a fajčiť, bol drzý a niekedy až agresívny. Keď si žalovaný vypil,
tak bol agresívny a domáhal sa dedičstva s tým, aby mu to pani A. podpísala a toto on počul asi 2 - 3 x
a jeho matka sa vyjadrila, že sa to často opakuje. Keď žalovaný chodieval do krčmy, tak hádam bol už
plnoletý a to mohlo byť v r. 1986 alebo 1988. Počul, ako sa p. A. vyjadrila, že to žalovanému podpíše,

ale ohľadom tejto veci nikdy nič nehovorila a ani on nič nevie o spísaní závetu. Vyjadrila sa však, že
žalovanému to podpíše a že sa nemá ničoho báť.

6./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1./ a 2./rade a žalovaného, ako aj svedka P. X.
a oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 3D/56/2017 a 9Ps/10/2013, z ktorých zistil, že

v dedičskom konaní po nebohej H. A. nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX vedenom pod sp.zn.
3D/56/2017 notárka na pojednávaní dňa 20.06.2018 zistila, že dedičmi zo zákona sú v 3.dedičskej
skupine synovci a neter poručiteľky (žalobcovia v 1./ - 5./ rade) a okrem toho dedič zo závetu (žalovaný) ,
pričom žalobcovia v 1./ a 2./rade po oboznámení sa s obsahom závetu zo dňa 16.09.1987 pod č. N
157/87, NZ 155/87 namietli nezrovnalosti v tomto závete týkajúce sa označenia závetného dediča, keď

v závete je uvedené, že je to Q. A. a správne má byť Q. A., pričom tento sa mal postarať o poručiteľku
a doopatrovať ju, ale v skutočnosti k tomu nedošlo. Následne žalobcovia v 1./ a 2./ rade písomne
vzniesli námietku absolútnej neplatnosti závetu nielen z dôvodu týkajúceho sa označenia závetného
dediča, ale aj z dôvodu, že tento sa poručiteľke vyhrážal, že ak si ho neosvojí, alebo mu neodkáže
majetok,taksaoňunastarosťnepostaráatedazávetbolspísanýpodpsychickýmnátlakom.Uznesením

sp.zn. 3D/56/2017 - 67, Dnot 39/2017 vydaným tunajším súdom dňa 02.11.2018 boli odkázaní zákonní
dedičia (žalobcovia), aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu
na Okresný súd Topoľčany o určenie, že závet zo dňa 16.09.1987 spísaný do notárskej zápisnice na
bývalom Štátnom notárstve v Topoľčanoch pred notárkou JUDr. Alenou Korenecovou pod č. N157/87,
Nz 155/87 je neplatný a uvedené uznesenie sa stalo právoplatným dňa 03.12.2018, pričom žalobcovia

podali žalobu o určenie neplatnosti na súde o určenie neplatnosti závetu na súde dňa 27.12.2018.

7./ Z notárskej zápisnice napísanej na Štátnom notárstve v Topoľčanoch dňa 16.09.1987 pred štátnou
notárkou JUDr. Alenou Korenecovou pod č. N 157/87, NZ 155/87 vyplýva, že sa k nej dostavila jej
osobne a podľa mena neznáma a podľa vlastného udania spôsobilá na právne úkony H. A., rod. U., nar.

XX.XX.XXXX, vdova, dôchodkyňa, by tom O. V. č. XX a požiadala, aby s ňou do notárskej zápisnice bol
spísaný závet, podľa ktorého H. A. z vlastnej vôle, bez akéhokoľvek nahovárania alebo donucovania
zo strany tretích osôb na príkaz svojej smrti všetok svoj majetok hnuteľný aj nehnuteľný zanecháva
Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. č. XX. Od tohto závetného dediča požadovala, aby doopatroval
a dal slušne pochovať a zároveň prehlásila, že nemá žiadnych neopomenuteľných dedičov. V závere

notárskej zápisnice sa uvádza, že táto bola účastníčke prečítaná, vysvetlená a táto ju schválila a na
znak súhlasu vlastnoručne podpísala, pričom sa na zápisnici nachádzajú podpisy notárky a H. A. spolu
s odtlačkom guľatej pečiatky štátneho notárstva.8./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 9Ps/10/2013 sa rozhodovalo o návrhu obce Horné Štitáre na
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalovaného z dôvodu, že tento po odchode H. A. do domova
dôchodcovvTopoľčanochvr.2012začalžiťsámvrodinnomdomeaneviesaosebapostarať,neviesám

hospodáriťapeniazemíňanaalkohol.Vpriebehukonaniabolvypracovanýznaleckýposudokznaleckou
organizáciou Centrum duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad Bebravou, podľa ktorého žalovaný netrpí
duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti, ale jedná sa u neho o ťažkú polymorfnú poruchu
osobnosti, psychopatiu s rysmi histriónskymi, vôľovej slabosti, hypertýmnymi, sociálne maladaptovanú.
Táto porucha nie je len prechodná a vyvíjala sa u neho prakticky od útleho detstva a liečbou je len

minimálne ovplyvniteľná. Na báze takejto osobnostnej štruktúry sa u žalovaného rozvinulo škodlivé
užívanie alkoholu a nezodpovedné hranie na hracích automatoch. Uvedená porucha sa u žalovaného
prejavuje absolútne nezodpovedným prístupom k finančným prostriedkom, majetku a tento je schopný
zodpovedne disponovať s finančnými prostriedkami len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Nie je schopný
mimo zariadenia sociálnej starostlivosti starať sa adekvátne o seba a robiť právne úkony. Z uvedených
dôvodov bolo odporučené čiastočné pozbavenie spôsobilosti žalovaného na právne úkony. Na základe

takto vykonaného dokazovania tunajší súd rozsudkom sp.zn. 9Ps/10/2013 - 70 zo dňa 13.05.2014
čiastočne pozbavil žalovaného spôsobilosti na právne úkony a to uzatváranie úverových zmlúv a iných
právnych úkonov týkajúcich sa majetku a disponovať finančným obnosom len do výšky 10 eur mesačne,
avšak v dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 8CoP/41/2014 - 86 zo
dňa 17.09.2014 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Po doplnení

dokazovania tunajší súd rozsudkom sp.zn. 9Ps/10/2013 - 152 zo dňa 19.10.2015 čiastočne pozbavil
žalovaného spôsobilosti na právne úkony a to uzatváranie akýchkoľvek zmlúv a iných právnych úkonov
týkajúcich sa majetku a styku s úradmi a zároveň mu ustanovil opatrovníka a to „V Kaštieli“ Zariadenie
sociálnych služieb Horné Obdokovce s tým, že bude zastupovať nesvojprávneho pri všetkých právnych
úkonoch a je povinný vykonávať svoju opatrovnícku funkciu v súlade so záujmami nesvojprávneho.

Uvedený rozsudok sa stal právoplatným dňa 06.11.2015.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o podľa písm. d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.), ak rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse
o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej
skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
Podľa ods. 2 súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

Podľa ods. 3 ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola
žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom,
notárska zápisnica musí obsahovať:
a/ miesto a čas úkonu,
b/ označenie štátneho notárstva a jeho sídlo, ako aj meno a priezvisko štátneho notára, pred ktorým

účastníci notársku zápisnicu podpísali,
c/ meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) účastníkov, zástupcov, svedkov, dôverníkov
a tlmočníkov,
d/ údaj, či sú účastníci spôsobilí na právne úkony,
e/ obsah úkonu,

f/ potvrdenie, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
g/ podpisy účastníkov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
h/ odtlačok guľatej pečiatky štátneho notárstva a podpis štátneho notára.

9./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na určenie neplatnosti závetu

zriadeného poručiteľkou H. A. dňa XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice N157/87, NZ155/87 nie
je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti uvedeného
právneho úkonu z dôvodu, že osoba závetného dediča nie je riadne označená, resp. majú pochybnosti
o tom, že touto osobou je žalovaný a ďalším dôvodom bol podľa žalobcov psychický nátlak zo stranyžalovaného, pod ktorým poručiteľka závet spísala. Keďže v tomto prípade ide o žalobu určovaciu,
predmetom ktorej bolo určenie právnej skutočnosti, tak súd v zmysle § 137 písm. d/ CSP musel skúmať,
či je možné podať zo strany žalobcov takúto žalobu a teda, či určenie právnych skutočností vyplýva

z osobitného predpisu. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3D/56/2017 vyplýva, že žalobcovia ako
zákonní dedičia v priebehu dedičského konania po neb. H. Krumpárovej namietali platnosť závetu
spísaného poručiteľkou vo forme notárskej zápisnice a tým aj právo závetného dediča t.j. žalovaného
dediť. V dôsledku toho boli žalobcovia súdom odkázaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu
v zmysle § 194 ods. 1 CMP a teda oprávnene sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti závetu,

keďže podanie tejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba bola podaná v lehote stanovenej
súdom, teda v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia, ktorým žalobcovia boli odkázaní
na jej podanie a teda boli splnené procesné podmienky na rozhodovanie o takejto žalobe.

10./ Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol právoplatne čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony
a to uzatváranie akýchkoľvek zmlúv a iných právnych úkonov týkajúcich sa majetku a styku s úradmi a

zároveň mu bol súdom ustanovený opatrovník na jeho zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, tak
súd nepovažoval za potrebné ustanovovať žalovanému procesného opatrovníka podľa § 69 CSP s tým,
že žalovaného bude v konaní zastupovať opatrovník, ktorý mu už predtým bol právoplatne ustanovený
súdom na jeho zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch.

11./ Žalobcovia ako jeden z dôvodov neplatnosti závetu uviedli nesprávne označenie závetného
dediča s tým, že žalovaný má iné krstné meno ako je uvedené v závete, pričom žalovaný sa narodil
s priezviskom A. a rodný list má vystavený na priezvisko A., avšak tieto námietky žalobcov súd
nepovažoval za dôvodné a boli vysvetlené nielen predloženým rodným listom, ale hlavne výpoveďou
žalovaného, ktorý potvrdil, že sa narodil v Českej republike ako Q. A. a priezvisko mu bolo zmenené,

keď mal asi 13 rokov, pričom asi vo veku 7 rokov sa dostal ku A., ktorí ho opatrovali a v čase
spísania závetu mal stále krstné meno Q., ktoré si zmenil až vo veku 19 rokov na krstné meno Q..
Tieto tvrdenia žalovaného žalobcovia žiadnym spôsobom nerozporovali a podľa názoru súdu žalovaný
logickým spôsobom vysvetlil, prečo je v závete označený ako závetný dedič Q. A., i keď v súčasnosti sa
jedná o Q. A. a teda ide o tú istú osobu, ktorá však v čase spísania závetu používala iné krstné meno a

z tohto poručiteľka aj vychádzala pri spisovaní závetu do notárskej zápisnice.

12./ Ďalším dôvodom neplatnosti predmetného závetu mala byť skutočnosť, že ho poručiteľka spísala
pod psychickým nátlakom žalovaného, ktorý sa jej mal vyhrážať, že ak si ho neosvojí a neodkáže
mu majetok, tak sa o ňu nepostará, avšak tento dôvod neplatnosti závetu nebol podľa názoru súdu

žalobcami preukázaný. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka predpokladá, že k
prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, pretože
inak je právny úkon neplatný. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle, pričom sloboda vôle
vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo,
násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na

prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým
donútením alebo psychickým donútením. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické
donútenie t.j. použitie fyzického násilia na vykonanie právneho úkonu sa prakticky nevyskytuje. Súvisí
to zjavne s tým, že fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie manifestované útokom
voči konajúcemu než hrozba (bezprostredná) fyzickým násilím. Psychické donútenie sa stotožňuje s

bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď je protiprávne t.j.
vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať; keď vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí
a keď je adresná. Predmetom vyhrážky nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej
osoby. V praxi sa častejšie vyskytujú právne úkony, ktoré sú následkom psychického donútenia a to
predovšetkým prostredníctvom bezprávnej vyhrážky. Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku

konajúceho, v dôsledku ktorého je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného
strachu s prihliadnutím na jej druh a intenzitu. Vyhrážka musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania
úkonu. Vyhrážka musí byť protiprávna t.j. jej prostredníctvom sa vynucuje niečo, čo týmto spôsobom
nesmie byť vynucované - vyhrážka nesmie byť právne podložená a ani právne vymáhateľná. Právny
úkon, ktorý vykonal konajúci pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, s ňou musí byť v priamej príčinnej

súvislosti. Ak osoba podľahne bezprávnej vyhrážke len z dôvodov na svojej strane (úzkostlivosti), aj keď
s prihliadnutím na okolnosti bola vyhrážka nepatrnej intenzity, ide o platný právny úkon. Vyhrážka musí
donútiť podrobiť sa vôli donútiteľa aj rozvážneho človeka. V opačnom prípade je však možné uvažovať,
pokiaľ donútiteľ o extrémnej úzkostlivosti druhej osoby vie a takúto situáciu využije.13./ Posudzujúc platnosť namietaného právneho úkonu t.j. závetu zriadeného poručiteľkou H. A. vo
forme notárskej zápisnice súd zároveň skúmal, či tento právny úkon obsahuje náležitosti stanovené

zákonom, pričom dospel k záveru, že notárska zápisnica, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa
všetky náležitosti stanovené § 92 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní
pred štátnym notárstvom a teda z tohto hľadiska ide o platný právny úkon. V notárskej zápisnici
neabsentuje ani jedna náležitosť stanovená zákonom a pokiaľ ide o označenie závetného dediča, tak
s touto námietkou sa súd už vyporiadal v bode 11. Keďže žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti

závetu tvrdiac, že poručiteľka tento spísala pod psychickým nátlakom žalovaného, tak bolo ich
povinnosťoupreukázaťuvedenétvrdenieaprodukovaťnajehopreukázaniedôkazy,avšakpodľanázoru
súdu žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno a neplatnosť právneho úkonu podľa §
37 ods. 1 OZ jednoznačne nepreukázali. Tvrdenie žalobcov o psychickom nátlaku žalovaného na
poručiteľku, ktorá závet spísala dňa 16.09.1987 vo forme notárskej zápisnice nebolo žiadnym spôsobom
preukázané a tomuto ich tvrdeniu odporuje aj skutočnosť, že napadnutý právny úkon bol uzavretý

pred štátnou notárkou a teda zrejme bez priamej fyzickej účasti žalovaného, ktorý rovnako tak ako
aj žalobcovia o spísaní závetu H. A. nemal prakticky žiadnu vedomosť a obe strany sa o existencii
závetu dozvedeli až počas dedičského konania. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o bezprávnej
vyhrážke zo strany žalovaného na osobu poručiteľky v čase vykonania úkonu t.j. v čase keď závet bol
spísaný a tvrdenia žalobcov ako aj písomnosti nimi predkladané v priebehu konania preukazujú iba

vzťahy medzi žalovaným a poručiteľkou bez ich bližšej časovej špecifikácie a teda žiadnym spôsobom
nebolo preukázané, že poručiteľka v čase spísania závetu konala pod psychickým nátlakom žalovaného
prostredníctvom bezprávnej vyhrážky. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že závet bol
poručiteľkou písaný v čase, keď žalovaný ešte ani nebol plnoletý a preto aj tvrdenia žalobcov o
narušených vzťahoch medzi žalobcom a poručiteľkou v čase spísania závetu, ktoré mali byť následkom

zvýšeného požívania alkoholických nápojov zo strany žalovaného súd považoval iba za účelové.
Rovnakým spôsobom súd vyhodnotil aj výpoveď svedka P. X., ktorý bol susedom žalovaného, avšak v
O. V. býval iba do roku 1982, pričom závet bol spísaný v r. 1987 a ktorá výpoveď sa javila súdu značne
nevierohodná vychádzajúc aj z toho, že tvrdenia o agresívnom správaní žalovaného pod vplyvom
alkoholu sú v rozpore s tým, čo bolo preukázané v konaní sp.zn. 9Ps/10/2013 o pozbavenie spôsobilosti

na právne úkony žalovaného, keď v uvedenom konaní bolo preukázané, že u žalovaného vyššie
uvedené problémy začali vznikať až po odchode H. A. do domova dôchodcov v r. 2012. Ani uvedený
svedok však nepotvrdil pôsobenie konkrétnych vyhrážok žalovaného na poručiteľku v čase vykonania
právneho úkonu a tiež nemal vedomosť o tom, že H. A. bol spísaný závet. Hodnotiac všetky žalobcami
produkované dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že z ich strany nebolo

žiadnym spôsobom preukázané psychické donútenie prostredníctvom bezprávnej vyhrážky zo strany
žalovaného, na základe ktorého by poručiteľka H. A. spísala závet vo forme notárskej zápisnice dňa
16.09.1987, ktorým všetok svoj majetok hnuteľný aj nehnuteľný odkázala žalovanému a preto súd
žalobu na určenie neplatnosti predmetného závetu zamietol. Ani písomnosti predložené žalobcami a
produkované žalovaným v priebehu konania nepreukazujú tvrdenia žalobcov o psychickom donútení

poručiteľky, ale skôr vytvárajú obraz o vzťahu medzi poručiteľkou a žalovaným, pričom vyjadrenia
žalovaného v jeho písomných podaniach sa aj v priebehu konania menili, čo zrejme súvisí s jeho
poruchami osobnosti, pre ktoré bol súdom čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

14./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému s poukazom na

§ 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania nepriznal, i keď vzhľadom na úspech v konaní by mal žalovaný
nárok na náhradu trov konania, avšak žalovaný náhradu trov konania nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.